Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-108-2016.pdf
PDF · 88.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/108/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu Československá obchodní banka, a. s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 00001350, zastúpeného Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava 1, proti žalovanému: M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom R. W. T., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu L., o zaplatenie 31 361,98 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 20. 11. 2015, č. k. 1C/166/2014-146 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 20 133,49 Kč s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania sa rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné použiť ust. § 52 - § 56 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 107/2016 Sb., ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou od 30. 03. 2006 a zaviedol do českého právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv podobne ako v Slovenskej republike za účelom vyvinutia úsilia na zabezpečenie postupnej zlúčiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi EÚ. Dlh žalovaného pozostáva z istiny úveru 19 803,49 Kč, úrokov k 17. 07. 2013 vo výške 5 413,86 Kč, úroku z omeškania k 17. 07. 2013 vo výške 3 834,63 Kč a poplatkov v sume 2 310 Kč (upomienky a výzvy, poplatok za správu úveru). Pohľadávka žalobcu tak predstavuje sumu 22 113,49 Kč a tieto sumy vyplývajú z predloženého výpisu z účtu. Vzhľadom k charakteru zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského bolo potrebné podľa súdu prvej inštancie podrobiť zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy, keď súd dospel k záveru, že zakotvené poplatky za poskytnutie úveru a správu úveru, vrátane poplatkov za výzvy a upomienky sú neprijateľnými zmluvnými dojednaniami. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zmluva obchodné podmienky a sadzobník boli vopred dané, naformulované a predtlačené žalobcom a nevyplýva z nich, aby ich spotrebiteľ mohol nejakým spôsobom vyjednať, resp. ovplyvniť ich, naviac ich výšku považuje súd za neprimerane vysokú. Preto poplatky v sume 1 980 Kč neboli žalobcovi priznané. Súd tak rozhodol o priznaní istiny vo výške 20 133,49 Kč, čo predstavuje istinu z úveru, poistné, vyčíslenie úrokov a úrokov z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania strán si vymienil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v znení platnom do 30. 06. 2016.
2. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V podanom odvolaní žalobca poukazuje na to, že uzatvorením zmluvy si zmluvné strany zvolili právo, ktorým sa zmluva a aj ich záväzkový vzťah riadi právom Českej republiky. V súlade s čl. 5 zmluvy o úvere bol žalovanému za správu úveru účtovaný mesačný poplatok vo výške 60 Kč, žalovaný uzavrel aj poistenie úveru, za čo bol účtovaný taktiež pravidelný mesačný poplatok. Keďže žalovaný riadne a včas neplnil podmienky, k plneniu ktorých sa zaviazal v zmluve, po predchádzajúcich výzvach žalobca bol nútený pristúpiť k zosplatneniu úveru. Súd prvej inštancie žalobcu v časti poplatkov vo výške 1 980 Kč zamietol. Poplatky za výzvy žalobca účtoval vo výške podľa platného sadzobníka poplatkov. Je nesporné, že poplatky za upomienky boli tak v minulosti, ako aj v súčasnosti bežnou praxou bánk. Tieto poplatky majú povahu paušalizovanej náhrady nákladov žalobcu ako veriteľa, ktoré v tejto súvislosti vznikajú. Tieto poplatky sú účtované výlučne tým klientom, zo strany ktorých došlo k opakovanému porušeniu ich základných povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Poplatky, ktoré boli žalovanému účtované za upomienky za výzvy, ktoré tvorili prílohu žaloby, boli účtované z dôvodu neplnenia zmluvných povinností z jeho strany. Žalovaný sa dostal do omeškania s platbami a plnením svojich zmluvných povinností bez zavinenia žalobcu. Označenie relevantných poplatkov za neprijateľné zmluvné podmienky v tomto prípade presahuje súdom možný rámec poskytovania ochrany spotrebiteľovi. Naviac žalovaný bol s existenciou predmetných poplatkov vopred informovaný a bol si vedomý toho, že po celú dobu splácania bude od neho banka poplatok za správu úveru požadovať. Napriek tomu zmluvu uzavrel a zaviazal sa hradiť predmetné poplatky. Pri hodnotení poplatkov za správu úveru, resp. poplatku za poskytnutie úveru nemožno podľa názoru žalobcu tieto ustanovenia oddeľovať od zvyšku zmluvy. Jednotlivé poplatky boli so žalovaným zmluvne dohodnuté, za poplatok žalovaný dostával počas trvania zmluvného vzťahu adekvátnu protihodnotu, taktiež ani výška týchto poplatkov nie je podľa žalobcu neprimerané. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, a teda vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 470 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. 0
5. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania právny predchodca žalobcu S. a. s. so sídlom v T. uzatvoril so žalovaným dňa 10. 10. 2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal za podmienok stanovených zmluvou poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 100 000 Kč s tým, že peňažné prostriedky môžu byť čerpané k 10. 10. 2006. Podľa zmluvy vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročený pevnou úrokovou sadzbou 10,90 %, RPMN predstavovala 15,71 %, za poskytnutie úveru mal klient zaplatiť poplatok 1 000 Kč a za správu úveru mal byť účtovaný poplatok 60 Kč mesačne.
6. Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov účtovaných z jeho strany v súvislosti s poskytnutým úverom žalovanému.
7. Je potrebné predovšetkým konštatovať, že právne vzťahy strán sporu je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 258/2001 Z. z.. Je zrejmé, že vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, od ktorej žalobca odvádza uplatňované nároky prichádza do úvahy aplikácia Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19. 06. 1980.
8. Podľa čl. 5 ods. 3 Rímskeho dohovoru z roku 1980 bez ohľadu na ustanovenia čl. 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa čl. 3 zmluvy uzavretej za okolnosti uvedených v ods. 2 tohto článku spravujú poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.
9. Odvolací súd pripomína body 25 - 26 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-168/05 Mostaza Claro, cit.: „Systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. 06. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, zbierka. Si-4941, bod 25).
10. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení platnom k 10. 10. 2006, ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.
11. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv stanovená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytuje spotrebiteľovi väčšiu ochranu jeho práv ako právo Českej republiky, keď je zrejmé, že všetky dispozitívne normy slovenského právneho poriadku upravujúce problematiku spotrebiteľských vzťahov sú jednostranne kogentné v prospech osoby spotrebiteľa a jednoznačne nepripúšťajú takú dohodu, ktorá by bola v jeho neprospech a ktorá by sa odkláňala od dispozitívnej normy v Občianskom zákonníku.
14. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky je potrebné konštatovať, že upomienka ako taká nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.5.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ - banka zákonný nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Keďže zmluvná podmienka, v zmysle ktorej je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa poplatok za upomienku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 4 OZ), veriteľ nemá nárok na plnenie z takejto podmienky.
15. Pokiaľ ide o ďalšie poplatky žiadané zo strany žalobcu v súvislosti so správou úveru je potrebné zdôrazniť, že pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ 17 U/192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene ... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytnutí úveru Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme v snahe minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie.“ Odvolací súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v konaní vedenom pod sp. zn. 18Co/109/2011.
16. Odvolací súd sa tak stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že sporné poplatky sú neprijateľné a nekorešpondujú im žiadne plnenia, ktoré by boli spotrebiteľovi na úžitok. Odvolací súd so zreteľom na prezentované závery tak rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v tomto štádiu konania nemal úspech vo veci a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).