Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-280-2016.pdf
PDF · 106 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/280/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Milan Vavrek, s miestom podnikania 027 12 Liesek 590, IČO: 37668285, proti žalovanému: VEGA CAMION, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Sučianska 11157/49B, 036 08 Martin, IČO: 00 633 208, zastúpenému zástupcom: JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 421,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2015-58 zo dňa 07.07.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2015-58 zo dňa 07.07.2016 p o t v r d z u j e. Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, doručenú okresnému súdu dňa 16.07.2015, doplnenú podaním zo dňa 09.03.2016, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 421,88 Eur s príslušenstvom, čo zdôvodnil tým, že žalovanému poskytol právne služby v súdnom konaní, vedenom Okresným súdom Levice, za ktoré mu nezaplatil odmenu a náhradu za stratu času vo výške žalovanej sumy. V žalobe uviedol, že žalovaný mu udelil plnú moc na zastupovanie v predmetnom súdnom konaní, ktorú žalovaný vypovedal a žalobu v predmetnom konaní vzal späť. Žalovanú sumu žalobca žalovanému vyúčtoval z dôvodu, že v predmetnom konaní nebola žalovanému priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, a to na základe dohody o poskytovaní právnych služieb, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca poskytoval žalovanému právne služby, za poskytovanie ktorých žalovaný platil žalobcovi dohodnutú paušálnu odmenu vo výške 200 Eur mesačne. Podľa čl. I. ods. 1 uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb táto odmena bola dohodnutá za poskytovanie všetkých právnych služieb podľa tejto zmluvy, vrátane zastupovania v súdnych konaniach. V zmysle čl. I. ods. 2 uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb žalobcovi popri dohodnutej paušálnej odmene patrí v prípade zastupovania žalovaného v súdnom konaní aj odmena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že nárok na odmenu podľa tejto vyhlášky patrí žalobcovi len proti neúspešnému žalovanému v súdnom konaní. Z tohto ustanovenia nemožno dovodiť, že žalobca by mal nárok na odmenu podľa uvedenej vyhlášky aj proti žalovanému ako jeho klientovi v prípade, že v súdnom konaní nebude úspešný, a to aj z dôvodu, že medzi ním a žalovaným bola dohodnutá paušálna odmena. Žalobca teda dostatočným spôsobom nepreukázal, že by mal voči žalovanému nárok na odmenu za poskytovanie právnych služieb, prevyšujúcich dohodnutú paušálnu odmenu.
2. Okresný súd konštatoval, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že žalovaného v predmetnom súdnom konaní skutočne zastupoval a že vykonal vyúčtované úkony právnej služby. Žalovaný tieto skutočnosti v konaní spochybnil a žalobca nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Spolu so žalobou predložil všeobecné splnomocnenie na vymáhanie pohľadávok žalovaného zo dňa 13.01.2012, z ktorého žiadnym spôsobom nevyplýva, že žalobca zastupoval žalovaného aj v predmetnom súdnom konaní, vedenom Okresným súdom Levice. Žalobca spolu so žalobou predložil späťvzatie žaloby v predmetnom súdnom konaní, ktoré však tomuto súdu podal žalovaný sám, nie prostredníctvom žalobcu. Ani z tohto podania tak nebolo preukázané, že žalobca žalovaného v tomto súdnom konaní zastupoval. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by nepochybne vyplývala skutočnosť, že žalovaného zastupoval v predmetnom súdnom konaní, a ani dôkazy, preukazujúce vykonanie jednotlivých právnych služieb, za ktoré si vyúčtoval odmenu a náhradu za stratu času. 3. Okresný súd ďalej poukázal na to, že z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci, ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je záležitosťou strán sporu. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že strana sporu preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena, a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví neúspechom v konaní. Žalobca nárok na zaplatenie žalovanej sumy dostatočným spôsobom nepreukázal. V konaní medzi stranami zostalo sporné, či žalobca poskytol žalovanému právne služby, za ktoré si vyúčtoval odmenu a náhradu za stratu času vo výške žalovanej sumy, a nepreukázal, že by mu mala za prípadné poskytnuté právne služby v súdnom konaní voči žalovanému patriť odmena prevyšujúca dohodnutú paušálnu odmenu. Z týchto záverov preto okresný súd žalobu zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal plný úspech, okresný súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením. 4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Bol toho názoru, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tým, že podaním zo dňa 06.06.2016 zmätočným spôsobom poučil žalobcu podľa starých ustanovení O.s.p. platných do 30.06.2016, hoci mohol vedieť, že procesný postup sa riadi ustanoveniami zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Podľa žalobcu okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom v žalobnom návrhu bol uvedený dôkaz konanie 13Cb/105/2012 Okresného súdu Levice, ktorý v rámci súdnej moci a svojho vnútorného systému, sa okresný súd nezaoberal, napriek tomu, že to žalobca požadoval. Okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností na skutočnosť, či v konaní bol žalovaný zastúpený žalobcom pred Okresným súdom Levice. Žalobca všetky náklady spojené so zastupovaním žalovaného na Okresnom súde Levice v konaní pod sp. zn. 13Cb/105/2012 premietol do vyúčtovanej faktúry FV 10/2015. Žalobca v konaní pred Okresným súdom Levice uskutočnil v súvislosti so žalovaným nárokom cestu na pojednávanie dňa 12.12.2012 v rozsahu 14 hodín po 13,04 Eur spolu 182,56 Eur, 4 režijné paušály (2 x po 7,81 Eur, 2 x po 8,04 Eur) ako aj štyri právne úkony, a to príprava, prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, rokovanie s protistranou (vyjadrenie k odporu), pojednávanie (odročené) zo dňa 12.12.2013 v celkovej výške tarifnej hodnoty 1.117 Eur v celkovej sume 199,58 Eur. Žalobca poukázal na to, že okresný súd sa mal vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup mal byť dostatočne vysvetlený, k čomu nedošlo. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. Zároveň doložil v odvolacom konaní nové dôkazy, a to Zápisnicu o pojednávaní pred Okresným súdom Levice zo dňa 12.12.2013, elektronické podanie doručené Okresnému súdu Levice dňa 10.5.2013, potvrdenku o prijatí podania, vyjadrenie k odporu v konaní o zaplatenie sumy 1.117 Eur sp. zn. 13Rob/260/2012 podpísané žalobcom, uznesenie Okresného súdu Levice č.k. 13Cb/105/2012-94 zo dňa 23.06.2016, podľa ktorého bolo rozhodnuté okrem iného, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, predvolanie na pojednávanie na Okresnom súde Levice na deň 12.12.2013, odpor voči platobnému rozkazu, výpoveď splnomocnenia (č.l. 68 - 84 spisu). 5. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
7. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/280/2016-97 zo dňa 6.3.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.3.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
8. Podľa ust. § 379 v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
9. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 07.09.2016, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 383 CSP tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
10. V súvislosti s námietkou žalobcu, že okresný súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zmätočným spôsobom poučil žalobcu v predvolaní na nariadené pojednávanie, je primárne potrebné uviesť, že okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 7.7.2016, a to dňa 2.6.2016, t.j. v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Vzhľadom k tomu, že termín pojednávania bol nariaďovaný a predvolanie bolo doručované v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, nemohol okresný súd iným spôsobom poučovať žalobcu ako účastníka konania, len v zmysle v tom čase účinných a platných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
11. V súvislosti s procesnou poučovacou povinnosťou okresného súdu krajský súd zvýrazňuje, že z ust. § 160 ods. 1 CSP v znení platnom a účinnom od 1.7.2016, t.j. v čase vykonania nariadeného pojednávania vyplýva, že súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Túto poučovaciu povinnosť však súd nemá a v zmysle § 160 ods. 3 písm. b) CSP, ak je strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Z označenia žalobcu JUDr. Milan Vavrek, nepochybne vyplýva, že žalobca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, a preto okresný súd poučovaciu povinnosť o procesných právach a povinnostiach strán sporu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 160 ods. 3 písm. b) CSP v danom prípade nemal. Z uvedeného preto námietka porušenia procesných práv v dôsledku odňatia možnosti žalobcu konať pred súdom bola zhodnotená ako nedôvodná.
12. Čo sa týka žalobcom v odvolacom konaní predložených listinných dôkazov, krajský súd poukazuje na ust. § 366 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu bolo nepochybne preukázané, že žalobca bol riadne predvolaný na nariadené pojednávanie pred okresným súdom na deň 7.7.2016 podľa doručenky na č.l. 47 rub spisu, ktoré predvolanie prevzal dňa 8.6.2016, pričom bol poučený o svojich procesných právach. Žalobca sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, a týmto postupom sa sám zbavil možnosti konať pred súdom. Vo vzťahu k novodoloženým dôkazom v odvolacom konaní krajský súd uvádza, že nemožno predkladanie dôkazov zúžiť len na jedno pojednávanie, keď povinnosťou žalobcu pri podaní žaloby bolo označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v podanom odvolaní netvrdil a ani nepreukázal žiaden z dôvodov pre uplatnenie novôt v odvolacom konaní v zmysle § 366 písm. a) až c) CSP a vo vzťahu k predloženým dôkazom ani dôvod podľa § 366 písm. d) CSP teda, že tieto predložené dôkazy nemohol predložil bez vlastnej viny, keďže z ich obsahu je
zrejmé, že tieto dátumovo predchádzali podaniu žaloby, keď doručeniu žaloby na okresný súd došlo dňa 16.7.2015. Zo žalobcom novooznačených a predložených dôkazov vyplynulo, že sa viažu ku konaniu vedenom pred Okresným súdom Levice sp. zn. 13Cb/105/2012 a dátumovo sú z roku 2013. Odvolací súd konštatuje, že žalobca mal tak dostatočný časový priestor na to, aby tieto dôkazy z roku 2013 pripojil k žalobe ako i v priebehu súdneho konania. Pokiaľ žalobca týmto spôsobom nepostupoval a predmetné dôkazy nedoložil k žalobe ani k doplneniu žalobného návrhu zo dňa 04.03.2016 uskutočneného na základe výzvy okresného súdu podľa uznesenia č.k. 17Cb/181/2015-27 zo dňa 09.02.2016, potom nebolo možné vytýkať okresnému súdu ten procesný postup, ktorý zvolil, a to, že na základe žalobcom predložených a označených dôkazov vo veci konal, vec prejednal a rozhodol. Odvolací súd bol tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa podľa § 383 CSP, a na novooznačené dôkazy predložené až v odvolacom konaní zo strany žalobcu, nemohol prihliadať a nimi sa zaoberať, keďže neboli splnené podmienky pre ich vykonanie v zmysle § 366 CSP.
13. V súvislosti s odvolaním žalobcu krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval skutkové a právne závery, ktoré už vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, a preto je postačujúce vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu, aby boli uvádzané len tie okolnosti a právne stanoviská zo strany krajského súdu ako súdu odvolacieho, ktoré sú zamerané k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Tento postup krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa i požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". Krajský súd poukazuje primerane aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní sa potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie".
14. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozsudku okresného súdu za viazanosti ust. § 387 ods. 3 veta druhá CSP, podľa ktorého odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP krajský súd konštatuje, že okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP. Zvýrazňuje odvolací súd, že zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazný overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom jej úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 256/2012). K spôsobu vykonaného dokazovania, hodnotenia dôkazov, zisteného skutkového stavu, krajský súd konštatuje, že nedošlo k vadnosti postupu konania pred okresným súdom. Vo všeobecnosti vadou v konaní je taký závadný procesný postup, ktorým sa strane sporu neumožní realizácia tých procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. V danom prípade k takémuto postupu zo strany okresného súdu nedošlo. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vychádzajúc zo zásady vyplývajúcej z čl. 6, čl. 7, čl. 8 CSP vykonal dokazovanie potrebné pre spoľahlivé vyvodenie skutkového záveru. Odvolací súd poukazuje na to, že racionálna úvaha konajúceho okresného súdu vychádzala z priebehu konania a stavu dokazovania.
15. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozsudku, i dôvodov odvolania žalobcu, bolo zrejmé, že vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie trov právneho zastúpenia vyúčtovanou faktúrou č. FV10/2015 medzi sporovými stranami bol ustálený skutkový stav, a to preukázané uzavretie Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 01.08.2012 (ďalej len zmluva), ako aj, že žalovaný bol účastníkom konania vedeného Okresným súdom Levice pod sp. zn. 13C/105/2012 v postavení žalobcu, v rámci ktorého konania žalovaný vzal späť žalobu podaním zo dňa 19.03.2015, žalobca predmetnou faktúru FV10/2015 vyúčtoval Právne služby v konaní na OS Levice sp. zn. 13C/105/2015 odvolanie plnomocenstva zo dňa 02.02.2015 p Vrútky RP66214351 SK (prílohy 3x). Žalobca v žalobe a písomnom vyjadrení uviedol,
že nárok opiera o čl. I bod 2 zmluvy o poskytovaní právnych služieb, pričom namietal nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k tomuto nároku. S ohľadom na predmetné odvolacie námietky žalobcu a závery prvostupňového súdu podľa názoru krajského súdu išlo v prejednávanej veci predovšetkým o posúdenie otázky, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia podľa uzavretej zmluvy tak, ako bol vyúčtovaný v žalovanej faktúre.
16. Z obsahu spisového materiálu, Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 01.08.2012 (č.l. 8 - 10 spisu) vyplývala úprava vzájomných práv a povinností strán tohto právneho vzťahu a určujúce boli jej rozhodné dojednania, ktoré považoval odvolací súd za potrebné zacitovať. Podľa čl. I., 1. odsek zmluvy, predmetom tejto zmluvy je dohoda o poskytovaní komplexných právnych služieb pre spoločnosť, a to vo veciach ochrany autorských práv spoločnosti, zastupovaní pred súdom v sporoch pracovných, obchodných exekučných, všetkých ostatných sporov, ktoré vzniknú v dôsledku činnosti objednávateľa. Ďalej poskytovateľ poskytne právnu pomoc pri a) pri mimosúdnom rokovaní s protistranou, b) v zastupovaní v súdnom konaní, c) konzultanskej a poradenskej činnosti.
17. Podľa čl. I, bod 2. zmluvy, pri zastupovaní v súdnom konaní je poskytovateľ oprávnený účtovať si voči neúspešnému odporcovi aj náhradu trov konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., čo nemá vplyv na dojednanú výšku odplaty. Podľa zmluvy o poskytnutí právnej pomoci patrí advokátovi paušálna odmena za vyššie uvedené činnosti v bode 1. spolu s cestovnými a inými výdavkami (poštovné) a náhradou za stratu času, ktoré sa zaväzujeme zaplatiť, kedykoľvek nám bude vyúčtovaná po preukázaní účtovných podkladov, v súvislosti s bodom 1., ak sa nedohodnú zmluvné strany inak, advokát postupuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom právnom znení.
18. Z citovaného čl. I. ods. 1. a 2. zmluvy vyplynulo dojednanie zmluvných strán o predmete zmluvy a osobitne pre prípad postupovania v súdnom konaní o oprávnenosti žalobcu ako poskytovateľa služieb účtovať si náhradu trov konania „voči neúspešnému odporcovi" podľa vyhlášky č. 655/2004. V čl. IV. zmluvy bol dohodnutý spôsob platenia odmeny (odplata) a jej výšky pre činnosti opísané v čl. I. s dôrazom na dohodnutú odmenu formou zmluvnej paušálnej odmeny. Malo to dôsledok v tej rovine, že po dobu trvania zmluvy medzi zmluvnými stranami platila dohoda o paušálnej odmene, a preto žalovanému trvala povinnosť platiť žalobcovi zmluvne dohodnutú paušálnu odmenu spôsobom vyplývajúcim z čl. IV. zmluvy, t.j. paušálnu odmenu za vykonávanie dohodnutých činností a služieb bez ich presného vymedzenia a koncentrácie do konkrétnych časových období. Krajský súd uvádza, že predmetným dojednaním zmluvné strany jasne prejavili svoju vôľu upraviť osobitne situáciu zastupovania objednávateľa v súdnom konaní spočívajúcu v oprávnení žalobcu voči neúspešnému účastníkovi (strane sporu) toho konania účtovať si náhradu trov konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., t.j. nie voči objednávateľovi. Pokiaľ okresný súd nárok žalobcu voči žalovanému uplatnený ako náhradu trov za úkony právnej služby, ktoré poskytol žalovanému v súdnom konaní pred Okresným súdom Levice sp. zn. 13Cb/105/2012 zamietol ako nedôvodný, pretože žalobca nepreukázal právny titul pre tento uplatnený nárok, bol jeho postup vecne správny.
19. Krajský súd dodáva, že okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, a preto krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu z titulu aplikácie § 378 ods. 2 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.