Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/211/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v spore žalobcu F.. H. G., bytom R., A. 4, E.: XXXX, zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, Rožňava, Nám. baníkov 17/33, proti žalovaným: 1/ L. - V. poisťovňa, a.s., M., U. rad 4, E.: 00151700 a 2/ Z. poisťovňa, a.s. W. E. P., M., W. 4, E.: 00585441, o zaplatenie 2.446,61 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 4C 119/2011-163 z 23.9.2014 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej v 2. rade a v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade, ako aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania vo výške 153,80 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. O zamietnutí žaloby proti žalovanej v 1. rade súd rozhodol s poukazom na ust. § 100 ods. 1 tretia veta, § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vzhľadom na námietku premlčania nároku účinnevznesenú žalovanou v 1. rade, lebo dospel k záveru, že žaloba bola podaná na súde dňa 8.8.2011 po márnom uplynutí premlčacej doby podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Rozsudok vo výroku, ktorým zamietol žalobu proti žalovanej v 2. rade odôvodnil tým, že „žalobca si u žalovanej náhradu škody za poistnú udalosť neuplatnil a nepredložil doklady na uplatnenie tejto škody (na osobnom motorovom vozidle zn. NISSAN PATHFINDER, EVČ: RV- 444BA, ktorá vznikla pri dopravnej nehode zo dňa 10.8.2008 - pozn. odvolacieho súdu), keďže z výpovede svedkyne nevyplýva uplatnenie škody voči žalovanej ad 2/ a žalobca sám uviedol, že si uplatnil náhradu škody za poistnú udalosť u žalovanej 1/ a pokiaľ mu táto neuznala celý nárok, mal možnosť žalovať škodcu, ktorý mu škodu spôsobil. Žalobca si nemôže uplatňovať škodu dvakrát v poisťovniach.“ O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej 1/, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti neúspešnému žalobcovi. Uviedol, že trovy žalovanej 1/ predstavujú cestovné náklady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za cestu motorovým vozidlom zn. Š. D. G. EVČ: M. XXX V.: Košice - Rožňava a späť (t.j. 140 km) pri priemernej spotrebe 6,7 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,540 €/l činí náhrada: priemerná spotreba x cena PHM/100 = 6,7 x 1,540/100 = 0,10318 (0,10586 + 0,18) x počet km = 0,28318 x 140 km = 39,70 €. Za cestu dňa 23.9.2014 priznal náhradu cestovných nákladov motorovým vozidlom zn. Š. D. G. EVČ: M. XXXEN: Košice - Rožňava a späť (t.j. 140 km) pri priemernej spotrebe 5,3 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,479 €/l činí náhrada: priemerná spotreba x cena PHM/100 = 5,3 x 1,479/100 = 0,06779 (0,06779 + 0,18) x počet km = 0,24779 x 140 km = 34,70 €, celkovo vzniknuté trovy sú vo výške 153,80 €. Návrh žalobcu na rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodnený okolnosťami prípadu, keďže mu bola spôsobená značná škoda, z ktorej mu bola len 1/10

žalovaným nahradená, súd neakceptoval. K námietke žalobcu ohľadom výšky trov konania uviedol, že podľa názoru súdu aj zást. účastníka (nielen advokát) má nárok na priznanie náhrady cestovného osobným motorovým vozidlom. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže žalovaná 2/, ktorá mala vo veci úspech, náhradu trov konania nežiadala a neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania.

3. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej v 2. rade a vo výroku, ktorým priznal žalovanej v 1. rade právo na náhradu konania, napadol včas podaným odvolaním žalobca. Vytýkal súdu, že sa nesprávne vysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa uplatnenia nároku u žalovanej 2/ podaním žaloby a že v celom rozsahu akceptoval obranu žalovanej 2/, ktorá sa v priebehu konania bránila tým, že si u nej právo na náhradu škody neuplatnil, resp. že toto právo nemôže byť uplatnené duplicitne, pričom on si už skôr uplatnil právo na náhradu škody u žalovanej 1/. Bol toho názoru, že súd mal prihliadnuť k tomu, že právo na náhradu škody si uplatnil prinajmenšom podaním žaloby na súde. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že podľa názoru súdu nepredložil „doklady na uplatnenie škody“. Uviedol, že právo na náhradu škody môže byť bez akýchkoľvek pochýb aj bez predloženia potrebných podkladov, čo je úplne bežný postup, ako aj to, že príslušná poisťovňa na základe takto uplatneného nároku na náhradu škody začne šetrenie a v rámci šetrenia vyzve subjekt, ktorý si právo na náhradu škody uplatňuje, na predloženie týchto podkladov, resp. odškodní ho hoci aj bez ich predloženia napr. na základe kalkulácie škody a pod. Dennodenne sa totiž v praxi stáva, že poškodený napr. svoju poškodenú vec si opraví na vlastné náklady bez toho, aby mal o tom doklad. Tieto skutočnosti v žiadnom prípade nebránia jeho odškodneniu, predsa poškodenému škoda vzniká nie opravou veci (jej uvedením do pôvodného stavu), ale jej poškodením a niekto môže byť škodný aj v prípade, že svoju poškodenú vec si vôbec nedá ani opraviť. Žalobca uviedol, že uvedená námietka bola ťažisková v priebehu celého konania, avšak žiadnu odpoveď na túto námietku mu napadnuté súdne rozhodnutie nedáva, prečo súd neakceptoval jeho tvrdenie a prečo zaujal iné stanovisko. Rovnako z rozsudku nevyplýva, prečo súd akceptoval názor žalovanej 2/, že právo na náhradu škody nemôže byť uplatnené v dvoch poisťovniach. Tento názor nepokladal za správny a uviedol, že u žalovanej 1/ si toto právo uplatnil na základe povinného zmluvného ručenia škodcu, resp. prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým mu bola spôsobená škoda, kým u žalovanej 2/ sa tak stalo na základe havarijného poistenia, ktoré s ňou mal uzavreté. Nejde teda o rovnaký právny titul, a preto je preňho nepochopiteľné, prečo by takto nemohol postupovať. Súd v tomto smere neuviedol nielen žiadnu úvahu, ale ani žiadnu právnu normu, ktorá by vylučovala takýto postup. Pokiaľ súd bol iného názoru, mal uviesť, na základe čoho dospel k odlišnému názoru, na základe akej právnej normy a tento názor mal náležitým spôsobom vysvetliť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V zmysle citovanej právnej normy v odôvodnení rozsudku súd totiž má uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Napadnutý rozsudok tieto kritériá rozhodne nespĺňa z dôvodov vyššie uvedených, a tým je rozhodnutie absolútne nepresvedčivé, ba až nezrozumiteľné. Každé rozhodnutie je totiž potrebné považovať za nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť, ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom), pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia neumožňuje účastníkovi konania efektívne sa brániť proti príslušnému rozhodnutiu. Uviedol ďalej, aký postup súdu vo všeobecnosti podľa súdnej praxe treba považovať za odňatie možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že porušenie procesných práv účastníka, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, je takou vadou konania, ktorá má vždy za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak teda súd nezaujal žiadny právny názor, nemá ani možnosť proti takému, neexistujúcemu právnemu názoru protestovať a namietať ho.

4. Žalobca v odvolaní namietal tiež správnosť výroku o trovách konania, ktorým súd žalovanej 1/ priznal právo na náhradu trov spočívajúcich v cestovných nákladoch žalovanej 1/ za použitie motorového vozidla, a to podľa zákona č. 283/2002 Z.z. Tento postup považoval za zjavne nesprávny majúc za to, že súd si náležite neozrejmil okruh otázok upravených týmto právnym predpisom. Citoval ust. § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z., z ktorého podľa žalobcu jasne vyplýva, že základným predpokladom na priznanie cestovných nákladov je použitie motorového vozidla, ktoré nepatrí zamestnávateľovi,

zvyčajne sa jedná o vozidlo patriace zamestnancovi. V posudzovanej veci však žalovaná 1/ ani len netvrdila, a už vôbec nepreukázala, že by sa jednalo o motorové vozidlo, ktoré spĺňa tieto zákonom predvídané podmienky. Zastával názor, že v žiadnom prípade nie je možné takto postupovať a priznať cestovné náklady s poukazom na uvedený právny predpis. Mal za to, že sa žalovaná 1/ sa mýli, ak zamieňa priznanie cestovných náhrad pre advokáta, resp. pre svojho zástupcu zamestnaného v hlavnom pracovnom pomere tvrdiac, že čas oboch z nich je rovnako drahý, pretože nejakou úvahou účastníka konania (dokonca ani súdu!) nie je možné prekonať právne predpisy. Poukázal na to, že cit. zákon upravuje prípady, keď sa na pracovnú cestu použilo vozidlo nepatriace zamestnávateľovi. Je síce pravda, že aj u advokátov je situácia podobná, avšak žalovaná 1/ opomenula prihliadnuť na vyhl. č. 655/2003 Z.z., konkrétne ust. § 15 ods. 1 cit. vyhl., z ktorej vyplýva, že advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy. Z ust. § 16 ods. 4 pritom vyplýva, že na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak, a týmto osobitným právnym predpisom je už citovaný zákon č. 283/2002 Z.z. Navyše tento zákon predpokladá splnenie aj iných kritérií na priznanie cestovných náhrad, napr. písomnú dohodu zamestnávateľa a zamestnanca. Je to však bez právnej relevancie práve pre absenciu motorového vozidla, aké predpokladá predmetný zákon. Otázka, ako zamestnávatelia vyťažujú svojich zamestnancov (či robia aj ráno, aj večer pod.) a ako (akým dopravným prostriedkom) ich vysielajú na pracovné cesty, nemá žiadnu právnu relevanciu, a už vôbec nie takú, aby bolo možné hoci aj takýmito tvrdeniami nahradiť absentujúce právne prostredie na priznanie cestovných náhrad motorovým vozidlom pre účastníka konania, ktorý nie je zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov riadne zapísaných v zozname advokátov. Okrem toho namietal, že súd nijako neodôvodňuje svoje rozhodnutie s odkazom na akúkoľvek právnu normu a preto si myslím, že púhe tvrdenie o tom, že aj zástupca účastníka konania (nielen advokát) má právo na náhradu cestovných nákladov nespĺňa kritériá riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, čím sa toto stáva nepreskúmateľné pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia, čo v konečnom dôsledku znamená odňatie možnosti účastníkovi konania pred súdom. Tvrdil, že rozhodnutie súdu v tomto smere je zmätočné aj preto, lebo z neho nevyplýva, prečo vo výrokovej časti rozhodnutia priznáva právo na náhradu cestovných nákladov pre žalovanú 1/ (ako zamestnávateľa), keď sám na strane 10 ods. 1 napadnutého rozsudku konštatuje, že takéto právo má aj zástupca účastníka konania (teda nie zamestnávateľ). Zo súdneho rozhodnutia teda vyplýva, že niekto má právo na cestovné, avšak súd ich nepriznáva jemu, ale inému subjektu. Z uvedeného dôvodu aj tento výrok napadnutého rozsudku podľa žalobcu je nutné považovať za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Na základe uvedených skutočnosti mal žalobca za to, že v posudzovanej veci sú dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a postupom podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne pre prípad úspechu v odvolacom konaní si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní nespochybňujú správnosť priznanej náhrady trov v súvislosti s účasťou zástupcu žalovanej na pojednávaní, t.j. náhrady cestovných výdavkov s použitím služobného motorového vozidla zn. Škoda Fábia EVČ: BA 084 SB a BL 526 EN vzhľadom na to, že pojednávania sa zúčastnil zamestnanec, ktorého miesto výkonu práce je v Košiciach. Zo spisu je zrejmé, že žalovaná 1/ si uplatnila trovy konania vo výške 153,80 € za spotrebované pohonné hmoty (§ 15 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení), ako aj náhrady za používanie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste (§ 7 zákona č. 283/2002 Z.z.), pri základnej sadzbe 0,18 €. V súvislosti so zastúpením žalovanej na tomto pojednávaní táto účelne vynaložila cestovné výdavky osobným motorovým vozidlom, ktorých výška je vyčíslená a priznaná v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z., pričom iný spôsob preukazovania a vyčíslenia náhrady za použitie motorového vozidla ani v súdnej praxi nie je zaužívaný. Z uvedených dôvodov žalovaná 1/ navrhla rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť jej trovy konania vo výške 153,80 € ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalovaná v 2. rade k odvolaniu žalobcu nepodala vyjadrenie.

7. Žalobca v odpovedi na vyjadrenie žalovanej 1/ (stanovisko zo dňa 18.6.2015 na č.l. 186) uviedol, že žalovaná vecne nereaguje na ním vznesené námietky uvedené v odvolaní, predovšetkým na ťažiskovú argumentáciu, že zást. žalovanej 1/ na cesty do sídla súdu nepoužila svoje vozidlo, ale vozidlo patriace žalovanej 1/ ako jej zamestnávateľovi. Táto skutočnosť nie je sporná a nemôže byť pochýb o tom, že nejde o vozidlo, ktoré by spadalo pod režim cit. zákona. Predpokladal preto, že žalovaná nemá voči jeho argumentácii protiargumenty. Navyše nebolo protistranou ani tvrdené a vôbec preukazované, že by sa zást. žalovanej bola dohodla so svojim zamestnávateľom tak, ako to predpokladá ust. § 7 ods. 1 cit. zákona. Vzhľadom na uvedené mal za to, že „mlčanie“ žalovanej je nutné považovať za jej súhlas s názorom ním prezentovaným v odvolaní.

8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 .

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 , že nové procesné právo (jeho zmeny) platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania (spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, však zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 veta prvá .

11. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej v 1. rade nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 3 , preto nebol v tejto časti v odvolacom konaní preskúmavaný

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne, lebo postupom (rozhodnutím) súdu bola stranám sporu (žalobcovi) odňatá možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

13. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku (od 1.7.2016 § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril vo veci odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Pod odňatím možnosti konať pred súdom, resp. nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP], treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho sporu procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/2006, II. ÚS 383/2006). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok

tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti, a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

15. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového stavu, pričom povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v odôvodnení rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod dané zákonné ustanovenie, ako toto ustanovenie interpretoval a aplikoval na právny vzťah, ktorý je predmetom konania. Zároveň sa musí súd vysporiadať s relevantnými argumentmi sporových strán.

16. Odôvodnenie rozsudku vzťahujúce sa k výroku napadnutému odvolaním, ktorým bola žaloba proti žalovanej v 2. rade zamietnutá, je nedostatočné a nezrozumiteľné, pokiaľ súd prvej inštancie nedôvodnosť uplatneného nároku proti žalovanej 2/ odôvodnil tým, že žalobca si u žalovanej 2/ náhradu škody neuplatnil a nepredložil doklady „na uplatnenie tejto škody“ a „nemôže si vzniknutú škodu uplatňovať dvakrát v poisťovniach“ a napokon súd dôvodil, že žalobca mal možnosť žalovať toho, kto mu škodu spôsobil, teda škodcu. Tieto skutočnosti sú však pre rozhodnutie sporu vedeného žalobcom proti žalovanej 2/ bez akéhokoľvek právneho významu a argumentácia súdu je preto nezrozumiteľná, a tým aj nepresvedčivá. Odvolací súd k uvedeným dôvodom poznamenáva, že predmetom daného sporu je nárok uplatnený žalobcom proti žalovanej v 2. rade na základe zmluvného vzťahu z uzavretej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla, a tento nárok súd právne neposúdil podľa žiadnej (relevantnej) právnej normy, nevykonal o ňom dokazovanie a nezistil rozhodujúce skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie o nároku (jeho základe i výške). Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v napadnutom výroku, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba proti žalovanej 2/, je nedostatočné, neúplné a nezrozumiteľné tak po skutkovej ako i právnej stránke, a preto nespĺňajúce kritériá požadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré bolo účinné v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca v odvolaní preto dôvodne namieta nepreskúmateľnosť rozsudku v časti rozhodnutia (výroku) o zamietnutí žaloby proti žalovanej v 2. rade pre nedostatok dôvodov a jeho nezrozumiteľnosť, a tým aj odňatie možnosti sporovým stranám konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi podaného odvolania a odvolacími námietkami žalobcu, na ktoré poukazuje.

17. Za nesprávne z dôvodu nepreskúmateľnosti (neúplné dôvody a nezrozumiteľnosť), a taktiež pre absentujúce právne posúdenie treba považovať rozsudok aj v napadnutom výroku o trovách konania, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej 1/ trovy konania vo výške 153,80 €. Súd nesprávne postupoval, pokiaľ priznal v spore úspešnej žalovanej 1/ náhradu trov predstavujúcich náhradu cestovných výdavkov v súvislosti s účasťou poverenej zást. žalovanej na pojednávaní, resp. pojednávaniach, proti žalobcovi vo výške 153,80 € ako táto bola vyúčtovaná žalovanou 1/, a to bez náležitého posúdenia dôvodnosti uplatnenej náhrady cestovných nákladov s použitím osobného motorového vozidla (o ktorom žalovaná nepredložila ani osvedčenie o evidencii vozidla) a bez preskúmania správnosti jej výšky. Súd neskúmal účelnosť vynaložených nákladov cestovného, pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol, podľa akých konkrétnych právnych noriem posúdil uplatnenú náhradu cestovných výdavkov vynaložených s použitím služobného motorového vozidla, a či išlo o účelné a hospodárne vynaložené trovy podľa § 137 O.s.p. s prihliadnutím na ust. § 73 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdu, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z cit. vyhl. osobe zúčastnenej na konaní sa hradia výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom, a to aj v prípade, ak použila vlastné motorové vozidlo, pričom sa hradia len skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného. Náhradu cestovných výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách (s použitím vlastného motorového vozidla) osobe zúčastnenej na konaní možno priznať len v takom prípade, ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom.

18. Pokiaľ odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonné podmienky, dochádza tu k procesnej vade, ktorú ustálená súdna prax považuje za taký postup súdu, ktorým je neúspešnej strane sporu odňatá možnosť konať pred súdom [§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. účinného do 30. júna 2016, § 389 ods. 1

písm. b) - nesplnenie procesných podmienok a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces]. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku totiž znemožňuje sporovej strane, ktorej bola rozhodnutím súdu spôsobená procesná ujma, posúdiť myšlienkový postup konajúceho súdu vo vzťahu k uplatňovanému nároku a správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, podať riadny opravný prostriedok, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. čo súčasne znamená odňatie možnosti sporovým stranám konať pred súdom a porušenie ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

19. Nedostatok dôvodov neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmanie vecnej správnosti rozsudku v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby proti žalovanej 2/ a o trovách konania, preto už z tohto dôvodu musel byť rozsudok v napadnutej časti zrušený a v zrušenom rozsahu bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní zistiť a tiež riadne, v súlade so zákonom a presvedčivo vyhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné (právne významné) pre rozhodnutie o uplatnenom nároku (a jeho výške), vysporiadať sa so všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami a argumentáciou sporových strán, nárok uplatnený proti žalovanej v 2. rade posúdiť podľa relevantných právnych noriem a opätovne o žalobe v zrušenom rozsahu rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP.

21. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 . Opätovne rozhodne tiež o trovách konania v právnom vzťahu žalobcu k žalovanej 1/ v súlade so zákonom, po náležitom posúdení dôvodnosti a účelnosti trov uplatnených žalovanou 1/ (náhrady vynaložených cestovných nákladov), aplikujúc pri rozhodovaní relevantné právne predpisy a zásady už ustálené v súdnej praxi, pričom rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné a vysporiada sa v ňom aj s odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.