Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-2-2016.pdf
PDF · 92.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: N. T., A.. XX.XX.XXXX, S. W. E. XXX/XX, XXX XX O. F., Š. E. X., právne zastúpený JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou so sídlom Makovického 7, 010 01 Žilina, IČO: 42 073 057, proti odporkyni: P. T., A.. XX.XX.XXXX, S. W. E. XXX/XX, XXX XX O. F., štátny občan SR, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D. zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného úradu Žilina, matrika D., vo zväzku G.., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 20.07.2016 domáhal proti odporkyni vydania rozsudku, ktorým by bolo manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D. zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného úradu Žilina, matrika D., vo zväzku G.., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, rozvedené. 2. Navrhovateľ návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že manželstvo účastníci uzavreli dňa XX.XX.XXXX v D.. Z manželstva pochádzajú dve už plnoleté deti Q. T., nar. XX.XX.XXXX a N. T., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníci uzavreli asi po piatich rokoch trvania známosti, nakoľko predpokladali, že budú viesť súladný manželský život a v ňom vychovajú i ich deti. Odporkyňa sa prisťahovala k nemu na adresu trvalého bydliska, kde žili aj v čase podania návrhu na začatie konania. Hoci dom s pozemkami nadobudol pred manželstvom, odporkyni daroval polovicu zo všetkého. Asi po šiestich rokoch trvania manželstva začali medzi účastníkmi vznikať prvé problémy, ktoré sa stále stupňovali a dospeli až do toho štádia, že sa s odporkyňou úplne odcudzili, nemajú si čo povedať, city medzi nimi ochladli a väčšina ich rozhovorov končí hádkou. V podstate manželstvo umelo udržiavali kvôli deťom, kým nebudú dospelé, čo sa už teraz stalo, obe dosiahli plnoletosť a už nie je dôvod, aby naďalej žili v nefunkčnom zväzku. Ani jeden z nich nemá záujem na obnove manželského spolužitia, hoci žijú v jednej domácnosti, je tomu tak len kvôli problematike bývania, avšak nežijú ako manželia, intímne sa nestýkajú minimálne 4 roky a pred tým to bolo iba sporadicky. Obaja majú záujem na tom, aby mohli viesť samostatné životy, odporkyňa ho už niekoľko krát vyzývala k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Hoci sú už deti plnoleté, je vhodnejšie, aby už nevideli, ako žijú v konfliktnom a nefunkčnom vzťahu a ako sa v ňom v podstate obaja iba trápia. Aj názorovo sú s manželkou odlišní, dokonca mali rozdielny pohľad na trávenie voľného času, finančné otázky a tieto problémy neprekonali, ale naopak spôsobili krach manželstva, odcudzenie. 3. Odporkyňa sa k doručenému návrhu na začatie konania vyjadrila písomne podaním zo dňa 10.10.2016, v ktorom uviedla, že navrhovateľ v návrhu uviedol samé klamstvá, o ktorých nemá ani tušenie. Celý návrh ju nemilo prekvapil. Navrhovateľ nekoná z vlastnej vôle, ale je ovplyvňovaný jeho
súčasnou známosťou, ktorá narúša ich rodinný život. Ona sama opustila svojho manžela a dokonca aj svoje maloleté det. Iba ona by bola najradšej, keby sa účastníci rozviedli. Navrhovateľ však tvrdil, že to nie je žena, pre ktorú by opustil rodinu, toho času však vplyvu tejto ženy nedokáže odolávať. Ďalej odporkyňa uviedla, že s navrhovateľom dovolenky a aj voľný čas trávili spolu aj s deťmi ako rodina. Doteraz sa spoločne starajú o domácnosť, hospodárstvo, rodinu a deti, ktoré má navrhovateľ veľmi rád. Aj ich intímny život bol v úplnom poriadku a nie je pravdou, že nemali intímny styk takú dlhú dobu. Terajšia známosť navrhovateľa je len jeho dočasným úletom, bez jeho hlbšieho citového zainteresovania a ako navrhovateľa pozná, čoskoro ho ošiaľ omrzí a vráti sa k rodine. Vzhľadom na dosiaľ strávené roky, počas ktorých zažili mnoho pekného a boli si navzájom oporou, mu, pokiaľ svoje konanie oľutuje, je ochotná odpustiť a obnoviť riadne manželské spolužitie. V prípade potreby je ochotná zúčastniť sa aj manželskej terapie. Aj keď sú už deti plnoleté, nie je v ich záujme manželstvo rozviesť, nakoľko tým stratia domov, zbytočne dôjde k predajom majetku a pod. Vzhľadom na uvedené, mala odporkyňa za to, že navrhovateľ nemá ani len morálne právo požadovať rozvod manželstva, keďže pochybenia (nevery) sa dopustil on. Rozvod by mohla požadovať ona, avšak nevidí naň dôvod. Ide len o dočasnú krízu spôsobenú vplyvom inej ženy, ktorá však nebude mať dlhé trvanie, preto žiadala návrh zamietnuť. 4. Súd po prvý krát nariadil na prejednanie veci pojednávanie v termíne dňa 20.12.2016. Obaja účastníci na tomto pojednávaní požiadali o jeho odročenie za pokusu o obnovu manželského spolužitia. Súd tak pojednávanie bez prejednania veci odročil a zároveň uznesením vyhláseným na pojednávaní za prítomnosti účastníkov (resp. za navrhovateľa jeho právnej zástupkyne) konanie podľa ust. § 98 ods. 1 CMP prerušil. 5. Podaním zo dňa 21.02.2017 navrhovateľ súdu oznámil, že za poskytnuté obdobie nedošlo k záchrane manželstva a ani k žiadnemu pozitívnemu posunu v ňom, a preto trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd v konaní pokračoval. 6. Súd tak na návrh navrhovateľa zo dňa 21.02.2017 v súlade s ust. § 98 ods. 2 CMP pokračoval v konaní, pričom na pojednávaní dňa 28.03.2017 vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol, a to v prítomnosti navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne a v neprítomnosti odporkyne, ktorá riadne na pojednávanie písomne predvolaná, podaním zo dňa 27.03.2017 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, avšak o odročenie pojednávania nepožiadala. 7. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na návrhu. Vo svojej výpovedi ako účastníka konania uviedol, že už dlhšiu dobu spolu s odporkyňou nežijú, pričom ich spoločný život je nulový. Ak si s ňou napíšu, je to v podstate ohľadom detí. Od novembra 2016, resp. od začiatku decembra 2016 už nebýva v dome v O. F., pričom občas sa tam zastaví, avšak keď tam nikto nie je doma a treba súrne niečo urobiť. Inak je stále mimo. S deťmi komunikuje normálne, so synom v podstate denne, keďže sú v jednom zamestnaní a s dcérou si volajú, píšu. Pokiaľ ide o vzťahy s odporkyňou, sú o ničom, nebavia sa spolu a ak k tomu dôjde po 3, 4 vetách to skončí krikom. Už nechce v tomto vzťahu pokračovať, tento vzťah je pre neho mŕtvy, neobnoviteľný, musel by skrčiť chrbát a poslúchať, čo robil 20 rokov a stačí mu to. Toho času býva vo Q. W. XXX, okres G.. Býva s priateľkou v rodinnom dome. Ide o rovnakú ženu, ako sa o nej vyjadrovali účastníci v písomných podaniach. Vzťah s touto ženou vníma ako perspektívny, rozumejú si, aj keď sa vyskytli ako všade nejaké konflikty. Dúfa však, že to bude kľudnejšie, ako to bolo doteraz. 8. Súd tak okrem výsluchu navrhovateľa vykonal dokazovanie navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 9. Zo sobášneho listu vydaného dňa 14.02.1994 Obvodným úradom Žilina, Matrikou D. vyplýva, že účastníci dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo v D., ktoré je zapísané v knihe manželstiev bývalého Obvodného úradu Žilina, matrika D., vo zväzku G.., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X. 10. Z manželstva účastníkov sa podľa rodných listov zo dňa 06.12.1994 a zo dňa 12.02.1997 narodili dve deti, a to dňa XX.XX.XXXX Q. T. a dňa XX.XX.XXXX N. T.. 11. Z výsluchu navrhovateľa mal súd preukázané, že od konca roka 2016 účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, pričom navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s inou ženou vo Q. W.. S touto ženou udržiava už dlhšiu dobu mimomanželský pomer, čo napokon potvrdila aj samotná odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania. Vzťah s touto inou ženou vníma súčasne ako do budúcna perspektívny. 12. Podľa ust. § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. 13. Podľa ust. čl. 1 Základných zásad ZoR, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
14. Podľa ust. čl. 4 Základných zásad ZoR v znení zákona č. 175/2015 Z. z. účinnom od 01.01.2016, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. 15. Podľa ust. § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 16. Podľa ust. § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 17. Podľa ust. § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 18. Podľa ust. § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 19. Podľa ust. § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 20. Podľa ust. § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 21. Súd mal v konaní preukázané, že účastníci sú manželia, pričom toho času ich deti pochádzajúceho z toho manželstva už dosiahli plnoletosť. 22. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva účastníkov a posudzovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre rozvod ich manželstva, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení ZoR a z vyššie konštatovaného súdom zisteného skutočného stavu, na základe ktorého dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia v zmysle vyššie uvedených zásad, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 23. Súd pri tomto závere prihliadal hlavne na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželské vzťahy účastníkov sú vážne narušené, čo vyplýva už len zo samotnej skutočnosti potvrdenej oboma účastníkmi, že navrhovateľ nadviazal a udržuje mimomanželský vzťah s inou ženou, čím došlo z jeho strany k porušeniu jeho povinnosti podľa cit. ust. § 18 ZoR. V danom prípade jeho mimomanželský vzťah súd nevnímal, ako ho hodnotila odporkyňa v jej vyjadrení k návrhu na začatie konania. Tento vzťah už pretrváva po dlhšiu dobu, pričom navrhovateľ ho vníma ako perspektívny a naopak manželský vzťah účastníkov ako mŕtvy, bez perspektívy. Týmto došlo k zániku biologickej funkcie manželstva. Rozpadom spoločnej domácnosti účastníkov došlo zároveň k tomu, že manželstvo si prestalo plniť aj svoju hospodársku funkciu podľa cit. ust. § 19 ods. 1 ZoR. Napokon navrhovateľ razantne prezentoval aj svoj nezáujem na akejkoľvek obnove manželských vzťahov, keď ani prerušenie konania o rozvod manželstva neprinieslo obnovenie manželského spolužitia. Aj keď nedošlo k bezpochybnému preukázaniu iných dôvodov rozpadu manželských vzťahov účastníkov, súd je presvedčený, že mimomanželský vzťah navrhovateľa bol už len vyústením dlhodobého stavu manželských vzťahov účastníkov, čomu nasvedčujú aj navrhovateľom prezentované pocity frustrácie z manželského zväzku s odporkyňou, keď tento zväzok označil za mŕtvy a neobnoviteľný, pre ktorého zachovanie nie je ochotný urobiť kompromisy. 24. Súd sa v neposlednom rade pri svojom rozhodnutí riadil aj presvedčením, že súhlasný prejav vôle budúcich manželov vstúpiť do manželstva je nutné chápať ako veľmi vážny záväzok, tak z hľadiska vzniku a zachovania rodiny, vzájomných manželských a rodičovských práv a povinností, ako aj z celospoločenského hľadiska. Manželstvo však, ako každý iný právny vzťah medzi dvoma subjektmi, by malo byť založené jednak na dobrovoľnosti a slobodnom rozhodnutí muža a ženy vstúpiť do manželského zväzku, ale aj o ich dobrovoľnosti a slobodnom rozhodnutí v takomto zväzku naďalej zotrvávať. Ak ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku je pre jedného z manželov nepredstaviteľné a neznesiteľné, nemôže spoločenský záujem na ochrane manželstva prevažovať nad záujmom tohto manžela viesť podľa vlastných predstáv a vlastného uváženého a pevného rozhodnutia svoj osobný súkromný život. Týmto záverom nemôže zabrániť ani očividná snaha odporkyne o zachovanie manželstva, kedy táto prezentovala ochotu odpustiť navrhovateľovi jeho manželskú neveru, avšak nemožno opomenúť skutočnosť, že navrhovateľ už o takýto ústretový krok odporkyne záujem nemá.
25. Pokiaľ ide o príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, súd mal nepochybne preukázanú len jednu z nich, a to porušenie povinnosti manžela žiť spolu s druhým manželom a byť mu verný, aj keď nepochybne k rozpadu manželských vzťahov viedli aj iné príčiny na strane oboch účastníkov. Súd mal ďalej za to, že nie je žiaduce v konaní o návrhu navrhovateľa zisťovať všetky príčiny rozvratu manželských vzťahov medzi účastníkmi za každú cenu, a tak zasahovať do intímnej sféry účastníkov, preto v ďalšom v zmysle ust. § 36 CMP neinicioval ďalšie dokazovanie, ktoré účastníci nenavrhovali a ktorým by prípadné ďalšie príčiny zisťoval. 26. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. O trovách konania súd rozhodol podľa cit. ust. § 52 CMP tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.