Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/96/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: mjr. Ing. V. C., nar. XX. XX. XXXX, P. O. XXXX/X, R. O., zastúpeného advokátom Mgr. Matúšom Bereseckým, Farská 33, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Nábrežie mládeže 1, Nitra (pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 23. februára 2016 č. ORPZ-NR-VO-1-004/2016-PK, takto

rozhodol:

Súd žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21. 04. 2016, osobne podanou na tunajší súd dňa 22. 04. 2016, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 23. 02. 2016 č. ORPZ-NR-VO-1-004/2016-PK, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdený disciplinárny rozkaz R OKP č. 7 zo dňa 22. 12. 2015. Týmto disciplinárnym rozkazom riaditeľa odboru kriminálnej polície (R OKP) Okresného riaditeľstva PZ v Nitre bolo žalovanému podľa ust. § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov uložené disciplinárne opatrenie

- zníženie služobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa ust. § 52 ods. 1 vyššie citovaného zákona.

2. Žalobca vo vyššie uvedenej žalobe ako žalovaného označil Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, IČO: 00735809.

3. Súd si vyžiadal vyjadrenie žalobcom označeného žalovaného, t. j. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre a príslušný administratívny spis. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre vo vyjadrení zo dňa 24. 06. 2016 č. KRPZ-NR- VO2-125-001/2016-PR uviedlo, že v danej veci nerozhodovalo ani v prvostupňovom a ani v odvolacom konaní, výsledkom ktorého je žalobcom napadnuté rozhodnutie a z uvedeného dôvodu nedisponuje administratívnym spisom a ani inými písomnosťami súvisiacimi s napadnutým rozhodnutím. Žalobcom označený žalovaný s poukazom na ust. § 250 ods. 1 a 4 OSP nie je pasívne legitimovaný v predmetnom súdnom spore a nie je ani subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa má v predmetnom súdnom konaní rozhodnúť. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre vo svojom vyjadrení navrhlo, aby súd podanú žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovaného, nakoľko v zmysle ust. § 103 OSP súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať.

4. Následne súd vyzval žalobcu, aby sa zaujal stanovisko k vyššie uvedenému podaniu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 24. 06. 2016.

5. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 24. 08. 2016 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre ako zložka policajného zboru poukázalo na skutočnosť, že nie je pasívne legitimované, žalobca upresňuje označenie žalovaného na Ministerstvo vnútra SR, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Nábrežie mládeže 1, Nitra. Uviedol, že v žalobe označený žalovaný je subjektom, ktorého rozkazom vznikol právny vzťah medzi žalobcom a policajným zborom. Zrejme zmenou organizačnej štruktúry policajného zboru došlo k zmene príslušnosti na konanie pred súdom a nie je mu známe, na základe čoho a ako k tejto zmene došlo. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že služby policajného zboru pôsobia v rámci útvarov policajného zboru, ktoré sú organizované spravidla podľa organizácie súdov. Nie je v súlade s princípmi právneho štátu a základnými právami žalobcu, najmä na spravodlivé súdne konanie, aby tieto jeho práva mohli byť ohrozené, či dokonca porušené len preto, že jednotlivé zložky policajného zboru nie sú prepojené tak, aby si informácie o jednotlivých podaniach odovzdávali a sa týmito zaoberali. Súd by nemal pripustiť ujmu na právach žalobcu len preto, že zákony vzťahujúce sa na danú problematiku nedávajú jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, ktorý orgán policajného zboru je príslušný na takéto konanie. Toto určujú podzákonné organizačné normy, ktorých obsah nie je žalobcovi známy a nemožno od neho požadovať, aby ich obsah poznal. Nemôže byť na ujmu práv účastníka konania, ak podanie doručil v zákonnej lehote inej zložke policajného zboru v Nitre. Je vecou vnútorného organizačného členenia policajného zboru, aké útvary, resp. služby zriadi, vždy sa však jedná o ten istý policajný zbor. Ak by bolo podanie smerované úplne inému orgánu mimo policajného zboru alebo orgánu policajného zboru v inom mieste, bolo by na mieste akceptovať námietku žalovaného.

6. Na základe výzvy súdu sa k podanej žalobe vyjadrilo v podaní zo dňa 09. 11. 2016 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Nábrežie mládeže 1, Nitra (vzhľadom na to, že žalobca v podaní zo dňa 24. 08. 2016 takto upresnil označenie žalovaného) a zároveň bol súdu predložený administratívny spis týkajúci sa predmetnej veci.

7. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že disciplinárnym rozkazom riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Nitre č. 7 zo dňa 22. 12. 2015 bolo žalovanému podľa ust. § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa ust. § 52 ods. 1 vyššie citovaného zákona.

8. Na základe odvolania žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu rozhodoval ako odvolací orgán riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ktorý rozhodnutím č. ORPZ-NR-VO-1-004/2016-PK zo dňa 23. 02. 2016 zamietol odvolanie žalobcu a disciplinárny rozkaz R OKP č. 7 zo dňa 22. 12. 2015 potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho orgánu zo dňa 23. 02. 2016 bolo doručené žalobcovi dňa 24. 06. 2016.

9. Dňa 22. 06. 2016 bola na tunajší súd doručená žalobca, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. ORPZ-NR- VO-1-004/2016-PK zo dňa 23. 02. 2016, ako i rozhodnutia riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, disciplinárny rozkaz č. 7 zo dňa 22. 12. 2015, pričom zároveň žiadal o vrátenie veci žalovanému. Za žalovaného v podanej žalobe označil Krajské riaditeľstvo Policajného v Nitre, Piesková 32, Nitra, IČO 00735809.

10. Krajský súd v Nitre, skôr ako pristúpil k vecnému vybaveniu žaloby, skúmal procesné podmienky konania (včasnosť podania žaloby a pasívnu legitimáciu žalobcom označeného žalovaného pri podaní predmetnej žaloby) podľa ust. § 6, § 97 a § 180 ods. 1, § 181 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a zistil, že žalobca podal žalobu proti Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre dňa 22. 04. 2016, ale domáhal sa zrušenia rozhodnutia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. ORPZ-NR-VO-1-004/2016-PK zo dňa 23. 02. 2016 (ktoré mu bolo doručené dňa 24. 02. 2016), pričom označenie žalovaného na Ministerstvo vnútra SR, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre „upresnil“ až v podaní zo dňa 24. 08. 2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 25. 08. 2016, teda

jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty dvoch mesiacov na podanie žaloby v správnom súdnictve, a preto žalobu podľa ust. § 98, písm. d/ SSP odmietol ako oneskorene podanú.

11. Podľa § 250 ods. 1, 4 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase podania žaloby, účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 250b ods. 1, OSP, žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

12. Podľa § 491 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v znení účinnom od 01. 07. 2016, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 13. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

Podľa § 32 ods. 1, 2 SSP, účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 61, písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým a/ fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.

Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa § 98 ods. 1, písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak d) bola podaná oneskorene.

Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 182 ods. 1, písm. b/ SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť b/ označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1.

Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa § 232 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len "oprávnený orgán").

Podľa § 242 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.

Podľa § 243 ods. 1 vyššie citovaného zákona, odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

15. V predmetnej veci je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe označil za žalovaného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, teda subjekt bez právnej subjektivity. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. decembra 2012 bola rozpočtová organizácia Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre ku dňu 31. 12. 2012 zrušená. Zrušenie rozpočtovej organizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre odôvodňuje stratu jej právnej subjektivity (Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre ako právnická osoba zaniklo). Práva a povinnosti rozpočtovej organizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre prešli dňom zrušenia na jej zriaďovateľa (ustanovenie § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Uvedené (prechod práv a povinností) sa mohol týkať výlučne tých práv a povinností, ktoré v tom čase existovali.

16. Z obsahu podanej žaloby, ako i zo žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 23. 02. 2016 vyplýva, že toto rozhodnutie vydal riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre ako odvolací orgán v konaní vo veci služobného pomeru žalobcu, a to s poukazom na ust. § 243 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016.

17. Žalobcom pôvodne označený žalovaný (Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre) sa žiadnym spôsobom nezúčastnil konania, výsledkom ktorého bolo žalobou napadnuté rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 23. 02. 2016 a táto skutočnosť musí byť žalobcovi známa z priebehu disciplinárneho konania, ako i zo samotného rozhodnutia zo dňa 23. 02. 2016. V tomto rozhodnutí je celkom jednoznačne uvedené, že riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre rozhodoval ako orgán príslušný podľa ust. § 243 ods.1 vyššie citovaného zákona, teda ako odvolací orgán a toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 24. 02. 2016. Pokiaľ žalobca, zastúpený právnym zástupcom - advokátom, podal žalobu proti tomuto rozhodnutiu, mal označiť za žalovaného správny orgán, ktorý žalobou napadnuté rozhodnutie vydal, t. j. riaditeľa Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ktorý by bol pasívne ligitimovaným účastníkom konania na strane žalovaného.

18. Ustanovenie § 250 ods. 4 OSP v znení účinnom v čase podania žaloby kogentne definovalo žalovaného v konaní o žalobe podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ako správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni a nie je, resp. nebolo povinnosťou súdu dohľadávať tento správny orgán za žalobcu. Osobitne to platilo pre prípady, kedy žalobca označil ako žalovaného správny orgán, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na konaní, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané; prihliadalo sa len na prípad, kedy žalobca ako žalovaného označil napríklad prvostupňový správny orgán, alebo sa dopustil chyby v označení žalovaného. Označenie správneho orgánu nesúvisiaceho s konaním, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané za žalovaného, nemožno preto nikdy chápať ako chybu v písaní, či nesprávne označenie žalovaného subjektu (uznesenie NS SR v konaní pod sp. zn. 5Sži/8/2014).

19. V konaniach podľa piatej časti OSP bol okruh účastníkov určený priamo zákonom. Pasívne procesne legitimovaným bol správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, resp. správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmavalo.

20. Pri podaní žaloby teda žalobca za účastníka konania na strane žalovaného v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP v znení platnom 30. 06. 2016 pôvodne označil subjekt, ktorý nebol pasívne legitimovaný v predmetnej veci, pretože sa žiadnym spôsobom nepodieľal na rozhodovaní v disciplinárnom konaní vedenom proti žalobcovi a takto označený žalovaný ani neexistoval, nakoľko ako rozpočtová organizácia bol zrušený dňom 31. 12. 2012.

21. Konanie podľa druhej hlavy piatej časti OSP bolo návrhovým konaním, v ktorom žalobca mal postavenie „dominus litis“. Žalobca disponuje konaním a jeho predmetom a určuje proti komu žalobu podáva. Preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície s návrhom prináležia výlučne žalobcovi. Žalobca rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá návrh na začatie konania aj proti subjektu, ktorý nie je pasívne legitimovaný (uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/65/2014). Vadu pasívnej legitimácie žalobcom označeného žalovaného správny súd nemohol odstraňovať, i keď mu je pasívne legitimovaný účastník konania na strane žalovaného známy (riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre). Toto by bolo možné len v prípade, kedy žalobca za žalovaného označil napríklad prvostupňový správny orgán, alebo by sa dopustil chyby v označení žalovaného.

22. Žaloba žalobcu o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia zo dňa 23. 02. 2016 teda už pri jej podaní mala smerovať proti riaditeľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ktorý ako odvolací orgán žalobou napadnuté rozhodnutie vydal. Bolo by možné (pri podaní žaloby) akceptovať i označenie: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre a v takom prípade by správny súd postupom podľa ust. 43 OSP odstraňoval vady označenia žalovaného, resp. by s poukazom na ust. 250 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30. 06.2016 za žalovaného označil správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, t. j. riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre.

23. Podanie žalobcu zo dňa 24. 08. 2016, ktorým žalovaný „upresnil“ označenie žalovaného na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre bolo súdu doručené dňa 25. 08. 2016. Dôvody „upresnenia“, ktoré žalobca uviedol v tomto podaní (vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a Policajným zborom, zmena organizačnej štruktúry Policajného zboru, ktorá nie je žalobcovi známa) podľa názoru súdu nie je možné akceptovať a sú právne irelevantné, nakoľko žalobca bol už pri podaní žaloby zastúpený právnym zástupcom - advokátom a označenie žalovaného správneho orgánu bolo jednoznačne dané ustanovením § 250 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 24. 08. 2016 citoval (podľa obsahu tohto podania) z rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžd/41/2012, ktoré ale riešilo inú skutkovú a právnu situáciu, a preto ho nemožno aplikovať v predmetnej veci. Žalobca svoje podanie zo dňa 21. 04. 2016 (žalobu) nedoručil inej zložke Policajného zboru v Nitre, ale podal žalobu na súd, ktorý nepochybne nie je zložkou Policajného zboru. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením, že „zákony vzťahujúce sa na danú problematiku nedávajú jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, ktorý orgán policajného zboru je príslušný na takéto konanie“, pretože z ustanovenia § 243 ods. 1 zák. č. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 celkom jednoznačne vyplýva, kto je odvolacím orgánom v konaní vo veciach služobného pomeru, a teda kto má byť žalovaným v prípade podania žaloby o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia v zmysle ust. § 250 ods. 4 OSP (žalovaným je správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni) v znení účinnom do 30. 06.2016, resp. v zmysle ust. § 180 ods. 1 SSP (žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická) v znení účinnom od 01. 07. 2016.

24. Krajský súd v Nitre ako moment uplatnenia nároku na preskúmame rozhodnutia zo dňa 23. 02. 2016 proti Ministerstvu vnútra SR, Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre vyhodnotil vyššie uvedené podanie žalobcu zo dňa 24. 08. 2016, doručené súdu dňa 25. 08. 2016, teda už v čase účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 181 ods. 1 zakotvuje lehotu dvoch mesiacov na podanie správnej žaloby, ktorá začína plynúť od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje. I podľa ust. § 250b ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 musela byť žaloba podaná do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni.

25. Žalobou napadnuté rozhodnutie druhostupňového (odvolacieho) správneho orgánu bolo žalobcovi doručené 24. 02. 2016. Lehota na podanie žaloby teda uplynula dňom 25. 04. 2016, nakoľko posledný deň lehoty (24. 04. 2016) pripadol na nedeľu. Za dátum podania žaloby proti Ministerstvu vnútra SR, Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre krajský súd považoval dátum 25. 08. 2016, kedy bolo podanie žalobcu zo dňa 24. 08. 2016 doručené súdu, čo bolo po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov.

26. S poukazom na uvedené je správny súd toho názoru, že ak žalobca podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 23. 02. 2016 č. ORPZ-NR-VO-1-004/2016-PK osobne na tunajší súd dňa 22. 04. 2016 a za žalovaného označil Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre (subjekt, ktorý nebol pasívne legitimovaný na strane žalovaného) a až v podaní zo dňa 24. 08. 2016 doručenom súdu dňa 25. 08. 2016 označil za žalovaného Ministerstvo vnútra SR, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre urobil tak oneskorene, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Oneskorené podanie žaloby je negatívnou procesnou podmienkou, ktorá spočíva v tom, že márne uplynula lehota na podanie žaloby (§ 181 ods. 1 SSP). Z uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu odmietol, pretože zmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno odpustiť.

27. Podanie žalobcu zo dňa 24. 08.2016 súd neposudzoval ako návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu (Ministerstvo vnútra SR, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre) do konania na strane žalovaného, a preto o ňom ani nerozhodoval, nakoľko žalobca takýto návrh podľa ust. § 79 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ani nepodal, ale podanie zo dňa 24. 08. 2016 považoval za „upresnenie“ označenia pôvodne označeného žalovaného. V prípade, ak by žalobca takýto návrh podal a súd by mu vyhovel, za deň uplatnenia nároku proti Ministerstvu vnútra SR, Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre by musel považovať deň 25. 08. 2016 (kedy bolo podanie žalobcu zo dňa 24. 08. 2016 doručené súdu), a teda žaloba by bola proti pristúpenému účastníkovi konania podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (tak, ako je to uvedené v bode 26. tohto rozsudku), nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 24. 02. 2016.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

29. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.