Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/211/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, U., o zaplatenie 1.255,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 24. septembra 2015, č.k. 2C/357/2014-62, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

III. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.255,25 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 27.01.2012 do zaplatenia (výrok I.), žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 139,25 eur k rukám jeho advokáta a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. , § 39 § 52 , § 53 ods. 1, 2, 3, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník, § 1, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1-4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikol dňa 21.08.2009 záväzkový vzťah titulom Zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.493,73 eur a tento sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu so zmluvnou odmenou v 36. splátkach po 84,11 eur so splatnosťou vždy do 20. dňa v príslušnom mesiaci. Podľa obsahu zmluvy a okolností, za akých bol úver poskytnutý, súd dospel k záveru, že v skutočnosti sa jedná o nie revolvingový ale klasický úver, keďže bol žalovanej vyplatený jednorazovo a v konkrétnej výške. Súd posúdil túto úverovú zmluvu ako spotrebiteľský úver podľa § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch pričom mal za to, že zmluva bola uzavretá platne v písomnej forme, avšak v zmluve absentujú niektoré náležitosti taxatívne vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Takto v zmluve nie je uvedená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a zmluva neobsahuje ani údaj o konečnej splatnosti úveru ako náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. g). Vzhľadom na chýbajúce náležitosti zmluvy súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaná uhradila z poskytnutého úveru celkovo 1.940,93 eur. Súd ďalej uviedol, že z úradnej činnosti je mu známe, že spoločnosť žalobcu nikdy nevypláca dlžníkom na základe formulárových zmlúv o revolvingovom úvere celú sumu označenú v zmluve ako poskytnutá čiastka úveru, ale táto čiastka je vždy ponížená o odmenu za odklad splatnosti splátok dojednanú v bode 8.1 písm. a) zmluvy. Ako vyplýva z bodu 8.4 zmluvy táto odplata je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby, pričom veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka na poskytnutie schválenej výšky úveru, proti pohľadávke veriteľa na zaplatenie vyššie označenej odplaty a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi. Z uvedeného je zrejmé, že žalovanej bola v skutočnosti po odrátaní odplaty za možnosť odkladu splátok vyplatená len suma 1.251,88 eur (1.493,73 eur - 241,85 eur), keďže podľa dohody sa žalovaná zaviazala poplatok za túto službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru zaplatiť už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či reálne bude mať o takúto službu záujem a či ju aj využije. Súd posúdil odplatu ako neprimerane vysokú, keďže za odklad troch splátok mala zaplatiť žalovaná takmer hodnotu troch splátok, ktoré môžu ale nemusia byť odložené. Súd preto považoval za neprijateľné a rozporné s dobrými mravmi zmluvné dojednanie oprávňujúce veriteľa na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu za poskytnutie služby, pričom zakomponovaním takejto dohody do vopred predtlačeného formulára zmluvy, ktorý pripravil veriteľ, si potom spotrebiteľ nepochybne zhoršuje svoje zmluvné postavenie. Žalobca teda nemal právo na takúto odplatu a preto aj neoprávnene započítal neexistujúcu pohľadávku na pohľadávku žalovanej na poskytnutie úverovej sumy. Súd mal teda z dokazovania preukázané, že žalovanej bolo z úverovej zmluvy poskytnuté peňažné plnenie v celkovej výške 1.251,88 eur, preto návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko žalovaná už úver v plnej výške splatila, dokonca zaplatila viac ako bol jej záväzok z uzavretej zmluvy.

3. O trovách plne úspešnej žalovanej súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnila. Vzhľadom na plný úspech žalovanej však priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, ktorý v zmysle zákona má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, zásadne teda vzniklo aj jemu právo na náhradu trov konania. Zároveň súd vyhodnotil trovy vynaložené vedľajším účastníkom ako účelné, keďže jeho písomné vyjadrenie bolo vecné, vedúce k účelnému bráneniu práv žalovanej ako spotrebiteľa, v ktorom poukázal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, rozpor úrokovej sadzby s dobrými mravmi ako aj na absenciu niektorých obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že úver už bol preplatený. Keďže vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej viedlo k úspešnej obrane žalovanej, súd mu priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 139,25 eur pozostávajúcu z odmeny za 2 úkony právnej služby po 61,41 eur, vychádzajúc z tarifnej hodnoty 1.255,25 eur podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej), ako aj z režijného paušálu vo výške 8,04 eur za úkon právnej služby v roku 2014 a režijného paušálu vo výške 8,39 eur za úkon právnej služby v roku 2015.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil a žalobe vyhovel, eventuálne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a súčasne aby priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutému rozsudku vytýkal, že je založený na nesprávnych právnych záveroch súdu o chýbajúcich náležitostiach Zmluvy o revolvingovom úvere, v dôsledku ktorých má byť úver bezúročný a bez poplatkov. Nie je pravda, že by zmluva neobsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, keď z článku 4.6 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky teda vyplýva nielen zo spomenutého splátkového kalendára ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Pokiaľ ide o absenciu rozpisu splátok v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolateľ dôvodil, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku, uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch splátok a podobne, čo však nebol uvedený prípad. Zmluva pritom obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (33,66 eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí) a počet splátok (36 splátok) a nad rámec toho aj dátum splatnosti prvej splátky obsiahnutý v oznámení veriteľa o schválení úveru. Pri výklade označeného ustanovenia ako vyplýva z rozsudku a teda rozpisovaní splátky, nebolo reálne možné vypočítať údaj o RPMN, keď pri výpočte RPMN podľa prílohy č. 1 k zákonu sa vychádza z výšky splátky, teda logicky zo sumy, o ktorej sa hovorí v § 4 ods. 2 písm. i) zákona. Ak pre výpočet RPMN je rozhodujúca výška splátky a RPMN sa počíta na základe údajov uvedených v zmluve a platných v čase jej uzavretia, potom záver o rozpisovaní splátky znemožňuje takýto výpočet. Navyše poukázal na to, že suma pripadajúca na úhradu úrokov a istiny sa postupne mení pri anuitnom splácaní, čo by pri súdom ponúknutom výklade písm. i) pri anuitnom splácaní viedlo o buď k neprehľadnosti zmluvy alebo popretiu informovanosti klienta. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazoval na odôvodnenie rozsudku KS v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166. Rozsudok potom napadol aj v časti priznaného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, keď poukazoval na to, že súd bol povinný riadne skúmať otázku účelnosti trov konania v prípade paušálnych vstupov vedľajších účastníkov, pričom v uvedenom prípade sa vedľajší účastník na strane žalovaného deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa, a v prejednávanej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka bez potreby odbornej pomoci zvoleného advokáta. Bol toho názoru, že v uvedenom prípade z dôvodu nadbytočnosti a neúčelnosti takýchto trov nemali byť vedľajšiemu účastníkovi trovy priznané, keďže vznikli zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci, čo nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde.

5. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril pôvodný vedľajší účastník na strane žalovanej, ktorý navrhol napadnutý rozsudok v časti trov jemu priznaných z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a súčasne žiadal priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Upriamil pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že v písomnom vyjadrení k veci poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní z dôvodu čoho navrhol žalobu zamietnuť, s čím sa súd prvej inštancie stotožnil a v zmysle jeho vyjadrenia aj rozhodol. Súd preto správne vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p., výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, má teda aj právo dať sa v konaní zastupovať advokátom a právo na náhradu trov konania, ktoré v tomto prípade boli podľa názoru vedľajšieho účastníka vynaložené účelne. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia okresných a krajských súdov, i rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, podľa ktorého združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta ako aj na náhradu trov konania. Poukázal tiež na to, že žalobca využil zákonné právo byť zastúpený advokátskou kanceláriou, pričom toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, hoci sám v zastúpení advokátom podáva hromadné identické formulárové žaloby, vyjadrenia ako aj odvolania, kde mení len číslo konania, označenie účastníkov, a predmet konania uplatneného nároku.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 2C/357/2014 je zaplatenie pohľadávky vo výške 1.255,25 eur s príslušenstvom zo Zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 21.08.2009.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a v závislom výroku o trovách konania, vrátane trov konania prisúdených vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i v podstatných skutočnostiach správne právne posúdil, výsledkom čoho je vecne správne rozhodnutie.

11. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval vzťah založený predmetnou Zmluvou o revolvingovom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, aplikujúc naň ustanovenia osobitných právnych noriem prijatých na ochranu spotrebiteľa a to § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., pričom dôsledne skúmal splnenie obligatórnych náležitostí takejto zmluvy a posudzoval rovnováhu medzi dohodnutými právami a povinnosťami zmluvných strán (žalobcom ako poskytovateľom služby na jednej strane a žalovanou ako spotrebiteľom na druhej strane).

12. Zmluva č. 8100024296 uzavretá medzi stranami dňa 21.08.2009 je typickou štandardnou formulárovou listinou, pričom z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že text zmluvy bol žalobcom vopred pripravený za účelom jeho použitia vo viacerých prípadoch a jej obsah žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť, preto na jednotlivé zmluvné dojednania treba nazerať ako na ustanovenia, ktorých obsah nebol individuálne dojednaný v zmysle ust. § 53 O.z., keďže žalobca ako dodávateľ nepreukázal opak. Podľa predmetnej zmluvy mala byť žalovanej poskytnutá čiastka úveru ( úverový limit) vo výške 1.493,73 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu so zmluvnou odmenou ( vo výške 1.534,36 eur) v 36. splátkach po 84,11 eur so splatnosťou vždy do 20. dňa v príslušnom mesiaci. V bode 8 zmluvy je uzavretá odplatná Dohoda strán o poskytnutí služby, spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru za odplatu 241,85 eur, ktorá je splatná dňom uzavretia tejto Dohody. Zmluva ďalej obsahuje dohodu strán o započítaní vzájomných pohľadávok, t.j. pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie úveru v schválenej výške a pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie predmetnej odplaty. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Za neprijateľnú preto považuje odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie túto Dohodu ako zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“) V tomto prípade zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si službu aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jej využívaním za poplatok), ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí už vopred poplatok vo výške 241,85 eur, t.j. poplatok, ktorého suma v konečnom dôsledku takmer dosahuje sumu troch splátok, ktorých by sa mal odklad týkať. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná. Rovnako niet pochýb o nekalej povahe aj s tým súvisiacej zmluvnej podmienky o dohodnutej splatnosti odplaty za poskytnutie odkladu ( už dňom uzavretia Dohody o poskytnutí služby) a o vzájomnom započítaní vyššie uvedených pohľadávok, t.j. pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru a pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty, v ktorej časti súd prvej inštancie správne skutkový stav zistil, právne posúdil aj náležite zdôvodnil.

13. Súd prvej inštancie tiež správne postupoval, keď zisťoval dodržanie písomnej formy zmluvy ako aj všetkých obligatórnych náležitostí, ktoré sú uvedené v čl. I. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.. Tu súd dospel k záveru, že zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov pre absenciu náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i), čo odvolateľ namietal tvrdiac v prípade prvej údajne chýbajúcej náležitosti, že predmetná zmluva o úvere údaj o konečnej splatnosti obsahuje a v prípade druhej údajne chýbajúcej náležitosti podľa odvolateľa tento údaj nebol potrebný, keďže zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku, uvedené jednotlivo popri sebe.

14. Podľa čl. I. § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 25/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu schválenia úveru žalobcom, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, a podľa § 4 ods. 2 písm. i) tohto zákona musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, s tým, že podľa ods. 3 veta druhá citovaného ustanovenia, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Preskúmaním obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy a ostatných listinných dôkazov odvolací súd dospel k záveru, že výhrada odvolateľa, pokiaľ ide o naplnenie ust. § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. je dôvodná. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 21.08.2009 je totiž uvedený údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý je označený ako dátum poslednej splátky úveru: 20.08.2012. Dňa 28.09.2011 uzavreli zmluvné strany Dodatok k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere, v ktorom sa dohodli na zmene splatnosti splátok pôžičky, a týmto Dodatkom bol splátkový kalendár, stanovený pôvodne v prílohe zmluvy o úvere zo dňa 21.08.2009, potom nahradený novým splátkovým kalendárom zo dňa 28.09.2011, z ktorého je zrejmé, že termín poslednej splátky úveru je 20.03.2013. Vychádzajúc z uvedených zistení, odvolací súd dal za pravdu žalobcovi, že nemožno hovoriť o absencii tohto údaju v zmluve, preto tento konkrétny argument neobstojí ako dôvod, pre ktorý treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

16. V ďalšom však už odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s tou časťou argumentácie súdu prvej inštancie, použitej na podporu zvoleného spôsobu rozhodnutia, ktorá sa týkala nedostatku náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia čl. I § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd tu poukazuje na správnosť záveru o absencii tejto náležitosti v zmluve, a zároveň uvádza, že žalobca ani v odvolaní nedokázal uviesť také relevantné skutočnosti resp. dôvody, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť záver súdu o bezúročnosti a nespoplatniteľnosti úveru, keďže tento následok vyplýva priamo z právnej úpravy pri absencii čo i len jednej z náležitostí označených v ods. 3 citovaného ustanovenia.

17. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej aj v čase uzavretia zmluvy a rozhodnej pre posúdenie nárokov uplatnených v spore, bolo i uvedenie výšky, počtu splátok a termínov splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov a to tak, aby bolo dlžníkovi jasné aj to, čo zo splátky má pripadnúť na istinu úveru, čo na úroky a čo na prípadné iné poplatky. Práve zo zadefinovania zákonodarcom všetkých uvádzaných obligatórnych náležitostí zmluvy popri sebe treba vyvodiť neakceptovateľnosť výkladu odvolateľa, pokúšajúceho sa presvedčiť o dostatočnosti poskytnutia spotrebiteľovi zákonom požadovaných údajov len vtedy, ak by sa tieto údaje počas trvania úverového vzťahu (či presnejšie počas splácania úveru dlžníkom) mali meniť. Pokus o takýto výklad je v skutočnosti snahou o obchádzanie účelu úpravy normami tzv. spotrebiteľského práva, ktorým je poskytnutie spotrebiteľovi úplného a dostatočne jasného a uceleného obrazu o tom, za akých podmienok a aký dlhý čas bude viazaný vzťahom s dodávateľom služby, teda v tomto prípade s poskytovateľom úveru a čo ho v skutočnosti bude rozhodnutie sa pre vstup do zmluvného vzťahu stáť. Z obsahu predloženej zmluvy potom aj odvolací súd musel uzavrieť, že táto neobsahuje uvedený údaj, v dôsledku čoho je treba predmetnú zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

18. Za tejto situácie bol žalobca oprávnený od žalovanej požadovať len istinu poskytnutého úveru, takže pokiaľ žalovaná, ktorej podľa tvrdenia žalobcu bol poskytnutý úver v sume 1493,73 eur ( a podľa názoru súdu iba 1.251,88 eur, t.j. znížený o „započítanú“ cenu služby 241,85 eur podľa neplatnej Dohody upravenej v bode 8 zmluvy) zaplatila celkovo sumu 1.702,71 eur - čo vyplýva z predloženej karty klienta- potom je zrejmé, že žalovaná už v čase podania žaloby mala úver preplatený.

19. Súd prvej inštancie tak rozhodol správne, ak žalobu zamietol a odvolací súd ani nemal inú možnosť, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť a to aj v závislom výroku o trovách konania, keďže plne úspešná žalovaná zaznamenala v spore plný úspech, avšak nepodala návrh na priznanie jej náhrady trov, ktorý bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie obligatórnym podľa § 151 ods. 1 O.s.p.).

20. Predmetom odvolacieho konania bolo potom aj preskúmanie správnosti zvyšnej časti rozsudku teda v časti priznania náhrady trov konania Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, pôvodne vystupujúcemu v konaní ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 1,2 O.s.p. , keď odvolateľ bol toho názoru, že náhrada trov právneho zastúpenia mu nepatrí pre neúčelnosť takto vynaložených trov.

21. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 22.11.2014 toto združenie oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník ( s čím žalovaná výslovne súhlasila, hoci § 93 O.s.p. v čase oznámenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania vstup nepodmieňoval súhlasom hlavného účastníka) a doložilo plnomocenstvo na zastupovanie advokátom v tomto konaní. Dňa 23.04.2015 podal vedľajší účastník kvalifikované písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, v ktorom sa vyjadril ku konkrétnym podmienkam predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, poukazujúc pritom na jej nekalé podmienky, na neprimerane vysoký úver, upozornil tiež súd na neplatnosť Dohody uzavretej v bode 8 zmluvy a navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že pre absenciu podstatných náležitostí spotrebiteľského úveru je treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaná už reálne poskytnutý úver zaplatila. V uvedenom zmysle súd následne aj vo veci samej rozhodol.

22. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu v prejednávanej veci Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, malo oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej ako spotrebiteľa, a to na základe vtedajšej zákonnej úpravy obsiahnutej v ust. § 93 ods. 2 O.s.p.. Keďže ako bývalý vedľajší účastník malo v konaní rovnaké práva a povinnosti ako (hlavný) účastník v zmysle ust. § 93 ods. 4 vety prvej O. s. p., možno z toho vyvodiť len jeden záver a to, že aj vedľajší účastník mal právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), realizované v rámci občianskeho súdneho konania, možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a potom samozrejme musel mať aj právo na náhradu trov konania, medzi ktoré nepochybne patrí tiež náhrada trov právneho zastúpenia. Občiansky súdny poriadok pritom v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňoval možnosť zastúpenia advokátom nedostatkom odborných znalostí účastníka a teda nevylučoval ani to, aby sa aj taký účastník, ktorý je na to odborne spôsobilý, nechal v konaní pred súdom zastúpiť advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi však mohla byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval, a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytovali za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne.

23. V uvedenom prípade došlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania vzniklo podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. žalovanej a súčasne vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom a uplatnil si náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania bolo namieste posúdiť iba účelnosť ich vynaloženia. Odvolací súd tu dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu o neúčelnosti právneho zastúpenia bývalého vedľajšieho účastníka neobstojí, keď nebolo možné osvojiť si stanovisko žalobcu o opakovanom a právne nenáročnom podaní vedľajšieho účastníka. Jeho písomné vyjadrenie nemožno totiž podľa obsahu považovať len za všeobecné vyjadrenie, pretože aby bolo možné pristúpiť k úvahám o bezdôvodnosti podanej žaloby, bolo potrebné oboznámiť sa s problémom podstaty nároku, jeho vzniku, jeho existencie a dĺžky jeho trvania. Jednalo sa o kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom poukázal na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru a neoprávnenosť nároku žalobcu, ktorého závery boli vo veľkej časti prenesené aj do odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Tvrdenie žalobcu o tom, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k zbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, súd nemôže brať vážne do úvahy. K žiadnemu navyšovaniu trov konania, ba dokonca ani k nehospodárnosti konania by nebolo došlo, ak by žalobca po dôkladnom zvážení nebol podával žalobu tam, kde zjavne nemôže byť úspešný. Spochybňovanie účelnosti vynaložených trov bývalého vedľajšieho účastníka žalobcom navyše postráda logiku s poukazom na skutočnosť, že aj žalobca, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a ich následné vymáhanie voči spotrebiteľom, je sám zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá sa špecializuje na takéto prípady, pričom žalobca považoval za neúčelné takéto právne zastúpenie, hoci sám si neváhal uplatniť trovy právneho zastúpenia.

24. Keďže odvolacie dôvody žalobcu boli aj v tejto časti neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 , preto rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutej časti trov konania Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, (ktorého postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 v zmysle platného Civilného sporového poriadku zaniklo), odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej ako aj úspešnému Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

26. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .