Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-216-2016.pdf
PDF · 88.29 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/216/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX G., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 718,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie 210,- eur.
II. Žalobu v časti o zaplatenie 508,48 eur spolu s príslušenstvom zamieta.
III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,54 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 07.06.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia 718,48 eur spolu s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 25.02.2012 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Obsah úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1141,55 eur. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi len časť dlžnej sumy a to 918,69 eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 18.08.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatným v celom rozsahu. Žalobca eviduje voči žalovanému neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 718,48 eur (716 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny a 2,48 eur z titulu dlžných úrokov z úveru). Okrem toho žalobca žiadal priznať úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 716 eur od 19.08.2014 do zaplatenia ako aj úroky z omeškania vo výške 8,15% ročne z jednotlivých súm, špecifikovaných v žalobe do zaplatenia.
3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.01.2017 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 180 eur späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Podaním doručeným súdu dňa 27.02.2017 žalobca
vzal žalobu v časti o zaplatenie 30 eur späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Dôvodom čiastočných späťvzatí žaloby boli úhrady žalovaného po podaní žaloby na súde.
4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Keďže žalobca vzal pred prvým pojednávaním žalobu v časti o zaplatenie 210 eur späť, nevyžaduje sa súhlas žalovaného s týmto späťvzatím, preto súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku konanie v tejto časti zastavil.
6. Žalovaný dňa 27.03.2017 doručil súdu vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedol, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a zmluvu je potrebné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), k), zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na to, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie riadneho úroku vo výške 27,48 % ročne po dátume, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, teda po 18.08.2014. Po dátume vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bol zmluvný vzťah ukončený a žalobca má nárok už len na zaplatenie úroku z omeškania. Z úverového rámca vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 1 029,22 eur a zaplatil sumu v celkovej výške 1 098,69 eur, a teda žalobcovi už zaplatil celú istinu poskytnutého úveru. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
7. Na pojednávanie nariadené na deň 29.03.2017 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 21.02.2017 a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
8. Zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že zmluva, na základe ktorej bol úver poskytnutý, nie je v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a v zmluve absentujú povinné náležitosti v zmysle písm. c), a k) § 9 ods. 2 spomínaného zákona. Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nie je správny, ktorá podľa internetovej kalkulačky je iná ako je uvedená v zmluve, aj z toho titulu by mal byť takýto úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zaplatil viac ako mu bolo poskytnuté, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 12.05.2016 spolu s jej prílohami, zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb zo dňa 25.02.2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru, vyjadreniami žalobcu, žalovaného a s obsahom ďalších listín a zistil nasledujúci skutkový stav:
10. Strany tohto konania uzavreli dňa 25.02.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovu zmluvu o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 569,09 eur s výškou úrokovej sadzby 39 % ročne, RPMN 46,79 %, priemernou hodnotou RPMN 41,82 %, výškou mesačnej splátky 58,03 eur, počet splátok 12. Strany taktiež uzavreli zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere s výškou úverového rámca 5000 eur, výškou úrokovej sadzby 28,68 %, RPMN 45,94 % a výškou mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky. Žalovaný vyčerpal z úverového rámca celkovo 1141,55 eur. Podľa tvrdení žalobcu žalovaný nedodržal platobnú disciplínu preto žalobca vyhlásil dňa 18.08.2014 mimoriadnu splatnosť úveru.
11. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
13. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi stranami tohto konania bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb zo dňa 25.02.2012, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 5000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z dlžnej sumy. Ročná úroková sadzba bola stanovená na 28,68 %, RPMN vo výške 45,94 % .
22. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov.
23. Keďže predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.
24. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj uvedenie výšky splátky. Predložená zmluva o revolvingovom úvere takúto konkrétnu výšku neobsahovala. V zmluve je uvedené, že výška mesačnej splátky je min. 5 % z dlžnej čiastky zokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur. Takýto údaj o výške splátky je neurčitý.
25. Na základe uvedeného tak mal súd za to, že predmetná úverová zmluva nemá všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, čoho následkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, kde žalovaný ako spotrebiteľ je povinný vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Žalobca má nárok len na vrátenie reálne poskytnutej istiny bez poplatkov, úrokov a sankcií. Žalovanému bola reálne poskytnutá suma 1029,22 eur, ako to vyplýva z potvrdenia odfinancovania peňažných prostriedkov, pričom doposiaľ vrátil žalobcovi sumu 1128,69 eur, čo je zrejmé z tvrdení žalobcu v žalobe ako i v podaniach, kde vzal žalobu v časti späť z dôvodu čiastočných úhrad žalovaným. Vzhľadom na to, že sa úverová zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov a žalovaný zaplatil žalobcovi viac finančných prostriedkov ako čerpal, súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 508,48 eur s prísl. (70,77 %) a neúspešný o zaplatenie 210 eur s prísl. (29,23 %) keďže v tejto časti bolo konanie zastavené z dôvodu spaťvzatia, ktoré z procesného hľadiska zavinil žalovaný tým, že uskutočnil čiastočné úhrady žalobcovi po začatí konania. Žalovaný mal teda pomerný úspech vo veci, preto mu po odrátaní neúspechu od úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,54 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.