Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_17CoP-13-2017.pdf
PDF · 78.4 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U., zastúpená opatrovníkom L., dieťa rodičov Q. a X., o úpravu styku, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5. októbra 2016, č.k. 11P/134/2016-9, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o návrhu otca na rozšírenie doterajšieho styku otca s maloletou, ktorý bol rozhodnutím zo dňa 04.11.2014 určený v ťažiskovej časti na každú párnu sobotu a párnu nedeľu, každú stredu a určené dni v období veľkonočných a vianočných sviatkov, avšak vždy bez prespania maloletej u otca. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie styk rozšíril principiálne o prespanie maloletej u otca, a to zo soboty na nedeľu v rámci prvého a tretieho víkendu v mesiaci, a potom aj pri styku upravenom počas vianočných sviatkov (25.12. - 26.12.), nového roka (2.1. - 3.1) a veľkej noci (sobota - nedeľa). V ostatnom rozšírení styku otca o prvých 15 dní mesiaca júl a august návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Vec právne posúdil podľa §§ 36, 24, 25 Zákona o rodine a k dôvodom uviedol, že doposiaľ bola upravená úprava styku otca s dieťaťom tak, že dieťa bolo celý deň u otca, ale na noc išlo k matke. Takže rozhodnutím z roku 2014 nočné prespanie dieťaťa u otca realizované nebolo. V tom čase bolo dieťa takmer o dva roky mladšie. V súčasnej dobe je vekovo staršia, vyspelejšia, je možnosť, aby u otca aj prespávala, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec má právo podieľať sa na výchove dieťaťa takouto formou, teda aby dieťa mohlo spávať aj u otca, teda aby otec mal dieťa aj cez noc. Jednoznačne otec preukázal súdu, že má veľmi rád dieťa, dieťa má k nemu vytvorený hlboký a citový vzťah a chce ďalej budovať také podmienky, aby si dieťa naňho čím najviac privyklo. Otec nemá inú možnosť, ako realizovať svoj podiel na výchove len prostredníctvom úpravy styku. Otec má vybudovanú novú rodinu, má dieťa s terajšou manželkou, pričom uviedol, že dieťa si s jeho manželkou rozumie, taktiež si rozumie s mladším súrodencom. Rozšírenie styku doporučil aj opatrovník, s tým, že dieťa má k otcovi vytvorený hlboký a citový vzťah. Je v záujme spoločnosti, aby sa na výchove dieťaťa aj touto formou v čo najväčšej možnej miere podieľal aj druhý rodič, teda rodič, ktorému dieťa nie je zverené. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca v tom, aby sa s dieťaťom stretával dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci august, nakoľko považoval za predčasné určovať takýto rozsiahly styk otca s dieťaťom, keďže je úlohou otca, aby pripravil maloletú na zmenu prostredia, čo sa týka noci a podľa toho bude môcť byť rozšírený styk aj o takéto dni počas letných prázdnin, ako chce otec.
2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania výsluchom maloletej, výsluchom manželky otca,
prípadne stanoviskom detského psychológa. Matka poukázala na to, že maloletá nemá dobrý vzťah k súčasnej manželke otca, z čoho vyplývajú situácie, na ktoré sa maloletá sťažuje. Po príchode od otca poukazuje na nevhodné správanie, opisuje spoločnú vulgárnu komunikáciu otca a jeho manželky, konflikty, predmetom, ktorých je aj vzťah k maloletej. Maloletá si to vysvetľuje tak, že manželka otca ju nemá rada. Matka nespochybnila, že maloletá má dobrý vzťah k dieťaťu otca z jeho súčasného manželstva, no túto okolnosť nepovažuje za dôvod, aby maloletá v domácnosti otca prespávala, keďže je tu stresovaná a zo strany jedného z manželov nie je úprimne prijatá. Matka popísala neštandardné prejavy maloletej po príchode od otca, kedy je maloletá najskôr tichá, a až po niekoľkých hodinách sa k matke správa neobvykle prítulne a začne hovoriť o spôsoboch v rodine otca a opisuje jeho hádky s manželkou. Vec je o to závažnejšia, že otec maloletej je ako vodič pracovne často mimo domu, kedy maloletá ostáva s jeho manželkou, s ktorou nemá pozitívny vzťah. Všetko úsilie matky zabezpečiť maloletej dobrý psychický stav, je vždy zmarené po príchode maloletej od otca, kedy si maloletá na pobyt u neho sťažuje. Súd prvej inštancie sa podľa matky nedostatočne zaoberal predchádzajúcimi konaniami, ktoré preukázali, že otec je osobou, ktorá si neplnila vyživovaciu povinnosť a svojim správaním prejavil, že je bez empatie k dieťaťu i jeho potrebám. V predchádzajúcich konaniach bolo apelované na zmenu správania otca vo vzťahu k matke ako aj maloletej, s poukazom na možnosť vzniku budúcich problémov pri styku sa s maloletou. Uvedené však ani opatrovník, ani súd prvej inštancie nebrali do úvahy. Matka považovala napadnuté rozhodnutie za formálne štandardné, bez ohľadu na osobu dieťaťa a jeho záujem, vydané v snahe vyjsť v ústrety len otcovi.
3. K odvolaniu sa vyjadril otec, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. 4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl. CMP. Za účelom doplnenia dokazovania vykonal pojednávanie zaznamenané zvukovou nahrávkou, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 CSP. 5. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 6. Stretávanie sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je prostriedkom k zachovaniu a ďalšiemu rozvíjaniu vzájomného vzťahu dieťaťa a rodiča, a je prostriedkom napĺňania viacerých práv rodiča, ale v rovnakej miere aj viacerých práv dieťaťa. Stretávanie sa s dieťaťom nemožno vnímať iba ako právo rodiča, ale prinajmenšom rovnako aj ako právo dieťaťa, ktoré by mu malo zabezpečiť, aby neprišlo o vzťah s jednou z najbližších osôb svojho detského života. Je v záujme dieťaťa, aby v jeho blízkosti ostali obaja rodičia s čo najviac intenzívnym pozitívnym vzťahom k nemu, a to aj potom, ako medzi rodičmi samotnými o pozitívnom vzťahu hovoriť nemožno. 7. V posudzovanom prípade rozhodoval súd prvej inštancie o rozšírení styku otca o prespanie maloletej u neho tak, aby doterajšie stretávanie počas dní nasledujúcich po sebe nebolo vždy predelené odchodom maloletej k matke na prespanie. Stretávanie sa rodiča s maloletými dieťaťom vrátane prespania v jeho domácnosti je prirodzená forma styku, preto na jej realizáciu nie sú potrebné žiadne osobitné dôvody. Naopak, tie sú potrebné, pokiaľ sa stretávanie touto formou, teda s prespaním realizovať nemá. Preto iba v prípade, že existuje objektívny dôvod, aby bol styk realizovaný bez prespania, možno k takejto úprave pristúpiť. Takým dôvodom môže byť najmä nízky vek dieťaťa a s tým spojená prirodzená úzka naviazanosť na matku, či na domáce prostredie, alebo malá intenzita citovej väzby na rodiča, s ktorým sa styk má realizovať. Odvolací súd má za to, že vo veku maloletej a bez narušenej citovej väzby k rodičom je prespatie dieťaťa v domácnosti rodiča, ktorému dieťa nie je zverené, náležitou formou styku. 8. V okolnostiach uvádzaných matkou potom nenachádza dôvody, pre ktoré by nemohlo byt realizované prespanie maloletej u otca, ako forma styku primeraná veku maloletej, keď zo stanoviska kolízneho opatrovníka, ktorý robil aj pohovor s maloletou, vyplýva, že maloletá ide k otcovi veľmi rada. Takýto postoj maloletej k návštevám domácnosti otca vylučuje natoľko negatívny vzťah so súčasnou manželkou otca, ako ho popisuje matka. Čo sa týka poukazu matky, že dobrý vzťah maloletej s otcovým druhým dieťaťom nie je dostatočným dôvodom pre prespávanie maloletej u otca, ten skutočne dôvodom pre prespávanie u otca nie je. Ako bolo uvedené, stretávanie s prespaním je od istého veku prirodzená forma styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo zverené, preto preň okrem vekovej zrelosti a dostatočnej intenzity citovej väzby k danému rodičovi nie je potrebný ďalší osobitný dôvod. Tak ako vo fungujúcej rodine prirodzene
prespávajú deti od istého veku u starých rodičov, či iných blízkych osôb rodiny, prinajmenšom rovnako prirodzene môžu prespávať u svojho rodiča bez toho, aby bol preto potrebný osobitný dôvod. Pozitívny vzťah maloletej s druhým dieťaťom otca je iba dôkazom nasvedčujúcim, že prostredie v rodine otca je pre maloletú zaujímavé. Samozrejme tu maloletá môže vnímať aj negatíva a niektoré môžu byť aj objektívne dané, no v konaní nevyšli najavo negatíva takej intenzity, ktoré by boli dôvodom pre neprijatie prirodzeného rozširovania styku maloletej s otcom. 9. Pokiaľ matka vníma napadnuté rozhodnutie za formálne štandardné, je potrebné uviesť, že po viac ako dvojročnom období stretávania sa maloletej, v súčasnosti X ročnej, s otcom, je rozšírenie styku o prespanie medzi doteraz upravenými dňami styku štandardným vývojom v úprave práv a povinností k maloletej. Iba výnimočná okolnosť by bola dôvodom pre neprijatie takéhoto prirodzeného vývoja. Tá však z okolností prejednávanej veci nevyplýva. 10. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. 11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).