Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34C-22-2022.pdf
PDF · 96.87 KB
Case nature
Subarea
34C/22/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: V., nar. X.X.XXXX., bytom Y., proti žalovanému: Územné bytové družstvo Košice - Ťahanovce, so sídlom Bukureštská 12, IČO: 00 594 725, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa, aby do konania pristúpila na strane žalovaného V., bytom K., XXX XX. F. z a m i e t a.
II. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dražby nehnuteľnosti - bytu č. X na Y. v F. - X., a to na dobu do ukončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. III. ÚS 89/2019.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ poukázal na existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko v prípade realizovania dražby, by došlo k strate jeho bývania ako aj jeho rodiny. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil aj tými skutočnosťami, že dňa 5.2. 2010 spolu s manželkou za pochybných okolností prišli o práva k spornému družstevnému bytu č. X . na Y. v F. aj protiprávnym konaním notára Mgr. Vojtecha Kavečanského so sídlom Kmeťova 13, Košice, ktorý je v súčasnosti väzobne trestne stíhaný. K protiprávnemu konaniu zo strany notára došlo tým spôsobom, že na notárskom úrade spolu s manželkou H. ako dlžníci podpisovali s veriteľom J. zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej malo byť poskytnutie pôžičky vo výške 25.000,- Eur s ručiteľským záväzkom. Bezprostredne po podpise zmlúv z ich strany J. dostal nečakaný telefonát a odišiel z kancelárie notára bez toho, aby tieto zmluvy podpísal, a ktoré prisľúbil podpísať neskôr. Z uvedeného dôvodu tieto zostali notárom nezošité a nezapísané v notárskom registri v ich prítomnosti. Následne bez ich vedomia a vôle došlo k zámene vnútorných strán predmetných zmlúv, ktoré boli nimi na posledných stranách podpísané, a tieto zmluvy boli bez ich vedomia zmenené na kúpne zmluvy. Navrhovateľ ďalej uviedol, že na ochranu svojich poškodených práv iniciovali spolu s manželkou súdne konanie proti žalovanému J., ktoré sa na Okresnom súde Košice I vedie pod sp. zn. 12C/215/2010. Úspešní však boli až pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie vo veci porušenia ich základných práv všeobecnými súdmi a odmietnutí spravodlivosti v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 12C/215/2010. Dňa 25.5.2018 J. inicioval konanie o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré sa proti nim vedie na súde pod sp.zn. 23C/37/2018. Dňa 29.4.2019 J. previedol byt na svoju manželku E., ktorá dňa 29.11.2019 darovacou zmluvou previedla sporný byt, ktorý slúži doposiaľ na uspokojenie jeho bytových potrieb ako aj jeho rodiny, na V., r. L., bytom K.. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že sa spolu s manželkou snažia 12 rokov dosiahnuť
ochranu svojich práv a obnoviť spravodlivosť, ktorá im bola odmietnutá konaním všeobecných súdov. O sporný byt sa nepretržite starajú. Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp.zn. III. US 89/2019 uznesením zo dňa 5.11.2019 zakázal Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp.zn. 23C/37/2018 vydať rozsudok vo veci samej alebo uznesenie, ktorým sa konanie končí, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v tomto konaní. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentoval aj tým, že 12 rokov opakovanými písomnými, ako aj ústnymi žiadosťami žalovaného žiadali, aby im bola umožnená úhrada predpísaných platieb za užívanie sporného bytu, ktoré riaditeľ A. opakovane zamietal. Platby za elektrinu, plyn, a odpad jeho manželka uhrádza pravidelne, on je poberateľom invalidného dôchodku v sume 120,- eur mesačne. Na rozdiel od neho, obdarovaná V. ktorá s manželom býva na K. vo vlastnom dome, sa o sporný byt de jure a de facto nezaujíma a komunálne služby, energie a nájom nikdy nehradila. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný odmietal prijať od neho zálohové platby za užívanie bytu, ako aj k tomu, že obdarovaná V. sa nezaujímala o úhrady za nájom bytu, vznikol dlh na platbách spojených s jeho užívaním vo výške 5.890,33 Eur. Dňa 6.5.2022 mu pracovník Profesionálnej dražobnej spoločnosti s.r.o. oznámil, že z dôvodu existencie dlhu na platbách spojených s užívaním sporného bytu, bude vykonaná dražba bytu. Podľa informatívnej poznámky na LV č. XXXX, katastrálne územie X., ako navrhovateľ dražby sú uvedení Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na Y., zastúpení správcom Územné bytové družstvo Košice - Ťahanovce, Bukureštská 12, IČO: 00 594 725 na základe zmluvy o výkone správy. Podľa jeho názoru uvedený postup bol zvolený účelovo práve preto, že na Ústavnom súde Slovenskej republiky prebieha konanie pod sp. zn. III. ÚS 89/2019, ktoré sa týka sporného bytu. Má legitímne očakávanie, že Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp.zn. III. ÚS 89/2019 poskytne jeho osobe ochranu poškodených práv vo vzťahu k spornému bytu. Avšak vyššie uvedené skutočnosti prehlbujú jeho neistý právny stav, a sú tu dôvodné obavy, že sporný byt bude cestou dražby prevedený na tretie osoby pred tým, ako rozhodne o sťažnosti Ústavný súd Slovenskej republiky. Výkon dražby sa nepochybne môže dotknúť jeho jediného obydlia a tým aj obydlia jeho rodiny v čase neukončeného konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, čo môže pre neho znamenať nenávratný zásah do jeho práv.
3. Podaním doručeným súdu dňa 20.5.2022 navrhovateľ žiadal súd, aby umožnil pripustenie vstupu ďalšej osoby do konania na strane žalovaného V., nar. XX.XX.XXXX bytom K. a neodkladným opatrením jej rovnako uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácií dražby nehnuteľnosti - bytu č.. na Y. - X. a to na dobu do ukončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 89/2019-9.
4. V rámci prostriedkov procesného útoku navrhovateľ do konania predložil listinné dôkazy: oznámenie kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.5.2022 o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vydané dňa 5.11.2019 pod sp.zn. III. ÚS 89/2019 - 9, výpis z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 4.5.2022, okres F. obec F., katastrálne územie X., výpis z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa XX.X.XXXX, okres F., obec F., katastrálne územie Y., oznámenie Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku, oznámenie JUDr. Dariny Solárovej zo dňa 3.8.2012 adresované spoločnostiam Východoslovenská energetika a.s. a Slovenský plynárenský priemysel a.s., výzvy JUDr. Dariny Solárovej zo dňa 20.3.2012 adresované spoločnostiam Východoslovenská energetika a.s. a Slovenský plynárenský priemysel a.s. so žiadosťou o navrátenie vecí do pôvodného stavu, žiadosť JUDr. Dariny Solárovej zo dňa 20.3.2012 adresovanú Mestskej časti Košice - týkajúcu sa nepovolenia zmeny trvalého pobytu osôb k bytu č.. na X.. poschodí bytového domu súp. č. XXXX. na Y. v F., uznesenie Okresného súdu Košice I vydané dňa 17.1.2013 pod sp.zn. 12C/215/2010, žiadosť o prijímanie predpísaných platieb za užívanie bytu doručenú žalovanému dňa 13.6.2018, platobný doklad SIPO za mesiac apríl 2022, výzvy žalovaného zo dňa 21.4.2020 a zo dňa 23.9.2020 na zaplatenie dlhu na zálohových platbách spojených s užívaním bytu a preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv a paušálneho poplatku za výkon správy.
5. Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ust. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ust. § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa ust. § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
11. Podľa ust. § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
12. Podľa ust. § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa ust. § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
14. Podľa ust. § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
16. Podľa ust. § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že tieto upravujú pomery strán sporu iba dočasne, resp. zaisťujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Účelom neodkladných opatrení je zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu.
18. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana a osvedčenie naliehavosti potreby upraviť pomery sporových strán alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie a to každú podmienku jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
19. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by mal však starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení a dopad zo žalovanej strany. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrení je podľa možností čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú, a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veci a neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženia tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení v zásade nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej; o návrhu na nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie; to znamená potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného oparenia nemôže byť postavená len na domnienkach, či úvahách o možnej ujme na právach žalobcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že účelom neodkladného opatrenia na rozdiel od doterajšej právnej úpravy obsiahnutej v občianskom súdnom poriadku už nemusí byť len poskytnúť stranám dočasnú úpravu pomerov, a teda už nemusí mať len charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na osobe, ktorá neodkladné opatrenie podáva.
20. Žalobca sa podľa posúdenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dražby nehnuteľnosti - bytu č.X na Y. v F. - X. a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. III. ÚS 89/2019.
21. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vychádzať z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúmať, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúmať skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.
22. V tejto súvislosti súd uvádza, že pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany. Obmedzí sa iba na posúdenie jeho obsahu. Na tomto mieste je tiež nevyhnutné zdôrazniť, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho návrhu mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozhodnutia. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozhodnutí. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť, a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch. Žalobný petit (návrh na výrok rozhodnutia) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže strane sporu priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné.
23. V danom prípade žalobca nesprávne identifikoval nielen v petite, ale aj v odôvodnení svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nehnuteľnosť - byt, ktorého sa má týkať výkon záložného práva formou dražby nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť vyplýva z ním predloženého listinného dôkazu Listu vlastníctva č. XXXX, okres F. obec F., katastrálne územie X.. Žalobca sa totiž domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa úkonov smerujúcich k realizácii dražby bytu č. X., avšak podľa listu vlastníctva ide o byt č. X., nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode XX, obytného domu na Y. ulici v F..
24. Je neprípustné, aby súd opravil navrhovaný petit pre chybu, ktorej sa dopustila strana v žalobe, návrhu alebo inom podaní, a to najmä v dôsledku aplikácie teórie prejavu procesných úkonov, podľa ktorej strana musí niesť procesnú zodpovednosť za omyl alebo nesprávnosť, ktorých sa dopustila vo svojom podaní (t.j. pri prejave svojej vôle). Toto všeobecné pravidlo subsidiárne podporujú tiež zásady rovnosti strán, kontradiktórnosti a viazanosti žalobným návrhom. Vzhľadom na charakter vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúcej sa nesprávnej identifikácie nehnuteľnosti v petite návrhu, v danom prípade neprichádzala do úvahy ani výzva súdu na doplnenie alebo opravu návrhu v súlade s ust. § 129 Civilného sporového poriadku.
25. Možno konštatovať, že bolo úlohou navrhovateľa predložiť súdu taký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa všetky náležitosti a predpoklady pre jeho nariadenie súdom. V danom prípade to tak nebolo, a preto súd návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť a splnením ďalších podmienok sa už nezaoberal.
26. Podľa ust. § 79 Civilného sporového poriadku na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
27. Inštitút pristúpenia do konania je možný iba v sporovom konaní a slúži na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie. Okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť minimálne a v nevyhnutnej miere, preto je vstup do konania viazaný na schválenie súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z hľadísk hospodárnosti konania.
28. V tomto prípade súd zamietol návrh na pristúpenie ďalšej sporovej strany V.F.j, nar. XX.XX.XXXX., bytom K. - Y. ako žalovanej v 2. rade z dôvodu hospodárnosti a neúčelnosti takého postupu, nakoľko súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Avšak neuniklo pozornosti súdu jej nesprávne označenie žalobcom v časti priezviska, a vzhľadom na túto zjavnú vadu, ktorá je odstrániteľným nedostatkom návrhu, by bolo nevyhnutné navrhovateľa vyzvať na jej odstránenie postupom podľa ust. § 129 Civilného sporového konania.
29. Do pozornosti žalobcu súd dáva tú skutočnosť, že nič nebráni žalobcovi, aby sa na súd obrátil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bude obsahovať všetky náležitosti podania podľa ust. § 127 ods. 1, ust. § 132, ust. § 133 ods. 1, ods. 2 a ust. § 326 Civilného sporového poriadku.
30. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v tomto uznesení, pretože v danom prípade uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je uznesením, ktorým sa toto konanie o neodkladnom opatrení končí.
32. O samotnom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože výsledkom konanie je zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. neúspech žalobcu, avšak z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému doposiaľ žiadne trovy nevznikli, a preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.