Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-40-2017.pdf
PDF · 71.52 KB
Case nature
Subarea
6CoE/40/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného A. proti povinnému M., t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 9.632,28 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. septembra 2016, č. k. 9Er/652/2007 - 13, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Súdnej exekútorke B. Exekútorský úrad so sídlom B. C. priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2007 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 9.632,28 € s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie A. O. pobočky O. č. XXX
- XXXXXXXXXX - W zo dňa 22.11.2006, právoplatné dňa 27.12.2006 a vykonateľné dňa 11.01.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi B.. B. C. udelené dňa 25.04.2007. Dňa 28.05.2015 predložila súdna exekútorka súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo dňa 28.06.2014. Z výpisu z obchodného registra povinného bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/95/2013 - 19 zo dňa 30. apríla 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2014, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť M., s.r.o., so sídlom I. XX, O., IČO: XX XXX XXX, zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel Sro, vložka č. 11434/R. Spoločnosť bola dňa 28.06.2014 ex offo vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, mal okresný súd za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). K uvedenému konštatovaniu súd dospel na základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.“ Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným.
2. Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania. V zmysle
ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Po právoplatnosti tohto uznesenia okresný súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol okresný súd. Uviedol, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 377/08 - 13 zo dňa 05.11.2008, či sp.zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie hmotného. Ústavný súd pripustil, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, pretože toto riziko exekútora je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70. Na základe uvedeného sa oprávnený domáhal zmeny napadnutého uznesenia - vo výroku o trovách exekúcie tak, že odvolací súd exekútorovi trovy exekúcie neprizná. 4. Súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
6. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia ( § 358 CSP), odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
10. Z uvedeného dôvodu bol v tomto prípade naplnený dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.
11. Rovnako, pokiaľ ide o odvolanie v časti, výroku o náhrade trov exekúcie, je potrebné odvolanie oprávneného odmietnuť.
12. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku. Od. 01.07.2016 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 2/2017 Z.z., podľa ktorej bol zrušený odsek 6 § 58. S poukazom na to, ak by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku.
Vzhľadom k tomu, že ust. § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie, a contrario odvolanie prípustné nie je.
15. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).