Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-3584-2008.pdf
PDF · 78.99 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Er/3584/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému Z. E., J.. XX.XX.XXXX, J. G. K. K. XXX, L.. O. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., Exekútorský úrad Skalica, so sídlom Blahova 13, 909 01 Skalica, pre vymoženie 4.811,39 €, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súd súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. XXXX XXXXXX zo dňa 18.06.1999 bola súdna exekútorka JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, Phd. Exekútorský úrad v Skalici poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného platobného výmeru VŠZP, pobočka Senica č. XX/XXXX/XX/XX zo dňa 03.02.1999. Exekučné konanie sa začalo dňa 26.05.1999 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.
2. Súdna exekútorka doručila tunajšiemu súdu dňa 22.06.2015 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Následne bolo z uznesenia Okresného súdu Senica č.k. 11D/33/2015, Dnot/6/2015 zo dňa 11.04.2015 preukázané, že povinný dňa 04.02.2015 zomrel a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinný zomrel ako nemajetný. Následne súd uznesením 3Er/3584/2008 - 57 zo dňa 24.05.2016 rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 70,32 €. Dňa 10.06.2016 bolo tunajšiemu súdu doručeného odvolanie proti tomuto uzneseniu z dôvodu, že súd nesprávne posúdil vec, keď exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže toto ustanovenie a zároveň aj ustanovenie o náhrade trov exekúcie oprávneným pri nemajetnosti povinného nadobudli účinnosť až dňa 01.02.2002, pričom exekúcia začala 26.05.1999 a v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Následne bol spis predložený na Krajský súd Trnava na konanie o odvolaní. Odvolací súd sa stotožnil so skutočnosťami uvádzanými v odvolaní oprávneného a uznesením 6CoE/230/2016 - 75 zo dňa 20.12.2016 uznesenie Okresného súdu Skalica zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
3. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného od 01.02.2002 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne. 8. Podľa § 470 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
9. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 OZ). Ak poručiteľ nezanechal majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, súd dedičské konanie zastavil (§ 175h ods. 1 a 2 O.s.p.).
10. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
11. Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
12. Povinný v tejto veci v priebehu exekučného konania zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené preto, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, čo s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 OZ znamená, že spôsobilosť povinného, fyzickej osoby, mať práva a povinnosti zanikla jeho smrťou. Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania a nakoľko vymáhaná povinnosť z exekučného titulu neprešla na jeho právnych nástupcov (dedičov) z dôvodu zastavenia dedičského konania, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Exekučné konanie sa považuje za začaté v roku 2000, t.j. pred 01.02.2002, preto bola exekúcia zastavená podľa predpisov účinných do 31.01.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku), teda nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ako to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže toto zákonné ustanovenie je účinné až od 01.02.2002.
13. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
14. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 Exekučného poriadku). Súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, pri rozhodovaní však prihliadne aj na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V danej veci bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že bolo preukázané, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť.
15. Ust. § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie, nakoľko dáva súdu možnosť vyhodnotenia postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný je nemajetný. Len v situácii, keď k tejto
objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 30/08-11 zo dňa 23.01.2008, v zmysle ktorého ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného a využíva rozsah na voľnú úvahu, a nie je nelogické alebo prekračujúce hypotézu § 203 Exekučného poriadku. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. V predmetnom uznesení Ústavný súd SR poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že exekútor vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor ES vo svojom uznesení zo dňa 21.05.2008 vo veci C8209456/07. Z uvedeného možno vyvodiť, že riziko, ktoré exekútor nesie, je kompenzované v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcií. Exekútor svojím návrhom na zápis do zoznamu exekútorov a jeho vykonaním dáva súhlas s vykonávaním činnosti exekútora a s tým spojeným rizikom, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov.
16. Súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol pri podaní návrhu predpokladať, že povinný zomrie a dedičské konanie bude zastaveného pre nemajetnosť a na zaviazanie oprávneného na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi tak nie sú splnené zákonné podmienky. Nakoľko povinný zomrel bez právneho nástupcu, na náhradu trov exekúcie ho nemožno zaviazať. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Aj keď má súdny exekútor právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti, zároveň znáša riziko, že v konečnom dôsledku nebudú uspokojené všetky jeho nároky vrátane neuhradenia odmeny za výkon exekučnej činnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008).
17. O nároku na náhradu trov exekúcie oprávneného a povinného súd nerozhodoval, z dôvodu, že oprávnený má nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s úspešnými námietkami proti exekúcie, prípadne ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Keďže nenastala ani jedna z uvedených situácií - oprávnený nebol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, povinný nepodal námietky proti exekúcií a ani nedošlo k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený
- oprávnenému a povinnému nevznikol nárok na náhradu trov a súd o nich nerozhodoval.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 C.s.p.)