Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Co-14-2017.pdf
PDF · 108.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov v rade: 1/ Z. H., bytom I. č. XXXX, občan SR, 2/ S. H., rod. H., bytom I. č. XXXX, občan SR, zastúpených splnomocneným zástupcom: JUDr. Jánom Červeňanským, advokátom, so sídlom XXX XX, Y., J. Y. XXXX/XX, proti žalovaným v rade: 1/ Z. V., bytom I. č. XXXX, občan SR, 2/ M. V., rod. E., bytom I. č. XXXX, občan SR, zastúpených splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Rybárom, advokátom, so sídlom Y. č. XX, XXX XX L., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4C/54/2008-512 zo dňa 01. 06. 2016, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovaným v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k vydržaniu pozemkov právnymi predchodcami navrhovateľov, ale ani navrhovateľmi nedošlo, keďže súd nemal preukázané, že by navrhovatelia alebo ich právni predchodcovia vstúpili do oprávnenej držby predmetného pozemku (totožného s novovytvoreným pozemkom parc. č. 557/2). Absentuje teda jedna z podmienok vydržania, a to dobrá viera navrhovateľov, že sú vlastníkmi tohto pozemku. Pokiaľ navrhovatelia na preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním poukazovali na notársku zápisnicu N 447/78, Nz 558/78, do ktorej bola spísaná darovacia zmluva, podľa ktorej daroval navrhovateľom otec navrhovateľa 1/ I. H. novoutvorenú parcelu č. 8949/2, stavebný pozemok o výmere 794 m2, ktorá notárska zápisnica bola spísaná i za účasti M. E., súd poukazuje, že v notárskej zápisnici výslovne prehlásili M. E. a I. H., že parcela č. 8949/2 o výmere 794 m2 k.ú. I. pripadla titulom dávnej deľby do výlučného vlastníctva ešte právnych predchodcov I. H.. Zo zmieneného prehlásenia N 447/78 (č.l. 383) zo dňa 28.06.1978, ktoré je aj súčasťou pripojeného spisu R-I 451/78, N 447/78, NZ 558/78 mal súd preukázané, že podpísaní vlastníci (uvedení vo vl.č. 263, 268, 648 a 895 k.ú. I.) E. S., S. K., E. I., Y. S., S. I., S. S., S. S., H. S., E. M., K. M., K. V. a ďalšia osoba, ktorej podpis je nečitateľný prehlásili, že parcela č. 8949/2 o výmere 794 m2 pripadla titulom dávnej deľby do výlučného vlastníctva právnych predchodcov I. H., ktorí vstúpili do úžitku a nehnuteľnosti užívali ako vlastné. Podpísaní vlastníci súhlasili, aby I. H. nakladal s nehnuteľnosťami ako s výlučným vlastníctvom. Z GP č. 241-2-2460-140-78, vyhotoveného Geodéziou n.p. Žilina dňa 08.06.1978 , ktorý bol vyhotovený na zameranie novovzniknutého stavebného pozemku parc.č. 8949/2 o výmere 794 m2 a ktorý bol podkladom pre prevod vlastníckeho práva podľa darovacej zmluvy spísanej do hore uvedenej notárskej zápisnice N 447/78, Nz 558/78, mal súd preukázané, že pozemok parc. č. 8949/2 o výmere 794 m2 vznikol oddelením od pozemno-knižných parc.č. 8949 - 8952, zapísaných v pkn. vl. č. 262, 263, 268, 848 a 895 o celkovej výmere 7702 m2, ako nový stav bolo zaznamenané
vzniknutie novovytvorenej parc.č. 8949/2 o výmere 794 m2, ktorej užívateľom je Z. H. a S., rod. H., zostatok v parc.č. 8949/1 - roľa, predstavuje výmeru 6908 m2. V GP bolo teda výslovne konštatované užívanie pozemku EN parc. č. 8949 totožného s pkn. parcelami č. 8949 - 8952 navrhovateľmi len v rozsahu 794 m2, čo sa následne premietlo i do darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 447/78, Nz 558/78. Pokiaľ si teda navrhovatelia robia nárok na pozemok o výmere väčšej, ako na nich bola prevedená darovacou zmluvou, tento nárok je neopodstatnený, v zmluve je výslovne uvedené, že druhá polovica parcely pripadla M. E.. Argumentácia žalobcov, že pokiaľ bol Z. E. bol v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/648/91-19 úspešný práve s poukazom na dávnu deľbu pozemkovoknižných pozemkov, i v prospech navrhovateľov by malo byť rozhodnuté o určení vlastníckeho práva k pozemku parc. č. 557/2 právnym titulom vydržania s poukazom na dávnu deľbu, a ďalej keď teda došlo k takýmto dohodám a tieto boli účinné vo vzťahu k Z. E., musia byť účinné aj vo vzťahu k žalobcom, nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko z výsledku konania 14C/648/91, ani z dokazovania vykonaného v tomto konaní nevyplýva, že sa v rámci dávnej deľby došlo k vydeleniu pozemku právnemu predchodcovi navrhovateľov - otcovi navrhovateľa v rade 1/ práve v rozsahu 794 m2 + 301 m2. V notárskej zápisnici je konštatované nadobudnutie pozemku práve titulom dávnej deľby len v rozsahu 794 m2, pričom druhá polovica parcely pripadla M. E., rod. K.. Taktiež podľa prehlásenia ostatných pozemno-knižných vlastníkov zo dňa 28.06.1978, ktoré bolo podkladom pre vyhotovenie darovacej zmluvy do notárskej zápisnice N 447/78, NZ 558/78, do výlučného vlastníctva právnych predchodcov I. H. titulom dávnej deľby pripadol pozemok o výmere len 794 m2 a preto navrhovatelia nemohli vstúpiť do oprávnenej držby pozemku - pôvodnej EN parcely č.8949 totožnej s blokom pozemkovoknižných parciel č. 8949 - 8952 o výmere presahujúcej výmeru 794 m2. Súd nemal preukázanú pravdivosť tvrdení navrhovateľov, že právni predchodcovia navrhovateľov a právni predchodcovia odporcov si v dávnej minulosti usporiadali svoje vzájomné vzťahy vyplývajúce zo spoluvlastníctva pozemkov vedených v pozemno-knižných vložkách č. 255, 256, 257, 262, 263, 268, 848 a 895 spôsobom tvrdeným navrhovateľmi, teda zámenami a prevodmi. Uvedené tvrdenie je priamo vylúčené listinným dôkazom, a to darovacou zmluvou vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice N 447/78 Nz 558/78 zo dňa 24.07.1978. Súd nemal preukázané, že navrhovatelia dobromyseľne začali užívať okrem pozemku parc.č. 8949/2 o výmere 794 m2 nadobudnutého darovacou zmluvou aj pozemok, ktorému zodpovedá novovytvorený pozemok parc. č. 557/2, ktorý mal byť nadobudnutý navrhovateľmi neformálnou ústnou zmluvou od otca navrhovateľov. Naopak, v konaní mal nesporne preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k pozemku parc. č. 557 orná pôda o výmere 583 m2 na základe kúpno-predajnej zmluvy z 26.07.1999 od predávajúcich S. S., M. E. a I. S., vklad vlastníckeho práva podľa ktorej kúpnej zmluvy bol povolený Správou katastra v Bytči pod V 637/99. Významné pre posúdenie nároku navrhovateľov bolo práve vyhodnotenie, či navrhovatelia vstúpili do oprávnenej držby pozemku, ktorý zodpovedá novovytvorenému pozemku parc. č. 557/2, ktorá skutočnosť, ako je už uvedené vyššie, v konaní preukázaná nebola, i keď navrhovatelia sporný pozemok užívali a užívajú. Pozemok však neužívajú v dobrej viere, že vlastnícke právo k pozemku nadobudli od otca navrhovateľa 1/, a to s poukazom na predmet darovacej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice N 447/78, Nz 558/78. Zo záveru znaleckého dokazovania vykonaného v konaní mal súd nesporne preukázané, že GP č. 16/1999, vyhotovený M. Q. dňa 4.6.1999, ktorý bol podkladom pre kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 26.07.1999, ktorej vklad bol povolený dňa 21.10.1999, bol vyhotovený správne, a odporcovia nadobudli kúpnou zmluvou aj pozemok, ku ktorému určenia vlastníckeho práva sa v tomto konaní domáhajú navrhovatelia. Zo znaleckých posudkov vyhotovených v konaní vyplynulo aj správnosť vyhotoveného geometrického plánu č. 241 - 2 - 140 - 78 na odčlenenie parcely č. 8949/2 od EN parcely č. 8949 totožnej s blokom pkn. parciel č. 8949 - 8952. Súd mal v konaní aj preukázané, že navrhovatelia realizovali prístavbu k rodinnému domu a hospodársku budovu na pozemku, ktorému zodpovedá novovytvorená parcela č. 557/2, bez stavebného povolenia a stavby, ako vyplýva z potvrdenia Obce Štiavnik zo dňa 15.08.2014, podľa ktorého na pozemku parc.č. KN C 557 v k.ú. I. nebolo do dňa 15.08.2014 vydané žiadne stavebné povolenie, neboli ku dňu 15.8.2014 zlegalizované. Odporcovia sa domáhali po nadobudnutí vlastníckeho práva k parcele č. 557, aby navrhovatelia nepokračovali vo výstavbe rozostavanej prístavby rodinného domu a hospodárskej budovy, čo navrhovatelia nerešpektovali. Pokiaľ teda navrhovatelia na odôvodnenie návrhu na začatie konania uvádzali, že sa odporcovia domáhajú odstránenia stavieb postavených navrhovateľmi na spornom pozemku parc. č. 557/2, táto argumentácia je irelevantná, keďže odporcovia sa domáhali ochrany svojich práv v zmysle stavebného zákona a správne poukazovali na konanie navrhovateľov, ktorí v rozpore so zákonom realizovali výstavbu na pozemku parc. č. 557/2 bez stavebného povolenia. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že odporcovia po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom vykonali všetky potrebné úkony k ochrane svojho vlastníckeho práva. V tejto súvislosti nebolo preukázané, z akého dôvodu nepožiadal navrhovateľ o vydanie stavebného
povolenia na prístavbu k rodinnému domu, pokiaľ mala byť prístavba realizovaná na pozemku vo vlastníctve navrhovateľov.
2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia, kde uviedli, že po prevzatí darovaného pozemku parc.č.8949/2 vo výmere 794 m2 v roku 1978 prevzali od I. H. do užívania aj pozemok, ktorému zodpovedá parc.č.557/2 vo výmere 301 m2 a takto prevzatý a užívaný pozemok si oplotili po bokoch tohto pozemku pevným pletivovým plotom na betónových základoch a to po ohlásení na MNV v Štiavniku a po rozhodnutí MNV v Štiavniku o prípustnosti stavby z 26.8.1983 a za účasti všetkých vlastníkov a susedov vrátane I. E., I. a S. S. a M. E. (plot je tam v takom stave dodnes). Neformálne darovanie pozemku, ktorému zodpovedá parc.č.557/2 akceptovali všetci súrodenci žalobcu 1/ - celkom sú to piati ďalší súrodenci - nikto neprotestoval, že sa mu neušlo a že žalobcovia 1/ a 2/ boli zvýhodnení na ich úkor. Ešte pred oplotením v roku 1983 vysadil žalobca 1/ na dotknutom pozemku (parc.č.557/2) ovocné stromky, ktoré sú tam dodnes, čo bolo potvrdené aj pri miestnej obhliadke dňa 22.9.2009 a ich vek zodpovedal dobe výsadby. Po prevzatí pozemku parc.č.8949/2 a tiež dotknutého pozemku (parc.č.557/2) bola počas výstavby rod. dom žalobcov 1/ a 2/ vytvorená medza a to na hranici dotknutého pozemku parc.č.557/2, tak, že medza spojila ukončenie betónového plotu v streda (hranica medzi novovytvorenými pozemkami p.č.557/2 a p.č.557/1). Táto medza vytvorila potom hranicu držby a užívania dotknutého pozemku. Žalobcovia 1/ a 2/ oplotili dotknutý pozemok aj zo zadu a to na v mieste, na ktorom bola medza a to v roku 1992. Žalobcovia 1/ a 2/ postavili v roku 1992 prístavbu k rod. domu (hospodárske budovy) a to sčasti aj na dotknutom pozemku (parc.č.557/2). Aj po uzavretí kúpnej zmluvy v roku 1999 noví nadobúdatelia dotknutého pozemku (parc.č.557/2) neprotestovali, že im žalobcovia 1/ a 2/ držia a užívajú ich pozemok - toto trvalo zhruba do roku 2005. Ku geometrickému plánu geodeta Q. z roku 1999 uviedli, že geodet sa dopustil zjavnej nesprávnosti (zmätočnosť), keď uviedol v zázname z podrobného merania zmien (ZPMZ) 690, že plot sa nachádza pri bode 096-51 (v bode C znaleckého posudku) pričom tam plot nikdy nebol (preukázali to svedkovia a miestna obhliadka) ale tento plot sa nachádza v bode D znaleckého posudku (rovnako tak aj v geometrickom pláne č.232/2006), ďalej geodet vyznačil v ZPMZ plot medzi bodmi 96-52 a 096-108 - znaleckého posudku medzi bodmi D a E pričom sa tu plot nikdy nenachádzal a ani sa tam aktuálne nenachádza. Tieto skutočnosti potvrdil znalec Ing.Polka a aj kontrolný znalec Ing.Hrivík. Do notárskej zápisnice N 447/78 NZ 558/78 z 24.7.1979 bola spísaná darovacia zmluva (prevod pozemku parc.č.8949/2) a konštatuje sa v nej, že druhá polovica parcely pripadla M. E. rod.K. pričom ale v kúpnej zmluve V 637/99 vyhotovenej na základe geometrického plánu č. 16/1999 (geodet M. Q.) už boli na strane predávajúcich uvedení I. a S. S. ako spoluvlastníci 3 pozemku parc.č.8949 a M. E. už vystupovala iba ako spoluvlastníčka tohto pozemku a to v 1/4. Za podstatné považovali žalobcovia stanoviská a výpovede tých osôb, ktoré mali byť vlastníkmi dotknutého pozemku (parc.č.557/2) - teda výpovede svedkov I. a S. S. (pojednávanie 14.1.2009 a 29.10.2010 na miestnej obhliadke 22.9.2009 a ich písomné vyhlásenie z 18.2.2008), rovnako tak aj písomné vyhlásenie M. E. z 19.2.2008. Žalobcovia boli toho názoru, že dobromyseľnosť žalobcov 1/ a 2/ a aj ich právneho predchodcu pri vstupe do užívania a pri užívaní pozemku parc.č. 557/2 bola jasne preukázaná. Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alternatívne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní, pričom uviedli, že žalobcovia svoj návrh v podstate odôvodňovali tým, že pozemok parc. č. 557/2 majú v dobromyseľnej držbe vrátane držby ich právnych predchodcov viac ako 100 rokov a to na základe dávnejšej deľby a vyporiadania. Naviac poukázali na skutočnosť, že I. H. mal pozemok parc. č. 557/2, ktorý zodpovedá predmetnému pozemku darovať neformálne žalobcom a tento pozemok bol od počiatku riadne oplotený spolu s pozemkom parc. č. 556. Žalobcovia však uvedené tvrdenia ničím nepreukázali a ani nepredložili, resp. neoznačili súdu dôkaz, z ktorého by bola zrejmá existencia vzájomného vyporiadania sa spoluvlastníkov v období 1930 až 1950, resp. existenciu neformálnej darovacej zmluvy, teda titul nadobudnutia parc. č. 557/2 právnym predchodcom žalobcov, ako aj samotnými žalobcami. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že k vydržaniu pozemkov došlo, nakoľko absentovala jedna z podmienok vydržania, teda skutočnosť, že žalobcovia alebo ich právny predchodcovia vstúpili do oprávnenej držby predmetného pozemku. Uvedené je zrejmé najmä z obsahu notárskej zápisnice N 447/78, Nz 558/78, ako aj z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalovaní od počiatku žalobcov upozorňovali na existenciu protiprávneho stavu a vyzývali k náprave. V tomto smere je rozhodná aj tá skutočnosť, že žalobcovia sa pôvodne domáhali v inom konaní pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 7C/56/2005 určenia vlastníckeho práva k celej nehnuteľnosti 557 na tom istom
skutkovom a právnom základe. V takom prípade potom tvrdenie o existencii dobromyseľnej držby neobstojí. Žalovaní považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a preto navrhli, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil a priznal žalovaným aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 140,58 eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu.
4. Žalobcovia k podanému vyjadreniu zaslali repliku, kde namietali, že za obdobie od roku 1978 až do roku 2005-2006 vo vzťahu k novovytvorenej parc. č. 557/2 nebolo v konaní nič konkrétne preukázané. Problémy a rozpory ohľadom vlastníctva k novovytvorenej parc. č. 557/2 začali až v rokoch 2005 - 2006 a to si už žalovaní 1/ a 2/ svoje práva uplatňovali veľmi vehementne a dôrazne. O tomto svedčí list žalovaných 1/ a 2/ z 11. 12. 2006 doručený na Obecný úrad v Štiavniku, záznam napísaný dňa 27. 04. 2007 na Stavebnom úrade v Bytči, záznam napísaný na Stavebnom úrade v Bytči dňa 05. 09. 2008, záznam napísaný na Obecnom úrade v Štiavniku dňa 01. 10. 2009 a žaloba podaná na OS Žilina v roku 2014 o odstránenie nepovolenej stavby (ide o časť stavby postavenej na parc. č. 557/2 - konanie je prerušené).
5. Žalovaní k replike žalobcov zaslali dupliku, v ktorej s odkazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a ČR rozoberali otázku dobromyseľnosti držby. Pričom podľa žalovaných o dobrovoľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl , ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzného právneho predpisu a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
6. V dôsledku podaného odvolania žalobcov bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP"). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
11. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že k vydržaniu pozemkov právnymi predchodcami žalobcov, ale ani žalobcami nedošlo, keďže žiadni z nich nevstúpili do oprávnenej držby predmetného pozemku (totožného s novovytvoreným pozemkom parc. č. 557/2). Nebola splnená jedna z podmienok vydržania, a to dobrá viera žalobcov, že sú vlastníkmi tohto pozemku. Žalobcovia svoje vlastníctvo odvodzujú od darovacej zmluvy z 24. 07. 1978 spísanej do notárskej zápisnice pod č. N 447/78, Nz 558/78 a ďalej od dávnej deľby nehnuteľností v rokoch 1930-1950 ešte medzi právnymi predchodcami žalobcov, neformálnych prevodov a následného užívania nehnuteľností právnymi predchodcami a potom následne aj žalobcami. Predmetná darovacia zmluva sa však týkala výlučne parcely mč. 8949/2 o výmere 794 m2 - stavebný pozemok, ktorá vznikla ako novoutvorená parcela na základe geometrického plánu č. 241-2-2460-14078 z 09. 05. 1978. Pôvodne parcela patrila do spoločného bloku, vytvoreného parcelami č. 8949, 8950, 8951 a 8952, zapísanými vo vl. č. 263, 268, 648 a 895. V samotnej darovacej zmluve sa uvádza, že M. E. pripadla druhá polovica parcely a teda nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že zostatok z parcely (č. 8949), ktorý pripadal na ich právneho predchodcu, oni približne od 70. rokov užívali na základe neformálneho prevodu. V tom čase platný Občiansky zákonník v súvislosti s prevodom nehnuteľností vyžadoval písomnú formu zmluvy a je teda vylúčené, aby žalobcovia nadobudli vlastníctvo len na základe užívania nehnuteľnosti.
13. Žalobcovia sa v súvislosti s dlhoročným nerušeným užívaním nehnuteľností, ktoré mali užívať na základe dávnej deľby uskutočnenej ešte ich právnymi predchodcami odvolávali sa na prehlásenie ostatných vlastníkov z 28. júna 1978 (č.l. 383), ktoré sa však viaže výlučne k vyššie uvedenej parcele č. 8949/2 o výmere 794 m2 a nemožno z neho vyvodiť záver, že preukazuje nadobudnutie iných nehnuteľností (bez bližšieho určenia o ktoré parcely malo ísť), ani nadobudnutie zvyšku pôvodnej parcely č. 8949, po odčlenení parcely č. 8949/2 o výmere 794 m2, titulom vydržania.
14. Pokiaľ sa žalobcovia odvolávajú na v minulosti uskutočnenú deľbu, zámenu a následné užívanie nehnuteľností nemožno uznať ani ich argumentáciu s odkazom na rozsudok sp. zn. 14C/648/91-19, nakoľko v tomto prípade išlo o odlišné parcely, ako parcely dotknuté v prejednávanej veci.
15. Na strane druhej tvrdenie žalobcov o nadobudnutí dotknutej nehnuteľnosti od otca žalobcu 1/ vyvracia kúpna zmluva z 26. 07. 1999, ktorej vklad bol povolený dňa 21. 10. 1999 pod V 637/99 Správou katastra Bytča, ktorou KN parc. č. 557 orná pôda o výmere 583 m2 nadobudli žalovaní od M. E., S. S. a I. S. Ako podielových spoluvlastníkov. Predmetná KN parcela č. 557 bola na základe geometrického plánu č. 16/1999 zo dňa 07. 06. 1999 vytvorená z pk. parcely č. 8949 a KN parc. č. 8949.
16. Vzhľadom na určovací charakter žaloby, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje výlučne žalobcov. Vyššie uvedené listiny vyvrátili tvrdenie žalobcov o nadobudnutí vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti, ktoré odvodzovali od nerušeného užívania nehnuteľnosti ich právnym predchodcom a po jeho smrti nimi samými. Žalobcovia v prejednávanej veci neuniesli dôkazné bremeno ohľadom vlastníctva dotknutej nehnuteľnosti.
17. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)