Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/426/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: M. C., E. A. XX/A, C., IČO: 00 691 135, proti žalovanému: Ing. M. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. trieda 5, C., právne zastúpenému: B.. Richard Kovalčík, advokátom so sídlom Rázusova 1, Košice, o zaplatenie 16,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 29. apríla 2015, sp. zn. 13C/83/2015-45

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 59,14 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovaným domáhal zaplatenia sumy 16,00 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4.11.2013 do zaplatenia titulom nákladov za pristavenie odťahového vozidla. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že 7. februára 1964 žalovaný ako vodič parkoval s osobným motorovým vozidlom Porsche EVČ: KE - XXXGU na Y. námestí v C. na vyhradenom parkovisku pre iné vozidlo, ktoré bolo riadne označené dopravnou značkou IP 16. Týmto konaním porušil žalovaný ust. § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. Z tohto dôvodu bolo na základe poverenia Mesta Košice zamestnancami Mestskej polície Košice pristavené odťahové vozidlo s cieľom odtiahnutia vozidla žalovaného, v zmysle oprávnenia uvedeného v § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., za čo žalobca na základe schváleného cenníka odťahovej služby Mestskej polície Košice účtoval sumu v celkovej výške 16,00 Eur, keďže sa žalovaný pred naložením vozidla k nemu dostavil. Požadovaná suma nebola vyplatená ani na mieste a ani napriek zaslanej upomienke žalovanému. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz z 21. novembra 2014, č. k. 28Ro/500/2014-12, proti ktorému podal žalovaný odpor. Pohľadávka žalobcu považuje za neoprávnená z dôvodu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach z 28. mája 2014, sp. zn. ORPZ-KE-ODI1-1135/2013-P bolo konanie o priestupku žalovaného - porušenie ust. § 25 ods. 1 písm. n) zákona č. 8/2009 Z.z. - zastavené preto, že v konaní nebolo možné jednoznačne preukázať vinu žalovanému ako obvinenému z priestupku. Keďže nijaký priestupok nespáchal, uviedol, že pristavenie odťahového vozidla bolo bezdôvodné, a preto neexistuje ani dôvod, aby znášal náklady uplatnené žalobcom. Poukázal aj na to, že vozidlo zaparkované

na parkovacom mieste nemožno považovať za prekážku cestnej premávky v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., na ktoré ustanovenie sa žalobca odvolal.

3. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ust. § 25 ods. 1 písm. d), § 43 ods. 4 písm. b), § 137 ods. 2 písm. r) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej na ust. § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ust. § 488, § 489, § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ako aj na ust. § 135 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že žalovaného nemožno zaviazať na úhradu nákladov, ktoré žalobca vynaložil na pristavenie odťahového vozidla, keďže tieto neboli vynaložené dôvodne. Dôvod na odstránenie vozidla žalovaného podľa ust. § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. nebol, pretože nebolo uzavreté, že žalovaný zastavil a stál na vyhradenom parkovisku pre osobu so zdravotným postihnutím. Parkovacie miesto bolo označené len zvislou dopravnou značkou IP16 Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a tabuľkou „3 miesta“, bez doplnenia vodorovnej dopravnej značky V10d. Nebolo preto možné objektívne posúdiť, či sa zvislá dopravná značka IP16 vzťahovala aj na miesto, kde parkoval so svojím motorovým vozidlom žalovaný. Uvedené vyplynulo súdu z rozhodnutia správneho orgánu sp.zn. ORPZ-KE-ODI1-1135/2013-P z 28. mája 2014, podľa ktorého nebolo možné jednoznačne preukázať vinu žalovanému ako obvinenému vo veci priestupku porušenia zákazu státia a parkovania na vyhradenom parkovacom mieste, z ktorého dôvodu bolo konanie zastavené. Súd je viazaný rozhodnutím iného orgánu o nevine obvineného. Konanie žalovaného, vzhľadom na uvedené, nevykazuje znaky žiadneho protiprávneho konania, ktoré by mohlo zakladať vznik zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobcovi pristavením odťahového vozidla, ktoré sa ukázalo v priestupkovom konaní ako nedôvodné. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal trovy vo výške 75,64 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť, v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., priamo na účet jeho advokáta.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na svoj návrh na vydanie platobného rozkazu a zdôraznil, že žalovaný ako vodič svojim konaním porušil ustanovenie § 25 ods. 1 písm. n) Zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) Zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb.. Odvolateľ poukázal na výsledky vykonaného dokazovania a zdôraznil, že v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. je zrejmé, že správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané a kde tvorí prekážku cestnej premávke. Podľa názoru odvolateľa bolo jednoznačne preukázané, že vozidlo prevádzkovateľa parkovalo na mieste, kde takúto prekážku tvorilo. Tvrdenie, že vyhradené parkovacie miesto bolo označené len zvislou dopravou značkou IP-16, a nie aj vodorovnou značkou, neobstojí. Podľa § 60 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ak je nesúlad medzi zvislými dopravnými značkami a vodorovnými dopravnými značkami, zvislé dopravné značky sú nadradené vodorovným dopravným značkám, pretože podľa tejto logickej argumentácie, by v prípade sneženia vodorovné značenia neboli viditeľné. V rozsudku citované rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach je v tomto prípade nepoužiteľné a zavádzajúce z toho dôvodu, že toto nie je vo vzťahu k odťahu, resp. pristaveniu odťahového vozidla, právne záväzné, pretože právo na odstránenie vozidla nemusí byť spojené s priestupkovou zodpovednosťou (uznesenie Najvyššieho súdu SR, č.k. 3Cdo 140/2008, strana 7). Zároveň žalobca v odvolaní uviedol, že 8. júna 2015 mu bol doručený rozsudok bez toho, aby mali vedomosť o podanom odpore žalovaného a právo vyjadriť sa k nemu. Taktiež mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, resp. návrh na súhlas účastníka s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p..

6. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o odstavení motorového vozidla Porsche EVČ: KE-XXXGU na vyhradenom parkovisku, resp. že by sa dopustil takýmto konaním porušenia ustanovenia § 25 ods. 1 písm. n) zákona č. 8/2009 Z.z. a tým aj priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1999 Zb.. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach z 28. mája 2014, sp. zn.

ORPZ-KE-ODI1-1335/2013-T. Žalovaný sa nemôže stotožniť ani so žalobcovým tvrdením, podľa ktorého je jednoznačne preukázané, že vozidlo prevádzkovateľa parkovalo na mieste, kde takúto prekážku tvorilo. Uvedené tvrdenie žalobcu je nielenže ničím nepreukázané, ale aj zavádzajúce a klamlivé. O tejto skutočnosti svedčí aj fotodokumentácia, ktorá bola zhotovená povereným príslušníkom policajného zboru E... Motorové vozidlo bolo odstavené pri kraji cestnej komunikácie vedľa chodníka, a to na mieste, ktoré je určené na parkovanie, pričom sa nachádzalo ešte pred zvislou dopravnou značkou B34 - zákaz zastavenia. Cestná komunikácia, na ktorej bolo motorové vozidlo zo strany žalovaného odstavené, bola riadne priechodná a nijakým spôsobom nebolo bránené, resp. akokoľvek obmedzované, v plynulosti cestnej premávky. Vzhľadom na skutočnosť, že motorové vozidlo nebolo odstavené ani na vyhradenom parkovisku, čo vyplýva priamo z vyššie uvedeného rozhodnutia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach z 28. mája 2014, nie je možná ani aplikácia ustanovenia § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Uvedená skutočnosť pritom vyplýva aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný ďalej vo vyjadrení zdôraznil, že nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených s odstránením, resp. odtiahnutím motorového vozidla z cestnej komunikácie, vzniká správcovi ciest až v prípade odstránenia, resp. odtiahnutia motorového vozidla. Vychádzajúc z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke možno dôjsť k záveru, že v prípade, ak nedošlo k odstráneniu prekážky z cestnej komunikácie (odtiahnutie motorového vozidla), nemohli v dôsledku toho vzniknúť ani žiadne náklady, resp. ak by aj vznikli, tieto nemôžu ísť na úkor osoby, ktorá primárne zodpovedá za odstránenie takejto prekážky. V danom prípade k odtiahnutiu osobného motorového vozidla vonkoncom nedošlo, a preto s touto činnosťou nemohli vzniknúť žalobcovi ani žiadne náklady. Ďalej žalovaný uviedol, že k privolaniu odťahového vozidla nemuselo vôbec dôjsť, nakoľko žalovaný sa v čase posudzovania údajného spáchania priestupku zo strany príslušníkov motorizovane hliadky policajného zboru nachádzal pri motorovom vozidle, a teda s ním mohol kedykoľvek uvedené miesto opustiť. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nebol výjazd odťahovaného vozidla potrebný, naopak bol výlučne zbytočný a účelový. Okrem vyššie uvedeného žalovaný poukazuje vo vyjadrení aj na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 60 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke zo strany žalobcu, nakoľko v predmetnom prípade nemožno hovoriť o nesúlade medzi zvislým dopravným značením a vodorovným značením, a to predovšetkým z toho dôvodu, že vodorovné dopravné značenie v tomto prípade úplne absentovalo. Podľa ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke vodorovné dopravné značky (č. V 1 a až V 17) sú značky zobrazené ako čiary, šípky, nápisy, symboly alebo významové symboly na ceste a jej súčastiach, samostatne alebo v spojení so zvislými dopravnými značkami, prípadne s dopravnými zariadeniami, ktorých význam zdôrazňujú alebo spresňujú. Podľa čl. 12 ods. 2, II. dielu prílohy č. 1 k vyhláške č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke (Význam dopravných značiek, dopravných zariadení a osobitných označení) značka Parkovacie miesta s vyhradeným státím (č. V lOd) s príslušným vhodným nápisom alebo symbolom vyznačuje priestor parkovacieho miesta s vyhradeným státím a dopĺňa značku IP 16. Z uvedeného článku je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že vodorovná značka č. V lOd má vyznačovať priestor parkovacieho miesta s vyhradeným státím a dopĺňať značku LP 16.Vzhľadom na dikciu predmetného článku je tak zrejmé, že súčasťou zvislej dopravnej značky IP 16 musí byť aj vodorovná dopravná značka č. V lOd, ktorá bez akejkoľvek pochybnosti spresní, resp. vyznačí priestor parkovacieho miesta s vyhradeným státím. Vodorovná dopravná značka je v tomto prípade nutnou súčasťou zvislej dopravnej značky, nakoľko len prostredníctvom nej je možné bez akejkoľvek pochybnosti určiť, na aký priestor sa zvislá dopravná značka vzťahuje. Skutočnosť, že v konkrétnom prípade vodorovná dopravná značka absentuje má za následok, že nie je možné objektívne posúdiť a následne určiť, akej presnej plochy sa zvislá dopravná značka týka. S poukazom na uvedené žalovaný uviedol, že absencia vodorovného dopravného značenia spôsobila nezrozumiteľnosť a nepresnosť zvislého dopravného značenia, resp. dodatkovej tabuľky E 12 „3 miesta“. Uvedenú skutočnosť potvrdilo vo svojom rozhodnutí z 28. mája 2014 aj Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach („Dodatková tabuľka E 12 „3 miesta" bez absencie vodorovného dopravného značenia je nezrozumiteľná a nepresná.“). Vzhľadom na vyššie uvedené nie je preto logicky možné, aby sa účastníci cestnej premávky mali riadiť nezrozumiteľným a nepresným dopravným značením, a to aj napriek tomu, že toto je ako zvislé dopravné značenie nadradené vodorovným dopravným značeniam. Okrem toho žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach z 28. mája 2014 nie je údajne právne záväzné. Takýto názor je vonkoncom neakceptovateľný. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach právoplatne rozhodlo, že žalovaný sa priestupku nedopustil a túto skutočnosť nemožno vonkoncom opomenúť, resp. na ňu nebrať ohľad, obzvlášť vtedy, keď si uvedomíme, že žalobcov nárok uplatňovaný v tomto konaní je odôvodnený práve údajným spáchaním tohto priestupku zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo l40/2008,

žalovaný uviedol, že v tomto prípade nebolo sporné to, či sa priestupok stal alebo nie (vychádzalo sa z predpokladu, že k spáchaniu priestupku došlo), ale to, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je možné akokoľvek aplikovať na predmetné konanie. Skutočnosť, že z vyššie uvedeného rozhodnutia vyplýva, že: „Naviac právo na odstránenie vozidla nemusí byť vždy spojené s priestupkovou zodpovednosťou (iba môže) ..." ešte automaticky neznamená, že k odstráneniu prekážky (motorového vozidla) z cestnej komunikácie musí dôjsť vždy aj v prípade, ak nedôjde k spáchaniu priestupku.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností žalovaný zastáva názor, že odstavením motorového vozidla na spornom mieste sa žalovaný nielen že nedopustil spáchania priestupku, ale ani žiadneho porušenia zákona, v dôsledku čoho by bol žalobca oprávnený odstrániť motorové vozidlo z cestnej komunikácie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca nebol oprávnený realizovať odstránenie motorového vozidla z cestnej komunikácie (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke). Zdôraznil, že v čase, kedy sa posudzovala oprávnenosť nároku uvedeného v uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 140/2008 boli účinné iné právne predpisy, ako je tomu v súčasnosti (zákon č. 315/1996 Zb., ktorý je toho času už neúčinný). Žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) 16,60 Eur + režijný paušál 8,39 Eur po zvýšení o 20% DPH spolu odmena predstavuje 29,99 Eur.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 .

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)] a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 29. marca 2017 o 12,40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

11. Z obsahu odvolania žalobcu vyplývajú odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú preukázané.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že 8. júna 2015 mu bol doručený rozsudok bez toho, aby mali vedomosť o podanom odpore žalovaného a právo vyjadriť sa k nemu a že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, resp. návrh na súhlas účastníka s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p., odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Odpor proti platobnému rozkazu bol žalobcovi doručený 13. januára 2015, čo vyplýva z poštovej doručenky na č. l. 26 spisu. Súhlas s rozhodnutím súdu bez účasti žalobcu na pojednávaní bol súdu prvej inštancie doručený 20. januára 2015 (podanie žalobcu z 15. januára 2015 na č. l. 31 spisu).

15. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca svoj nárok uplatnil na tom skutkovom základe, že 7. februára 1964 žalovaný ako vodič parkoval s osobným motorovým vozidlom Porsche EVČ: KE - XXXGU na FN.a vyhradenom parkovisku pre iné vozidlo, ktoré bolo riadne označené dopravnou značkou IP 16. Podľa názoru žalobcu týmto konaním porušil žalovaný ust. § 25 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. Z tohto dôvodu bolo na základe poverenia Mesta Košice zamestnancami Mestskej polície Košice pristavené odťahové vozidlo s cieľom odtiahnutia vozidla žalovaného, v zmysle oprávnenia uvedeného v § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., za čo žalobca na základe schváleného cenníka odťahovej služby Mestskej polície Košice účtoval sumu v celkovej výške 16,00 Eur, keďže sa žalovaný pred naložením vozidla k nemu dostavil.

16. V zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste, vrátane chodníka, na náklady prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané a kde tvorí prekážku cestnej premávke. Súd prvej inštancie vyslovil skutkový a právny záver, že v danom prípade dôvod na odstránenie vozidla žalovaného podľa ust. § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. nebol, pretože nebolo uzavreté, že žalovaný zastavil a stál na vyhradenom parkovisku pre osobu so zdravotným postihnutím.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje so žalobcovým tvrdením, podľa ktorého je jednoznačne preukázané, že vozidlo žalobcu bolo odstavené na vyhradenom parkovisku, kde tvorilo prekážku. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo z rozhodnutia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach z 28. mája 2014, preto v danom prípade nie je možná aplikácia ustanovenia § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

18. Pokiaľ žalobca poukázal na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo l40/2008, odvolací súd konštatuje - zhodne s názorom žalovaného - že v tomto prípade nebolo sporné to, či sa priestupok stal alebo nie (žalobca už v žalobe vychádzal z predpokladu, že k spáchaniu priestupku došlo), pričom v danom prípade nie je potrebné riešiť otázku, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, preto uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je možné aplikovať na preskúmavaný spor. Dôvodne žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na obsah uvedeného rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že: „Naviac právo na odstránenie vozidla nemusí byť vždy spojené s priestupkovou zodpovednosťou (iba môže) ...“ ešte automaticky neznamená, že k odstráneniu prekážky (motorového vozidla) z cestnej komunikácie musí dôjsť vždy aj v prípade, ak nedôjde k spáchaniu priestupku.

19. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že žalobcov nárok uplatňovaný v tomto konaní je odôvodnený práve údajným spáchaním priestupku zo strany žalovaného, preto postupoval súd prvej inštancie správne, ak pri rozhodovaní vychádzal aj z právoplatného rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, podľa ktorého sa žalovaný priestupku nedopustil a túto skutočnosť nemožno preto opomenúť.

20. Odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov preto nemožno považovať za opodstatnené a z uvedených dôvodov bol rozsudok ako vecne správny potvrdený v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP. Vo zvyšku v nadväznosti na § 387 ods. 2 odvolací súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalovaný si trovy odvolacieho konania uplatnil, preto odvolací súd žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .