Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-93-2016.pdf
PDF · 92.59 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/93/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: F. F., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX U. č. XXX, o zaplatenie 766,39 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 88,83 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške :
- 8,75 % ročne zo sumy 26,95 eura od 18. 3. 2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 30,94 eura od 19. 5. 2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 30,94 eura od 19. 6. 2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3. 3. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 766,39 eura spolu s úrokom z omeškania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 1. 6. 2011 uzavretá Zmluva o poskytovaní služby Magio Sat, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb.
2. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 20. 11. 2014 medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto zmluvy došlo aj k postúpeniu pohľadávky (čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu) voči žalovanému z titulu neuhradených faktúr: 1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 3. 2013, na sumu 35,93 eura; 2/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 5. 2013, na sumu 35,93 eura; 3/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 6.. 2013, na sumu 55,73 eura; 4/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 7. 2013, na sumu 638,80 eura (zmluvná pokuta).
3. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry neuhradil. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa žalovaný dostal do omeškania.
4. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013
5. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola doručená dňa 28. 7. 2016.
6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná a odôvodnená.
8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu tak, ako to žalobca popísal v žalobe a to dňa 1. 6. 2011.
9. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, pričom právny predchodca žalobcu služby riadne poskytol. Pri uzatvorení zmluvy si účastníci zmluvného vzťahu dohodli mesačný program služieb „Magio Sat Klasik“, s dobou viazanosti 26 mesiacov. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie (bod 2). Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb, poplatkov, zmluvných pokút a úrokov z omeškania.
10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
11. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
13. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
14. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná čiastočne dôvodne. Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 610/2003 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 1. 6. 2011), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/ OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, b/ a ods. 4 písm. a/, b/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 1. 6. 2011, (1) Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. (2) Účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify. (4) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
17. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho predchodcu žalobcu v celkovej fakturovanej sume 88,83 eura, ktoré žalovaný nezaplatil (čiastočné sumy z faktúr pod číslom 1/ až 3/ v bode 2 tohto odôvodnenia - faktúra 1/ vo výške 26,95 eur, faktúra 2/ vo výške 30,94 eura a faktúra 3/ vo výške 30,94 eura za poskytnuté služby a pravidelné poplatky za nájom zariadení v zmysle zmluvy).
18. Súd z predložených listinných dôkazov však nemal za preukázané, akú zmluvnú povinnosť žalovaný porušil a kedy sa tak malo stať, aké dôsledky malo porušenie zmluvy na ďalšie trvanie záväzkového vzťahu a preto žaloba v tejto časti bola nepreskúmateľná z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu (teda či žalovanému bola oprávnene uložená zmluvná pokuta vo výške 638,80 eura - faktúra číslo 1752674381). Súd potom nemohol ani preskúmať a dospieť k jednoznačnému záveru, či dojednanie o zmluvnej pokute je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto nemohol žalobcovi priznať právo na zaplatenie sumy 638,80 eura a zároveň ani úroku z omeškania z tejto sumy (príslušenstvo nasleduje osud pohľadávky). Žalobca vo svojej žalobe vôbec neuviedol skutkové tvrdenia ohľadne porušenia povinnosti, túto skutočnosť vôbec neuvádza. Rovnako sa to týka aj zmluvnej pokuty z faktúr 2/ a 3/ vo výške po 4,99 eura. Súd taktiež nemal za preukázané a skutkové odôvodnené poplatky označené vo faktúre 1/ ako ostatné poplatky vo výške 8,31 eura. Súd, vzhľadom k uvedenému, teda nemal za preukázanú a skutkovú zdôvodnenú sumu 677,56 eura, preto v tejto časti aj s príslušenstvom žalobu zamietol. V tejto časti bola žaloba nepreskúmateľná. Súd vyhodnocuje skutkový stav s predloženými listinnými dôkazmi, nie je to vyšetrujúci orgán, ktorý by mal či mohol prispôsobovať listinné dôkazy k žalobnému petitu a domýšľať si skutkový stav.
19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia.
21. Nárok na úroky z omeškania (z faktúr pod číslom 1/ až 3/ v bode 2 tohto odôvodnenia) vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný do 31. 1. 2013), pretože podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
22. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania vo výške 0,75 % p.a., potom úrok z omeškania je 8,75 % p.a. v prípade faktúry 1/ a 0,5 % p.a. v prípade faktúr 2/ a 3/, potom úrok z omeškania je 8,5 % p.a. súd však priznal úroky z omeškania len zo súm, v ktorej časti vyhovel žalobe, ako to vyplýva z odôvodnenia v bode 17.
23. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.
24. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalovanýa bol v konaní úspešný vo väčšej časti ako žalobca. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Keďže žalovaný bol v konaní úspešnejší, vzniklo mu právo na náhradu trov konania a to vo výške rozdielu úspechu a neúspechu. Žalobca žaloval zaplatenie istiny vo výške 766,39 eura, pričom súd mu priznal právo na zaplatenie sumy 88,83 eura, t.j. žalobca bol úspešný v časti 11,59 % (88,83/766,39 x 100) a neúspešný v časti 88,41 %; rozdiel úspechu a neúspechu potom predstavuje
náhradu trov konania vo výške 76,82 %; žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.