Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-178-2016.pdf
PDF · 80.37 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6C/178/2016
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v právnej veci žalobcu: MARKA SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, so sídlom ul. Partyzantów nr. 27, Bochnia, Poľsko, IČO: 120139073, zastúpeného V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36858820, proti žalovaným: 1/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, 2/ F. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. R. Č.. XXX, o obnovu konania, takto
rozhodol:
Súd žalobu na obnovu konania o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 05.12.2016 sa žalobca domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Považská Bystrici pod sp. zn. 6C/163/2011, skončeného vydaním rozsudku zo dňa 16.04.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.11.2013, sp. zn. 6Co/131/2012. Po povolení obnovy konania žiadal pôvodnú žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.02.2010 bola medzi žalobcom a spoločnosťou LEJU, s.r.o., IČO: 36334234, ex offo vymazanou z obchodného registra a žalovaným 1/ uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a pristúpení k záväzku, v ktorej sa spoločnosť LEJU, s.r.o. a žalovaný 1/ zaviazali solidárne uhradiť žalobcovi záväzok vo výške 170.002,52 PLN vyplývajúci z obchodnej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou LEJU. Spoločnosť LEJU ani žalovaný 1/ neuhradili včas a riadne ani prvú splátku, v dôsledku čoho sa žalobca žalobou v Poľsku domáhal zaplatenia vyššie uvedeného záväzku. Obvodný súd v Krakove IX. Odbor, Hospodársky súd vydal dňa 02.11.2010 platobný rozkaz v príkaznom konaní vedenom pod sp. zn. IX GNc 719/10, ktorým zaviazal spoločnosť LEJU a žalovaného 1/ na zaplatenie 186.856,34 zlotých s príslušenstvom. Platobný rozkaz bol osvedčený ako európsky exekučný titul dňa 29.11.2010. Žalobca podal dňa 18.05.2011 návrh na vykonanie exekúcie, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 8Ercud/2/2011. V dôsledku konania 6C/163/2011 o určenie neplatnosti právneho úkonu bol povolený odklad exekučného konania a po vyhovení žalobe bolo exekučné konanie dňa 02.04.2014 zastavené. Dňa 19.07.2016 podal žalobca opätovne návrh na vykonanie exekúcie, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 8Ercud/2/2016. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá, nakoľko exekučný titul, platobný rozkaz je voči povinnému neúčinný. Žalobca tak disponuje právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom, nie je však oprávnený domôcť sa svojich práv.
3. Predmetné uznesenie v exekučnom konaní bolo žalobcovi doručené dňa 12.10.2016, čím sa žalobca oboznámil so skutočnosťou, že hoci má právoplatný a vykonateľný exekučný titul, nie je oprávnený domáhať sa svojich práv. Tým zároveň považuje za zachovanú 3-mesačnú lehotu na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 403 ods. 1 C.s.p.
4. Za dôvod obnovy konania považuje žalobca ustanovenie § 397 písm. e) C.s.p.: „Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora
Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné. Žalobca má za to, že rozsudok slovenského súdu je v rozpore so sekundárnym právom Európskej únie, Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EX) č. 805/2004 z 21.04.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, pričom poukazuje na čl. 20 v spojení s čl. 21 Nariadenia. Slovenský súd nebol oprávnený skúmať vecnú stránku platobného rozkazu, t.j. Dohodu o pristúpení k záväzku. Žalobca sa domnieva, že ak žalovaný 2/ chcel napadnúť Dohodu o pristúpení k záväzku neplatnosťou, bolo potrebné podať samostatný návrh na začatie konania o určenie neplatnosti právneho úkonu voči žalobcovi na slovenskom súde a to počas konania pred poľským súdom, na ktorom malo byť konanie prerušené alebo namietať neplatnosť pred poľským súdom.
5. Žalobca ďalej namieta, že Okresný súd v Považskej Bystrici nesprávne odôvodnil svoju právomoc na prejednanie žaloby na určenie neplatnosti v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2000 a rovnako nesprávne určil rozhodné právo podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, Nariadenie Rím I. Uvedené má za následok že slovenský súd vec nesprávne právne posúdil, keďže išlo o nároky vyplývajúce z manželského zväzku, ktoré sú z pôsobnosti oboch nariadení vylúčené.
6. Zo spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/163/2011 súd zistil, že rozsudkom č.k. 6C/163/2011 - 89 zo dňa 16.04.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/131/2012 - 106 zo dňa 26.11.2013, právoplatným dňa 22.01.2014 súd vyhovel žalobe F. R. proti žalovaným: 1/ Q. R., 2/ LEJU s.r.o., 3/ MARKA SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA a určil, že dohoda o pristúpení k podlžnosti a o úhrade záväzku uzavretá dňa 18.02.2010 v Krakove medzi žalovaným 3/ ako veriteľom aj žalovaným 2/ ako dlžníkom a 1/ ako pristupujúcim je neplatná. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne bol žalovanému 3/ (v tomto konaní žalobcovi) doručený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.01.2014.
7. Podľa § 397 C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
8. Podľa § 411 ods. 1 C.s.p. rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
9. Podľa § 413 ods. 1 C.s.p. Súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
10. Podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie: Na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.
Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.
11. Právna úprava Civilného sporového poriadku umožňuje, aby súd v taxatívne určených prípadoch, ešte pred tým ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu bez nariadenia pojednávania odmietol, pričom sa nevyžaduje, aby žalobu doručoval ostatným subjektom.
12. Po preskúmaní žaloby na obnovu konania ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/163/2011 súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť s poukazom na ustanovenie § 413 C.s.p.
13. Podľa § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p. súd žalobu na obnovu konania odmietne, ak je zjavne nedôvodná. O zjavnú nedôvodnosť ide aj vtedy, ak žaloba síce obsahuje výslovne uvedený dôvod obnovy konania podľa § 397 C.s.p., avšak žiadne tvrdenie žalobcu v žalobe tento dôvod bližšie nešpecifikuje, ani neuvádza konkrétne skutočnosti viažuce sa na ním uplatnený dôvod obnovy konania.
14. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca za dôvod obnovy konania považuje ustanovenie § 397 písm. e) C.s.p., teda prípustnosť žaloby na obnovu konania odvodzuje od skutočnosti, že rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné. V zmysle § 411 ods. 1 C.s.p. dôvodom žaloby na obnovu konania je súd viazaný. Žalobca však v celej žalobe neuvádza ani jedno rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo komisie, ktoré by bolo pre strany záväzné. Článok 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pritom jednoznačne rozčleňuje právne akty Európskej únie na nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Žalobca v žalobe necituje ani jedno rozhodnutie, čo robí jeho žalobu zjavne nedôvodnou, pretože napadnutý rozsudok by musel byť v rozpore s konkrétnym rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by bolo pre strany záväzné.
15. Pokiaľ žalobca tvrdí, že rozsudok je v rozpore či už s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EX) č. 805/2004 z 21.04.2004 alebo Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 44/2001 z 22.12.2000 a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008, jedná sa v zmysle citovaného článku Zmluvy o fungovaní Európskej únie o nariadenia, nie o rozhodnutia, preto by tieto nespadali pod dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. e) C.s.p., nakoľko toto ustanovenie jednoznačne určuje, že napadnutý rozsudok by musel byť v rozpore s konkrétnym rozhodnutím taxatívne menovaných orgánov, ktoré by bolo pre strany záväzné. Tento dôvod obnovy konania by sa vzťahoval na prípady, kedy by medzi stranami tohto konania došlo na pôde orgánov Európskej únie k vydaniu takého rozhodnutia, ktoré by bolo pre nich záväzné, čo však žalobca v žalobe netvrdí.
16. V prípade, ak by žalobca predsa za dôvod obnovy konania považoval rozpor s nariadeniami Európskej únie, bola by jeho žaloba podaná oneskorene, nakoľko subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je v zmysle § 403 ods. 1 C.s.p. 3-mesačná a plynie odo dňa, keď sa žalobca mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Je zrejmé, že žalobcom citované nariadenia Európskej únie nadobudli účinnosť ešte pred dňom 22.01.2014, teda pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne 6Co/131/2012 - 106 zo dňa 26.11.2013, pretože žalobu by mohol žalobca uplatniť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, keďže prípustnosť žaloby na obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je iba proti právoplatnému rozsudku. Neobstojí teda žalobcovo tvrdenie o včasnosti podania žaloby s poukazom na to, že až dňa 12.10.2016 mu bolo doručené uznesenie sp. zn. 8Ercud/2/2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade platobného rozkazu vydaného poľským súdom. To, kedy sa žalobca rozhodol podať v poradí už druhý návrh na vykonanie exekúcie by nemalo vplyv na plynutie subjektívnej lehoty žaloby na obnovu konania pre rozpor s nariadeniami Európskej únie.
17. Z uvedených dôvodov súd žalobu na obnovu konania podľa § 413 C.s.p. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici ku Krajskému súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 a 2 C.s.p. v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené. Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).