Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/671/2014

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Z. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, T. X, prechodne bytom P. - U., R. XX, zastúpený: Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44250029, so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 95, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31595545, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, o zaplatenie 262,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. januára 2014 č.k. 11C 235/2012-112 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 262,80 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla proti žalovanému, u ktorého je motorové vozidlo škodcu zákonne poistené. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 4 ods. 1, 2 uvedeného zákona, § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 428 OZ, keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že dňa 21.6.2011 došlo prevádzkou motorového vozidla Fiat, EČV: O. XXX V., ktoré viedol vodič P. M. a ktoré je zákonne poistené u žalovaného, k vzniku škody na motorovom vozidle žalobcu BMW, EČV: V. XXX V., a to k poškodeniu čelného skla. K poistenej udalosti došlo na ceste smerom do Podunajských Biskupíc, v blízkosti ktorej sa nachádza štrkovisko, kde sa ťaží štrk a tento sa nachádza na okrajoch cesty. Cesta je úzka, hrboľatá, má prepadnuté okraje, nachádzajú sa na nej výtlky, čo bolo dokumentované fotografiami doloženými žalobcom, v danej lokalite bola znížená maximálna povolená rýchlosť. Podľa vyjadrenia žalobcu on i škodca išli rýchlosťou max. 40 km/hod. V čase poistnej udalosti sa na ceste nenachádzali ďalšie motorové vozidlá, nenachádzalo sa tam žiadne nákladné vozidlo prevážajúce štrk. Poukázal na výpoveď svedka P. M., podľa ktorého, ak by chcel predísť ceste po štrku, musel by ísť v protismere. Svedok si podľa svojej výpovede uvedomoval, že prešiel po nerovnom povrchu, o odletení kameňa spod kolies jeho vozidla sa dozvedel od žalobcu, ktorý ho zastavil a túto skutočnosť mu oznámil. Žalobca oznámil poistnú udalosť žalovanému a po jeho obhliadke dal motorové vozidlo opraviť, za ktorú opravu zaplatil v hotovosti a následne si uplatnil nárok u žalovaného.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že ust. § 427 upravuje objektívnu zodpovednosť za škodu bez možnosti liberácie, čo znamená, že sa nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, jeho zavinenie, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov. Znamená to preukázanie kvalifikovanej udalosti (prevádzky dopravného prostriedku), škody a príčinnej súvislosti medzi prevádzkou dopravného prostriedku a škodou. Podľa súdu prvej

inštancie vznik škody podľa tohto ustanovenia musí mať bezprostredný vzťah k prevádzke, nestačí len súvislosť s touto prevádzkou (napríklad ak škoda mohla vzniknúť bez ohľadu na prevádzku vozidla). Prevádzkou sa podľa súdu prvej inštancie považuje už samotné uvedenie motora do chodu, bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste alebo na inom verejne prístupnom priestranstve alebo v garáži a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo iná osoba. Preto sa podľa súdu prvej inštancie za prevádzku považuje aj prípad, keď vozidlo stojí, ale jeho motor je v chode, príprava na jazdu vozidlom, úkony bezprostredne súvisiace so skončením jazdy a úkony potrebné na údržbu vozidla. Poukázal na výpoveď svedka M., podľa ktorého bolo jeho vozidlo v pohybe a je teda nepochybné, že išlo o prevádzku motorového vozidla.

4. Mal však za to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku za spôsobenú škodu vyplývajúca z ust. § 427 nie je bezvýnimočná a je potrebné skúmať existenciu okolností vyvolávajúcich možnú liberáciu (zbavenie sa zodpovednosti). Poukázal na nutnosť kumulatívneho splnenia podmienok pre liberáciu podľa ust. § 428 druhá veta OZ, keď liberácia nebude možná v prípade, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla (vnútorné okolnosti prevádzky), ktorými sú napr. zlyhanie bŕzd, zlyhanie motora, vada materiálu a pod.).

5. Podľa súdu prvej inštancie kameň na ceste (štrk) tvorí vonkajšiu okolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla. Ide o okolnosť, ktorá existuje mimo samotného motorového vozidla a priamo nesúvisí s jeho prevádzkou. Podľa neho obdobná okolnosť by nastala aj v prípade, ak by prechádzajúce motorové vozidlo splašilo zviera, ktoré by spôsobilo škodu. Predmet, ktorý odmrštením od kolies motorového vozidla spôsobil škodu na čelnom skle motorového vozidla idúceho za týmto motorovým vozidlom, nie je súčasťou takého vozidla a ani jeho nákladu. Mal za to, že svedok M. objektívne nemohol škode predísť, pretože ak by sa snažil obísť štrk na ceste, musel by ísť v protismere, čím by porušil pravidlá cestnej premávky a ohrozil seba a iných účastníkov cestnej premávky. Pripomenul, že obaja účastníci nehody prispôsobili svoju jazdu okolnostiam a stavu vozovky. Z objektívneho hľadiska teda vyvinuli snahu predísť akejkoľvek škode a z uvedeného dôvodu boli naplnené podmienky na liberáciu svedka P. M.. Konštatoval, že kameň mohol pochádzať z výtlku, preliačenej krajnice cesty alebo bol na cestu vnesený nákladným motorovým vozidlom prevážajúcim štrk z blízkeho štrkoviska. Uviedol, že motorové vozidlo svedka M. nebolo prispôsobené prevážaniu štrku (nemal prívesný vozík, nemal zväčšenú korbu naloženú štrkom), čo by viedlo ku kvalifikácii tejto skutočnosti ak vnútornej okolnosti majúcej pôvod v prevádzke motorového vozidla a k aplikácii ust. § 428 prvá veta OZ, t.j. k objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Mal za to, že došlo k zbaveniu sa zodpovednosti svedka M. za škodu spôsobenú na čelnom skle motorového vozidla žalobcu. Uviedol, že nemožno neprihliadať na zlý technický stav vozovky a jej znečistenie štrkom zo štrkoviska a poukázal na ust. § 3d ods. 3, 5, § 9 ods. 5, 6 a § 9a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a na zodpovednosť subjektov, ktoré znečistenie alebo poškodenie vozovky spôsobili a správcov miestnych komunikácií. Konštatoval, že v každej právnej veci je potrebné vychádzať z preukázaných skutkových okolností konkrétneho prípadu a na základe nich vyhodnotiť zodpovednosť konkrétnych subjektov za spôsobenú škodu. Uvedený názor prízvukoval i vo vzťahu k stanovisku Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo 16.7.2013, ktorý však nepovažoval pre súdne rozhodnutie za záväzný.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). V konaní úspešnému žalovanému však ich náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.

7. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že kameň, ktorý odletel spod kolies motorového vozidla poisteného u žalovaného bol okolnosťou, ktorá mala pôvod v prevádzke motorového vozidla, nakoľko do pohybu ho uviedlo len motorové vozidlo poisteného u žalovaného. Podľa neho ak by toto motorové vozidlo na kameň nepôsobilo, neodletel by, nenarazil by do čelného skla jeho motorového vozidla a škoda by mu nevznikla. Poukázal na stanovisko Úradu dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16.07.2013 podporujúce jeho uvedený názor, vydané práve z dôvodu nejednotnej praxe pri likvidácii škodových udalostí. Zároveň poukázal i na výsledky súdnej praxe v tomto smere. Mal za to, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz na spochybnenie zodpovednosti poisteného u neho.

8. Žalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu žalobcu realizovaného podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.09.2014 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Priklonil sa k vyjadrenému názoru súdu prvej inštancie, že Úrad dohľadu nad finančným trhom NBS otázku zodpovednosti len bagatelizoval a zovšeobecnil bez zohľadnenia možných skutkových odlišností v jednotlivých prípadoch, keď posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla patrí do právomoci súdu. Mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že kameň na ceste (štrk) tvorí vonkajšiu okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla, existujúcu mimo samotného motorového vozidla a nesúvisí priamo s jeho prevádzkou. Uviedol, že svedok M. nemohol objektívne škode predísť, aj on aj žalobca prispôsobili jazdu okolnostiam cestnej premávky a z objektívneho hľadiska vyvinulo všetko úsilie na predídenie škode. Podľa neho záznam o nehode nepreukazuje zodpovednosť vodiča a nemá charakter uznania zodpovednosti, keď ide len o základný evidenčný doklad o účastníkoch dopravnej nehody a o špecifikácii poškodení.

9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP, veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia o priamej a okamžitej aplikabilite nového procesného poriadku účinného od 01.07.2016 podaním odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie tento nenadobudol právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom v tomto rozsahu prejednať za použitia príslušných ustanovení a v zmysle nich i o ňom rozhodnúť.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431 nie je založená na podmienke porušenia právnej povinnosti, ale ak ide o škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, ide o zodpovednosť objektívnu, kedy za škodu zodpovedá prevádzkovateľ dopravného prostriedku, ktorý sa zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Jeho zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov v zmysle § 428 OZ. Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky sú zväčša zložité technické zariadenia, čím vykazujú zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby aj okolie. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, avšak svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za takýto pôvod súdna prax považuje okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením, uskutočňovaním prevádzky, keď súdna prax vykladá tento pojem v záujme ochrany poškodeného široko. Ako už uviedol aj súd prvej inštancie, motorové vozidlo je v prevádzke nie len vtedy, keď sa pohybuje, ale aj keď stojí za chodu motora. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné úkony po ukončené jazdy, rovnako aj úkony potrebné na údržbu vozidla. Taktiež nie je rozhodujúce, či ku škode došlo na ceste, alebo na inom verejnosti prístupnom priestranstve, alebo v garáži. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na skle iného auta (čelnom alebo strešnom), k tejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, nakoľko prejavom prevádzky motorového vozidla je otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by ostal na svojom mieste na ceste. Aj v danom prípade k jeho vymršteniu a nárazu do čelného skla motorového vozidla žalobkyne došlo teda v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného.

14. Uvedené právne posúdenie odobril Najvyšší súd SR v stanovisku občianskoprávneho kolégia zo dňa 03.06.2014 Cpj 5/2014, a to práve vzhľadom na rozdielne výsledky súdnej praxe, teda nie len Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska vo svojom stanovisku zo dňa 16.07.2013 vydanom podľa § 1 ods. 3 písm. a/ tretieho bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d/ zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydaný vzhľadom na rozdielne postupy poisťovní pri likvidácii škodových udalostí. Podľa uvedeného

stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR záväzného pre všeobecné súdy aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, pričom zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.

15. Podľa uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR škoda spôsobená vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla je teda škodou spôsobenou tzv. vnútornými okolnosťami prevádzky a nie okolnosťami vonkajšími, ako nesprávne právne posúdil súd prvej inštancie.

16. V sporovom konaní, o ktoré ide i v posudzovanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov teda leží zásadne na stranách sporu a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá zo strán sporu. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, ale dôkazné bremeno žalovaného sa odvíja od úrovne splnenia dôkazného bremena žalobcom. Rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný spor aplikovaná.

17. Vychádzajúc z uvedenej prejednacej zásady bolo potrebné súdom prvej inštancie vyhodnotiť, či vykonaným dokazovaním (výpoveď žalobcu ako strany sporu, výpoveď svedka M. a listinný dôkaz

- záznam o nehode) žalobca uniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že škoda na čelnom skle jeho motorového vozidla bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla idúceho pred ním, ktoré v relevantnom čase viedol svedok M. poistený u žalovaného a či žalovaný naopak neuniesol dôkazné bremeno o svojom prípadnom tvrdení, že ku škode došlo iným spôsobom. Unesenie dôkazného bremena žalobcom síce spochybnil, ale doposiaľ žiadnym procesne relevantným spôsobom nevyvrátil. Podľa súdu odvolacieho totiž len vodič škodca a vodič poškodeného vozidla v dôsledku plnenia si povinností sledovať situáciu v cestnej premávke si vymrštenie kameňa vozidlom škodcu mohli uvedomiť a registrovať ho.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne nesprávny podľa § 389 ods. 1, písm. c/ zrušil, nakoľko súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci jednak nevyhodnotil dokazovanie za účelom zistenia unesenia dôkazného bremena žalobcu o tom, či škoda na čelnom skle jeho motorového vozidla bola jednoznačne spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla poisteného u žalovaného (pripomínajúc vyššie uvedené stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR) a navyše nevykonal a teda ani nevyhodnotil navrhnuté dôkazy týkajúce sa výšky škody, pričom doplnenie dokazovania v tomto smere súdom odvolacím vzhľadom na zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania nie je účelné.

19. Podľa § 391 ods. 1 odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď jeho úlohou v rámci nového konania bude posúdiť unesenie dôkazného bremena stranami sporu a vykonať a vyhodnotiť dôkazy za účelom zistenia výšky škody žalobcu (§ 391 ods. 3 .

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .