Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cpr/6/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: X.. W. Q. - W. A., E. X, V.Š., H.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Mátray Ladislav, advokát, Masarykova 16, Prešov proti žalovanej: O.. Q. S., K.. XX.XX.XXXX, O. K. Z. XXX o zaplatenie sumy 195,83 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 195,83 eur spolu s 5% ročným úrokom z dlžnej sumy 195,83 eur od 24.03.2017 do zaplatenia.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v pomere 72 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal voči žalovanej zaplatenia škody v sume 195,83 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 24.10.2014 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou bola uzatvorená pracovná zmluva na dobu neurčitú dňa 01.10.1999 a v zmysle pracovnej zmluvy bola zaradená na pozíciu samostatného referenta, ktorú vykonávala v sídle úradu až do ukončenia pracovného pomeru dohodou dňa 13.01.2009. S prevzatím funkcie a následne určenej do pozície vedúcej kancelárie úradu podpísala žalovaná Dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.06.2001. Do pracovnej náplne vedúcej kancelárie úradu spadala nie len organizácia a riadenie činnosti úradu a kontrola podriadených pracovník pri výkone a výbere finančných prostriedkov v hotovosti, ale predovšetkým zodpovedala za vymožené finančné prostriedky na účtoch a v hotovosti prevzaté od povinných v plnej výške, za správne rozúčtovanie a následne odoslanie oprávneným v stanovenom termíne, čo vyplývalo z funkcie a hmotnej zodpovednosti žalovanej. Počas výkonu jej funkcie a neboli zistené závažnejšie porušenia pracovnej disciplíny a nedostatky prípadne nezrovnalosti pri rozúčtovaní a odosielaní finančných prostriedkov oprávneným. Žalovaná zo svojej funkcie mala výhradne právo vstupovať na depozitné účty a vykonávať z nich rozúčtovanie a odosielanie týchto finančných prostriedkov, prípadne vyplácanie finančných prostriedkov v hotovosti oprávneným. Až po skončení pracovného pomeru dohodou sa začali objavovať určité nezrovnalosti vo vedení a evidencií v programe W., pri správe a evidencie platieb a následnom rozúčtovaní týchto finančných prostriedkov. Dokonca bolo zistené, že zo strany žalovanej dochádzalo až k úmyselnému konaniu predovšetkým tak, že zámerne neevidovala prijaté úhrady na účtoch a v hotovosti do programu W. a pokladne, ako aj ich následné rozúčtovanie a to úmyselným konaním za účelom znemožnenia následnej kontroly a neprehľadnosti vedenia evidencie. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zistiť takéto nezrovnalosti a týmto svojím úmyselným konaním ani kontrolu správneho vedenia evidencie finančných prostriedkov a rozúčtovania. Týmto spôsobom vedenia evidencie žalovaná zaviedla do programu W. neprehľadnosť, v ktorom sa iba ona vedela orientovať a teda tieto nezrovnalosti evidentne takýmto úmyselným konaním zakrývala, čo sa jej darilo až do ukončenia pracovného pomeru. Prvé porušenie pracovnej disciplíny

bolo zistené, že si dôsledne neplnila svoje pracovné povinnosti a neuhrádzala došlé faktúry v lehote splatnosti, dokonca tajila penalizačnú faktúru za nezaplatenie členského príspevku do W., ktorá dokonca nebola evidovaná ani v účtovníctve. Na ich opakované telefonické výzvy dokonca osobne stretnutia vždy reagovala tak, že nemá žiadny problém s tým, aby sa dostavila do kancelárie za účelom podania vysvetlenia, ale zostalo iba pri tom, a z jej konania bolo evidentné, že nemala záujem o podanie vysvetlenia. Nezrovnalosti vo vedení evidencie v programe W. sa začali vynárať koncom roka 2014, a to za obdobie, kedy výhradne zodpovedala žalovaná za túto evidenciu a rozúčtovanie finančných prostriedkov. Na základe telefonického rozhovoru dňa 13.10.2014 zistili od spoločnosti Q. S. W..Y..R.. W. W. I. X, XXX XX W. Ľ., že majú naďalej blokovaný účet vo B.O. U..W.. napriek skutočnosti, že pohľadávku oprávneného vymáhanú v exekučnom konaní Ex 2053/2006 uhradili ešte dňa 3.11.2006. Z uvedeného dôvodu kontaktovali oprávneného, ktorý im potvrdil, že naďalej eviduje pohľadávku voči povinnému ako neuhradenú, preto bolo nutné fyzicky preveriť výpisy z I. O. U..W.. a potvrdiť skutočnosť, na ktorú sa povinný odvolával. V tomto prípade bola platba v programe zaevidovaná ako celá vymožená pohľadávka oprávneného s príslušenstvom a trovy exekúcie avšak nebola v stanovenej lehote aj rozúčtovaná a odoslaná oprávnenému aj napriek dostatku finančných prostriedkoch na účte. Žalovaná hrubým spôsobom porušila pracovnú disciplínu, že úmyselným konaním nezodpovedne manipulovala v programe, a týmto svojím konaním spôsobila škodu vo forme úrokov, ktoré nabehli za tento čas a tieto boli povinný oprávnenému uhradiť za čas od kedy bola platba povinného pripísaná na depozitný účet a odoslaná oprávnenému. Žalovaná bola vyzvaná na uhradenie rozdielu škody na úrokoch, ktorú spôsobila svojím úmyselným konaním v celkovej sume 195,82 eur, na ktorú nereagovala a pohľadávku do dnešného dňa neuhradila. Žalovanej sa tieto závažné porušenia v pracovnej disciplíny hlavne vedenia a evidencie vymožených a rozúčtovaných finančných prostriedkov v programe W. darilo úmyselne zakrývať počas trvania pracovného pomeru. Konanie žalovanej ma evidentné znaky úmyselného konania za účelom nemožnosti okamžitého zistenia týchto nezrovnalosti a kontroly správnosti vedenia evidencie a možno, že aj sprenevery vymožených finančných prostriedkov. Konanie žalovanej považujú za úmyselné, pretože vniesla do evidencie programu W. neprehľadnosť a závažné nezrovnalosti a chaos, ktorý nekorešponduje zo skutočnosťami o úhradách a o rozúčtovaní a odosielaní platieb oprávneným, čo nebolo možné hneď zistiť, nakoľko sama túto evidenciu a rozúčtovanie viedla a bolo výhradne v jej kompetencií. Neprejavila ani snahu a ochotu sa dostaviť do kancelárie a podať relevantné vysvetlenie a dať zistené nedostatky do poriadku, prípadne podieľať sa na náprave v evidencií v programe. Z hore uvedeného dôvodu a pre množiace sa nezrovnalosti sme vo viacerých spisoch požiadali oprávneného a povinného na zosúladenie platieb a porovnanie s ich evidenciou vedenou v programe W., ktorú zabezpečovala a viedla v tom čase žalovaná, a táto sa fyzicky preveruje vo výpisoch depozitných účtoch, čo je pre množstvo úhrad časovo náročné a zdĺhavé. Týmto svojím konaním nám žalovaná spôsobila škodu na úrokoch v sume 195,83 eur. Jedná sa o úroky za čas kedy povinný pohľadávku uhradil a doby kedy sme túto pohľadávku poukázali na účet oprávnenému. Pohľadávku a príslušenstvo, ktoré povinný uhradil dňa 03.11.2006 bolo oprávnenému poukázané dňa 14.10.2014 v sume 148,18 eur, a príslušenstvo pohľadávky vo forme úrokov oprávnenému poukázali dňa 23.10.2014 v sume 227,66 eur. Rozdiel na úrokoch, ktorý vznikol od doby, kedy pohľadávku povinný uhradil na náš depozitný účet, a doby kedy sme pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní poukázali oprávnenému sme boli oprávnenému povinný uhradiť sumu na úrokoch vo výške 195,83 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná evidentne svojím úmyselným konaním pri správe týchto pohľadávok a evidencií a rozúčtovaní a odosielaní vymožených finančných prostriedkov, ktoré je boli zverené, manipulovala takým spôsobom, aby znemožnila prehľad a evidenciu v programe za účelom privodiť sebe určitý prospech dokonca možno aj majetkový, preto jej konanie môžu kvalifikovať ako úmyselné, čím sa dopustila aj úmyselného trestného činu nakladania so zverenými finančnými prostriedkami. Týmto konaním sa dopustila úmyselného trestného činu, čim jej konanie nadobudlo znaky, ktoré možno kvalifikovať ako konanie jednoznačne úmyselné.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to výpisom z účtu žalobcu na čl. 6,7, pracovnou zmluvou zo dňa 01.10.1999, dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 01.04.2000, dohodou o hmotnej zodpovednosti z 01.06.2011, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 13.01.2009, výzvou na úhradu zo dňa 14.10.2014 vrátene doručenky na čl. 9, vyjadrením žalobcu zo dňa 14.03.2017, listinami na čl. 39,40, exekučným spisom EX 2053/2006 a výsluchom žalobcu.

4. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.1999 vyplýva, že žalovaná pracovala u žalobcu ako samostatná referentka na dobu určitú. V zmysle dodatku k pracovnej zmluve bol pracovný pomer zmenený na no dobu neurčitú.

6. Z dohody o hmotnej zodpovednosti vyplýva, že žalovaná v súvislosti s pracovným pomerom u žalobcu uzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti.

7. Z predloženej dohody o skončení pracovného pomeru žalovanej u žalobcu vyplýva, že pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil ku dňu 16.01.2009 z dôvodu organizačných zmien.

8. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.03.2017 vyplýva, že vo veci predložil priebeh v predmetnom exekučnom konaní EX 2053/2006 v konaní oprávneného U. - W. V., U.. W.. voči povinnému Q. S. W.. Y.. R.. o zaplatenie sumy 4.464,- Sk. Žalobca bližšie rozpísal príslušenstvo pohľadávky úrokov. Ďalej uviedol, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie dňa 06.06.2006. Povinná spoločnosť uhradila pohľadávku oprávneného vymáhanú v exekučnom konaní dňa 03.11.2006 v sume 18.064,24 Sk, t. j. 599,62 eur na účet súdneho exekútora. Ku dňu 03.11.2006 výška pohľadávky a trovy exekúcie pozostávali z istiny v sume 4.464 Sk, úrokov z omeškania 6.904,05 Sk, trov súdneho konania, poplatku za vydanie poverenia a predbežných trov exekúcie. Vzhľadom na okolnosti, ktoré predchádzali rozúčtovaniu a následnému odoslaniu vymoženej pohľadávky došlo dňa 14.10.2014 oprávnenému z účtu V. O. W., U.. W.. a táto odoslaná suma zodpovedala istine vo výške 148,18 eur a tým došlo k zastaveniu úročenia úrokov z omeškania. Dňa 23.10.2014 bolo odoslané príslušenstvo pohľadávky úroky a trovy súdneho konania a trovy exekučného konania oprávneného v celkovej sume 272,14 eur. Pravdepodobne došlo k nedorozumeniu pri komunikácií s pracovníčkou odosielajúcou platby oprávnenému, pretože vzala údaje z programu a odoslala 227,66 eur v tom, že v tejto sume je už zahrnutá aj suma 195,83 eur úroky z omeškania. Na prípis v spise zo dňa 29.10.2014 od oprávneného nereagovali. Až v tomto období pri následnom preverovaní úrad a odsúhlasovaní s oprávneným zistili chybu, že úroky na ktoré si oprávnený nárokuje v skutočnosti neboli uhradené. Uhradené boli dňa 22.03.2017. Príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania v zmysle exekučného titulu predstavovali od 01.09.2002 - 11.10.2006 sumu vypočítanú vo výške 6.858,64 Sk, t. j. 227,66 eur, a táto oprávnenému poukázaná dňa 23.10.2014. Úroky z omeškania za obdobie od 04.11.2006 do 14.10.2014 v programe nemohli byť vedené ako predpokladala pracovníčka, pretože pri platbe zaúčtovanej na pohľadávku program nemá už takúto schopnosť počítať úroky z omeškania automatický. Výšku úrokov z omeškania ručne vypočítali. Oprávnenému vznikol nárok na príslušenstve za obdobie od 04.11.2006 do 14.10.2014 v počte 2901 dní omeškania, čo predstavuje 16,5 % úrok z omeškania zo sumy 4.464 Sk, úrok na 1D je 2,0179726 x počet 2901 dní omeškania = 5.854,14 Sk (194,32eur). Povinný si zaplatením splnil povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ale ich úradu nerozúčtovaním a neodoslaním oprávnenému vznikla povinnosť uhradiť oprávnenému príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania od 04.11.2006 do dňa poukázania oprávnenému, t. j. do 14.10.2014 na čo ich oprávnený vyzval listom zo dňa 29.10.2014 na doplatenie sumy 195,83 eur, ktorá bola odoslaná.

9. Z listín predložených žalobcom nach. sa v exekučnom spise EX 2053/2006 vyplýva, že v prospech oprávneného boli postupne poukázané úroky a istina, dňa 15.10.2014 suma 148,18 eur a dňa 24.10.2014 suma 277,66 dňa 22.3.2017 suma 195,53 eur.

10. Z vyjadrenia žalobcu, aby sa vyjadril k vyčísleniu uplatnenej žalovanej sumy, vyplýva, že táto suma bola vyčíslená na základe toho, že povinný 03.11.2006 uhradil sumu a žalovaná, ako vedúca kancelária, ktorá mala na starosti príjem a rozúčtovanie finančných prostriedkov za ktoré bola priamo zodpovedná, mala podpísanú hmotnú zodpovednosť, túto nerozúčtovala. Nerozúčtovala ju ani neskôr, nakoľko 13.01.2009 bol rozviazaný pracovný pomer dohodou s tým, že na túto skutočnosť prišli až 13.10.2014, že neboli rozúčtované tieto finančné prostriedky. Na základe toho komunikovali s povinným a oprávneným. Dospeli k záveru, že tieto prostriedky neboli rozúčtované a následne ich rozúčtovali. Na dotaz súdu, aby žalobca uviedol v čom má spočívať škoda, uviedol, že škoda má spočívať v tom, že od roku od 03.11.2006, kedy došlo k zaplateniu a odoslaniu finančných prostriedkov oprávnenému 14.10.2014 a 23.10.2014 - za to obdobie nabehli úroky ako príslušenstvo pohľadávky, ktoré si oprávnený právom žiadal, aby boli uplatnené. Žalobca na dotaz súdu, keďže ide, ako uviedol, o úroky z omeškania, či tieto úroky bol povinný zaplatiť on ako súdny exekútor, nakoľko úroky z omeškania platí povinný -

žalobca na dotaz súdu pre upresnenie uviedol, že on ako exekútorsky úrad uhradil úroky z omeškania oprávnenému, ktoré bol povinný hradiť povinný, nakoľko povinný si svoju povinnosť uhradiť splnil. Žalobca na dotaz súdu, aby uviedol, ozrejmil, ako úroky z omeškania vyčíslil, z akej sumy, za aké obdobie, v akej výške a kedy ich oprávnenému zaslal, v akej výške, uviedol, že potrebuje k tomu ex. spis. Poukázal na to, že povinný podľa exekučného titulu bol povinný platiť úroky už podľa exekučného titulu. Tie mu nabehovali už v čase začatia exekučného konania a bol povinný ich platiť do zaplatenia. Keď zaplatil 03.11.2006, nabehli mu určité úroky. Keďže peniaze z ich strany boli zaslané až o určitú dobu neskôr, aj keď povinný pohľadávku zaplatil 03.11.2006, uhradili oprávnenému úroky. Na dotaz aby ozrejmil o aké úroky sa malo jednať, či išlo o riadne úroky, úroky z omeškania, žalobca uviedol, že právnemu nabehli určité úroky od právoplatnosti do zaplatenia a keďže zaplatil 03.11.2006, rozdiel úrokov, myslí, že sumu 227,66 eur - táto suma sú úroky za celé obdobie až do zaplatenia, ale v skutočnosti zaplatenia nimi, teda dátumu poukázania finančných prostriedkov. Ak od tejto sumy odrátajú sumu 195,8 eur dostanú úroky z omeškania, ktoré mal zaplatiť samotný povinný do 03.11.

11. Uvedenú vec súd takto právne posúdil.

12. Podľa ust. § 182 ods. 1,2,3 ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

13. Podľa ust § 182 ods. 4 ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

14. Podľa ust. § 183 ods.1,2 zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

15. Podľa ust. § 184 ods.1,2 inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru. Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a. pri skončení všetkých týchto dohôd, b. pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, c. pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d. na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e. pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

16. Podľa ust. § 186 ods. 1,23, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/

SK/ZZ/2001/311/20160618> alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

17. Podľa ust. § 189 zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

18. V zmysle citovaných zákonných ustanovení zodpovednosť za zverené hodnoty je osobitným druhom zodpovednosti, kde sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá škoda, za predpokladu, že je naplnená celá skutková podstata tohto druhu zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľa len preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom. Porušenie právnej povinnosti zamestnanca spočíva v tom, že zamestnanec nesplnil vyúčtovaciu povinnosť a škoda spočíva v nevyúčtovanom schodku.

19. Zodpovedným subjektom je zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere bez ohľadu na to, či ide o plný alebo čiastočný pracovný úväzok. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia, napríklad, že schodok vznikol v dôsledku úmyselného konania tretích osôb, mu bol znemožnené hospodáriť so zverený mi hodnotami.

20. Samotným základným predpokladom je platne uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti. Predmetom tejto dohody môžu byť len predmety určené na obeh a obrat ako sú napr. peniaze a ceniny, tovar a zásoby. Tie predmety musia byť riadne odovzdané a prevzaté. V prípade neplatnej dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovedná podľa všeobecnej zodpovednosti.

21. Prvým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti za škodu, je uzavretie tzv. dohody o hmotnej zodpovednosti. Subjektmi tejto dohody môžu byť len zamestnávateľ a zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu. To znamená nielen zamestnanec v pracovnom pomere, ale aj zamestnanci, ktorí uzavreli jednu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (tzv. dohodári). Dohodu o hmotnej zodpovednosti tak môže uzavrieť napríklad aj študent - brigádnik. Nevyhnutnou podmienkou je však vek zamestnanca, ktorý musí dovŕšiť aspoň 18 rokov. Takáto dohoda musí mať písomnú formu s tým, že nedodržanie predpísanej formy zákon sankcionuje neplatnosťou takejto dohody. Keďže takáto dohoda je dvojstranným právnym úkonom pracovného práva, subsidiárne sa použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. To znamená, že úkon musí byť slobodný, vážny, určitý, zrozumiteľný a musí ho vykonať osoba spôsobilá na právne úkony. Dôležitou súčasťou dohody o hmotnej zodpovednosti je aj podpis, ktorý nemožno nahradiť mechanickými prostriedkami (napr. pečiatkou).

22. V danom prípade tento predpoklad bol splnený, žalobca a žalovaná mali platne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti.

23. Špecifikom hmotnej zodpovednosti je to, že sa týka len určitého okruhu hodnôt, za ktoré v prípade škody (v tomto prípade schodku) bude zamestnanec niesť voči zamestnávateľovi zodpovednosť. Tieto hodnoty zákon demonštratívne vypočítava ako hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu a pod. Ich spoločným znakom je to, že musia byť určené na obeh, alebo obrat, musia byť zverené zamestnancovi a ten je povinný ich vyúčtovať. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná nakladala so zverenými finančnými podmienkami, pretože ako samostatná referentka bola za rozúčtovávanie vymožených súm žalovaná zodpovedná.

24. Pojem schodok je účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie o ktorý je skutočný stav nižší ako stav účtovný.

25. Druhým predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je schodok (manko) na zverených hodnotách. Ide o škodu, ktorá bola spôsobená zamestnávateľovi a za ktorú nesie zamestnanec zodpovednosť. Judikatúra súdov ju definuje ako „(...) rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný.“ <http://www.najpravo.sk/

rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/h/hmotna-zodpovednost-zamestnanca.html> V danom prípade sa žalobca domáha schodku, škody spôsobenej tým, že musel oprávnený vyplatiť sumu úrokov 195,83 eur ktoré nabehli v dôsledku porušenia pracovných povinnosti žalovanej , pretože ako to vyplýva z obsahu exekučného spisu povinný si svoju povinnosť splnil v určitý deň, no vinou zamestnanca žalobcu, t.j. žalovanej neboli veriteľovi poukázané, tak ako mali byť.

26. Čo sa týka náhrady škody, zamestnanec je povinný nahradiť skutočnú škodu (t.j. zmenšenie majetkového stavu zamestnávateľa, čo je v danom prípade suma 195,83 eur, o ktorú sa zmenšil majetok žalobcu a ktorú by nemusel žalobca vyplatiť kedy žalovaná postupoval v súlade so zákonom.

27. Tretím predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je to, že schodok, škoda musela vzniknúť porušením povinností zamestnancom, a to pri plnení úloh alebo v priamej súvislosti s ním, čo v danom prípade tiež bolo nepochybne preukázané. V danom prípade sa žalobca domáha schodku, škody spôsobenej tým, že musel vyplatiť sumu úrokov 195,8, ktoré nabehli v dôsledku porušenia pracovných povinnosti žalovanej, pretože ako to vyplýva z obsahu exekučného spisu povinný si svoju povinnosť splnil v určitý deň, no vinou zamestnanca žalobcu, t.j. žalovanej neboli veriteľovi poukázané, tak ako mali byť, čím je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti zamestnanca, žalovanej pri plnení jeho pracovných úloh. Výška škody vyplýva z pripojeného exekučného spisu, kde sú zrejmé dátumy úhrady, a od výpočtu úroku odvíjajúceho sa od exekučného titulu, platobného rozkazu zo dňa 21.01.2003 vydaného OS Stará Ľubovňa sp.zn. 7Rob/4/03 a dátumu úhrad istiny ako aj z vyjadrenia opravného v exekučnom konaní.

28. Hlavným rozdielom medzi hmotnou zodpovednosťou a všeobecnou zodpovednosťou zamestnanca za škodu je koncipovanie prezumpcie viny pri vzniku škody. Kým pri všeobecnej zodpovednosti platí prezumpcia neviny zamestnanca, pri zodpovednosti hmotnej sa predpokladá zavinenie zamestnanca, teda prezumpcia viny. V prípade vzniku škody pri hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty sa na rozdiel od všeob. zodpovednosti dostáva zamestnanec do nevýhodnejšej pozície oproti zamestnancovi so všeob. zodpovednosťou. Zamestnávateľ nemá totiž právnu povinnosť dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom. Zamestnanec s hmotnou zodpovednosťou sa totiž musí exkulpovať, t.j. uniesť dôkazné bremeno a zbaviť sa viny. V takom prípade sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu buď celkom alebo sčasti - podľa toho či preukáže, že schodok vznikol bez jeho zavinenia celkom alebo sčasti, čo v danom prípade žalovaná tak ako je to vyššie uvedené a ako to vyplýva z vykonaného dokazovania nevykonala. V konaní si ničím nebránila a ani sa vo veci nevyjadrila.

29. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

30. Po zhodnotení týchto všetkých týchto vyššie uvedených skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a k tomu, že žalobca preukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti na náhradu škody. Súd poukazuje, že žalovaná sa aj napriek doručeniu žaloby k žalobe nijakým spôsobom nevyjadrila, nespochybnila nárok žalobcu a ani nepreukázala, že by škodu nespôsobila, respektíve, že by ju svojím konaním nespôsobila.

31. Na základe vykonaného dokazovania, tak ako je to vyššie uvedené, v zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd žalobe čo do istiny ako plne dôvodnej vyhovel.

32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovanej sa žalovaná dostala do omeškania. Žalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 24.10.2014 s odkazom, že v tom čase už škodu uhradil, keďže v konaní bolo preukázané, že škoda bola reálne uhradená neskôr, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania ž od 24.03.2017 do zaplatenia a zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Keďže súd žalobe čiastočne vyhovel, a to ohľadom istiny celkom a ohľadom úrokov z omeškania čiastočne žalobca bol úspešný po prerátaní pomere 86 % a žalovaný 14%. Ako neúspech súd bral do úvahy úroky z omeškania od 24.10.2014 do 23.03.2017, ktoré vypočítal na sumu 28,58 eur Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v pomere 72 % ( 86-14 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.