Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/187/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu D., proti žalovanej R. o zaplatenie sumy 859,30 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. decembra 2015, č.k. 5C/117/2014-70, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a žalovanú zaviazal k zaplateniu 778,30 Eur s príslušným úrokom z omeškania, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 41,79 Eur. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za poskytnutie právnych služieb advokáta. Na základe právneho posúdenia podľa § 724 Občianskeho zákonníka (OZ), § 24 Zákona o advokácii a príslušných ustanovení Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná žalobcu splnomocnila na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza (OS PD) pod sp.zn. 11C/153/2007 vrátane zastupovania v dovolacom konaní a tiež na zastupovanie v exekučnom konaní č. EX 406/2011, ktoré je vedené pred OS PD pod sp.zn. 15Er/1116/2011. Z objednávok žalovanej ako aj z výpovedí účastníkov v konaní bolo preukázané, že účastníci si dohodli za poskytovanie právnych služieb tarifnú odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Na základe Vyhl. č. 655/2004 Z.z. určujúcej výšku tarifnej odmeny potom súd prvej inštancie priznal tarifnú odmenu za jednotlivé úkony právnej služby, ktorých vykonanie mal v konaní preukázané, rovnako aj náhradu hotových výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, tzv. režijný paušál a DPH, v zmysle ust. § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov vo veci.

2. Proti rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcej časti podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla, že rozpis úkonov v rozsudku sa viackrát zbytočne opakuje a nedá sa mu rozumieť. Sudkyňu označila za neobjektívnu. Veľmi veľa tvrdení sa podľa žalovanej nestotožňuje s jej výpoveďami, z čoho žalovaná usudzuje na to, že sudkyňa je naklonená len na stranu žalobcov. Žalovaná uviedla že si vždy plnila svoje platby, a keď sa nemohla dostaviť, tak prišiel odmenu vyplatiť jej syn alebo priateľka. Keď žalobca požiadal o zaplatenie 859,30 Eur, bol to on kto nesúhlasil so žiadnou dohodou a chcel 800 Eur. V 12/2011 pri ukončení zastupovania žalobcom jej bolo povedané, že má všetko vyrovnané a následne po mesiaci jej bolo doručené vyúčtovanie, ktoré nie je správne. Žalovaná poukázala na to, že v minulosti sa pri zastupovaní v inej veci žalobca s jej synom dohodol na

odmene skoro o polovicu nižšej. K odvolaniu priložila svoje výpočty odmeny, ktorá podľa nej žalobcovi patrí. Na záver odvolania uviedla, že na zaplatenie uloženej povinnosti nemá, pretože poberá dôchodok, z ktorého jej exekučne stŕhajú, žije v S. a jej zdravotný stav nie je dobrý a vyžaduje výdavky.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. V prvom rade nie je dôvodne uplatnená zaujatosť vec prejednávajúcej sudkyne, ktorú žalobkyňa uplatňuje v odvolaní ako neobjektívnosť a naklonenie na stranu žalobcu. Takto namietaná zaujatosť sudcu nebola odôvodnená konkrétnymi dôvodmi, z ktorých by bolo možné usudzovať na pomer sudcu k veci, účastníkom alebo ich zástupcom, ako výlučným okolnostiam spôsobilým privodiť záver o zaujatosti sudcu. Žalovaná mala v zásade výhrady k postupu sudcu a rozhodnutiu vo veci, ktoré však dôvodom zaujatosti nie sú (§ 49 .

6. Neobstojí ani námietka nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia. Naopak, napadnuté rozhodnutie veľmi dôsledne a prehľadne uvádza jednotlivé konania a úkony v nich žalobcom vykonané, čím vytvára jednoznačný skutkový podklad pre následný záver o výške odmeny a náhrad za tieto úkony. Pokiaľ žalovaná napriek tomu rozsudku v tejto časti subjektívne nerozumie, nie je tu ďalší objektívny priestor, ako by mohlo byť jeho odôvodnenie zrozumiteľnejšie. Pokiaľ žalovaná uvádza, že veľmi veľa tvrdení v rozsudku sa nestotožňuje s jej výpoveďami, takéto všeobecné tvrdenie na prieskum zhody jej tvrdení s obsahom rozhodnutia nepostačuje a v takejto všeobecnej rovine sa nejedná o riadne uplatnený odvolací dôvod. Súd prvej inštancie tiež nespochybnil, že žalovaná si v minulosti vždy plnila svoje platby, no pri platbe, ktorá bola predmetom tohto konania, bol preukázaný opak. Dôvodom nesprávnosti napadnutého výroku rozsudku nie je ani to, že žalobca nesúhlasil so žiadnou dohodou a chcel 800 Eur. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pokiaľ sa účastníci dohodli na tarifnej odmene za právne služby, čo v konaní nebolo sporné, výška tarifnej odmeny je potom priamo určená právnym predpisom, a to Vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktorú aj súd prvej inštancie na určenie výšky odmeny správne použil. Na strane žalobcu sa tak jednalo o výšku nároku, ktorá mu patrí priamo podľa právneho predpisu, a nebol dôvod, aby žalobca netrval na zaplatení toho, čo mu podľa práva patrí. Na tom by nemenilo nič ani to, pokiaľ by v minulosti v inej veci došlo k dohode o znížení odmeny za zastupovanie, tak ako to tvrdí žalovaná v odvolaní. Skutočnosť tvrdená žalovanou, že v 12/2011 pri ukončení zastupovania žalobcom jej bolo povedané, že má všetko vyrovnané, nebola v konaní preukázaná a žalovaná na jej preukázanie ani dôkazy neoznačila. Dôvodom pre nepriznanie žalobou uplatneného práva nie sú ani nepriaznivé majetkové a osobné pomery žalovanej, pretože takéto skutočnosti nemajú vplyv na existenciu dlhu. Môžu byť nanajvýš komplikáciou pri vymáhaní priznaného plnenia, čo však nemá dopad na správnosť samotného rozhodnutia o uložení povinnosti.

7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.

8. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi trovy nevznikli, preto odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.