Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-271-2016.pdf
PDF · 87.16 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/271/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. D., X.. XX.X.XXXX, v konaní zast kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: E. D., X.. X.XX.XXXX, bytom G., R. XXX/XXX, v konaní zast. advokátkou JUDr. Margita Keszegh, so sídlom Komárno, Jókaiho č. 24 a V. D., X.. XX.XX.XXXX, L. G., K. X, v konaní zast. advokátom JUDr. Peter Homola, so sídlom Nejedlého 20, Bratislava o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého V. D., X.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého V. mesačne vo výške 180,- Eur počnúc od 11.10.2016.
Výživné je splatné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Zaostalé splatné výživné na mal. V. za obdobie od 11.10.2016 do 31.3.2017 vo výške 587,99 ,- Eur, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka mal. dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu. Žiadala súd, aby mal. dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a určil výživné vo výške 350,- Eur od 1.9.2016. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 10.8.2016 a preto žiadala určiť výživné od 1.9.2016. Poukázala na to, že návrh nepodala skôr z dôvodu, že sa domnievala, že manžel sa zmení.
2.Otec s návrhom matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti súhlasil a navrhol určiť výživné vo výške 100,- Eur a potvrdil, že za mesiace 10,11,12/2016 titulom výživného zaplatil po 50,- Eur.
3.Obaja rodičia zhodne uviedli, že o styku otca s mal. dieťaťom nežiadajú rozhodnúť. Súhlasne prehlásili, že realizovať styk otca s mal. dieťaťom sa bude dobrovoľne každý párny týždeň v sobotu od 10:00 hod do 12:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod do 12:00 hod.
4.Kolízna opatrovníčka doporučila mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné vo výške 200,- Eur odo dňa podania návrhu.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s RL mal. dieťaťa, sobášnym listom, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, potvrdením o rodičovskom príspevku za rok 2016, potvrdením o PND za rok 2016, výpis zo živnostenského registra, potvrdenie o príjme matky, poštové poukážky o platbe výživného a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
6.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia mal. dieťaťa prerušili spolužitie 10.8.2016. Od uvedeného obdobia osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Spolu s dieťaťom žije v spoločnej domácnosti aj so svojou matkou, ktorá jej pomáha. Nehnuteľnosť, ktorú obývajú patrí jej matke, ktorá je na invalidnom dôchodku s dôchodkom cca 400,- Eur. Matka dňa 5.1.2016 nastúpila do práce v M. J. Y. G. na polovičný úväzok kde zarába 250-280,- Eur a poberá rodičovský príspevok a PND vo výške 226,- Eur. Iný príjem nemá, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka na pojednávaní dňa 29.3.2017 uviedla, že opäť nastúpila na materskú dovolenku, lebo ona a aj dieťa boli choré. Na jej pracovné miesto nastúpil iný pracovník ale pracovný pomer stále trvá. Matka ďalej uviedla, že niekedy prispieva aj na pôžičky svojej matky, pretože je ručiteľka, jedna splátka je 119,- Eur a druhá splátka 101,- Eur. S matkou spolu hospodária. Mal. dieťa je zdravé, mimoriadne výdavky s ním nie sú. Za plyn platia v domácnosti 100,- Eur za elektriku 52,- Eur. Matka platí poistku synovi vo výške 23,- Eur mesačne, za telefón platím 25,- Eur mesačne, za plienky platí 11,- Eur, pričom za mesiac potrebuje dva a pol balíka. Dom v ktorom bývajú je 7 izbový. Motorové vozidlo nevlastní, úspory nemá. Otec uviedol, že pracuje v H. ako živnostník s čistým príjmom 1600,- Eur. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že nenamieta uvedený príjem otca. V čase ich spolužitia mal príjem 1600,- Eur a niekedy mal aj okolo 2000,- Eur. Otec platí za auto lízing 250,- Eur mesačne. Používa ho na denné cesty do práce do H.. Jeho pracovný čas je od 6:00 do 16:30 hod. Býva v spoločnej domácnosti s jeho matkou a sestrou, v rodinnom dome, ktorý vlastnícky patrí jeho matke. Na réžiu bývania prispieva 100,- Eur mesačne, za pohonné hmoty platí 80,- Eur mesačne, pretože sa striedajú štyria. Za telefón platí 108,- Eur mesačne, v čom je zahrnutý telefón, internet a cena splátok za mobilný telefón a aj sestrin paušál. Nevlastní žiaden majetok, úspory nemá. Odvody do sociálnej poisťovne platí vo výške 160,- Eur a zdravotné poistenie 80,- Eur. Potvrdil že zvykne užívať alkoholické nápoje. Denne sa zastaví na dve tri pivá a niekedy aj niečo ostré. V dôsledku požitia alkoholických nápojom mu bolo odňaté vodičské oprávnenie na dva roky. Matka uviedla, že si zobrali pôžičku 26 000,- Eur, pričom však so sumou 5000,- Eur sa vyrovnávala pôžička, ktorú si ešte pred uzavretím manželstva zobral manžel. Vyplatil sa z toho vodičák na kamión 2500,- Eur a tiež aj dane zo živnostenskej činnosti manžela vo výške 1500,- Eur. Manžel svojej matke kúpil televízor, nakúpil rôzne stroje do záhrady, kosačku, postrekovacia konva, krovinorez, motorová píla, vŕtačka a tieto sú zatiaľ u matky. Otec uviedol, že pre manželku kúpil televízor a obývačku. Z výpovede otca vyplýva, že počas manželstva si zobrali úver, z ktorého prerábali dom a v tomto v súčasnosti býva matka s dieťaťom. Matka do úveru neprispieva. Nehnuteľnosť bola napísaná na matku dieťaťa, ale potom ako sa rozišli nehnuteľnosť sa napísala na matku matky mal. dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 26 Zákona o rodine , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7.Jednou z podmienok na rozhodnutie súdu podľa § 36 ods. 1 je skutočnosť , že rodičia mal. detí spolu nežijú. Žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že narušenie a rozvrat vzťahov medzi rodičmi mal. detí je tak vážny, že neexistuje perspektíva ďalšieho trvania a vytvárania životného spoločenstva rodičov mal. detí. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti a to najmä určiť, ktorému z rodičov zverí súd mal. deti do osobnej starostlivosti. Rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov , ktorému mal. deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv.
8.V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v súčasnosti bude v záujme mal. dieťa zotrvanie v osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť vykonáva od 10.8.2016. Otec sám uviedol, že súhlasí so zverením mal. dieťaťa do starostlivosti matky. V starostlivosti matky žiadne nedostatky zistené neboli s preto súd mal. dieťa zveril do starostlivosti matky.
9.Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov a trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výživné vo výške 180,- Eur je primeraná suma, ktorá zabezpečí potreby mal. dieťaťa a korešponduje aj so zárobkovými možnosťami rodičov. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z veku dieťaťa, ktoré v súčasnej dobe má cca 2 roky. Matka na pojednávaní uviedla, že mal. dieťa je zdravé, mimoriadne výdavky s ním nie sú. Výdavky sa týkajú stravy, ošatenia. Matka dieťa ešte aj kojí. Súd však pri určovaní výživného zohľadnil aj pomernú čiastku z výdavkov na režijná náklady na bývanie, nakoľko mal. dieťa musí byť vo vykúrenom prostredí, musí sa umývať, používa sa k starostlivosti o dieťa elektrina atď. Príjem otca predstavuje sumu minimálne 1600,- Eur a túto čiastku nerozporovala ani matka, preto sú upustil od predkladania ďalších dôkazov týkajúcich sa zárobkových možností otca. Príjem matky je v súčasnej dobe nepomerne nižší oproti príjmu otca, ktorá v čase rozhodnutia súdu bola už len poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa spolu v sume cca 226,- Eur. Polovičný pracovný úväzok, za ktorý dostávala 250-280,- Eur musela opustiť kvôli tomu, že aj ona aj dieťa boli choré. Obaja rodičia uviedli rozsah svojich výdavkov a tiež aj spôsob ich hospodárenia. Z toho vyplynulo, že napriek výdavkom otca, ktoré sú zaťažené tak pôžičkou ako aj lízingom motorového vozidla, otcovi ešte stále ostáva podstatne vyššia suma na voľnú dispozíciu, dokonca jeho zárobkové možnosti umožňujú aby dennodenne navštevovať pohostinské zariadenie. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča a aj v danom prípade je tomu tak a preto súd pri zohľadnení všetkých uvedených skutočností a vykonaných dôkazov dospel k záveru, že suma 180,- Eur predstavuje primeranú výšku výživného, na ktorej sa otec môže podieľať bez ohrozenia svojej vlastnej životnej úrovne. Je nutné poznamenať, že dieťa je vo veku cca 2 roky a jeho potreby budú narastať, kedy bude aj priestor pri podstatnej zmene pomerov na zmenu súdneho rozhodnutia a opätovné posúdenie výživného. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd matkou požadované výživné vo výške 350,- Eur považoval v súčasnej dobe za neprimerane vysoké. Súd výživné určil od 11.10.2016 t.j. odo dňa podania návrhu. Návrh matky na určenie výživného od 1.9.2016 nepovažoval za dôvodný,
nakoľko v predmetnom konaní neboli preukázané dôvody vhodné osobitného zreteľa. Za takýto dôvod nemožno považovať tú skutočnosť, že matka návrh nepodala skôr, pretože si myslela, že manžel sa zmení. Dôvody vhodné osobitného zreteľa musia predstavovať určitú výnimočnosť. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné atď. Takéto dôvody však v konaní preukázané neboli. Zaostalé výživné za obdobie od 11.10.2016 do 31.3.2017 vo výške 587,99 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. Súd pri výpočte zaostalého výživného odpočítal sumy, ktoré otec zaplatil za tri mesiace 10,11,12/2016 po 50,- Eur. Zaostalé zročné výživné vo výške 587,99 Eur pozostáva za mesiac 10/2016 zo sumy 87,99 Eur ( 180-50,-Eur= 130,- Eur : 31 dní =4,19 Eur x 21 dní = 87,99 Eur). Za mesiac november a december 2016 súd vypočítal zaostalé výživné 2 x 130,- Eur = 260,- Eur. Za mesiac január, február a marec 2017 súd odpočítal od určeného výživného po 100,- Eur nakoľko otec od januára 2017 začal platiť výživné po 100,- Eur a preto za tieto mesiace zaostalé výživné predstavuje 3 x 80,- Eur = 240,- Eur čo spolu za zaostalé obdobie predstavuje 587,99 Eur.
10.Rodičia mal. dieťaťa zvažovali v čase konanie rozhodnutie o úprave styku avšak vzhľadom na to, že v krátkom čase bude prebiehať rozvodové konanie vyjadrili obaja ochotu realizovať styk na základe vzájomnej dohody, ktorá bola zaznamenaná v zápisnici a o ktorej nežiadali aby súd rozhodol.
11.Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.