Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/314/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. T. XXX, proti žalovanému: Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Laurinská 3, IČO: 36 861 545, v mene ktorej koná JUDr. Martin Timcsák, advokát a konateľ, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 3. novembra 2015 č. k. 13C/382/2013-188 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. júna 2016 č. k. 13C/382/2013-215 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný dňa 19. 02. 2012 pod sp. zn. 3C/3534/2012 v celom rozsahu. Žalovanému z rozhodcovského konania náhradu trov konania nepriznal a žalobcu z rozhodcovského konania zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Komárno súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 40 ods. 1 a § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne podaná. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 21., 02. 2010 uzavreli účastníci konania poistnú zmluvu č. 4520390012, týkajúcu sa poistenia žalobcu na poistnú dobu 49 rokov so začiatkom poistenia 22. 02. 2010 do dohodnutého konca poistenia 22. 02. 2059 s tým, že poistné vo výške 13,95 eura bude platené mesačne. Túto zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože nebolo preukázané, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný má v predmete svojej činnosti poisťovaciu činnosť. Zásadnou otázkou v prejednávanej veci bola otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd v danom prípade konal a rozhodol, je platná. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučne riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. S poukazom na uvedené bol daný zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ale aj podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 3 uvedeného zákona v znení účinnom od 01. 01. 2015 najmä za situácie, keď žalobca popieral platnosť rozhodcovskej doložky a žalovaný nepreukázal existenciu platnej rozhodcovskej zmluvy a nepreukázal ju ani konajúcemu rozhodcovskému súdu. Preto uvedený rozsudok zrušil a z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom svedka Ing. O.. Čo sa týka novely Exekučného poriadku v znení účinnom od 01., 01. 2015,

nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, najmä keď rozhodcovský rozsudok za splnenia podmienok uvedených v § 243d ods. 1 EP prestáva účastníkov konania zaväzovať, avšak o uplatnenom nároku žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky z rozhodcovského konania je potrebné rozhodnúť tak, aby takéto rozhodnutie o peňažnom nároku bolo nielen právoplatné, ale aj vykonateľné. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keď si ich náhradu podľa § 151 ods. 1 OSP neuplatnil. O zaplatení súdneho poplatku rozhodol podľa § 4 ods. 2 písm. za/ a v súlade s § 2 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. a v konaní procesne neúspešného žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Opravným uznesením zo dňa 23. 06. 2016 č. k. 13C/382/2013-215 súd opravil rozsudok v časti uvedenia miesta a dátumu jeho vyhlásenia tak, že tento správne mal znieť v Komárne dňa 03. 11. 2015. Učinil tak s poukazom na ust. § 164 OSP, keď pri písomnom vyhotovení rozsudku došlo zrejme v nesprávnosti neuvedenia miesta a dátumu vyhlásenia rozsudku.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ako aj namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky je absolútne nepreskúmateľný a arbirtrárny. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal ďalšími dôležitými, a pre dané konanie významnými skutočnosťami a rozhodnutiami. Bránil sa tým, že rozhodcovská doložka medzi ním a žalobcom bola dojednaná individuálne. Opačné závery súdu prvej inštancie nie sú správne ani zákonné. Poukázal na to, že zo strany žalobcu bola podpísaná nielen poistná zmluva, ale osobitne aj všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania pritom žalobca podpísať nemusel a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobcom by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. Žalobca tým, že podpísal osobitné zmluvné dojednania dosvedčuje aj skutočnosť, že o možnosti rozhodcovského konania vedel. Bol toho názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia žalobcu, nešlo ani o neprijateľnú podmienku, keďže žalobca mohol túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Žalobca nevyužil svoje právo od rozhodcovskej doložky odstúpiť. V danom prípade tak bolo jednoznačne preukázané, že rozhodcovská doložka uložená v časti XV Všeobecných poistných podmienok bola jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka, a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú podmienku. Ďalej žalovaný za vadu konania považoval aj opomenutie aplikovať správnu právnu normu na zistený skutkový stav po dobe eurokonformného aplikovania judikátu ESD C-478/99 na ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku (§ 53 a nasl. . Záverom poukázal na procesné pochybenia súdom prvej inštancie, ktorý opomenul vykonať svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 OSP a namietal aj nevykonanie dokazovania výsluchom svedka Ing. O., ktorý by vysvetlil spôsob uzatvárania poistnej zmluvy. Bránil sa tým, že Smernica nie je na území Slovenskej republiky voči jej občanom priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát Smernicu EÚ do svojho právneho poriadku neiplementoval. Ak všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je Smernica 93/13/EHS sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach s prihliadnutím na zámer tejto Smernice obsiahnutý v jej § 19 v odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv výslovne dotýka. Ako posledné odvolací dôvod uviedol, že súd nezohľadnil novelu zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, pretože podľa § 243d zák. č. 233/1995 Z. z. rozhodcovské rozhodnutie, ktoré vzniklo pred 01. 01. 2015 a ktoré nebolo dané na exekúciu do 31. 03. 2015 prestáva účastníkov konania zaväzovať. Z uvedeného plynie, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom konania tým, že prestal byť záväzný, prestal byť právoplatný a nemal vo vzťahu k účastníkom konania žiadne právne účinky nezakladá právo a ani nezaväzuje k povinnosti.

4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 . Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

7. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu sporu poukazuje na ust. § 60 CSP, podľa ktorého stranami sporu sú „žalobca a žalovaný“. Tomuto zneniu malo aj zodpovedať označenie v záhlaví rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podával žalobca - I. T. proti žalovanému - Rapid life životná poisťovňa a.s. Preto odvolací súd v súlade s ust. § 224 správne označil strany sporu, pretože tak ako ich označil súd prvej inštancie - „navrhovateľ z rozhodcovského konania“ a odporca z rozhodcovského konania“ Civilný sporový poriadok nepozná.

8. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe poistnej zmluvy č. 4520390012 zo dňa 21. 02. 2010 medzi žalobcom - poistníkom a žalovaným

- poisťovateľom. Žalovaný v postavení žalobcu v rámci rozhodcovského konania sa svojim návrhom zo dňa 02. 01. 2012 doručeným Arbitrážnemu súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice domáhal proti žalobcovi v postavení žalovaného zaplatenia žalovanej sumy 51,45 eura. Rozhodcovský súd jeho návrhu vyhovel a dňa 19. 01. 2012 vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 3C/3534/2012, ktorým uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 51,45 eura spolu s trovami rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Následne sa žalobca, ktorému bola táto povinnosť uložená, domáhal svojim návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 09. 2013 zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky.

9. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi má povahu spotrebiteľskej zmluvy, s poukazom na ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako i všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. V danom prípade žalovaný ako veriteľ so zmluvy bol podnikateľom a nepochybne mal postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Pokiaľ ide o žalobcu, ktorý je dlžníkom, žalovaný ani v priebehu konania netvrdil, že by zmluvu neuzatváral fyzická osoba, a preto žalobca má postavenie spotrebiteľa. Keďže medzi stranami konania ide o spotrebiteľský vzťah, žalobca vystupujúci v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, je súd oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako aj preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu dojednania ohľadne rozhodcovskej doložky vyplývajúce z osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č. 4520390012 v článku 3, kde je uvedené, že

„poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV v časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže žalobca toto dojednanie pre uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. V danom prípade tak predmetná rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (žalobcovi v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Aj odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že takto žalovaný vopred formulovanú rozhodcovskú doložku, ktorou dodávateľ nadiktoval spotrebiteľovi svoju vôľu nie je možné považovať za individuálne zmluvné dojednanie, preto ako typická formulárová zmluva, aj v tejto časti podlieha prísnejším pravidlám. Súd mal právo posúdiť rozhodcovskú doložku z hľadiska jej prijateľnosti a z vyššie uvedených dôvodov ju správne považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd prvej inštancie preto správne zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/3534/2012 Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 19. 01. 2012 podľa § 40 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní.

11. Žalovaný v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nedodržanie postupu súdu podľa § 118 ods. 2 OSP, teraz § 181 ods. 2 CSP. S ohľadom na odvolacie dôvody odvolací súd uvádza, že na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 . Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 03. 11. 2015 (č. l. 185 spisu) vyplýva, že súd prvej inštancie neopomenul postup podľa § 118 ods. 2 OSP. Súd prvej inštancie vypočul prítomného právneho zástupcu žalovaného, vykonal dokazovanie nielen predloženými listinami a závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Na pojednávaní oznámil prítomnej zástupkyne žalovaného, že medzi účastníkmi konania nedošlo k zhode v súvislosti s tvrdením, že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah a rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nedošlo k takej procesnej vade, ktorá by mala za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie súdu prvej inštancie na nové konanie.

12. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalším dôvodom odvolania a to tvrdením žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z., rovnako z neho vyplýva, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy došlo k porušeniu všeobecne záväzných prepisov na ochranu spotrebiteľa, a preto podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že poistnú zmluvu uzatvorenú s fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci podnikateľskej činnosti je treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, z ktorej z hľadiska ochrany spotrebiteľa je zakázané užívať neprimerané zmluvné podmienky, teda podmienky, ktorými by poisťovňa ako poskytovateľ poistnej služby výrazne znevýhodňovala postavenie spotrebiteľa. Dojednaním rozhodcovskej doložky tak ako tomu bolo v danom prípade je treba posúdiť znevýhodnenie spotrebiteľa, a preto vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalovaného, uvedenými v podanom odvolaní.

13. Ako posledný odvolací dôvod žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil novelu zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie § 234d EP na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať znamená, že novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Ani s týmto odvolacím dôvodom sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd bral zreteľ na ust. § 243d zák. č. 233/1995 Z. z., ktoré je prechodným ustanovením k právnym úpravám účinným od 01. 01. 2015, ktoré v § 243d ods. 1 ustanovuje, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňujúci podľa osobitného predpisu vydaného pred 01. 01. 2015 možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. I napriek tejto

skutočnosti rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobcu sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.

14. Od 01. 01. 2015 bol prijatý zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 01. 01. 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 01. 01. 2015 zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 01. 01. 2015 sa spravuje predpisom účinným v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku uskutočnené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa zák. č. 244/2002 Z. z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zák. č. 335/2014 Z. z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Preto po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/382/2013-188 zo dňa 03. 11. 2015 bude súd prvej inštancie postupovať podľa § 47 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

15. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v časti náhrady trov konania strán, ako i v časti o zaplatenie súdneho poplatku. V danom prípade právnym základom vzťahu strán konania bola poistná zmluva, ktorú ako už bolo vyššie konštatované, treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 OZ. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú podal žalobca ako spotrebiteľ treba posudzovať ako úkon, ktorým sa domáhal ochrany svojho práva, a preto sa ňu vzťahuje osobné oslobodenie od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za/ zák. č. 71/1992 Zb. Odvolací súd preto považoval postup súdu prvej inštancie, keď uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. súdny poplatok vo výške 331,50 eura z návrhu na začatie konania ako správny. Výška súdneho poplatku bola uložená v súlade s položkou č. 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorého za žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je súdny poplatok stanovený vo výške 331,50 eura.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .