Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Co-99-2015.pdf
PDF · 99.16 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/99/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom J. - K., J. E. XXXX/X, zastúpená advokátom Igorom Šimom, so sídlom v Žiline, Hollého 49, IČO: 42 068 690, proti žalovanému: Peter Búry - KRuBER SLOVAKIA, miesto podnikania Nová Baňa, Nábrežná 9, IČO: 33 996 512, zastúpený advokátkou JUDr. Zdenkou Hulmanovou, so sídlom v Žiline, Kysucká cesta 3, o zaplatenie sumy 973,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 26. 11. 2014, č. k. 5C/183/2013 - 106, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u je .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobkyne zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 237,96 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný ako kupujúci uzatvoril so spoločnosťou RUNO, spol. s r.o., ako predávajúcim kúpnu zmluvu dňa 03. 11. 2010, predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho dodávať kupujúcemu tovar špecifikovaný v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z predmetnej zmluvy okrem iného vyplýva, že predávajúci udelil kupujúcemu súhlas k použitiu reklamných materiálov na svoje výrobky počas platnosti zmluvy, a tento súhlas sa týkal aj zverejnenia výrobkov na stránkach internetového obchodu kupujúceho. Žalobkyňa svoje fotografické diela uložila v počítači firmy RUNO, spol. s r.o., ktorý priečinok označila svojím menom. Žalobkyňa vytvorila fotografické dielo ako výsledok tvorivej duševnej činnosti, pričom pri jeho vyhotovení pracovala so svetlom, hĺbkou ostrosti, uhlom a pod. Žalobkyňa bola konateľkou, zamestnankyňou aj spolumajiteľkou spoločnosti RUNO, spol. s r.o. Z výpovede svedkyne T.. B. A., ktorá bola tiež konateľkou spoločnosti RUNO, spol. s r.o., vyplynula tá skutočnosť, že žalobkyňa vo firme RUNO, spol. s r.o. vykonávala jednak prácu podľa pracovnej zmluvy, ale vykonávala aj iné druhy prác, podľa potreby. Svedkyňa konštatovala, že vo firme mali tri počítače, jednej bol napojený na internet, odtiaľ sa dali posielať aj fotky. Žalobkyňa tam súkromné fotografie nemala, mala tam len fotografie, ktoré svedkyňa považovala za fotografie RUNO, spol. s r.o. Svedkyňa nepopierala, že tieto fotografie vyhotovila žalobkyňa a následne ich vložila do počítača a oni potom tieto fotky dávali k dispozícii aj odberateľom. Svedkyňa potvrdila, že tieto fotky neboli zaheslované a bol k nim voľný prístup. Žalobkyňa ju informovala, že takéto fotografie urobila. Uvedené fotografie boli odosielané aj ostatným odberateľom. Z čestného vyhlásenia T.. M. Y., ktorý je otcom žalobkyni, ako aj vypočúvanej svedkyne a druhej konateľky spoločnosti T.. V. A. vyplynulo, že nabádal žalobkyňu, aby zvýšila tržby
firmy pre stabilizáciu firmy, a to aj prostredníctvom internetového obchodu ich spoločnosti, nakoľko on bol zakladateľom firmy RUNO, spol. s r.o. V čestnom vyhlásení uviedol, že žalobkyňa dostala k dispozícii výrobky, priestor na vypracovanie fotografií a textov pre internetový obchod a webovú stránku, slúžiace pre potreby firmy RUNO, s. r . o. Následne túto činnosť vykonala ako konateľka a zároveň aj zamestnanec firmy, za čo poberala pravidelný plat. Fotografie boli majetkom firmy RUNO, spol. s r.o. a mali slúžiť nielen pre potreby internetového obchodu firmy RUNO, spol. s r.o., ale boli aj poskytované odberateľom a predajcom ich výrobkov na reklamné účely na ich webových stránkach a propagačných materiálov slúžiacich pre podporu predaja ich výrobkov. Na pojednávaní svedok T.. M. Y. potvrdil skutočnosť, že žalobkyňa, ktorá bola konateľkou spoločnosti, robila uvedené fotografie, pričom sa na pojednávaní nevedel vyjadril, či robila fotografie pre potreby firmy alebo pre vlastnú potrebu. Z výpovede svedkyne Q. A., ktorá pracuje v internetovom obchode spolu so žalovaným vyplynulo, že komunikovali s T.. A., nakoľko mali záujem spolupracovať so spoločnosťou RUNO, spol. s r.o. Konateľku aj navštívili, dohodli sa, pričom svedkyňa potvrdila, že čerpali fotografie a texty z internetovej stránky RUNO, spol. s r.o., pričom oni fotografie mali len z tejto internetovej stránky. Žalobkyňa v konaní nepreukázala skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že žalovaný mal uvedené fotografie z iného zdroja, resp. že by si ich stiahol z jej internetového obchodu. Súd preto konštatoval, že fotografické diela, ktoré použil na svojej internetovej stránke, a ktoré mala vyhotoviť žalobkyňa, či už všetky alebo sčasti, sú zamestnanecké diela. Zamestnaneckým dielom je dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovno-právneho vzťahu. Žalobkyňa bola konateľkou, spolumajiteľkou a zároveň aj zamestnankyňou RUNO, spol. s r.o. Na vyhotovenie toho diela nepotrebovala písomný pokyn nadriadeného orgánu, nakoľko sama zastávala funkciu konateľky predmetnej spoločnosti. Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu platí, že autor udelil súhlas na zverejnenie tohto diela, ako aj na to, aby zamestnávateľ toto dielo uvádzal na verejnosti pod svojim menom, ak nie je dohodnuté inak. Osobnostné práva autora k zamestnaneckému dielu inak nie sú dotknuté. Medzi zamestnancom, čiže autorom a zamestnávateľom, možno dohodou právo výkonu vylúčiť alebo obmedziť. Zamestnávateľ môže bez ďalšie to dielo použiť sám, alebo môže inému udeliť súhlas na použitie a má právo aj na odmenu za takéto použitie. Ustanovenie § 50 ods. 3 však obsahuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora, tak platí, že autor zamestnanec súhlasil so zverejnením diela, ako aj s tým, aby zamestnávateľ uvádzal dielo na verejnosti pod svojim menom. Zamestnávateľ je teda oprávnený na určitý zásah do osobnostných práv autora na základe tejto nevyvrátiteľnej právne domnienky, ktorá sa dotýka práva na zverejnenie diela a práva na označenie diela. V rámci konania však nebola preukázaná dispozitívna úprava medzi žalobkyňou a firmou RUNO, spol. s r.o. Majetkové právo autora zamestnanca je obmedzené tak osobne, ako aj vo vzťahu k tretím osobám, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, že sa jedná o súkromné dielo a nie o dielo zamestnanecké. Rozhodnutie okresný súd oprel o ust. § 1, § 2 ods. 1, § 5 ods. 6, § 5 ods. 17, 22, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 50 ods. 1, 3 zák. č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Rozsudok okresného súdu žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že fotografické diela, ktoré použil žalovaný na svojej internetovej stránke nie sú zamestnanecké diela. Zamestnanecké dielo môže vzniknúť iba v rámci pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou. Žalobkyni z jej pracovno-právneho vzťahu nevyplývala žiadna povinnosť vytvoriť pre zamestnávateľa (spoločnosť RUNO, spol. s r.o.) fotografické diela v rámci pracovno-právneho vzťahu a ako autor súkromných fotografických diel, ani nikdy neudelila spoločnosti RUNO, spol. s r.o. súhlas na vykonávanie žalobkininých majetkových práv k fotografickým dielam. Z iného vzťahu žalobkyni k spoločnosti RUNO, spol. s r.o. (výkon funkcie konateľa a výkon práv a povinností spoločníka spoločnosti RUNO, spol. s r.o.) nemohli fotografické diela vzniknúť, preto fotografické diela nemohli byť zamestnaneckým dielom a spoločnosť RUNO, spol. s r.o. nemohla udeliť tretej osobe súhlas na použitie predmetných fotografických diel. V konaní nebolo preukázané, že na porade, ktorá sa mala v spoločnosti RUNO, spol. s r.o. konať, bol žalobkyni udelený pokyn k vytvoreniu fotografických diel, ktoré budú zamestnaneckým dielom a zamestnávateľ ich bude môcť zverejniť, prípadne udeliť tretej osobe súhlas na ich použitie, pričom nebolo ani preukázané, že by sa porada s podobným obsahom vôbec konala. Čestné vyhlásenie T.. M. X doložené žalovaným, nie je možné považovať za relevantný dôkaz, nielen z dôvodu, že tento nebol nadriadeným zamestnancom navrhovateľky, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní sa nevedel vyjadriť, či robila žalobkyňa fotografie pre potreby firmy alebo pre vlastnú potrebu. Žalobkyňa ako autor fotografií je plne vnútorne stotožnená s tým, že diela zhotovila na svoje osobné účely. Okresný súd sa nevysporiadal s ťažiskovou
argumentáciou žalobkyni v rovine posúdenia fotografických diel ako diel súkromných, keď argumenty žalobkyne nevyhodnocoval a pokiaľ mal za to, že argumenty žalobkyne sú bez vplyvu na jeho závery, mal to zodpovedajúcim spôsobom odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Rozsudok považuje za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Odvolanie žalobkyne považoval za nedôvodné.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Okresný súd náležitým spôsobom vykonal dokazovanie, na jeho základe vyvodil správne skutkové zistenia a následne správne aplikoval relevantné právne normy.
9. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalobkyňou v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolacom konaní žalobkyňa neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhal.
10. Závery okresného súdu o tom, že fotografie, ktoré zhotovila žalobkyňa sú zamestnaneckým dielom, sú založené na preukázaných skutkových faktoch a na správnom právnom posúdení danej veci.
11. Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní nie sú dôvodné.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa okresný súd vysporiadal už s námietkami žalobkyne uvedenými aj v predmetnom odvolaní. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla iné, nové skutočnosti, ako tie, ktoré uvádzala v priebehu konania na súde prvej inštancie.
13. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa na vyhotovenie zamestnaneckého diela nepotrebovala písomný pokyn nadriadeného orgánu, nakoľko sama zastávala funkciu konateľky danej spoločnosti. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že v čase vzniku sporých fotografií bola žalobkyňa jednou zo spoločníkov obchodnej spoločnosti RUNO, spol. s r.o., bola zároveň aj jej konateľkou a zamestnankyňou. Zamestnaneckým dielom je dielo, ktoré autor vytvoril na splnenie svojich povinností, vyplývajúcich mu z pracovno-právneho vzťahu. S poukazom na zistený skutkový stav možno jednoznačne konštatovať, že žalobkyňa sporné fotografie zjavne zhotovila na účely propagácie podnikateľskej činnosti spoločnosti RUNO, spol. s r.o. Tvrdenia žalobkyne, že fotografie vyhotovila pre svoje súkromné, či osobné potreby, odvolací súd považoval za účelové, keď z predmetných fotografií je zrejmé a jednoznačne vyplýva, že mali slúžiť propagácii vyobrazených výrobkov. Podľa názoru odvolacieho súdu je nepravdepodobné, aby si ktokoľvek vyhotovoval naaranžované fotografické diela prezentujúce špecifické výrobky produkované jeho vlastným zamestnávateľom, pre bližšie neurčenú osobnú spotrebu. Ako logické sa javí, že fotografie zobrazujúce výrobky firmy RUNO, spol. s r.o. boli majetkom tejto firmy a mali slúžiť nielen pre potreby internetového obchodu predmetnej firmy, ale boli poskytované odberateľom a predajcom ich výrobkov na reklamné účely na ich webových stránkach a
propagačných materiáloch, slúžiacich pre podporu predaja ich výrobkov. Žalobkyňa fotografie nemohla vyhotovovať na účely svojho vlastného podnikania, nakoľko tieto vznikli v apríli 2009 a sama začala s vlastnou podnikateľskou činnosťou až v období máj - jún 2010. Skutočnosť, že fotografie boli zhotovené pre účely propagácie podnikateľskej činnosti spoločnosti RUNO, spol. s r.o. svedčí aj fakt, že žalobkyňa sporné fotografie uložila v počítači u svojho zamestnávateľa RUNO, spol. s r.o.
14. Zamestnanecké dielo zodpovedá európskym štandardom a jeho úprava v autorskom zákone významným spôsobom posilňuje postavenie zamestnávateľa. V súvislosti so zamestnaneckým dielom sa dispozitívne ustanovuje, že zamestnávateľ vykonáva vo svojom mene a na vlastný účet majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, ak nie je dohodnuté inak. Z uvedeného vyplýva, že medzi zamestnancom (autorom) a zamestnávateľom možno dohodou právo výkonu vylúčiť alebo obmedziť. Dôvodom na zverejnenie výkonu majetkových práv autora dané zamestnávateľovi priamo zákonom, je ochrana jeho investícií. Zamestnávateľ môže teda bez ďalšieho dielo používať sám alebo môže inému deliť súhlas na použitie a má právo aj na odmenu za takéto použitie. Zamestnávateľovi je zverený len výkon majetkových práv autora zamestnanca a nie jeho osobnostných práv. Ustanovenie § 50 ods. 3 Autorského zákona obsahuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora, tak platí, že autor zamestnanec súhlasil so zverejnením diela ako aj s tým, aby zamestnávateľ uvádzal dielo na verejnosti pod svojim menom. Majetkové právo autora zamestnanca je obmedzené tak osobne, ako aj vo vzťahu k tretím osobám. V konaní pred okresným súdom nebola preukázaná iná úprava k autorskému právu medzi žalobkyňou a spoločnosťou RUNO, spol. s r.o. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa prejavila v čase vzniku sporných fotografií vôľu tieto použiť v prospech spoločnosti RUNO, spol. s r.o., v ktorej spoločnosti vystupovala jednak ako spoločníčka, konateľka a taktiež zamestnankyňa. Preto sa jednalo o zamestnanecké dielo a v spoločnosti RUNO, spol. s r.o. vzniklo oprávnenie poskytnúť použitie uvedených fotografických diel. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd správne vyhodnotil následky pri zamestnaneckom diele.
15. Žalovaný mal na použitie uvedených fotografií uzavretú licenčnú zmluvu v písomnej forme, ktorá skutočnosť vyplýva z uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 03. 11. 2010, pričom zo zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená na dobu neurčitú a v čl. VIII bod 3 bol žalovanému predávajúcim RUNO, spol. s r. o. udelený súhlas ako kupujúcemu k použitiu reklamných materiálov na svoje výrobky, a to počas platnosti tejto zmluvy. Preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).