Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_14C-13-2016.pdf
PDF · 100.9 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/13/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: E. H., W.. XX.XX.XXXX, bytom Y. X/ XXX, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 407,80 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 118,25 EUR a
- 8,75 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 69,14 EUR od 26.01.2013 do zaplatenia,
- 8,75 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 24,98 EUR od 26.02.2013 do zaplatenia,
- 8,75 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 24,13 EUR od 26.03.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.01.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 457,75 EUR, úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 45,96 EUR od 26.12.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 69,14 EUR od 26.01.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 49,77 EUR od 26.02.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 43,93 EUR od 26.03.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,25 % p.a. zo sumy 199,00 EUR od 26.12.2013 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telecom a.s. Bratislava, ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila na žalobcu, okrem iných aj pohľadávku voči žalovanej, na základe zmluvy o pripojení poskytoval žalovanej verejné telekomunikačné služby, za ktoré mu žalovaná nezaplatila.
2. Uznesením zo dňa 08.06.2016, č.k. 14C/13/2016-54 súd konanie o zaplatenie sumy 49,95 Eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 49,95 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobcu doručené súdu dňa 13.04.2016. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2017.
3. Žalovanej sa žalobu nepodarilo doručiť na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a zároveň sa súdu viacerými šetreniami nepodarilo zistiť jej skutočný pobyt. Vzhľadom na to, bolo postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu zverejnené dňa 24.11.2016 oznámenie o podanej žalobe, pričom po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia sa žaloba považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa žalovaný o tom nedozvedel. Následne súd doručoval písomnosti určené žalovanej na adrese evidovanú v registri obyvateľov SR.
4. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) zákona č. 160/2015 (Civilný sporový poriadok - CSP), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Nakoľko mal súd v prejednávanej veci za splnené vyššie citované zákonné podmienky, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
5. Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že strany sporu (podľa kontextu sa má na mysli aj právny predchodca žalobcu) uzavreli dňa 03.09.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého si strany sporu dohodli dobu viazanosti pre program „Happy M“ na 24 mesiacov. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom.
6. V zmysle bodu 2 dodatku sa účastník zaviazal, že po dobu 24 mesiacov (ďalej len „doba viazanosti“) nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie žalobcom poskytnutej služby, že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku (žalobcovi) vzniklo právo deaktivovať službu odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinností zo strany účastníka. V zmysle bodu 1 písm. b) dodatku sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom mobilnej siete Podniku T-mobile Slovensko a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“) a Cenníkom pre poskytovanie služieb podniku. V zmysle bodu 4 dodatku, v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnej deaktivácii služby zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.
7. Žalovaná neuhradila faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby a to, za obdobie od 08.11.2012 do 07.12.2012 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 45,96 EUR splatnú 25.12.2012 (z fakturovanej sumy predstavuje suma 14,16 EUR + DPH iné poplatky a služby), za obdobie od 08.12.2012 do 07.01.2013 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 69,14 EUR splatnú 25.01.2013, za obdobie od 08.01.2013 do 07.02.2013 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 49,77 EUR splatnú 25.02.2013 (z fakturovanej sumy predstavuje suma 16,50 EUR + DPH iné poplatky a služby a suma 4,99 Eur upomienka oneskorenej platby), za obdobie od 08.02.2013 do 07.03.2013 faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 43,93 EUR splatnú 25.03.2013 (z fakturovanej sumy predstavuje suma 16,50 EUR + DPH iné poplatky a služby). Faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.11.2013 do 07.12.2013 žalobca vyfakturoval žalovanej aj zmluvnú pokutu, a to bez špecifikácie porušenia zmluvných povinností v sume 248,95 EUR splatnú do 25.12.2013.
8. Podľa § 43 ods. 1 písm. a zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
10. Podľa 517 ods. 1 vety prvej OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
11. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
12. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým význam v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná neuhradila žalobcom uplatnené nároky tak, ako jej ich vyfakturoval jednotlivými faktúrami, preto súd priznal žalobcovi sumu 118,25 EUR a to z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 69,14 EUR, z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 24,98 EUR a z faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 24,13 EUR spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dní nasledujúcich po splatnosti jednotlivých faktúr. Čo sa týka faktúry č. 7301158171 za obdobie od 08.01.2013 do 07.02.2013, túto považoval za dôvodnú iba v časti o zaplatenie sumy 24,98 EUR (mesačné poplatky 20,82 EUR + 20 % DPH), z faktúry č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.02.2013 do 07.03.2013 považoval za dôvodnú iba časť o zaplatenie 24,13 EUR (mesačné poplatky 20,11 EUR + 20 % DPH). Za nepreukázanú, teda nedôvodnú považoval sumu 4,99 EUR označenú vo faktúre č. 7301158171 ako „upomienka oneskorenej platby, ďalej sumu vo výške 16,50 EUR + 20% DPH označenú vo faktúre č. XXXXXXXXXX ako „iné poplatky a služby“, ktoré sú na druhej strane faktúry rozpísané ako „obmedzenie služby - neplatenie 16,50 EUR“, a ďalej sumu vo výške 16,50 EUR + 20% DPH označenú vo faktúre č. XXXXXXXXXX ako „iné poplatky a služby“, ktoré sú na druhej strane faktúry rozpísané ako „prerušenie služby - neplatenie 16,50 EUR“. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že predmetné konanie je sporové a preto je žalobca povinný uniesť nie len povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. Žalobca však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi vyúčtované poplatky za „iné poplatky a služby“ po 16,50 EUR + DPH 20 % a upomienky oneskorenej platby po 4,99 EUR, teda neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti tohto nároku a zároveň nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku a oprávnenosť tejto časti uplatneného nároku. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, z čoho pozostáva uplatnená suma 16,50 EUR + DPH, teda či sa má jednať o skutočne vynaložené náklady, teda napr. mzdové, režijné, resp. iné náklady, resp. čo tvorí uplatnený nárok, z čoho konkrétne pozostáva, a teda v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
16. V prípade faktúry č. XXXXXXXXXX za obdobie od 08.11.2012 do 07.12.2012 so splatnosťou dňa 25.12.2012, súd z úradnej povinnosti prihliadal na premlčanie tohto nároku a keďže žaloba bola súdu doručená až dňa 18.01.2016, nárok žalobcu je v tejto časti premlčaný, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
17. V súvislosti s uplatnením nároku žalobcu z titulu zmluvnej pokuty vo výške 199,00 EUR, súd poukazuje na to, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11C/202/2011-61 zo dňa 13.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2012, bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka v obdobnej právnej veci týkajúca sa dodatku k zmluve o pripojení pod bodom 2.5, ktorá sa obsahovo zhoduje s dodatkom k zmluve o pripojení uzavretej medzi účastníkmi tohto konania pod bodom 4. Vyslovenie klauzuly o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ, teda v danom prípade žalobca nesmie túto neprijateľnú zmluvnú podmienku používať a teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto neprijateľnej podmienky. Vzhľadom na tieto dôvody, preto súd s poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1 OZ žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199,00 EUR zamietol, tak ako aj v časti nepriznanej sumy za služby.
18. Na doplnenie súd ešte uvádza, že neprijateľné zmluvné podmienky sú uvedené príkladmo v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, kde pod písm. k/ je uvedené, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Smernica ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť, a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.
Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej smernice Rady 93/13/EHS, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Potrebné je tiež poukázať na to, že osobitné normy § 52 a násl. OZ, ktoré regulujú spotrebiteľské vzťahy majú prednosť pred ustanoveniami záväzkového práva v Občianskom zákonníku. Aj z toho dôvodu súd nepristúpil k aplikácii moderačného ustanovenia v § 545a OZ.
19. Podaním zo dňa 6.4.2016, ktorým žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 EUR, čiastočne vo výške 49, 95 EUR, poukázal na to, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 248,95 EUR z titulu porušenia zmluvných povinností žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Súd k tomu ale poznamenáva, že zo samotnej faktúry táto skutočnosť nevyplýva, teda z faktúry nevyplýva špecifikácia porušenia zmluvných povinností. Z citovaného podania žalobcu zároveň vyplýva, že povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré postupca poskytol žalovanej v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú (akciovú) cenu. Žalobca si zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti, pričom výšku škody súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia (HTC Desire C) žalobca preukázal priloženým cenníkom a s poukazom na uvedený skutkový a právny stav veci si uplatnil v zmysle pripojeného cenníka skutočnú cenu mobilného telefónu vo výške 199 EUR.
20. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobca v rámci faktúry, ktorou si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 248,95 EUR túto nijako nešpecifikoval. Dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty ozrejmil až podaním zo dňa 6.4.2016, keď na jednej strane uviedol, že zmluvná pokuta je uplatnená z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s postupcom a na druhej strane uviedol aj to, že zmluvnú pokutu si uplatňuje ako kompenzáciu škody, alternatívne náhradu škody vo výške skutočnej ceny telefónu v zmysle predloženého cenníka.
21. Ohľadom uplatnenej zmluvnej pokuty sa súd už vyjadril v bode 16 odôvodnenia a pokiaľ by mal byť nárok žalobcu posúdený ako náhrada škody, súd poukazuje na to, že vzhľadom na jeho povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie nároku by bol tento nárok premlčaný v dvojročnej subjektívnej lehote, keďže faktúra, ktorou si žalobca uplatňuje tento nárok bola splatná k 25.12.2013 a žalobca si svoj nárok na súde uplatnil až 18.1.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
22. Navyše, pokiaľ by mal byť nárok žalobcu posúdený z titulu náhrady škody, predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti nemusí vyplývať z právneho predpisu, ale môže vyplývať aj z porušenia zmluvy. Žalovaná porušila zmluvnú povinnosť spočívajúcu v plnení si svojej povinnosti počas zmluvne dohodnutej doby viazanosti využívať telekomunikačné služby. Žalobca kvalifikuje vzniknutú škodu ako skutočnú cenu telekomunikačného zariadenia podľa cenníka, v zmluve je však dohodnutá maximálna kúpna cena 0,02 EUR. Pokiaľ žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva svojím klientom telekomunikačné zariadenie za nižšiu cenu ako je jeho skutočná cena, nemožno to považovať za škodu. Rozdiel medzi, podľa žalobcu, skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom ich zmluvného konsenzu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože za telekomunikačné zariadenie obdŕžal od svojho klienta dojednanú kúpnu cenu. Z týchto dôvodov, preto ani prípadný nárok na náhradu škody nie je dôvodný.
23. Súd na záver dodáva, že podľa Čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.
24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 407,80 Eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 118,25 Eur, t.j. v rozsahu 29 % a neúspech v rozsahu 71 %. V zmysle § 255 ods. 2 CSP pomerne neúspešnejší žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a pomerne úspešnejšej žalovanej, ako to vyplýva zo spisu, nijaké trovy konania nevznikli, preto súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).