Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/113/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnému: G. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. nad W. XXX, o vymoženie 167,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 04. 06. 2015 č. k. 10Er/432/2015-18, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Pauly Miššíkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31. 03. 2015. Vychádzal zo zistenia, že súdna exekútorka na základe návrhu oprávneného požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 167,85 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označila rozhodcovský rozsudok vedený pod sp. zn. 3C/2659/2012 zo dňa 19. 01. 2012 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 07. 2013, vydaný na základe porušenia poistnej zmluvy č. 4481100005, uzatvorenej účastníkmi konania dňa 27. 10. 2008. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d/ a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, založený poistnou zmluvou, posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu aplikujúc naň ust. § 39, § 52 ods. 1 - 4, a § 53 ods. 1 - 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Preskúmal Poistnú zmluvu č. 4481100005 zo dňa 27. 10. 2008 ako aj predložené Všeobecné poistné podmienky spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s., a zistil, že v XV. časti ods. 1 je uvedené: "Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom... " Podľa bodu 2. poslednej časti tlačiva Všeobecných poistných podmienok oprávneného časti "Osobitné zmluvné dojednania" účastníci vyjadrili spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Predmetná poistná zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným podľa ôsmej časti Občianskeho zákonníka v platnom znení.“ Bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku, pretože takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Dodal, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu a keďže tvorí súčasť Všeobecných poistných podmienok oprávneného, nemožno ju považovať za individuálne dohodnutú. Argumentoval, že uvedená formulácia doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom táto nebola individuálne dojednaná, napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Uzavrel, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom. Uviedol, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda len či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Mal za to, že súd prekročil právomoc danú mu Exekučným poriadkom, nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy si zaobstaral ďalšie listinné dôkazy a odňal oprávnenému právo konať pred súdom, porušil zásadu kontradiktórnosti konania a úplne ignoroval príslušnú judikatúru ESD. Namietal, že súd rozhodoval obsadený vyšším súdnym úradníkom, ktorý vo veci vykonal dokazovanie, čím porušil zákon, pretože toto oprávnenie mu neprislúcha. Zdôraznil skutočnosť, že v danom prípade bola rozhodcovská doložka individuálne dojednaná oddeleným textom, nikdy nebola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, pričom spotrebiteľ mal možnosť rozhodcovskú doložku nepodpísať. Uviedol, že nebolo podstatné, ktorá strana podmienku formulovala, išlo tu len o to, že existovalo právo oboch strán podmienku individuálne odmietnuť, prijať alebo modifikovať a to v dôsledku ich osobitného dojednania. Podstatné podľa európskych princípov zmluvného práva bolo, že rozhodcovská doložka bola predmetom rokovania a teda spotrebiteľovi bola vysvetlená a k podpisu osobitných zmluvných dojednaní došlo práve po osobitnom rokovaní o tejto podmienke, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie túto konkrétnu podmienku prijať. Navyše namietala, že exekučný súd postupoval v rozpore s európskym právom, pretože nevyzval oprávneného pred vydaním uznesenia, aby sa k takémuto ex offo prijatému názoru v súlade s Občianskym súdnym poriadkom vyjadril. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci, keď pri rozhodovaní úplne a správne nezohľadnil relevantný právny predpis, ktorým je smernica 93/13/EHS. Tvrdil, že súd bol povinný vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokomforne, teda v súlade s cieľom a účelom smernice. Argumentoval, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, a preto je nepreskúmateľné, nakoľko v ňom absentuje vysvetlenie dôvodov aplikácie noriem spotrebiteľského práva, ktoré práva spotrebiteľa boli uvedenou rozhodcovskou doložkou dotknuté, vysporiadanie sa s požiadavkou preukázania naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti dojednania rozhodcovskej doložky. Dodal, že súd nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav právnu normu obsiahnutú v ust. § 53 ods. 1 OZ, keď nemal naplnené zákonné predpoklady jej aplikácie. Dôvodil, že napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak učinil, čo je neprípustné. V doplnení svojho odvolania uviedol, že predmetom podnikania povinného bolo v čase uzavretia zmluvy sprostredkovanie poistenia a teda povinný mal postavenie profesionála v oblasti uzatvárania poistných zmlúv. V danom prípade teda nejde o situáciu vyžadujúcu si zásah spotrebiteľského práva do zmluvnej autonómie. Uviedol, že povinný bol plne informovaný o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať pred uzavretím poistnej zmluvy, potom si musel byť vedomý dôsledkov jej prijatia.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

8. Predmetom tohto konania je žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Pauly Miššíkovej zo dňa 18. 03. 2015 na vykonanie exekúcie voči povinnému vo výške 167,85 eura, trov pôvodného konania a trov exekúcie, predloženej súdu prvej inštancie stupňa dňa 02. 04. 2015. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom sp. zn. 3C/2659/2012 zo dňa 19. 01. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 07. 2013. Súčasťou spisu je i poistná zmluva č. 4481100005, uzatvorená účastníkmi konania dňa 27. 10. 2008 a všeobecné poistné podmienky.

9. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10. Ustanovenie § 220 určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

11. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

12. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380

. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci smerujúceho proti jeho zamietajúcej časti a preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu v tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu a v ňom doložených listinných dôkazov konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a je založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

14. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku a v prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

15. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vyššie uvedené požiadavky nespĺňa. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je poistná zmluva č. 4481100005, uzatvorená účastníkmi konania dňa 27. 10. 2008. Z tejto zmluvy je zrejmé, že povinný ju uzatváral ako poistník v prospech poisteného a zároveň sa javí, že v nej vystupoval i v pozícii sprostredkovateľa poistenia, ktorú skutočnosť tvrdil aj oprávnený vo svojom odvolaní. Z listín predložených oprávneným totiž vyplýva, že povinný dňa 09. 07. 2008 uzatvoril s oprávneným Zmluvu o finančnom sprostredkovaní v sektore poistenia ako viazaný finančný agent. Javí sa tak, že oprávnený pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy vystupoval ako profesionál, čo evokuje záver, že by mal byť plne informovaný o inštitúte rozhodcovskej doložky, o možnosti ju prijať alebo neprijať a aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam v prípade nárokov z poistného vzťahu. Pokiaľ súd prvej inštancie bez vyhodnotenia týchto rozhodujúcich a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich skutočností bez ďalšieho uzatvoril, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, jeho záver je takto predčasný a založený len na všeobecnej konštatácii bez ozrejmenia osobitostí danej veci. Takýto prístup sa javí zjednodušujúci a nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na náležitostí súdneho rozhodnutia. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo nič iné ako uzavrieť, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, ktoré neposkytlo odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce jeho správnosť, spôsobuje jeho nespreskúmateľnosť. Zo strany súdu prvej inštancie tak došlo k procesnému pochybeniu, čoho dôsledkom je porušenie práva účastníka konania na spravodlivý proces a tým k odňatiu mu možnosti konať pred súdom.

16. Odvolací súd preto prihliadol na existenciu procesných vád konania a s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .