Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-11-2016.pdf
PDF · 92.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/11/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: B. H., U.. XX.X.XXXX, R. Š. XXX, o zaplatenie 3 847,43 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 523,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 24.02.2013 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 028,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 24.02.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,71 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.01.2017, sa pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding a.s.) domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3 847,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 24.02.2013 do zaplatenia, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 21.08.2012 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 5 599,06 eur, ktorú mala žalovaná splácať v pravidelných 71. mesačných splátkach po 78,86 eur. Do podania žaloby zaplatila iba sumu 110 eur. Nakoľko žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca písomným podaním zo dňa 24.01.2013 zmluvu vypovedal a vyzval žalovanú, aby dlžnú sumu uhradila okamžite.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.02.2016 (č.l. 15), pred prvým pojednávaním vo veci ako aj pred predbežným prejednaním sporu, žalobca vzal podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 523,48 eur (titulom uplatnenej zmluvnej pokuty) späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na základe tohto dispozičného úkonu žalobcu (ktorý následne zopakoval aj v písomnom podaní zo dňa 14.10.2016 (č.l. 43), súd konanie v späťvzatej časti zastavil v prvom výroku tohto rozsudku, bez zisťovania stanoviska žalovanej v zmysle § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). O vrátení preplatku na súdnom poplatku, ktorý vznikol v dôsledku uvedeného čiastočného späťvzatia súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
3. V priebehu konania bola predmetná pohľadávka voči žalovanému postúpená, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s. a súčasným žalobcom ako postupníkom. Tunajší súd na základe uvedenej skutočnosti a podaného návrhu, uznesením č.k. 8C/11/2016-66 zo dňa 11.01.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2017, pripustil, aby pôvodný žalobca t.j. spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.
4. Žalovaná sa k podanej žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach, nevyjadrila a skutkové tvrdenia v nej uvedené nepoprela. Skutkové tvrdenia žalobcu tak súd v zmysle § 151 od. 1 CSP považoval za nesporné.
5. Riadne predvolané strany sa na pojednávanie nedostavili; žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne a súhlasil aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalovaná opakovane žiadala pojednávania vo veci odročiť z dôvodu ňou tvrdeného vyšetrenia v Bratislave, ktorú skutočnosť však súdu žiadnym spôsobom nepreukázala; napriek tvrdeniu už v jej podaní doručenom súdu dňa 13.10.2016 (č.l. 42), že doklad o vyšetrení pošle poštou. Zároveň je potrebné uviesť, že predvolanie na pojednávanie určené na deň 28.03.2017 bolo žalovanej doručené už dňa 22.02.2017 (č.l. 69), pričom jej žiadosť o odročenie pojednávania (z dôvodu tvrdeného ošetrenia v Bratislave) bola súdu doručená až dňa 24.03.2017 (č.l. 71). Súd preto žalovanou uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý a predovšetkým za preukázaný, a preto súd s poukazom na § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä zmluvou o pôžičke zo dňa 21.08.2012, vrátane všeobecných obchodných podmienok, vypovedaním zmluvy zo dňa 24.01.2013, prehľadom splátok a úhrad k predmetnej pôžičke, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 27.10.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ uzatvoril dňa 21.08.2012 so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 5016177 (č.l. 3), predmetom ktorej bolo poskytnutie účelovej pôžičky vo výške 3 138,31 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 71. mesačných splátkach po 78,86 eur. Predmetná pôžička bola v zmysle zmluvy úročená ročnou úrokovou sadzbou 24,01 %. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa zmluvy predstavovala 24,01 % , priemerná RPMN bola vo výške 19,59 %, celkové náklady spotrebiteľa podľa zmluvy predstavovali 2 460,75 eur. V rámci konečnej splatnosti pôžičky je uvedený údaj júl 2018, a celková suma pôžičky, ktorú mala žalovaná splatiť veriteľovi bola vo výške 5 599,06 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu (ďalej len VOP), ktoré vo forme ako boli súdu doručené, sú písané splývajúcim textom, mimoriadne drobným a ťažko čitateľným písmom.
Právny predchodca žalobcu písomným podaním, označeným ako vypovedanie zmluvy zo dňa 24.01.2013 (č.l. 5), oznámil žalovanej, že predmetnú zmluvu vypovedá, a zároveň žalovanú vyzval, aby dlžnú sumu, ktorú k uvedenému dátumu vyčíslil na 3 418,11 eur zaplatila do 5 dní od doručenia tohto vypovedania. Podľa predloženého dokladu o doručovaní bola uvedená zásielka vrátená právnemu predchodcovi žalobcu nedoručená, s oznámením poštového doručovateľa - „neprevzatá v odbernej lehote“.
Z predloženého prehľadu splátok a úhrad pôžičky (č.l. 7), súd zistil, že žalovaná na poskytnutú pôžičku celkovo splatila do podania žaloby (za obdobie od 03.07.2013 - 18.02.2015) celkovo sumu 110 eur.
V písomnom podaní doručenom súdu dňa 17.10.2016 (č.l. 56) žalobca uviedol, že po (vyššie špecifikovanom) čiastočnom späťvzatí si uplatňuje zaplatenie sumy 3 323,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 24.02.2013 do zaplatenia, s tým, že pôvodne uplatňovaná suma pozostávala z dlžnej istiny 3 323,95 eur a dlžných pokút a poplatkov v sume 523,48 eur, účtovaných v zmysle čl. 11 bod 12.2 VOP úverovej zmluvy.
Podľa bodu 12.1 VOP, zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Skončenie zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie klienta uvedené v zmluve, VOP alebo akékoľvek vyhlásenie klienta dané spoločnosti a tiež arbitrážnu doložku v zmysle čl. 14.24 VOP.
Podľa bodu 12.2 VOP, klient ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu vypovedať kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie.
7. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2, písm. c), písm. k), písm. x) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, (x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23.
Podľa § 11 ods.1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ak osobitný zákon neustanovuje inak; toto ustanovenie sa nevzťahuje na vedenie registra veriteľov.
8. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah založený predmetnou zmluvou o poskytnutí pôžičky uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, posudzoval podľa vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z. z., v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná - fyzická osoba ako spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní tejto zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej či obchodnej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i obchodné podmienky (ako súčasť zmluvy s miniatúrnymi písmenami) mal právny predchodca žalobcu vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej a výšky pôžičky, pričom žalovaná obsah zmluvy i všeobecných podmienok nemohla reálne ovplyvniť ani neovplyvnila (čo vyplýva už z ich formy). S poukazom na vyššie uvedené, je nevyhnutné právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. , ktorý stanovuje špecifické náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní a bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, ak zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 citovaného zákona. Predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 písm. c), písm. k) a písm. x) citovaného zák. č. 129/2010 Z. z. v rozhodnom znení, dôsledkom čoho je, že uvedenú pôžičku treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve o úvere totiž nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom tento údaj musí byť v zmluve v zmysle zákona uvedený obligatórne ako samostatná náležitosť a nemožno ho zamieňať s označením veriteľa ako jednej zo zmluvných strán. Zmluva ďalej neobsahuje uvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky), čo je navzdory odchylnosti takejto (úpravy úročenia spotrebiteľských úverov od úročenia úverov všeobecne) práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Zároveň v zmluve nie je uvedený ani názov a adresa príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 citovaného zákona.
9. Na základe predmetnej zmluvy, poskytol veriteľ žalovanej pôžičku vo výške 3 138,31 eur, ktorú mala žalovaná splácať v 71. mesačných splátkach po 78,86 eur. Do začatia konania žalovaná splatila celkovo iba sumu 110 eur. Nakoľko žalovaná poskytnutú pôžičku nesplácala riadne a včas v súlade so zmluvnými dojednaniami, veriteľ písomným podaním zo dňa 24.01.2013 a vyzval žalovanú aby dlžnú sumu zaplatila v lehote do 5 dní od doručenia danej výpovede (č.l. 5) pričom túto zásielku si žalovaná neprevzala v odbernej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutú pôžičku je v zmysle vyššie uvedeného, potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, súd podanej žalobe vyhovel iba v časti rozdielu medzi poskytnutou istinou pôžičky (3 1838,31 eur) a doposiaľ žalovanou celkovo splatenou sumou (110 eur), ktorý rozdiel predstavuje 3 028,31 eur, a vo zvyšku podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd zároveň neprihliadal na započítanie splátok žalovanej vykonané žalobcom aj na úroky či poplatky, z dôvodu, že tieto boli účtované bez právneho dôvodu, keďže pôžičku je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd zároveň žalovanej uložil povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa predpisov občianskeho práva a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej odporkyni na zaplatenie určenej vo výzve zo dňa 24.01.2013, ako aj dátum a spôsob jej doručenia.
10. S prihliadnutím na pomer úspechu v konaní, rozhodol súd o nároku na náhradu trov v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,04 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.