Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/37/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnej: K.. C. K., X.: XX XXX XXX, Q. XXXX/XX, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.541,23 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 34469/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 9Er/219/2015-42 zo dňa 30. júna 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 9Er/219/2015-42 zo dňa 30. júna 2016 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým Uznesením č. k. 9Er/219/2015-42 zo dňa 30. júna 2016 vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii a exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že exekučný titul je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom sp. zn. SR 068/10/13 zo dňa 23. apríla 2014. Exekučný súd sa pri rozhodovaní o námietkach povinnej najskôr zaoberal skutočnosťou, či povinná vystupovala pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v postavení spotrebiteľa. Pri posúdení právneho statusu povinnej exekučný súd vychádzal z listinných dôkazov predložených povinnou, ako aj zo zákonnej úpravy účinnej v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere. Exekučný súd zistil, že povinná bola do 12. februára 2016 zapísaná v živnostenskom registri pod obchodným menom K.. C. K., X.: XX XXX XXX, s miestom podnikania XXXXX U., R. I. XXXX/X. V Zmluve o úvere bola povinná označená pod obchodným menom s tým, že bola označená aj ako fyzická osoba, keď bola identifikovaná menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Exekučný súd ďalej zistil, že v rozhodcovskej zmluve bola povinná definovaná ako fyzická osoba nepodnikateľ, ale taktiež v dôsledku uvedenia IČO, bola povinná identifikovaná ako fyzická osoba podnikateľ. Exekučný súd pri posúdení postavenia povinnej ako spotrebiteľa zohľadnil skutočnosť, že povinná v deň podpisu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 2.000,-Eur, preukázateľne použila uvedenú sumu na refundáciu predchádzajúceho úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07 októbra 2011. Exekučný súd z uvedeného dôvodu vyvodil záver, že povinná si brala úver pre iný ako podnikateľský alebo obchodný účel. Exekučný súd mal z listinných dôkazov za preukázané, že povinná si brala úver na účel, ktorý nemal súvis s podnikateľskou aktivitou. Exekučný súd uviedol, že nespotrebiteľský charakter zmluvy musí preukázať oprávnený, ktorý si však dôkazné bremeno v danej veci nesplnil. Exekučný súd následne skúmal, či rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou na samostatnej listine dňa 04. júna 2012 bola individuálne dojednaná. Exekučný súd mal za preukázané, že predmetná zmluva predstavuje štandardnú vopred naformulovanú zmluvu, ktorá bola uzavretá ohľadom riešenia sporov zo vzájomného spotrebiteľského zmluvného vzťahu, v ktorej dlžník nemal možnosť ovplyvniť nielen výber rozhodcovského súdu (ktorý bol vopred určený), ale nemal ani možnosť zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy, pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal

rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť. Exekučný súd preto na základe vyššie uvedeného nepovažoval zmluvné ustanovenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom za individuálne dojednané. Exekučný súd ďalej konštatoval, že predmetná rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže dáva na výber žalobcovi s tým, že podanie žaloby na všeobecnom súde sa považuje za rozväzovaciu podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Podľa názoru exekučného súdu požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť ani dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi a to tak, že tento si môže vybrať prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, resp. všeobecným súdom. Exekučný súd považoval iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľom za skôr teoretické, až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je obmedzený skutočnosťou, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd na záver uviedol, že v predmetnej veci nebola platne založená právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky. Exekučný súd preto uzavrel, že exekúcia ja neprípustná, nakoľko je vedná na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, keďže rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá s poukazom na § 53 ods. 5 a § 53 ods. 2 písm. r) zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Exekučný súd z uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, označené ako sťažnosť, v ktorom žiadal zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že oprávnený s povinnou uzavrel Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel podnikania. Povinná v Zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala, že poskytnuté peňažné prostriedky sú na uvedený účel a preto je nutné chrániť dobrú vieru veriteľa, nakoľko povinná v zmysle bodu 2 Všeobecných obchodných podmienok podpisom Zmluvy uviedla, že poskytnuté informácie sú pravdivé. Oprávnený uviedol, že podľa zákona č. 258/2001 Z.z., neskôr zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) je dôležitý účel poskytnutia úveru, a nie na aký účel povinná poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použila. Oprávnený ďalej namietal, že zo Zmluvy o úvere vyplýva, že povinná je živnostníkom zapísaným v živnostenskom registri a je podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia, o čom svedčí aj uvedenie obchodného mena a IČO v Zmluve. Oprávnený uviedol, že povinná nijakým spôsobom nepreukázala, že by jej v čase podpisu Zmluvy o úvere patrilo postavenie spotrebiteľa. Oprávnený uviedol, že pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany, pričom sa odvolal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-464/01, vo veci Johan Gruber proti Bay Wa AG, v zmysle ktorého „ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“. Podľa názoru odvolateľa exekučný súd nepostupoval správne keď uviedol, že rozhodcovská zmluva nie je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko tá umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, pričom prijatie argumentácie exekučného súdu, tak ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, by malo za následok úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Odvolateľ uviedol, že uzavretie Zmluvy o úvere v uvedenom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila dňa 01. augusta 2016. Vo svojom vyjadrení uviedla, že údaje v Zmluve o úvere sú nekorektné, pričom z podania povinnej zo dňa 16. mája 2016 vyplýva, že výpis zo živnostenského registra jej bol od 04. apríla 2002 pozastavený na dlhšiu dobu. Uvedený výpis zo živnostenského registra, ako aj z osvedčenie o živnostenskom podnikaní povinnej zo dňa 16. februára 2011 sa nezhoduje s údajmi uvedenými v Zmluve o úvere. Povinná tiež uviedla, že exekučným titulom bol oprávnenému priznaný nárok vo výške 4.241,23 Eur istiny, napriek tomu, že oprávnený sa vo svojej žalobe domáhal sumy vo výške 3.863,62 Eur istiny. Povinná mala zato, že Uznesenie Okresného súdu č.k. 9Er/219/2015-42 je vecne správne, pričom žiadala aby odvolací súd sťažnosť oprávneného odmietol, nakoľko oprávnený bol poučený, že voči uvedenému uzneseniu je možné podať odvolanie a nie sťažnosť. Povinná dňa 04. augusta 2016 doplnila svoje vyjadrenie k odvolaniu oprávneného zo dňa 01. augusta 2016, pričom namietala, že rozsudok ako i žalobný návrh oprávneného sú zmätočné z

dôvodu, že oprávneným žalovaná suma vo výške 3.863,62 Eur nezodpovedá sume podľa uzatvorenej Zmluvy o úvere a aj tú prevyšuje o 131,62 Eur, t.j. oproti rozsudku rozhodcovského súdu je tu rozdiel medzi skutočnou istinou a záväzkom z rozsudku vo výške 509,23 Eur. Povinná uviedla, že aj z tohto dôvodu nemôže byť rozsudok rozhodcovského súdu uznaný za exekučný titul.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) a uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

10. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa § 50 ods.1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolností, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§46), o námietkach netreba rozhodnúť.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd poveril dňa 25. augusta súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 068/10/13 zo dňa 23. apríla 2014, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 02. júna 2014 a vykonateľnosti dňa 05. júna 2014 a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 4.241,23 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 3.863,62 Eur od 17. októbra 2013 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 3.863,62 Eur od 17. októbra 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 635,73 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 300,-Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu

rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Odvolací súd ďalej zistil, že oprávnený a povinná uzatvoril dňa 04. júna 2012 Zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 2.000,-Eur a povinná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.732,-Eur, t.j. zaplatiť celkovo čiastku 3.732,-Eur. V ten istý deň ako Zmluva o úvere, bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 26. marca 2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

14. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia okresného súdu, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých okresný súd rozhodol a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:

15. Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania, posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným (veriteľom) a povinnou (dlžníkom) tak, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a teda o spotrebiteľský právny vzťah podliehajúci režimu spotrebiteľského práva. Uvedené treba ustáliť napriek označeniu povinnej v zmluve aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, registrácia), rovnako ako aj v Zmluve označenému účelu uzatvorenia zmluvy: „na podnikanie“. Predmetná Zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté na účely podnikania, resp. výkon jeho živnostenského oprávnenia. Aj v odvolaní kladie oprávnený dôraz na označenie povinnej v Zmluve tak, že dlžník je identifikovaný údajom IČO, ktoré sa prideľuje iba subjektom v postavení podnikateľa a tiež údajmi z registra, do ktorého je podnikateľ zapísaný. Z uvedeného potom podľa názoru oprávneného treba bez ďalšieho automaticky vyvodiť, že potom aj peňažné prostriedky boli povinnej poskytnuté na účel podnikania, resp. že povinná pri uzatváraní Zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Odvolací súd však s takýmto názorom oprávneného nesúhlasí.

Zo Zmluvy o úvere zo dňa 04. júna 2012, ktorú pripojil oprávnený do spisu, totiž nemožno bezpečne a spoľahlivo ustáliť, že povinná Zmluvu uzatvárala ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti, vzhľadom na „dvojaké“ označenie povinnej v predmetnej Zmluve. Povinná bola v predmetnej úverovej zmluve označená osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu, ako aj údajmi charakterizujúcimi povinnú ako fyzickú osobu podnikateľa. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinná uvedenú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinnú ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinnú ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinnou, napr. z občianskeho preukazu. Zo Zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní Zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, napr. či ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu Zmluvy priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinná - dlžník v uvedenom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Bezpečným preukázaním nemôže byť ani v Zmluve uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru na účely „podnikania“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku, akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinnej vôbec uzavretie Zmluvy o úvere má. Vyššie uvedený údaj nie je bezpečným preukázaním, že úver si povinná vzala na podnikanie a že finančné prostriedky použila na výkon jej podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia. Iné dôkazy, okrem Zmluvy o úvere, oprávnený na preukázanie svojich tvrdení nepredložil. Povinná v podaných námietkach proti exekúcii uviedla, že v predmetnom zmluvnom vzťahu ako podnikateľ nevystupovala, že finančné prostriedky prijala ako fyzická osoba na účely splácania predchádzajúceho úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu za danej situácie je potrebné uplatniť výklad v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd v predmetnej veci navyše poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného. Odvolací súd konštatuje, že ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, ako aj ust. článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť. Vylučujú však, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov nemá za preukázaný nespotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere zo dňa 04. júna 2012.

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

17. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok, a s

poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. ju súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 04. júna 2012 je zrejmé, že sa viaže priamo k Zmluve o úvere, ktorú uzatvorila povinná (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku Zmluvy o úvere z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013 v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinná mala možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnej absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen pred všeobecným súdom, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobností, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

18. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 . 19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP.).