Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-255-2016.pdf
PDF · 102.62 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/255/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu W. Y. - PRO FACTOR, s. r. o. so sídlom Q. X, XXX XX U., IČO: 34792937, zast. Mgr. Matejom Haršánym, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava proti žalovanému V.. Q. R. s miestom podnikania H. XX, XXX XX Y., IČO:46 325 743 o zaplatenie 720,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/23/2013-175 zo dňa 19.februára 2016 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cb/23/2013-175 zo dňa 19.februára 2016 potvrdzuje.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 7Cb/23/2013-175 zo dňa 19.februára 2016 žalobu o zaplatenie 720,--eur s príslušenstvom zamietol. Uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 30.8.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 720,--eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne od 17.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola prostredníctvom obchodného zástupcu žalobcu uzatvorená zmluva o vykonaní plošnej inzercie dňa 15.8.2011, v ktorej sa žalobca zaviazal za v zmluve presne špecifikovaných podmienok zaistiť reklamu pre žalovaného a žalovaný sa zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Žalovaný v konaní sa bránil tým, že zmluvu so žalobcom nikdy neuzavrel a nikdy nepodpísal, nebol oboznámený so všeobecnými podmienkami zmluvy. V súvislosti s konaním D. H., ako osoby konajúcej za žalobcu a vydávajúcej sa za zástupcu Banskobystrického samosprávneho kraja pri ponuke produktu žalobcu v auguste 2011 podal dňa 26.1.2012 na Okresnú prokuratúru Zvolen trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie ceny za vykonanie plošnej inzercie za obdobie december 2011 a február - jún 2012 v sume 720,--eur vrátane DPH na základe Zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch zo dňa 15.8.2011 uzavretej so žalovaným. Podľa názoru žalobcu zmluva bola uzatvorená platne. Neuvedenie ceny za vybavenie plošnej inzercie nie je podstatnou náležitosťou zmluvy s poukazom na ust. § 546 ods. 1 Obchod. zákonníka a nespôsobuje jej neplatnosť.
4. Súd konštatoval, že v rámci trestného konania si žalobca uplatnil škodu voči obchodnému zástupcovi, ktorý pre neho pracoval a ktorého úlohou bolo získavať nových záujemcov o inzerciu. So svojim
nárokom bol odkázaný na občianskoprávne konanie. Pod bodom 7 skutkovej veci rozsudku 5T/148/2015 Okresného súdu Zvolen je konštatovaný podvod voči žalovanému s tým, že konanie obvineného D. H. ako obchodného zástupcu podnikajúceho subjektu W. Y. - PRO FACTOR, s. r. o. so sídlom Q. X, XXX XX U., IČO: 34792937 bol inzerent uvedený do omylu. Žalovaný v konaní namietal platnosť zmluvy o plošnej inzercii s tým, že bol uvedený do omylu, pretože zmluvu s uzavretím kúpnej ceny vo výške 720,-- eur nepodpísal.
5. Podľa súdu prvej inštancie Zmluva o prevedení plošnej inzercie je absolútne neplatný právny úkon, pričom k absolútnej neplatnosti je povinný súd prihliadať zo zákona. Na právny úkon, ktorý je považovaný za absolútne neplatný sa hľadí tak, akoby vôbec nebol urobený. Podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka mal preto súd prvej inštancie za preukázanú absenciu vôle zo strany žalovaného. V danom prípade sa jedná o nedostatok vôle a ide tu o neexistentný úkon, ktorý sa v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka považuje za absolútne neplatný právny úkon. Ďalej uviedol, že tento prejav zo strany žalovaného nie je možné považovať ani za určitý, pretože tu nebola určitá vôľa a nie je možné odstrániť tento nedostatok ani výkladom vzhľadom na neurčitosť prejavu vôle zo strany žalovaného. Ďalej uviedol, že sa jednalo o obchodno-právny vzťah, kde výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchod. zákonníka). Vzťah medzi ust. § 39 Obč. zák. a § 265 Obchod. zák. vychádza z toho, že konanie podnikateľa, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nie je neplatné za predpokladu, že tento rozpor nie je takej intenzity, že by zároveň išlo o rozpor s dobrými mravmi. Ak však ide o konanie, ktoré síce v obchodných vzťahoch je v rozpore s dobrými mravmi a zároveň aj so zásadami poctivého obchodného styku, nemôže takéto konanie požívať právnu ochranu a ide o úkon absolútne neplatný.
6. Súd prvej inštancie mal z toho dôvodu za preukázané, že konanie obchodného zástupcu voči žalovanému bolo v rozpore s dobrými mravmi, čoho dôkazom je aj samotné rozhodnutie Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 5T 148/2015 zo dňa 16. 12. 2015 a ako také nemôže požívať právnu ochranu, čím je takýto právny úkon, ktorý vzišiel z konania odsúdeného absolútne neplatným právnym úkonom.
7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol a poukázal na ust. § 49a Obč. zák. upravujúceho neplatnosť právneho úkonu pre omyl a v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol uvedeným obchodným zástupcom žalobcu uvedený do omylu a táto skutočnosť je zrejmá zo skutkovej veci rozsudku zo dňa 16.12.2015 v konaní Okresného súdu Zvolen vedenom pod sp. zn. 5T 148/2015. Uzavrel, že vzhľadom k tomu, že obchodný zástupca D. H. uviedol žalovaného do omylu a tento sa neplatnosti dovolával, je takýto právny úkon neplatný. Omyl je kvalifikovaný ako špeciálna vada vôle vo vzťahu k ust. § 37 Obč. zák. a spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu. V danej veci ide o prípad, keď omyl vyvolal druhý účastník zmluvného vzťahu, o čom neboli pochybnosti vzhľadom na závery trestného konania. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluva medzi účastníkmi je neplatná a prihliadol na neplatnosť z dôvodu omylu s poukazom na ust. § 49a OZ. Uviedol, že nakoľko sa jedná o neplatnosť zmlúv môže absolútne neplatný právny úkon vyvolať následky, ktoré zamýšľal, a preto žalobu zamietol.
8. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca. V odvolaní uviedol, že na dôkaz svojich tvrdení o platne uzavretej zmluve predložil súdu prvej inštancie fotokópie listinných dôkazov, a to samotnú zmluvu so všetkými podmienkami prevádzania inzercie, prílohu podľa čl. IV požiadavky inzeranta, podklady pre grafické spracovanie inzercie zo dňa 5.9.2011, odovzdanie grafického spracovania ku korektúre zo dňa 15.10.2011. Zdôraznil, že originál predmetnej zmluvy podpísal žalovaný dňa 30.8.2011, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou sú aj všeobecné podmienky prevádzania plošnej inzercie (ďalej len VOP) a sú tiež podpísané žalovaným. Existencie platnej zmluvy a teda aj vzájomných práv a povinností z nej plynúcich si žalovaný musel byť vedomý, keď svojim podpisom podľa zmluvy odsúhlasil obchodnému zástupcovi grafický návrh, grafické spracovanie inzercie dňa 15.10.2011.
9. Ďalej uviedol, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy podnikal ako podnikateľ, na základe svojho konania nadobúdal práva a preberal na seba povinnosti spojené s výkonom svojho podnikania. Poukázal na rozpor vyjadrení žalovaného, keď v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 11.10.2013 uvádza, že s obchodným zástupcom žalobcu pánom D. H. nepodpísal žiadnu zmluvu a s vyjadrením žalovaného na pojednávaní dňa 24.2.2014, kde uviedol, že s obchodným zástupcom zmluvu uzatvoril. Ohľadne
podpisov na zmluve sa žalovaný jasne vyjadril, že predložene listiny žalobcom sú podpísané jeho podpisom.
10. Ďalej uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchod. zák. a nakoľko zmluva nie je samostatne upravená ako typ zmluvy, primerane sa uplatnia ustanovenia o zmluve o dielo podľa § 536 a nasl. Obchod. zákonníka, ktorá je svojím charakterom najbližšie k uzatvorenej zmluve. Bránil sa ďalej tým, že pokiaľ prvostupňový súd skonštatoval absenciu vôle žalovaného uzatvoriť zmluvu, mal za to, že uvedené konštatovanie je v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním. Poukázal na správanie sa žalovaného, ktorý pokiaľ by nemal v záujme uzatvoriť zmluvu a dať si vyhotoviť inzerciu žalobcom určite by neodsúhlasoval podpisom samostatnú prílohu podľa čl. IV. požiadavky inzerenta, podklady pre grafické spracovanie inzercie zo dňa 5.9.2011 ako aj neodsúhlasoval grafické spracovanie inzercie a nevykonával by k nej pripomienky. Zároveň poukázal na tvrdenie žalovaného v tomto konaní, že zmluvu nepodpísal a rozpor tohto tvrdenia s výsledkom vyšetrovania v trestnom konaní ČVS ORP 159/OEK-VZ-2012 vedenom voči D. H., kde bolo preukázané, že uvedenú zmluvu podpísal.
11. Uviedol, že si splnil všetky povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy a v prípade, že by súd rozhodol o absolútnej neplatnosti právneho úkonu vzniká účastníkom povinnosť vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení to, čo bolo plnené, to znamená, pokiaľ žalobca plnil na základe absolútne neplatného právneho úkonu, vzniká mu nárok na vrátenie toho, čo plnil, a to bezdôvodné obohatenie.
12. Na záver uviedol, že z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný mal vôľu uzatvoriť zmluvu, predmetom ktorej je zhotovenie jej inzercie na plagátoch, tieto skutočnosti dokazoval žalobca jednak zo samotnej prílohy podľa čl. IV. požiadavky inzeranta. Podklady pre grafické spracovanie inzercie do dňa 5.9.2011 a jednak z odovzdania grafického spracovania ku korektúre zo dňa 15.10.2011. Čo sa týka omylu, uviedol, že v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka omyl má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Zdôraznil, že žalobca si riadne splnil svoje zmluvné povinnosti, teda mu podľa uzatvorenej zmluvy vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny.
13. Zároveň vyčítal súdu prvej inštancie nepredvídateľný postup a rozhodnutie, pretože súd mal v súlade s ust. § 118 ods. 2 O.s.p. uviesť, ktoré tvrdenia žalovaného a žalobcu považuje z doposiaľ vykonaného dokazovania za zhodné a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Vadu konania v ust. § 118 ods. 2 O. s.p. vo svojej podstate považuje za porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi, podľa § 380 ods. 1 CSP nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
15. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
18. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 720,--eur s príslušenstvom uplatnenej na základe Zmluvy o uzatvorení plošnej inzercie zo dňa 15.8.2011.
19. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 720,--eur s príslušenstvom, keď tvrdil, že medzi účastníkmi konania bola riadne uzavretá Zmluva o vykonaní plošnej inzercie č. XX zo dňa 15.8.2011, v ktorej sa žalobca zaviazal v zmluve za presne špecifikovaných podmienok zaistiť reklamu pre žalovaného a žalovaný sa zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. V zmluve o prevedení plošnej inzercie na plagátoch Y./H. D. č. XX zo dňa 15.8.2011 je ako zhotoviteľ podpísaný D. H., a na zmluve sa nachádza pečiatka žalobcu. Ako inzerant je podpísaný V.. Q. R.. Odvolací súd zistil, že zmluvu za žalobcu mal podpísať a vyhotoviť obchodný zástupca D. H., ktorý podľa rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/148/2015-718 zo dňa 16.12.2015 „bol uznaný vinným za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 231 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 114 ods. 1 Tr. zákona. Okrem iného za to, že ako obchodný zástupca podnikateľského subjektu W. Y. - PRO FACTOR so sídlom U., Q. X, vydávajúci sa za spolupracovníka Banskobystrického samosprávneho kraja (ďalej len „BBSK“) uzatvoril dňa 15.8.2011 v Y. s V.. Q. R.. „Zmluvu o prevedení plošnej inzercie“, pričom pri uzatváraní tejto zmluvy zo strany D. H. boli inzerentovi uvedené nepravdivé údaje ohľadne sumy za prevedenú inzerciu, ako aj tvrdenie, že BBSK uhradí za podnikateľa väčšiu časť reklamy, kde týmto konaním uviedol inzerenta do omylu v otázke týkajúcej sa platobných podmienok zmluvy, čím v prípade, že by V.. Q. R. predmetnú inzerciu uhradil v požadovanej sume, spôsobil by mu tým škodu vo výške 720,--eur, teda v úmysle spáchať trestný čin, sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo na škodu cudzieho majetku k obohateniu seba alebo iného tým, že uviedol niekoho iného do omylu a spôsobeniu tak na cudzom majetku väčšej škody a závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, pričom k trestnému činu nedošlo“.
20. Súd spoločnosť W. Y. - PRO FACTOR U., IČO: 347 92 937 s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-právne súdne konanie.
21. Žalobca aj po skončení trestného konania trval na tom, že zmluva je platná a neuvedenie ceny za plošnú inzerciu nie je s poukazom na § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka jej podstatnou náležitosťou.
22. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
23. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex legge) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému.
25. Konanie odsúdeného bolo kvalifikované súdom ako zločin podvodu v štádiu pokusu. Keďže k uzatvoreniu zmluvy došlo podvodným konaním, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu domáhať sa zaplatenia žalovanej sumy. Ide o absolútne neplatný právny úkon, na ktorý sa hľadí tak ako by vôbec nebol urobený. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a mal za to, že konanie obchodného zástupcu voči žalovanému bolo absolútne v rozpore s dobrými mravmi o čom svedčí aj rozsudok Okresného súdu Zvolen v konaní sp. zn. 5T 148/2015. Také konanie potom nemôže požívať právnu ochranu, čím je takýto právny úkon, ktorý vzišiel z konania odsúdeného absolútne neplatným právnym úkonom.
26. Odvolací súd poznamenáva, že spoločnosť žalobcu bola odkázaná s nárokom na náhradu škody proti odsúdenému na občianske súdne konanie, kde sa zaplatenia predmetnej škody môže domáhať.
27. Žalobca v odvolaní namietol aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nepostupoval v konaní podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p.
28. Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. platnom a účinnom do 30.6.2016 po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
29. Pri preskúmaní veci prišiel odvolací súd k záveru, že aj prípadné porušenie ust. § 118 ods. 2 O. s. p. nespôsobuje existenciu vady, ktorá by spôsobila žalobcovi odňatie možnosti konať pred súdom. „Ak totiž predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne. Uvedené pochybenie zo strany súdu možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania Existencia tejto vady sama o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/189/2011; v spojení s uznesením Ústavného súdu SR III. ÚS 146/2012, obdobne IV. ÚS 326/2012).
30. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 19.1.2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie prečítal a oboznámil účastníkov konania s listinami a prílohami, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, prítomní účastníci zhodne uviedli, že k prečítaným a oboznámeným listinám sa nevyjadrujú. Námietka žalobcu, že nedodržaním procesného postupu v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p. mu súd odňal možnosť konať pred súdom je preto nedôvodná.
31. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
32. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.
33. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
34. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj toto konanie, aj keď začalo predo dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1.7.2016, v súlade s ust. § 470 CSP.
34. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
35. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
36. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).