Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/21/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu L. C., konajúceho Y. U. L. C., so sídlom T. X, XXX XX F. proti žalovanému T. A., štátny občan L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom bydliskom F. XXX, XXX XX F. o zaplatenie vynaložených nákladov spojených s vyšetrením vo výške 27,49 euro s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 27,49 Eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 27,49 Eura od 08.08.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením a ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 04.03.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.03.2013 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 27,49 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 30.05.2012 v súvislosti s policajným preverovaním konania žalovaného bolo vykonané lekárske vyšetrenie vzorky moču žalovaného na základe požiadavky útvaru policajného zboru súdno-lekárskym pracoviskom úradu pre dohľad nad lekárskou starostlivosťou, pričom vyšetrenie bolo pozitívne. Faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 06.06.2012 za vyšetrenie bola uhradená z rozpočtu žalobcu dňa 22.06.2012. Žalobca v zmysle zákona vyzval žalovaného výzvou číslo XXXX/XXX-M., ktorú vrátila pošta s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Do dňa podania návrhu žalovaného neuhradil zo sumy nič. Súčasne si uplatňuje aj úrok z omeškania od 08.08.2012 t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty stanovenej vo výzve pri použití fikcie doručenia dňom 31.07.2012. V odvolaní proti zamietajúcemu rozsudku tunajšieho súdu žalobca doplnil skutkové tvrdenia tak, že policajný orgán vyzval žalovaného na lekárske vyšetrenie počas výkonu dohľadu v cestnej premávke, pričom žalovaný viedol motorové vozidlo. Písomnom podaním zo dňa 09.03.2020 žalobca doplnil návrh na vykonanie dôkazu a to výpisu o úhrade sumy 27,49 eura v prospech účtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

2. Žaloba bola žalovanému doručená cestou pôvodne ustanoveného opatrovníka, ktorý bol následne po zistení miesta pobytu žalovaného zrušený. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému dňa 06.05.2022. Súd pokračoval v konaní aj pri nečinnosti žalovaného, keď žalovaný bol riadne volaný, na pojednávanie sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom na to, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom žalovaný vôbec neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní ( ), súd vykonal vo veci pojednávanie a rozhodol, keď prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to Žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie zo dňa 30.05.2012, výsledky toxikologicko-chemickej analýzy Ž. XXX/XX, faktúra č. XXXXXXXX, výzva na úhradu zo dňa 01.04.1978, počítačový výstup - screenshot Dodávatelia : Zoznam jednotl. položiek všetko v kópiách, tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom: Zo Žiadanky pre akútne toxikologické vyšetrenie Ž. XXX/ XX zo dňa 30.05.2012 má súd preukázané spísanie žiadosti bezpečnostným orgánom na súdno- lekárske pracovisko laboratórium toxikologicko-chemickej analýzy úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na vyšetrenie moču T. A. odobratého dňa 23. mája 2012 po 10.45 hod., pričom sa žiada skupinový skríning drog a liečiv na opiáty, kanabinoidy, kokaín, amfetamíny, metamfetamíny a extázu. Z výsledkov toxikologicko-chemickej analýzy Ž XXX/XX má súd preukázané, že žalovaný mal pozitívny nález v krvi na amfetamíny a metamfetamíny vo vzorke prijatej dňa 30.05.2012. Z faktúry č. XXXXXXXX má súd preukázané vyhotovenie listiny Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a jej doručenie na KR PZ SR dňa 11.06.2012, ktorou žiada žalovaného o zaplatenie sumy 27,49 eura za toxikologické vyšetrenie a to v súvislosti s uplatňovaním úhrad hotových nákladov spojených s vykonaním laboratórnych toxikologickým vyšetrením, keď zadávateľom bol KR PZ SR Trnava. Z výzvy na úhradu zo dňa 01.04.1978 č. XXXX/XXX-M. má súd preukázané vyhotovenie listiny dňa 02.07.2012, ktorou žiada podľa žalovaného zaplatenie sumy 27,49 eura v lehote 7 dní ako nákladov na vyšetrenie podľa cenníka úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z počítačového výstupu - screenshot Dodávatelia : Zoznam jednotl. má súd preukázané zaplatenie sumy 27,49 eura na účet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa dokladu XXXXXXXXXX. Žalovaný sumu 27,49 eura s príslušenstvom žalobcovi za toxikologické vyšetrenie zo dňa 30.05.2012 nezaplatil.

4. Tunajší súd rozsudkom č.k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 23.11.2015 žalobu zamietol s tým, že nebolo tvrdené a teda ani preukázané, že žalovanému bolo vykonané vyšetrenie na prítomnosť omamných látok alebo psychotropných látok ako osobe vykonávajúcej činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok a súčasne že bol vyzvaný na vyšetrenie týchto látok v rámci pôsobnosti PZ SR. Nebolo tiež tvrdené a teda ani preukázané, že žalovaný bol vyzvaný ako iná osoba neuvedená v § 4 ods. 1 z. č. 219/1996, pričom by bol súčasne dôvodne podozrivý, že spôsobil sebe alebo inému ujmu na zdraví v súvislosti s požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Žalobca tvrdil vykonanie vyšetrenia prítomnosti návykových látok „v súvislosti s policajným preverovaním konania žalovaného“. Policajné preverovanie je však široký pojem zahŕňajúci rozsiahlejšie činnosti ako činnosti uvedené v § 5 ods. 1 a 2 z. č. 219/1996. Žalobca teda netvrdil a ani nepreukázal také skutočnosti, z ktorých by bolo preukázané vyšetrenie žalovaného na prítomnosť návykových látok či už ako osoby vymedzenej v § 4 ods. 1 z. č. 219/1996 alebo ako osoby vymedzenej v § 4 ods. 2 z. č. 219/1996. Žalobca tak nepreukázal, že náklady na lekárske vyšetrenie, ktoré mal uhradiť ako ten, čo takéto vyšetrenie požiadal (§ 5 ods. 8 z. č. 219/1996) mu je žalovaný povinný uhradiť (§ 5 ods. 9 z. č. 219/1996). Ďalší samostatný dôvod na zamietnutie žaloby je skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že náklady boli skutočne vynaložené, t.j., že došlo k úhrade týchto nákladov, žalobca teda ani nepreukázal skutočné vynaloženie nákladov spojených s vyšetrením žalovaného (§ 5 ods. 9 z. č. 219/1996).

5. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX zo dňa 24.05.2018 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, žalobca skutkový základ uplatneného nároku špecifikoval, keď zo žaloby je zrejmé, že predmetom plnenia je úhrada nákladov vyšetrenia vzorky moču žalovaného odobratej v súvislosti s policajným preverovaním konania žalovaného. Pokiaľ súd prvej inštancie takýto popis skutkového deja považoval pre rozhodnutie vo veci za nedostatočný, mal postupovať tak, aby bol tento nedostatok podania postupom podľa odstránený a nie rozhodnutím vo veci vydaním platobného rozkazu, pretože nedostatok skutkových tvrdení bráni aj jeho vydaniu. Ak súd prvej inštancie považoval otázky za sporné, mal povinnosť túto spornosť odstrániť zadovážením si stanoviska žalobcu, či už jeho výsluchom na pojednávaní alebo doplnením žaloby. Ak pre rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné vykonanie dôkazu, ktorý strany sporu nenavrhli, bolo povinnosťou súdu takýto dôkaz vykonať, respektíve žalobcu k doplneniu dôkazov k skutkovému deju vyzvať a až následne podľa reakcie žalobcu vyvodiť dôsledky z preukázania alebo nepreukázania jeho tvrdení v spore.

6. Predmetom konania je vznesený peňažný nárok, ktorého skutkový základ spočíva v splnení zákonnej povinnosti orgánu žalobcu a následne zákonná povinnosť žalovaného zaplatiť tieto vynaložené náklady vzniknuté pri plnení zákonnej povinnosti.

7. Žalobca tvrdil, že odobratá vzorka (moču žalovaného) preukázala pozitívny nález návykových látok a preto je žalovaný ako vyšetrujúca osoba povinný uhradiť skutočné náklady vyšetrenia (§ 5 ods. 9 z. č. 219/1996).

8. Vecná aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z § 5 ods. 9 z. č. 219/1996, keď síce krajské riaditeľstvá PZ SR nie sú výslovne právnickými osobami a právnickou osobou nie je ani samotný Policajný zbor SR, pričom práve Krajské riaditeľstvo PZ SR v Trnave žiadalo vykonanie vyšetrenia, toto však konalo v mene a na účet Slovenskej republiky, preto je žalobca vecne aktívne legitimovaný.

9. Nebolo sporným, že o vykonaní vyšetrenia na zistenie omamných látok a psychotropných látok rozhodol policajný orgán.

10. Lekárske vyšetrenie, ktorého skutočné náklady má za splnenia zákonných podmienok zaplatiť vyšetrovaná osoba v zmysle § 5 ods. 9 z. č. 219/1996 v spojení s § 5 ods. 8 z. č. 219/1996 je výlučne lekárskym ošetrením vykonaným v súlade so zákonom, pričom lekárske ošetrenia môžu byť vykonané na osobách uvedených § 4 ods. 1 a 2 z. č. 219/1996 na výzvu orgánov uvedených § 5 ods. 1 a 2 z. č. 219/1996 spôsobom uvedeným v § 5 ods. 4 a 7 z. č. 219/1996 pre alkohol a § 5 ods. 5 a 7 z. č. 219/1996 pre omamné látky a psychotropné látky. V konaní nebolo sporné, že išlo o vyšetrenie na prítomnosť omamných látok a psychotropných látok odberom a laboratórnym vyšetrením moču ako iného biologického materiálu bez orientačného testovacieho prístrojom ako aj bez orientačného psychomotorického vyšetrenia teda postupom podľa § 5 ods. 7 písm. b/ z. č. 219/1996, pričom zo Žiadanky pre akútne toxikologické vyšetrenie má súd preukázaný záver lekára, že žalovaný „nejavil príznaky užitia alkoholu a inej návykovej látky“. Po zmene žaloby odvolaním, bez rozhodnutia odvolacieho súdu o pripustení zmeny žaloby, žalobca tvrdil vykonanie vyšetrenia žalovaného ako osoby počas výkonu dohľadu v cestnej premávke. Vzhľadom na toto nové tvrdenie žalobcu v odvolaní je potom zrejmé, že policajný orgán kontroloval žalovaného v rámci oprávnenia podľa § 5 ods. 1 z. č. 219/1996 ako osobu uvedenú v § 4 ods. 1 z. č. 219/1996, keď vedenie motorového vozidla je činnosťou, pri ktorej by žalovaný mohol ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok. Nešlo tak o vykonanie vyšetrenia žalovaného mimo vykonávania právomoci policajného orgánu podľa § 5 ods. 1 a 2 z. č. 219/1996, ktoré jediné oprávňovali policajný orgán na postup podľa § 5 ods. 7 písm. b/ z. č. 219/1996, teda na vyzvanie žalovaného na vyšetrenie na zistenie omamných látok alebo psychotropných látok.

11. Žalobca listinou počítačový výstup - screenshot Dodávatelia : Zoznam jednotl. preukázal úhradu nákladov na lekárske vyšetrenie ako osobou, ktorá o vykonanie požiadala (§ 5 ods. 8 z. č. 219/1996). Z výsledkov toxikologicko-chemickej analýzy Ž XXX/XX má súd preukázaný pozitívny výsledok lekárskeho ošetrenia a preto mu vznikol nárok na zaplatenie skutočne vynaložených nákladov spojených s takýmto vyšetrením (§ 5 ods. 9 z. č. 219/1996). súd potom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy istiny. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

12. Podľa ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Podľa vl. nar. č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu 07.07.2012 vo výške 8% p.a. takže úrok z omeškania je po pripočítaní 8 percentuálnych bodov vo výške 8,75 % p.a.. Súd teda uznal aj nárok žalobcu na úrok z omeškania v požadovanej výške.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalovanému plne úspešný a súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa ( ) určujúce výnimky zo zásady úspechu uvedenej v .

14. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnúť percentom vo výroku rozhodnutia o náhrade trov súdneho konania súd uvádza nasledovné. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. neupravuje možnosť a už vôbec nie povinnosť súdu rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (alebo zlomkom) ak je strana sporu plne úspešná v konaní, keď v žiadnom ustanovení nie je ustanovená možnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov súdneho konania v percentách. Jedným z výkladových pravidiel podľa čl. 3 ods. 2 veta prvá je, že výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Navyše každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s (čl. 3 ods. 1 veta prvá ), pričom podľa čl. ods. 2 štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak teda zákon nestanoví možnosť súdu rozhodnúť percentom, súd takto nemôže rozhodnúť. Pokiaľ ide o , ani toto ustanovenie neumožňuje rozhodnúť o náhrade trov súdneho konania percentom (ide o prípad pomerného úspechu), keď z gramatického výkladu je zrejmé, že súd rozdelí „náhradu trov konania“, teda rozdelí absolútnu hodnotu a nemá vyjadriť relatívnu výšku t.j. spôsob akým sa bude deliť. Podstatná nie je ani manifestovaná vôľa predkladateľa zákona, keď podľa dôvodovej správy k pôvodne navrhovanému „Predkladateľ upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má ambíciu tento procesný inštitút zjednodušiť a zhospodárniť. Súd prvej inštancie rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka“. Manifestovaná vôľa predkladateľa zákona je v časti náhrady trov súdneho konania vnútorne rozporná, keďže pokiaľ by bolo skutočne jeho vôľou, aby súdy mali možnosť resp. dokonca povinnosť rozhodnúť percentom, nič nebránilo v tom, aby predmetný zákon obsahoval ustanovenie obdobné ustanoveniu účinné od 15.10.2008 do 30.06.2016 („Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením“), keď navyše v ostatnom texte sa voľne inšpirovať pôvodnými ustanoveniami nechal, čo je zrejmé predovšetkým porovnaním ustanovenia s ustanovením . Manifestovaná vôľa na jednej strane v dôvodovej správe uvádza rozhodovanie „percentom alebo zlomkom“ na druhej strane takúto možnosť v zákone nestanovil, ani úpravu podľa účinného od 15.10.2008 neprevzal, pričom pred 15.10.2008 nebolo možné rozhodovať percentom ani zlomkom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Nie je potom možné vo výroku uviesť percento výšky v akej bude priznaná náhrada trov súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže žalobca podať návrh na exekúciu.