Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-302-2016.pdf
PDF · 109.13 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/302/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu Mgr. Slavomír Jančiar, so sídlom kancelárie J.Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu C.. U. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX O., občan SR, zastúpený advokátkou Mgr. Stelou Chovanovou, J.Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, proti žalovanému PRESSKAN B.B., spol.s.r.o., so sídlom Pod Urpínom 7/1485, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 019 330, zastúpenému advokátom JUDr. Ondrejom Tóthom, Dunajské nábrežie 14, 945 05 Komárno, o zaplatenie 5.615,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/519/2015-79 zo dňa 27.mája 2016 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/519/2015-79 zo dňa 27.mája 2016 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.615,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 24.12.2015 do zaplatenia. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 1.037,08 Eur a tiež zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby v sume 336,50 Eur Slovenskej republike.
2. Okresný súd v rozsudku uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1K/5/2014-114 zo dňa 28.4.2014, zverejneným v Obchodnom Vestníku č. 84/2014 dňa 5.5.2014, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - C.. U. B. a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1K/5/2014-142 zo dňa 20.8.2014, zverejneným v Obchodnom Vestníku č. 164/2014 dňa 26.8.2014, súd ustanovil za správcu konkurznej podstaty Mgr. Slavomíra Jančiara. Ku dňu vyhlásenia konkurzu, teda ku dňu 6.5.2014 bol úpadca spoločníkom obchodnej spoločnosti PRESSKAN B.B., spol.s.r.o. Banská Bystrica s výškou vkladu spoločníka 1.991,64 Eur. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu zo zákona zanikla jeho účasť, ako spoločníka v obchodnej spoločnosti žalovaného a úpadcovi teda vznikol nárok na vyrovnací podiel v obchodnej spoločnosti žalovaného, a to s poukazom na § 148 ods. 2, § 150 ods. 1, 2 a § 61 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. Spoločenská zmluva o založení spoločnosti žalovaného zo dňa 11.8.2009, v článku XIV. bod 12, platného ku dňu zániku účasti úpadcu pri úprave práva na vyrovnací podiel a pri spôsobe výpočtu vyrovnacieho podielu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla za trvania spoločnosti, odkazuje na zákonnú úpravu obsiahnutú v § 61 a v § 150 Obchodného zákonníka. Pomer splateného vkadu spoločníka - úpadcu k splateným vkladom všetkých spoločníkov obchodnej spoločnosti žalovaného predstavuje 30 %. V zmysle riadne účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka - úpadcu, a teda zostavenej ku dňu 31.12.2013, vlastné imanie obchodnej spoločnosti žalovaného za bežné účtovné obdobie bolo vo
výške 18.718,-Eur, a preto výška vyrovnacieho podielu bývalého spoločníka - úpadcu, ku dňu zániku jeho účasti predstavuje sumu 5.615,40 Eur, teda 30 % zo sumy 18.718,-Eur.
3. Žalovaný považoval nárok žalobcu za neodôvodnený. Poukázal na to, že podaním zo dňa 22.4.2015 požiadal o preverenie opodstatnenosti a dôvodnosti osobného bankrotu úpadcu. Tiež tvrdil, že úpadca je aj v súčasnosti spoločníkom, a teda spolumajiteľom spoločnosti žalovaného. Úpadca v minulosti, ale aj v súčasnosti sa osobne pracovne aktívne podieľa na podnikateľskej činnosti svojej rodinnej firmy - spoločnosti AQUAMAAT, spol.s.r.o. Nemce. Tiež žalovaný tvrdil, že úpadca v postavení žalovaného bol právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9C/232/2010-333 zo dňa 21.12.2011 v spojený s právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 14CoPr/3/2012-397 zo dňa 25.6.2012 zaviazaný k povinnosti zaplatiť spoločnosti žalovaného istinu v sume 164.495,38 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16.1.2010 do zaplatenia. Úpadca ku dňu 10.2.2016 dlhuje žalovanému sumu 214.429,87 Eur, ktorá predstavuje sumu istiny spolu s jej príslušenstvom. Z týchto dôvodov považuje žalovaný uplatnený nárok za neopodstatnený a má za to, že tento nárok sa prieči aj dobrým mravom.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a konštatoval, že dňom vyhlásenia konkurzu, t.j. dňom 6.5.2014 účasť úpadcu, ako spoločníka obchodnej spoločnosti žalovaného zo zákona zanikla. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že ešte aj ku dňu vyhlásenia rozsudku bol úpadca v údajoch obchodného registra zapísaný ako spoločník obchodnej spoločnosti žalovaného, keď ide len o nesplnenie zákonnej povinnosti obchodnej spoločnosti žalovaného zabezpečiť zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri. Súd tiež konštatoval, že zákonným zánikom účasti úpadcu v obchodnej spoločnosti žalovaného úpadcovi, ako spoločníkovi vzniklo právo na vyrovnací podiel. Keďže obchodný podiel, ako aj vyrovnací podiel tvorí majetok patriaci úpadcovi a vyhlásením konkurzu prechádza oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku na správcu, súd považoval za preukázané, že žalobca, ako správca konkurznej podstaty úpadcu je aktívne legitimovaný v tomto súdnom konaní podľa § 41 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. a rovnako súd považoval za preukázané, že žalovaný je povinný splniť pohľadávku z titulu zaplatenia vyrovnacieho podielu žalobcovi, ako správcovi úpadcu podľa § 44 zákona č. 7/2005 Z.z. Súd prvej inštancie tiež považoval za preukázané, že výška vyrovnacieho podielu úpadcu bola 30 % zo sumy 18.718 Eur, teda v sume 5.615,40 Eur. Súd potom posúdil nárok žalobcu, čo do základu a výšky ako dôvodný a zároveň posúdil ako dôvodný aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil až odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby na súd v zákonnej výške 9,05 % ročne.
5. Ku tvrdeniu žalovaného, že úpadca je povinný na základe právoplatných a vykonateľných rozsudkov súdov zaplatiť spoločnosti žalovaného istinu 164.495,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.1.2010 do zaplatenia, súd uviedol, že ide o pohľadávku, ktorá žalovanému vznikla pred vyhlásením konkurzu, a keďže pohľadávka z titulu vyplatenia vyrovnacieho podielu vznikla účinkami vyhlásenia konkurzu, teda de facto po vyhlásení konkurzu, nie je možné tieto pohľadávky navzájom započítať ( § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ). Zároveň žalobca preukázal, že túto pohľadávku si žalovaný prihlásil do konkurzného konania prihláškou pohľadávky poradové číslo 1 zo dňa 21.12.2015, pričom žalobca túto pohľadávku poprel len čo do poradia, a teda na pohľadávku žalovaného sa bude v konkurze prihliadať.
6. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku tiež konštatoval, že keďže do dňa rozhodnutia súdu nenastala situácia, že by právoplatným rozhodnutím súdu bol zrušený konkurz na majetok úpadcu z iných dôvodov, ako po splnení rozvrhového uznesenia, alebo pre nedostatok majetku, na základe čoho by sa účasť úpadcu ako spoločníka v obchodnej spoločnosti žalovaného obnovila ( § 148 ods. 4 Obchodného zákonníka ), považoval súd za irelevantné tvrdenie žalovaného, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 17C/77/2014 žiadal o preverenie opodstatnenosti a dôvodnosti osobného bankrotu úpadcu. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.037,08 Eur. Zároveň z dôvodu, že žalobca ako správca konkurznej podstaty bol v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a keďže súd jeho žalobe vyhovel, podľa výsledku konania súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení vo výške 336,50 Eur ( položka 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov ).
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaný naďalej trvá na svojich stanoviskách a vyjadreniach, že žalobcom uplatnený nárok je neopodstatnený a v celom rozsahu bezdôvodný. Úpadca C.. U. B. je aj v súčasnosti spoločníkom, a teda spolumajiteľom spoločnosti žalovaného, a to odo dňa 23.6.1998. Úpadca sa aj v súčasnosti osobne pracovne aktívne podieľa na podnikateľskej činnosti svojej rodinnej firmy - spoločnosti AQUAMAAT spol.s.r.o. so sídlom Lúčna 48, 974 01 Nemce, IČO: 36 651 672. Zároveň úpadca, ako bývalý zamestnanec žalovaného poškodil žalovaného ako svojho zamestnávateľa, následkom čoho bol zaviazaný zaplatiť žalovanému 164.495,38 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16.1.2010 do zaplatenia. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu bolo pozostavené exekučné konanie vedené proti úpadcovi, ako povinnému. V dôsledku pozastavenia exekúcie bolo žalovanému znemožnené vymáhanie podlžnosti, ktorej hodnota v súčasnosti predstavuje sumu vyše 215.000,-Eur. Z týchto dôvodov považuje žalobu za neopodstatnenú a v rozpore s dobrými mravmi.
10. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným okresnému súdu dňa 18.7.2016 a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu, ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 199,45 Eur. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi a právnymi závermi súdu prvej inštancie, nakoľko tieto vychádzajú zo správne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Žalobca považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné, skutkovo ani právne nepodložené a poukázal na to, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní boli aj predmetom odporu proti platobnému rozkazu, ku ktorému sa žalobca podrobne vyjadril vo vyjadrení k odporu zo dňa 7.3.2016 a v podrobnostiach odkazuje a poukazuje na toto vyjadrenie. Všetky námietky žalovaného vznesené v odvolaní boli už predmetom konania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s týmito námietkami podrobne a spoľahlivo vysporiadal. K námietke žalovaného, že úpadca je doposiaľ spoločníkom obchodnej spoločnosti žalovaného žalobca uviedol, že to, že úpadca je stále zapísaný v obchodnom registri ako spoločník obchodnej spoločnosti žalovaného nič nemení na skutočnosti, že účasť úpadcu ako spoločníka zanikla ku dňu vyhlásenia konkurzu a bolo povinnosťou žalovaného, resp. štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti žalovaného vykonať zmenu spoločenskej zmluvy v súlade so zákonom a zabezpečiť zosúladenie skutočného stavu s právnym stavom, čo sa však nestalo. K námietke odvolateľa ohľadne činnosti úpadcu v rodinnej spoločnosti AQUAMAAT spol.s.r.o., Nemce žalobca uviedol, že časť príjmov úpadcu od spoločnosti AQUAMAAT spol.s.r.o. podlieha konkurzu v súlade s ustanovením § 72 ods. 2 . ZKR, a teda patrí do konkurznej podstaty úpadcu a z toho príjmu budú uspokojené prihlásené pohľadávky konkurzných veriteľov, a teda aj pohľadávka žalovaného. K pohľadávke žalovaného uviedol, že táto bude uspokojená v súlade s ustanovením § 94 a nasl. ZKR.
11. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 11.10.2016, v ktorom zopakoval všetky skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 7.10.2016 podaním doručeným krajskému súdu dňa 10.3.2017, v ktorom zopakoval všetky skutočnosti, ktoré už uviedol vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 13.7.2016, doručenom okresnému súdu dňa 18.7.2016. Nad rámec v tomto vyjadrení uviedol, že účelom konkurzného konania je pomerné uspokojenie všetkých veriteľov úpadcu, ktorý si zákonným spôsobom prihlásili svoje pohľadávky v rámci konkurzného konania. Ak existuje záväzok tretej osoby voči úpadcovi, pričom táto tretia osoba je súčasne veriteľom úpadcu v rámci konkurzného konania, možno pohľadávku konkurzného veriteľa voči úpadcovi započítať na pohľadávku úpadcu voči tomu istému veriteľovi len v súlade a v zmysle podmienok ustanovených v ZKR. Zároveň poukázal na ustanovenie § 54 ZKR, podľa ktorého proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, pričom to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Nárok na vyplatenie vyrovnacieho
podielu bývalého spoločníka - úpadcu , ktorý vznikol z titulu zániku jeho účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorý spočíva v povinnosti žalovaného vyplatiť úpadcovi vyrovnací podiel vo výške 5.615,40 Eur, je pohľadávkou úpadcu voči žalovanému, ktorá vznikla momentom vyhlásenia konkurzu, t.j. je pohľadávkou, ktorá úpadcovi vznikla až po vyhlásení konkurzu. Naopak pohľadávka žalovaného vznikla pred vyhlásením konkurzu, a preto tieto pohľadávky nie je možné započítať. Ich započítanie by bolo nielenže v rozpore so zákonom, ale predovšetkým by bolo v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so základnou zásadou konkurzného konania, ktorým je pomerné uspokojenie konkurzných veriteľov. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si ďalšie trovy odvolacieho konania za písomné podanie zo dňa 9.3.2017, a to trovy právneho zastúpenia v sume 199,71 Eur.
13. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
15. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vo vecne správne.
16. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Podľa ustanovenia § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
18. V preskumávanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
19. Z obsahu spisového materiálu založeného v súdnom spise je zrejmé, že na majetok C.. U. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX O. bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1K/5/2014-142 zo dňa 20.8.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 164/2014 dňa 26.8.2014 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Slavomír Jančiar. Nakoľko úpadca bol spoločníkom obchodnej spoločnosti PRESSKAN B.B., spol . s.r.o. Banská Bystrica s výškou vkladu spoločníka 1.991,64 Eur, žalobcovi zo zákona zanikla jeho účasť ako spoločníka v obchodnej spoločnosti žalovaného, a preto sa žalobca domáhal v konaní vyplatenia vyrovnacieho podielu v obchodnej spoločnosti žalovaného vo výške 5.615,40 Eur, čo predstavuje 30 % z vlastného imania obchodnej spoločnosti žalovaného, ktoré ku dňu 31.12.2013 bolo vo výške 18.817,-Eur. Žalovaný v konaní nespochybňoval žalobcom uplatnenú výšku žalovanej sumy, ale spochybňoval samotný nárok žalobcu a tvrdil, že je neopodstatnený, keďže žalovaný má voči žalobcovi vykonateľnú pohľadávku priznanú súdom, ktorú ako tvrdil je nutné započítať so žalobcom uplatnenou pohľadávkou, pričom poukazoval na to, že pokiaľ by nárok bol žalobcovi priznaný, bol by v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že žalobcom uplatňovaná výška vyrovnacieho podielu je v správnej a zákonnej výške a zároveň konštatoval, že v rámci konkurzného konania nie je možné započítať pohľadávku žalovaného, ktorá
vznikla pred vyhlásením konkurzu s pohľadávkou žalobcu, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
20. Podľa § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu ( ďalej len „ vyrovnací podiel“ ). Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.
21. Podľa § 148 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.
22. Podľa § 150 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel ( § 61 ods. 2 a 3 ). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ na neho neprešiel obchodný podiel ( § 116 ).
23. Podľa § 150 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
24. Odvolací súd uvádza, že obchodný zákonník v § 148 ods. 2 ustanovuje, že ak je na spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným ( v tomto prípade na fyzickú osobu - úpadcu ) vyhlásený konkurz, tak jej účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným zaniká, teda úpadca, ktorý je v konkurze, ukončil svoju činnosti v tejto spoločnosti. Podľa § 150 Obchodného zákonníka vznikol úpadcovi, ako vystupujúcemu spoločníkovi spoločnosti žalovaného nárok na vyrovnací podiel. Nakoľko spoločenská zmluva žalovaného neurčuje niečo iné, preto sa výška vyrovnacieho podielu určuje na základe riadne účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúcemu obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti. Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, nakoľko spoločenská zmluva žalovaného neurčuje iné. Takýto majetok - vyrovnací podiel patrí do súpisu majetku podstát, a to v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurzu a reštrukturalizácii, za účinnosti ktorého bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Keďže v danom prípade bol vyhlásený konkurz na majetok fyzickej osoby, ktorá bola v čase vyhlásenia konkurzu spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá má viac ako jediného spoločníka, je potrebná aplikácia ustanovenia § 148 ods. 2 Obchodného zákonníka, následkom čoho má úpadca - spoločník žalovaného právo na vyrovnací podiel, ktorý spadá do konkurznej podstaty. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že výmaz úpadcu zo spoločnosti žalovaného nie je doposiaľ a v obchodnom registri uskutočnený. Bolo totiž povinnosťou žalovaného, aby spoločenskú zmluvu zosúladil so zákonným stavom, a aby dal z obchodného registra vymazať úpadcu, ako spoločníka jeho obchodnej spoločnosti.
25. K námietke odvolateľa, ktorý sa domáhal započítania žalobcom uplatnenej pohľadávky odvolací súd uvádza, že započítanie pohľadávok je jedným zo spôsobov zániku záväzkov. Vo všeobecnej rovine ho upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ OZ“ ), pričom pre obchodnoprávne vzťahy platí špeciálna právna úprava § 358 až 364 Obchodného zákonníka. V prípade konkurzného konania je však potrebné použiť špeciálny právny predpis - zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZKR“), keďže bez osobitnej úpravy by mohlo dochádzať k mareniu účelu konkurzného konania. Osobitný režim započítania pohľadávok vyplýva z § 54 ZKR, v ktorom sú vymedzené pohľadávky, ktoré nemožno v konkurze započítať. Proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, čo je daný prípad. Pohľadávky, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu je nevyhnutné prihlásiť do konkurzného konania prihláškou v zmysle ustanovenia § 28 a nasl. ZKR, čo žalovaný aj urobil. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že osobitná právna úprava započítania v konkurze zabezpečuje zachovanie princípu pomerného uspokojenia veriteľov bez možnosti zvýhodňovania niektorých veriteľov. Obmedzenie možnosti veriteľa úpadcu započítať si
pohľadávku má za následok, že správca môže vymáhať pohľadávku úpadcu voči veriteľovi a obohatiť tým konkurznú podstatu, z ktorej budú uspokojovaní veritelia danej podstaty bez toho, aby tento nárok na zhodnotenie podstaty zanikol jednostranným zápočtom daného veriteľa.
26. Na základe uvedeného, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že vyrovnací podiel je vypočítaný v správnej výške, má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedeného v odvolaní nie sú dôvodné, pričom tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
27. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantne právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.
28. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.
29. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred 1.7.2016, a to v súlade s ustanovením § 470 CSP.
30. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, s tým, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
31. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
32. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).