Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPr/8/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu: V. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, N. N., zastúpená advokátom JUDr. Jánom Vinarčíkom, Advokátska kancelária Pod rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 950 550, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Kamenné nám. 1/A, 815 61 Bratislava, IČO: 31 321 828, prevádzkareň: Hypermarket Tesco extra, Zvolenská cesta 8, Banská Bystrica, o žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, náhradu mzdy a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16. 06. 2016, č. k. 15Cpr/2/2014 - 181, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u je .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou po pripustení zmeny žaloby domáhala určenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014 je neplatná. Zároveň žiadala priznať náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku 534,86 eur v hrubom za každý odpracovaný mesiac odo dňa, kedy žalovanému doručila písomné oznámenie o tom, že trvá na ďalšom zamestnaní, až do času, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci, prípadne súd rozhodne o neplatnom skončení pracovného pomeru. Zároveň žiadala priznať vernostnú odmenu za rok 2014, 2015 a odmenu za pracovné výročie odpracovaných 15 rokov u zamestnávateľa. Súčasťou žaloby bol aj nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky za roky 2014, 2015 a 2016, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Po rozšírení žaloby žiadala priznať aj nároky vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, ktoré zamestnávateľ zamestnancom vypláca za predpokladu, že sú splnené podmienky. Súd predovšetkým skúmal, či sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru dohodou v zákonnej dvojmesačnej lehote. Po vyriešení otázky včasnosti uplatnenia nároku, ďalej skúmal, či rozviazanie pracovného pomeru dohodou medzi stranami sporu je platné. Predovšetkým vychádzal z dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá je dvojstranným právnym úkonom prejavujúcim vôľu tak zamestnankyne, ako aj zamestnávateľa. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že uvedený dokument mal vyhodnotiť ako jednostranný prejav žalovaného, ktorým skončil pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu „údajného“ porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa v priebehu konania poukazovala na to, že dohodou rozviazal žalovaný s ňou pracovný pomer z dôvodu nabíjania bodov Clubcard pre niektorých zákazníkov, ktorým tieto body nepatrili, najmä pre zákazníka L. P.. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti viedol rozsiahle

dokazovanie, a v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že je bez právneho významu, či dohoda o rozviazaní pracovného pomeru so žalobkyňou bola zo strany žalovaného vopred pripravená alebo nie. Žalobkyňa mala možnosť po obdržaní dohody túto si riadne prečítať, mala primeraný čas na uvedenie konkrétnych skutočností, z akých dôvodov nesúhlasí s jej obsahom, tento čas nevyužila. Dôvody, prečo došlo k skončeniu pracovného pomeru, neuvádzala.

3. V nadväznosti na obranu žalobkyne a jej vyjadrenia, súd prevej inštancie podrobil dohodu skúmaniu aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, či právny úkon bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že pokiaľ si žalobkyňa nebola vedomá toho, čo predchádzalo podpísaniu dohody, nemala dôvod túto podpísať, ak ju podpísať nemienila. Reagovala výslovným konaním slovami, že dohodu podpíše, čím prejavila svoju vôľu slobodne a vážne, nakoľko nebol preukázaný opak, a to ani výsluchmi svedkov. Taktiež nemal súd preukázané, že by žalobkyňa urobila svoj prejav pod psychickým nátlakom žalovaného, a že došlo k podpísaniu dohody v rozpore s dobrými mravmi. Svedkovia, ktorí boli prítomní pri podpise dohody uviedli, že nevnímali okolnosti pred podpísaním predmetnej dohody za nátlakové vo vzťahu k žalobkyni. Po výsluchu svedkov súd prvej inštancie ustálil, že jednoznačne z výpovedí vyplýva, že podmienky, za ktorých sa uzatvoril tento právny úkon, nepôsobili rušivo. Rovnako vyhodnotil, že v prípade žalobkyne nešlo o bezprávnu vyhrážku, ani o zneužitie výkonu práva na jej ujmu, ak zamestnávateľ, t. j. žalovaný svoj návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou odôvodnil tým, že podľa jeho názoru sú tu dôvody, pre ktoré by mohol s ňou skončiť pracovný pomer spôsobom taxatívne vymedzeným v zákonníku práce. Na to, aby sa to dalo považovať za bezprávnu vyhrážku a takáto vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu, muselo by byť toto konanie takého druhu a intenzity, aby podľa okolnosti a povahy konkrétnej veci vzbudilo u žalobkyne dôvodný strach. Neplatnosť úkonu by nespôsobila taká vyhrážka, ktorej by ten, komu bola adresovaná, podľahol iba pre svoju neprimeranú bojazlivosť, resp. neospravedlniteľnú nevedomosť o následkoch, ktoré mu hrozia. Súd prvej inštancie následne vyhodnotil situáciu, ktorá bezprostredne predchádzala podpísaniu dohody o rozviazaní pracovného pomeru, ako stretnutie, kde bol poskytnutý dostatočný čas na rozhodnutie pre žalobkyňu. Na základe týchto skutočností po vyhodnotení všetkých dôkazov a vzájomných súvislostí, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobou uplatnený nárok nie je dôvodný.

4. Na nárok týkajúci sa určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nadväzovali aj ďalšie nároky uplatňované žalobou, nárok na náhradu mzdy, ako aj ďalšie nároky vyplývajúce z pracovného pomeru. Keďže žalobkyňa nepreukázala súvislosť s prvým výrokom, ktorým sa domáhala vyslovenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru dohodou, aj v týchto častiach súd prvej inštancie považoval žalobu za nedôvodnú.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, kde úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, aj keď bol v spore úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vady napadnutého rozsudku podľa odvolateľky spočívajú v nesprávnom právnom posúdení, inak súdom dôsledne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Správne súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa u žalovaného pracovala v pozícii predavačky s inkasom nepretržite od 17. 07. 2000. Na skončenie pracovného pomeru na strane žalobkyne v čase podpisu dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014 reálne neexistovali žiadne objektívne ani subjektívne dôvody, nakoľko svoju prácu mala veľmi rada a bola s ňou spokojná. Rovnako aj žalovaný v minulosti hodnotil žalobkyňu pozitívne, a preto mala za to, že ani na strane žalovaného neexistoval reálne objektívne dôvod na skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Aj svedkovia vypočúvaní v konaní potvrdili, že ako pracovníčka bola pozitívne hodnotená. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal skutočnými príčinami skončenia pracovného pomeru, a to, kto mal záujem na jej odchode, čo predchádzalo podpisu dohody a aké boli skutočné príčiny skončenia pracovného pomeru. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie bol povinný podrobne skúmať, čo predchádzalo podpísaniu dohody o rozviazaní pracovného pomeru. Pokiaľ súd vyhodnotil dôkazy, najmä výsluchy svedkov, tak ako sú hodnotené v rozhodnutí, nesprávne právne vec posúdil. Mala za to, že pred súdom bolo jednoznačne v konaní preukázané, že jedinou osobou na strane žalovaného, ktorá mala motív a záujem na skončení pracovného pomeru s ňou, je jej bývala kolegyňa, pokladníčka, v terajšom postavení jej priama nadriadená, manažérka služieb zákazníkov. Medzi oboma boli vážne

osobné rozpory, ktoré viedli k veľkej averzii uvedenej pracovníčky voči nej. Zároveň vytkla súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal podvodom s kupónmi, ktorými uvedená pracovníčka preukazovala porušenie pracovných predpisov a pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Z výpovedí svedkov, ako aj strán v konaní vyplynulo, že skutočným dôvodom pohovoru so žalobkyňou, ktorý predchádzal podpísaniu vopred pripravenej dohody o skončení pracovného pomeru, malo byť porušovanie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne a hrubé porušovanie interných predpisov týkajúcich sa nabíjania bodov Clubcard zákazníkom žalovaného a nevhodné správanie sa k zákazníkom. Tieto skutočnosti však pred súdom preukázané neboli a odvolateľka ich považovala za nepravdivé a ničím nepreukázané tvrdenia a predpoklady. Mala za to, že dokazovaním bolo preukázané, že jej podpis nebol ako právny úkon zo strany žalobkyne dosiahnutý a nevykonala ho dobrovoľne, ale vynútene. Ako taký tento právny úkon nemôže požívať právnu ochranu. Z tohto dôvodu považovala skončenie pracovného pomeru dohodou dňa 26. 08. 2014 za absolútne neplatný právny úkon, pretože tento právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi. Nebol prejavom jej slobodnej, vážnej vôle a pri uzatvorení tohto dvojstranného právneho úkonu nemala žalobkyňa žiaden záujem na takomto ukončení pracovného pomeru. Jedná sa o vynútený právny úkon na základe hrubého nedovoleného psychického nátlaku v trvaní takmer jednej hodiny, ktorému nakoniec napriek jasne deklarovanému nesúhlasu podľahla. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie nenamietala, namietala len vyhodnotenie dôkazov a právne posúdenie veci. Z týchto dôvodov žiadala, aby rozhodnutie odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

9. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 16. 06. 2016, teda za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Odvolanie bolo podané za účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporovného poriadku, ktorý dňom 01. 07. 2016 nadobudol platnosť a účinnosť. V zmysle zrušovacieho ustanovenia § 430 bol zrušený Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojil si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobkyne, odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil.

13. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku týkajúce sa posúdenia platnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014 sú správne. Takýto záver nespochybnila ani samotná žalobkyňa. Dôvody ňou uvádzané v písomnom odvolaní sú dôvody a tvrdenia, ktoré uvádzala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie odvolací súd poukazuje na to, že dohodou o skončení pracovného pomeru sa končí pracovný pomer, súhlasom oboch účastníkov pracovného pomeru. Takáto dohoda musí obsahovať dve podstatné náležitosti, ktorými sú vzájomne súhlasný prejav vôle skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Dôvody skončenia pracovného pomeru dohodou sa musia uviesť len vtedy, ak to požaduje zamestnanec, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c)

Zákonníka práce. Žalobkyňou napádaná dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014 neobsahuje dôvod skončenia pracovného pomeru. Údajným dôvodom skončenia pracovného pomeru podľa tvrdení žalobkyne malo byť hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou tým, že porušovala interné predpisy týkajúce sa nabíjania bodov Clubcard zákazníkom žalovaného a nevhodne sa správala k zákazníkom. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nezistil.

14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na to, že dohoda o rozviazaní pracovného pomeru je právnym úkonom, ktorý súd prvej inštancie posudzoval nielen v zmysle ustanovení Zákonníka práce, ale aj ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce.

15. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je právne relevantný prejav vôle, ktorý smeruje v vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom vôle spájajú. Znakmi charakterizujúcimi právny úkon v zmysle pracovnoprávnych vzťahov je existencia vôle a existencia právnymi predpismi ustanovených právnych následkov prejavu vôle. Pokiaľ súd prvej inštancie podrobil dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014 skúmaniu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka § 37 a § 39, postupoval správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi vyslovenými v rozhodnutí okresného súdu, a že právny úkon - dohoda o rozviazaní pracovného pomeru bola urobená slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne. Je bez právneho významu samotná skutočnosť namietaná žalobkyňou, že táto dohoda bola vopred vypracovaná žalovaným a v čase podpísania dohody bola podpísaná a schválená žalovaným. Dokazovaním bolo totiž preukázané, že žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s obsahom dohody a poskytnutá lehota na poradu, prípadné zváženie rozviazania pracovného pomeru dohodou. Túto možnosť nevyužila a výslovným konaním pri stretnutí s nadriadenými pracovníkmi prejavila svoju vôľu tým, že dohodu podpísala. Z výpovedí svedkov nevyplynulo, že by k podpísaniu dohody došlo v rozpore s dobrými mravmi, a že by tak žalobkyňa konala pod psychickým nátlakom. Rovnako nebolo zistené, že by žalovaný k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou pristúpil z dôvodu hrubého porušovania pracovnej disciplíny. Dôvod rozviazania pracovného pomeru dohodou v dohode absentoval. Aj napriek tomu súd prvej inštancie viedol rozsiahle dokazovanie k okolnostiam, ktoré predchádzali podpísaniu tejto dohody o rozviazaní pracovného pomeru a zaoberal sa námietkami žalobkyne týkajúce sa jej „údajného“ porušenia pracovnej disciplíny v poskytovaní výhod niektorým zákazníkom. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa čelila podozreniam, o ktorých už vopred mala vedomosť, keďže jej v minulosti bolo opakovane vytýkané to isté porušenie pracovnej povinnosti, ktoré však aj napriek nespokojnosti neriešila a aj naďalej vykonávala dojednanú prácu. Takáto situácia nemohla negatívne pôsobiť na žalobkyňu a jej rozhodnutie podpísať dohodu, ktorú by podľa jej tvrdenia za iných okolností nepodpísala. Navyše nie je možné ani správanie a postup žalobkyne vyhodnotiť ako skratové, keďže podpísaniu dohody predchádzalo stretnutie v trvaní takmer jednej hodiny. Žalobkyňa nevyužila možnosť porady s treťou osobou, nevyzdvihla si fotokópiu na prípadné úpravy poznámky, ale podpísala dohodu o rozviazaní pracovného pomeru. Súd prvej inštancie jednoznačne konštatoval, že uzatvorenie tohto právneho úkonu nebolo pod psychickým nátlakom (výpovede svedkov) a nepôsobilo rušivo.

16. Rovnako súd prvej inštancie vyhodnotil aj vôľovú zložku tohto právneho úkonu. Slobodou vôle sa rozumie ničím, najmä násilnými vplyvmi nerušené utváranie zámeru konajúceho dosiahnuť istý výsledok svojho konania a následne jeho rozhodnutia o výbere primeraného spôsobu prejavu takto koncipovanej vôle a sledovaný výsledok svojho konania napokon dosiahnuť. Sloboda vôle chýba jednak v prípade priameho fyzického donútenia, čo v danej veci preukázané nebolo alebo nepriameho fyzického donútenia na vykonanie istého právneho úkonu. Je to v prípadoch tzv. bezprávnej vyhrážky. Aj touto okolnosťou vôľového aspektu sa súd prvej inštancie zaoberal a vyhodnotil, že tu nešlo o bezprávnu vyhrážku, ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca, ak zamestnávateľ svoj návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou odôvodnil tým, že sú tu dôvody, pre ktoré by mohol so žalobkyňou skončiť pracovný pomer spôsobom taxatívne vymedzeným v Zákonníku práce. Keďže žalobkyňa v rámci konania nedoložila žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, že by bola k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru donútená zamestnávateľom, resp. že tento právny úkon robila v takom duševnom stave, ktorý by spôsoboval neplatnosť tohto právneho úkonu, súd žalobu v časti určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru správne zamietol. 17. Ďalšie dôvody žalobkyňou uvádzané v odvolaní a namietané, ako nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, pri dôkladnom dokazovaní vykonaným súdom prvej inštancie, odvolací súd nepovažuje za dôvodné a dáva do pozornosti, že sa okresný súd vysporiadal aj s údajnými

obvineniami žalobkyne z hrubého porušovania pracovnej disciplíny, ku ktorým malo dochádzať pred podpísaním dohody o rozviazaní pracovného pomeru, a na ktoré mala byť žalobkyňa upozornená, ako aj skutočnosti týkajúce sa pracovného hodnotenia žalobkyňou v minulosti zo strany zamestnávateľa. Všetky tieto okolnosti súd prvej inštancie vyhodnotil a na základe vykonaných dôkazov, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru je nedôvodná. S týmto záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

18. Pokiaľ išlo o ďalšie nároky uplatňované v súvislosti s neplatnosťou rozviazania pracovného pomeru, sú to nároky, ktoré priamo vyplývajú z prvého nároku, a to náhrada mzdy, ako aj ďalšie nároky, ktoré si žalobkyňa v súvislosti s neplatnosťou rozviazania pracovného pomeru uplatnila. Keďže uvedené nároky uplatňované žalobkyňou v konaní pred súdom prvej inštancie sú v priamej súvislosti s prvým nárokom týkajúcim sa neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, správne potom aj v tejto časti okresný súd nárok žalobkyne ne náhradu mzdy, ako aj ďalšie peňažné plnenia v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru zamietol.

19. Okresný súd vykonané dokazovanie vyhodnotil správne, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, z dôvodu jeho vecnej správnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Žalovanému vzniklo právo na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, pričom o výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .