Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9C/54/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci žalobcu: PCA Slovakia, s.r.o., sídlo: Trnava, Automobilová ulica 1, IČO: 36 256 013, zastúpený: Mgr. Pavel Strnad, Ph.D., usadený euroadvokát, sídlo: Bratislava, Galandova č. 7, IČO: 30 868 912, proti žalovanému: A. A., trvalý pobyt: E., o žalobe na zaplatenie 10 082,59 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.082,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 05.03.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 01.04.2010, doplnenou podaním doručeným súdu 18.07.2014, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 10 082,59 eur spolu s poplatkom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnávateľ uzavrel so žalovaným ako zamestnancom 30.04.2007 pracovnú zmluvu, ktorou bol založený pracovný pomer. Dňa 01.11.2006 uzatvoril žalobca ako nájomca so spoločnosťou PORONDA Immobilier, s.r.o., ako prenajímateľom nájomnú zmluvu, na základe, ktorej prenechal prenajímateľ žalobcovi do užívania byt č. XX, nachádzajúci sa na 3. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici Z. č. XX, súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa na parcele č. XXX/XX v okrese J., obci Y. katastrálne územie Y., pričom bytový dom je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX evidovanom Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Trnava. Bytový dom bol vyčlenený na samostatný list vlastníctva č. XXXX, pričom došlo aj k prečíslovaniu bytov, a byt, ktorý je predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy, bol pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX označovaný ako byt č. X. Prenajímateľ udelil žalobcovi výslovný súhlas s prenechaním bytu do podnájmu zamestnancom žalobcu. Žalobca ako zamestnávateľ poskytol žalovanému ubytovanie prostredníctvom zmluvy o podnájme bytu uzatvorenej 31.05.2007 medzi žalobcom ako nájomcom/zamestnávateľom a žalovaným ako podnájomníkom, ktorou prenechal byt žalovanému ako podnájomníkovi do podnájmu. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 330,19 eur, pričom podľa článku 7 ods. 7.2 zmluvy o podnájme v nadväznosti na Prílohu č. 1 zmluvy o nájme počas trvania pracovného pomeru žalobca poskytol žalovanému dotáciu na nájomné vo výške 140,90 eur mesačne. Nájomca tak uhrádzal nájomné vo výške 189,21 eur. V súvislosti so zmluvou o podnájme uzavrel žalovaný so žalobcom dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorila prílohu číslo 3 zmluva o podnájme. Dňa 31. júla 2007 sa skončil pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným v skúšobnej dobe. Žalobca v súlade s článkom 2 ods. 2.2 písm. e/ zmluvy o podnájme, podľa ktorého možno podnájom ukončiť v prípade skončenia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou, ukončil ku dňu 31.07.2007 so žalovaným podnájom. Žalovaný k termínu ukončenia podnájmu byt nevypratal a protokolárne neodovzdal. Bez odovzdania bytu nájomcovi po skončení podnájmu nebol nájomca oprávnený s bytom disponovať alebo ho otvoriť. Vzhľadom k možnosti žalovaného byt v plnom rozsahu užívať a k tomu, že žalovaný svojím konaním znemožnil vykonať toto právo žalobcovi, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. To je predstavované skutočnosťou, že za takú možnosť užívať byt (bez ohľadu na rozsah skutočného užívania) by podnájomník musel hradiť nájomné, ak by bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva. Žalovaný mal tak od 01.08.2007 do 16.02.2010 výlučnú dispozíciu bytu žalobcu bez právneho titulu, pričom žalobcovi nehradil nájomné. Tým došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia užívaním bytu bez právneho dôvodu. Žalovaný bol upozornený na skutočnosť, že je za podnájom bytu počnúc 1. augustom 2007 povinný uhrádzať nájomné v plnej výške 330,19 eur. Dňa 16. 2. 2010 správcovská spoločnosť Domová správa s.r.o., IČO: 36 248 461, z dôvodov, že žalovaný nereagoval na písomné výzvy, sprístupnil byt č. 18 dôvodu, že v predmetnom byte zostali otvorené okná, dôsledkom čoho sa do bytu pri zimnom počasí dostal sneh, ktorí po roztopení mohol spôsobiť rozsiahle škody na vnútornom vybavení bytu, tak ako aj v byte pod predmetným bytom. Od 01.08.2007 do 16.02.2010 žalovaný užíval predmetný byt bezprávneho dôvodu, pričom počas vyššie uvedenej doby neuhrádzal ani nájomné vo výške 332 19 eur.

2. Žalovaný sa po doručení žaloby do vlastných rúk písomne nevyjadril.

3. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením, č.k. 9C/54//2011-152 z 09.03.2015, pripustil zmenu návrhu na začatie konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 02.06.2015.

4. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením, č.k. 9C/54//2011-152 z 09.03.2015, zastavil konanie v časti poplatku z omeškania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.06.2015.

5. Podľa § 180 z.č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

7. Žalobca pred súdom zotrval na písomne podanej žalobe. Doplnil, že sa domáha zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia s tým, že vzhľadom k tomu, že žalovaný užíval byt až do 16.02.2010, kedy bol byt protokolárne otvorený vzhľadom k tomu, že hrozil vznik škody na majetku prenajímateľa, si uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia časť uplatnenej sumy, ktoré bezdôvodné obohatenie trvalo od 01.08.2007 do 16.02.2010, kedy bol byt protokolárne otvorený. Od odovzdania bytu do 16.02.2010 žalovaný bol výlučným disponentom predmetného bytu, pričom neuhrádzal akékoľvek nájomné. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania dňom 05.03.2014 do zaplatenia z dôvodu, že 04.03.2014 bola žalovanému doručená žaloba, a teda nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobca sa právom záverečnej reči nevyjadril.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, t.j. Pracovnou zmluvou z 30.04.2007, Zmluvou o podnájme bytu z 31.05.2007 s prílohami, Domovým poriadkom, Skončením pracovného pomeru z 16.07.2007, Oznámením o skončení podnájmu z 27.07.2007, Výzvou na uhradenie dlžnej sumy a odovzdanie bytu s podacím lístkom, Predžalobnou výzvou z 08.01.2010, Potvrdeniami z 27.07.2007, 01.09.2007, 26.10.2007, Zápisom o otvorení bytu z 16.02.2010 a zistil nasledovný skutkový stav

10. Pracovnou zmluvou z 30.04.2007 uzatvoril žalobca a žalovaný pracovný pomer na dobu neurčitú, s dňom nástupu do práce 01.05.2007. Dňa 31.05.2007 uzatvorili žalobca a žalovaný zmluvu o podnájme bytu špecifikovaného v bode 2 prílohy č. 1 zmluvy, na dobu určitú - 4 roky. V čl. 2 bod. 2.2 písm. e) zmluvy o podnájme sa zmluvné strany dohodli na tom, že zmluvu možno ukončiť v prípade skončenia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou uzavretou medzi nájomcom/ zamestnávateľom a podnájomníkom ako zamestnancom z akéhokoľvek dôvodu, pričom skončenie zmluvy nadobudne účinnosť po uplynutí mesiaca, v ktorom sa končí pracovná zmluva. V čl. 3 bod 3.1 zmluvy o podnájme bytu sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške uvedenej v bode 4 prílohy č. 1. Nájomné sa žalovaný ako podnájomník zaviazal platiť vo forme zrážok zo mzdy ku dňu vyplácania podnájomníkovi mesačnej mzdy nájomcom/zamestnávateľom. Ak zrážku zo mzdy nebolo možné vykonať podnájomník sa zaviazal uhradiť nájomné na účet nájomcu/zamestnávateľa do 25. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom je nájomné splatné. Podľa čl. 4 bod 4.1 zmluvy o podnájme nájomca/zamestnávateľ bol oprávnený uskutočňovať kontroly v byte a za týmto účelom vstupovať do bytu len v prítomnosti podnájomníka, s výnimkou obzvlášť závažných prípadov, keď hrozí vznik škody na byte. Z Prílohy č. 1 zmluvy o podnájme bytu súd zistil, že predmetom podnájmu bol 2-izbový byt č. X o výmere 60,11 m2, na 3. nadzemnom podlaží v bytovom dome na adrese Z. č. XX, Y.. Základné nájomné bolo dohodnuté vo výške 330,19 eur mesačne, nájomné hradené podnájomníkom 189,21 eur, dotácia zamestnávateľa 140,99 eur. Podnájom začal plynúť dňom 01.06.2007. Z Prílohy č. 3 k zmluve o podnájme bytu vyplynulo, že žalobca a žalovaný sa dohodli, že žalobca bude vykonávať zrážky zo mzdy žalovaného v prospech žalobcu pre účely úhrady nájomného a nákladov podľa zmluvy o podnájme bytu, ktoré je žalovaný povinný hradiť žalobcovi na základe zmluvy z 31.05.2007. Zo Skončenia pracovného pomeru z 16.07.2007 vyplynulo, že žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce, skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe dňom 31.07.2007. Z Oznámenia o skončení podnájmu vyplynulo, že vzhľadom na to, že pracovný pomer žalovaného k nájomcovi/ zamestnávateľovi sa skončil 31.07.2007, žalobca ako nájomca/zamestnávateľ oznámil žalovanému, že v zmysle čl. 2 ods. 2.2 písm. e) zmluvy, sa jeho podnájom skončil 31.07.2007. Oznámenie žalovaný prevzal 27.07.2007. Výzvou na uhradenie dlžnej sumy a odovzdanie bytu spolu s podacím lístkom súd zistil, že 10.12.2007 bol žalovaný vyzvaný spoločnosťou Z potvrdení z 27.07.2007, 01.09.2007, 26.10.2007, Predžalobnej výzvy z 08.01.2010 vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú hodnotu nájmu 330,18 eur mesačne za mesiace september 2007, október 2007, august 2007. Súd tiež zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 9 245,04 eur titulom nezaplateného nájomného do 31.9.2009, sumy 82,25 eur titulom ceny nedoplatku na vodnom a stočnom najneskôr do 5 dní od doručenia výzvy. Z pripojenej doručenky vyplynulo, že zásielka sa od žalovaného vrátila neprevzatá. Zo Zápisu o otvorení bytu z 16.02.2010 vyplýva, že uvedeného dňa bolo nevyhnutné otvoriť byt č. 6 na III. nadzemnom podlaží bytového domu. Byt nebol riadne odovzdaný žalovaným po ukončení podnájmu. Na otvorenie bytu bola prizvaná kľúčová služba, pretože žalovaný neodovzdal kľúče. Dôvodom na otvorenie bytu bola situácia, ktorá vyžadovala okamžitý zásah zo strany správcu. V byte zostali pootvárané okná dôsledkom čoho sa do bytu dostal sneh, ktorý po roztopení mohol spôsobiť rozsiahle škody na vnútornom vybavení bytu. V byte sa nachádzali nasledovné veci podnájomníka: oblečenie - 1 ks rifle, 1 ks pulóver, písací stôl, v zásuvkách písacie potreby, zošity, 2 ks stolička, rozobratý nábytok, detská vanička, detský chodák, hračky, na balkóne prepravka 2 ks zaváraniny. Otvorenia bytu sa zúčastnili za BK - service O. A., za Domovú správu, s.r.o. - C. X., za kľúčovú službu - nečitateľný popis.

11. Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 10 082,59 eur s príslušenstvom ako bezdôvodné obohatenie žalovaného za užívanie predmetného bytu od 01.08.2007 do 15.02.2010.

12. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

13. Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

14. Podľa § 719 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.

15. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

16. Podľa § 696 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis (1). Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak (2).

17. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

18. Podľa § 710 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

19. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

21. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za nesporné a preukázané, že spoločnosť PORONDA Immobilier s.r.o. je vlastníkom bytu č. 20 nachádzajúceho sa na ulici Z. č. XX, súpisné č. XXX, v obci Y. na III. nadzemnom podlaží. Nájomcom predmetného bytu č. XX je na základe nájomnej zmluvy z 01.11.2006 žalobca. Dňa 31.05.2007 bola medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako podnájomníkom uzavretá zmluva o podnájme bytu, na základe ktorej bol medzi stranami dohodnutý podnájom k predmetnému bytu na dobu 4 rokov. Zmluvu o podnájme bytu uzatvoril žalobca so žalovaným v rámci svojej bytovej politiky ako jeho zamestnávateľ, keďže žalovaný so žalobcom 30.04.2007 uzatvoril pracovnú zmluvu, v súvislosti s ktorou bol žalovanému poskytnutý predmetný podnájom. V rámci tejto bytovej politiky žalobca ako zamestnávateľ žalovanému ako svojmu zamestnancovi poskytoval dotáciu na nájomnom, keď v zmysle zmluvy o podnájme bytu z 31.05.2007 a jej Prílohy č. 1 bolo medzi stranami dohodnuté základné nájomné vo výške 330,19 eur mesačne, dotácia žalobcu na nájomné 140,98 eur. Žalovaný ako podnájomník tak mal mesačne platiť nájomné vo výške 189,21 eur mesačne. Ďalej bolo medzi stranami nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k skončeniu pracovného pomeru k 31.07.2007 v skúšobnej dobe. V súvislosti so skončením pracovného pomeru žalovaného u žalobcu, tento v súlade s článkom 2 ods. 2.2 písm. e) zmluvy o podnájme žalovanému oznámil skončenie podnájmu ku dňu 31.07.2007. K tomuto dátumu bol žalovaný povinný predmetný byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi, čo však neučinil napriek oznámeniu o skončení podnájmu, ktoré žalovaný prevzal 27.07.2007. Dňa 16.02.2010 bol predmetný byt otvorený v neprítomnosti žalovaného, ktorý byt po skončení podnájmu žalobcovi neodovzdal, ani kľúče. Na otvorenie bytu bola prizvaná kľúčová služba. Dôvodom na otvorenie bytu bola situácia, ktorá vyžadovala okamžitý zásah zo strany správcu. V byte zostali pootvárané okná dôsledkom čoho sa do bytu dostal sneh, ktorý po roztopení mohol spôsobiť rozsiahle škody na vnútornom vybavení bytu. V byte sa nachádzalo oblečenie - 1 ks rifle, 1 ks pulóver, písací stôl, v zásuvkách písacie potreby, zošity, 2 ks stolička, rozobratý nábytok, detská vanička, detský chodák, hračky, na balkóne prepravka 2 ks zaváraniny.

22. V rámci občianskoprávnych vzťahov platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodne sa obohatí ten, kto získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, alebo aj v prípade, ak právny dôvod plnenia spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní.

23. V prejednávanej veci došlo k tomu, že žalobca od 01.08.2007 poskytoval žalovanému plnenie bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pretože zmluva o podnájme bytu uzatvorená medzi stranami 31.05.2007 bola ukončená v súvislosti so skončením pracovného pomeru žalovaného u žalobcu k 31.07.2007 s poukazom na čl. 2 ods. 2.2 písm. e) zmluvy o podnájme. K tomuto dátumu bol žalovaný povinný byt vypratať, čo však napriek oznámeniu a následnej výzve neučinil a ani za žalobcom poskytované plnenie (predmetný byt) nebola mu žalovaným platená náhrada. Preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, na základe čoho medzi nimi vznikol od 01.08.2007 záväzkový vzťah, t.j. medzi žalovaným ako tým, ktorý sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi žalobcom ako tým, na úkor ktorého sa žalovaný obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovi takto patrí náhrada za užívanie bytu žalovaným bez právneho dôvodu vo výške zodpovedajúcej dohodnutému nájomnému bez dotácie, keďže žalovaný nebol od 01.08.2007 zamestnancom žalobcu, t. j. v sume 330,19 eur za každý mesiac užívania, t.j. 330,19 eur x 30 mesiacov (od 01.08.2007 do 31.01.2010) + 11,7925 eur denne (330,19 eur / 28 dní vo februári 2010) x 15 dní za užívanie bytu žalovaným v mesiaci február 2010, t.j. 9 905,70 eur + 176,89 eur, spolu 10 082,59 eur.

24. V závere súd dopĺňa, že jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť. Preto stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, ktoré je povinná uniesť spolu s dôkazným bremenom. V sporovom konaní je pritom súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Na základe uvedeného, keďže žalovaný v priebehu konania akokoľvek nespochybnil tvrdenia žalobcu, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu tvrdeného žalobcom, riadne ním aj preukázaného predloženými dôkazmi, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti, a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a na skutočnosť, že žalovaný neuhradil včas a riadne dlžnú sumu, dostal sa s plnením vo vzťahu k žalobcovi do omeškania. Preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bola žaloba doručená žalovanému v zmysle podanej žaloby.

29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Podľa § 218 ods. 1 O.s.p., obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

33. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcovi si súd vymienil na samostatné konanie s poukazom na § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Piešťany v písomnom vyhotovení 2x.

Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.