Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľky (matky): D. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. č. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Gabriel Szabó, Kolárovo, Kostolné námestie 32, proti otcovi: M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. č. XXX, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., Šaľa, Štúrova 42, IČO: 36 866 296, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, na odvolanie otca v časti výživného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 17C/318/2014-165 zo dňa 27. septembra 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného m e n í nasledovne:

II. Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 80,- Eur za obdobie od 10.03.2014 do 30.06.2015. Od 01.07.2015 zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 80,- Eur na 100,- Eur mesačne. Výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

III. Zročné výživné za obdobie od 10.03.2014 do 30.09.2016 v celkovej výške 1.986,77 Eur, je otec dieťaťa povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 55,- Eur, ktoré splátky sú splatné popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v predmetnej veci určenia otcovstva rozhodol nasledovne: I. Súd určil, že M. C., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, je otcom maloletého dieťaťa Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, z matky D. Y., nar. XX.XX.XXXX. II. Súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom súd v tejto časti obmedzil výkon rodičovských práv a povinností otcovi dieťaťa. III. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 100,- Eur za obdobie od 10.03.2014 do 30.06.2015 a od 01.07.2015 naďalej vo výške 130,- Eur, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. IV. Zročné výživné za obdobie od 10.03.2014 do 27.09.2016 v celkovej výške 2.780,- Eur, je otcovi uložil zaplatiť v mesačných splátkach po 80,- Eur, kde splátky sú splatné popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravil.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. VII. Otec dieťaťa je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za podanie návrhu na určenie otcovstva vo výške 66,- Eur, a to 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie v napadnutej časti výživného odôvodnil s použitím § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a 2, § 76, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že relevantnou skutočnosťou z hľadiska vzniku rodičovskej vyživovacej povinnosti je narodenie dieťaťa. Pri maloletých deťoch zákon umožňuje určenie výživného aj spätne vo vzťahu k dňu začatia konania, a to najviac za obdobie troch rokov. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.

3. Z listinných dôkazov a výsluchu matky dieťaťa ohľadne jej príjmov a výdavkov na dieťa súd zistil nasledovné: do 10/2014 matka poberala dávky v materstve 317,10 Eur, naďalej až dodnes poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa celkovo vo výške 230,- Eur. V období od 01/2015 do 12/2015 pracovala na základe Dohody o pracovnej činnosti a to najviac 10 hod. týždenne za 2,20 Eur na hodinu (max. 88,- Eur mesačne) a od 01/2016 do 12/2016 pracuje na základe Dohody o pracovnej činnosti a to najviac 10 hod. týždenne za 2,33 Eur na hodinu (max. 93,20 Eur mesačne). V roku 2015 dosiahla príjem na základe dohody vo výške 23,15 Eur v mesiaci august a v roku 2016 v mesiacoch 02, 07, 08 po 16,37 Eur a v mesiacoch 01, 03, 04, 05, 06 po 24,56 Eur. Dieťa je zdravé, matka má bežné výdavky na stravu, oblečenie hygienu dieťaťa. Zvýšené výdavky pozostávali z nákupu plienok (od narodenia dieťaťa) vo výške 56,- Eur mesačne a nákupu hračiek rozvíjajúcich psychomotorické schopnosti dieťaťa a najmä nákupu detskej výbavy po narodení dieťaťa - fľaše, špeciálne umývacie a pracie prostriedky pre novorodencov, podporná poduška pod bruško, chodidlo, ležadlo, rozvojová podložka, trojkolka, vlhčené obrúsky, detské topánky, hojdací koník, a pod. (č.l. 93, 95, 96, 98, 99, 101, 103-106, 108-111, 113-115, 131 - vo výške min. 600,- Eur). V spoločnej domácnosti žije matka s dieťaťom a so svojou matkou S. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v období od 01/2014 do 01/2015 poberala nemocenské dávky v celkovej výške 2.941,90 Eur, od 20.01.2015 bola nezamestnaná, posledná dávka v nezamestnanosti jej bola vyplatená 17.08.2015, za uvedené obdobie jej bolo celkovo vyplatených 1.414,70 Eur. Náklady na bývanie predstavujú pravidelné mesačné platby za elektrinu 55,- Eur, plyn 49,- Eur, koncesie 4,64 Eur, spolu 108,64, rozrátané na dve osoby (matka s dieťaťom) to potom predstavuje 72,43 Eur mesačne.

4. Z listinných dôkazov ohľadne príjmov a výdavkov otca dieťaťa súd zistil nasledovné: pôvodný pracovný pomer u Z. - M., s.r.o. (od 01.09.2010 do 14.11.2014) skončil otec dieťaťa výpoveďou z jeho strany (v 11/2014), nakoľko si našiel lepšie platenú prácu na stavbe v Nemecku, tu zotrval len 3 týždne a potom som si našiel prácu u aktuálneho zamestnávateľa. Za obdobie od 03/2014 do 11/2014 dosiahol vymeriavací základ v priemere 526,54 Eur mesačne. Z Nemecka sa vrátil 20.12.2014 na Vianoce, pričom späť sa mal sa už nevrátil. V Nemecku za 3 týždne (12/2014) zarobil 1.600,- až 1.700,- Eur netto. V období od 30.07.2014 do 11.08.2014 bol zamestnaný u E. F., s.r.o., kde dosiahol vymeriavací základ v priemere 215,31 Eur mesačne, v období od 15.11.2014 do 31.12.2014 bol zamestnaný u E. F., s.r.o., kde dosiahol vymeriavací základ v priemere 343,59 Eur mesačne. U zamestnávateľa T.E.Y. - D., s.r.o. pracuje od 01.06.2015, od 06/2015 do 11/2015 dosiahol vymeriavací základ 380,- Eur mesačne, od 11/2015 do 01/2016 mal vyplatené cestovné náhrady v celkovej výške 655,- Eur (218,33 Eur mesačne v priemere) a čistý príjem v priemere 345,82 Eur; od 02/2016 do 08/2016 mal vyplatené cestovné náhrady v celkovej výške 2.108,- Eur (301,14 Eur mesačne v priemere) a čistý príjem v priemere 383,87 Eur; jeho čistý príjem teda predstavuje v priemere 624,58 Eur za uvedené obdobie. Manželka otca dieťaťa bola do 30.06.2015 na rodičovskej dovolenke (syn S., nar. XX.XX.XXXX), poberala rodičovský príspevok 203,- Eur mesačne, od 01.07.2015 je zamestnaná v N. D. N., s.r.o., kde v období od 11/2015 do 01/2016 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 817,33 Eur, od 02/2016 do 08/2016 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 676,- Eur. Od 11/20015 do 08/2016 tak dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo

výške 746,67 Eur. Otec dieťaťa žije so svojou manželkou a dvomi mal. synmi v spoločnej domácnosti, pričom vyčíslil výdavky na mal. S. vo výške 252,- Eur mesačne a na mal. M. vo výške 269,- Eur. Na domácnosť vyčíslil mesačné výdavky nasledovne: elektrina a plyn 108,- Eur, UPC 5,- Eur, splácanie úveru 113,23 Eur, benzín 50,- Eur, strava 300,- Eur, spolu 576,23 Eur na 4 osoby, t.j. 144,- Eur na 1 osobu.

5. Uznesením sp. zn. 16P/366/2015 zo dňa 18.12.2015 Okresný súd Galanta nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 80,- Eur. Z poštových poukážok vyplynulo, že otec uhradil na výživu dieťaťa doposiaľ 770,- Eur (č.l. 136 a 147). Žiadnym iným spôsobom sa otec nepodieľa na výchove a starostlivosti o dieťa, ako sa vyjadril, nemá o to ani záujem.

6. Vzhľadom na uvedené, najmä súd považoval za spravodlivé určiť výživné od narodenia maloletej sumou 100,- Eur mesačne. Zmenu výživného od 01.07.2015 súd odôvodňuje tým, že manželka otca dieťaťa ukončila rodičovskú dovolenku, zamestnala sa (súd poukazuje na vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov), rodina tak objektívne dosahuje vyšší príjem, kým matka dieťaťa je stále na rodičovskej dovolenke a iba ona vykonáva osobnú starostlivosť o mal. dieťa, pričom otec dieťaťa niekoľkokrát prezentoval pred súdom, že nemá záujem o dieťa, nebude vykonávať rodičovské práva a povinnosti okrem plnenia si vyživovacej povinnosti, čo znamená, že dieťa nebude chodievať napr. ani na dovolenky tak, ako jeho súrodenci, kultúrne podujatia, výlety a pod. Cieľom zákonných ustanovení o výživnom je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

7. Keďže súd priznal plnenie vyživovacej povinnosti od narodenia dieťaťa, t.j. 5 mesiacov pred podaním návrhu, (okolnosti prípadu odôvodňujú takéto priznanie výživného - pôrod, šestonedelie, starostlivosť o dieťa po návrate z nemocnice), musel rozhodnúť aj o dlžnom výživnom.

8. Dlžné výživné za obdobie od 10.03.2014 do 27.09.2016 v celkovej výške 3.550,- Eur, (vypočítané 100,- Eur x počet mesiacov 16 - od 10.03.2014 do 30.06.2015 a 130, - Eur x 15 mesiacov od 01.07.2015 do 27.09.2016); z tejto sumy však súd odpočítal plnenie otca na výživné vo výške 770,- Eur, celkové dlžné výživné tak predstavuje sumu 2.780,- Eur. Otcovi potom uložil zaplatiť dlh na výživnom v mesačných splátkach po 80,- Eur, kde splátky sú splatné popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca - otec a to v časti výroku III. v časti určenia výšky výživného a vo výroku IV. vzhľadom na určenie výšky zročného výživného ako aj sumy jednotlivých splátok, ale aj doby jeho určenia. Poukázal na znenie § 75 Zákona o rodine, keď súd pri určovaní výživného je povinný skúmať nielen schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného, ale aj oprávnené potreby maloletého dieťaťa. Až po ich posúdení a komparácii je možné dospieť k výške súdom určeného výživného. Takisto poukázal na to, že súdna prax počíta s percentuálnym výsekom v rozsahu 20% až 25%, čiže jednej pätiny až jednej štvrtiny z čistého mesačného príjmu povinného rodiča a následne niektorými rozhodnutiami zvýšenými na percentuálnu mieru 25% až 30% z čistého príjmu povinného rodiča. Tieto dve zásady sa však do rozsudku súdu prvej inštancie vôbec nepreniesli. Súd sa nezaoberá vôbec výdavkami na maloleté dieťa. Zo súdneho spisu vyplýva, že príjmy odporcu od roku 2014 je treba rozčleniť na obdobie od marca 2014 do novembra 2014 v sume 419,44 Eur, od marca 2014 do apríla 2014 nemocenské 177,30 Eur, za mesiace december 2014 1.700,- Eur, spolu je to priemer 600,68 Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť na štyri vyživovacie povinnosti potom 30% z uvedenej sumy je 180,- Eur. Ďalším obdobím je jún 2015 do decembra 2015 v sume 692,76 Eur, kde na výživné na tri deti vo výške 30% pripadá 207,- Eur. A napokon je to obdobie január 2016 do augusta 2016 v priemere 684,38 Eur, kde na výživné na tri deti pripadá 30%, tzn. 115,- Eur. (?) Súčasne je zrejmé, že aj príjmy manželky odporcu za toto obdobie predstavovali od marca 2014 do júla 2015 mesačne rodičovský príspevok 203,20 Eur, od júla 2015 do decembra 2015 695,75 Eur a od januára 2016 do augusta 2016 668,40 Eur. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to mal. S. C., nar. XX.XX.XXXX, tzn. t.č. 4 roky a mál. M. C., nar. XX.XX.XXXX, 12 rokov. V čase od marca 2014 do júla 2015, bola

manželka odporcu na rodičovskej dovolenke a za toto obdobie mal odporca vyživovaciu povinnosť aj k nej. Z uvedeného je zrejmé, že súdom určené výživné vysoko prekračuje prípustnú percentuálnu mieru. Namietal, že rozsudok neobsahuje zdôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, ktoré výdavky a v akej výške súd považoval za oprávnené a preto nie je možné dospieť k sume, ktorá by zaväzovala povinného na plnenie výživného. Rozsudok nie je ani v súlade so zásadou, že životná úroveň jedného dieťaťa nemôže presahovať životnú úroveň ostatných dvoch odporcových detí. Nakoniec namietal, že zročné výživné tiež nebolo správne určené čo do času , nakoľko koniec lehoty má byť ohraničený nie dňom 27.09.2016, ale dňom 30.09.2016. Inak pri daných výrokoch by sa vytvorilo vákuum neurčeného výživného za dobu od 28.09.2016 do 30.09.2016. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. Z. od 10.03.2014 do 30.06.2015 v sume 50,- Eur mesačne a od 01.07.2015 v sume 80,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zameškané výživné za obdobie od 10.03.2014 do 30.09.2016 súd povolí otcovi zaplatiť v splátkach po 50,- Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok po právoplatnosti rozsudku. Ostatné výroky navrhol ponechať nezmenené.

10. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázala tiež na znenie § 62 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine zdôrazňujúc, že nie je pravdou, že by životná úroveň maloletej Z. presahovala životnú úroveň ostatných detí odporcu. Sám odporca vyrátal a porovnal výdavky na všetky svoje deti a z týchto dôvodov je zjavné, že výdavky na deti odporcu pochádzajúce z jeho manželstva sú vyššie ako výdavky na mal. Z. a z toho dôvodu súdom určené výživné nepresahuje životnú úroveň zvyšných dvoch detí odporcu. Ani odporca presnejšie nešpecifikoval z čoho pozostávajú výdavky na jeho dve deti. Čo sa týka vyživovacej povinnosti odporcu voči jeho manželke v tejto súvislosti poukázala na to, že aj ona bola na materskej, rodičovskej dovolenke a napriek tomu jej odporca na jej výživu žiadnym spôsobom neprispieval, pritom Zákon o rodine (§ 74 ods. 1) má ustanovenie, v zmysle ktorého otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá je povinný najdlhšie po dobu 2 rokov najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Túto skutočnosť zrejeme odporca opomenul. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil.

11. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník s tým, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd tento v napadnutých častiach potvrdil.

12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) v spojení s § 62 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 388 zmeniť.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie určil výživné pre mal. Z. v správnej výške a v závislosti od bežného výživného posúdil aj výšku zročného výživného.

15. Predmetom konanie bolo určenie otcovstva k maloletej a tým spojená úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Podľa § 221 písm. a/ rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje v časti výrokov I., II., V. a VII. odôvodnenie.

16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

18. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

20. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je primeraným výživným pre maloletú od jej narodenia do XX.XX.XXXX (vrátane) suma 80,- Eur mesačne a od 01.07.2015 je dôvodné zvýšenie výživného pre maloletú na 100,- Eur mesačne.

21. Dôvodná je argumentácia otca v jeho odvolaní. Podľa ustálenej súdnej praxe výživné má byť u povinného rodiča určené v rozsahu 20% - 30% z čistého príjmu pre všetky touto osobou vyživované

deti a takto ustálené výživné má byť rozpočítané medzi výživou oprávnené osoby. Zárobok otca súd prvej inštancie ustálil v priemere 624,58 Eur mesačne vrátane vyplatených cestovných náhrad, pričom tieto slúžia na uspokojovanie potrieb osoby oprávnenej na tieto náhrady a pri určovaní výživného sa tieto premietnu tak, že pri vyčíslovaní jeho potrieb sa zohľadní, že jeho denné bežné potreby sú pokryté cestovnými náhradami. Vychádzajúc z uvedeného, aj pri príjme 624,58 Eur podiel 25% určený na výživné pre deti vo veku detí otca predstavuje sumu 156,15 Eur. S prihliadnutím na príjem manželky otca, ktorá má vyživovaciu povinnosť voči deťom pochádzajúcim z manželstva s otcom a tiež príjem matky mal. Z. potom odvolací súd dospel k záveru, že k splneniu podmienky, aby sa maloletá podieľala na životnej úrovni svojich rodičov je primeraným výživným zo strany otca je suma 80,- Eur od narodenia maloletej do 30.06.2015 (vrátane).

22. V zmysle súdom prvej inštancie necitovaného, ale v podstate použitého § 78 Zákona o rodine v spojení ustanovením § 231 CSP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

23. Správne prvoinštančný súd vychádzal zo skutočnosti, že následne došlo k zmene pomerov a po jej posúdení dospel k záveru, že je dôvodným od 01.07.2015 zvýšiť výživné pre mal. Z.. Vzhľadom na existenciu troch vyživovacích povinnosti u otca maloletej a zmenu spočívajúcu v tom, že jeho manželka nastúpila späť do pracovného pomeru s príjmom vyšším než má otec. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb, ich možností a schopností odvolací súd dospel k záveru, že otec maloletej má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletej Z. od 01.07.2015 zvýšené výživné 100,- Eur mesačne. Sumu zvýšeného výživného môže otec maloletej zo svojho príjmu, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletej.

24. Aj odvolací súd pri výpočte dlžného výživného postupoval ako súd prvej inštancie, s tým, že vo veci je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, okrem toho dôvodná je argumentácia otca, že dlžné výživné treba počítať s prihliadnutím na splatnosť bežného výživného za celý mesiac, tzn. v danom prípade, keď súd prvej inštancie rozhodol 27.09.2016 tak do 30.09.2016 vrátane.

25. Dlžné výživné za obdobie od 10.03.2014 30.09.2016 v celkovej výške 2.756,77 (vypočítané 80,- Eur od 10.03.2014 do 30.06.2015 je 56,77 Eur za mesiac marec 2014 + 9 mesiacov 9 x 80,- Eur + 6 mesiacov roku 2015 6 x 80,- Eur + 6 mesiacov roku 2015 po 100,- Eur + 9 mesiacov roku 2016 po 100,- Eur, čo je spolu 2.756,77 Eur. Z tejto sumy však súd odpočítal plnenie otca na výživné vo výške 770,- Eur, celkové dlžné výživné tak predstavuje sumu 1.986,77 Eur. Otec dieťaťa je povinný zaplatiť dlh na výživnom v mesačných splátkach po 55,- Eur mesačne, kde splátky sú splatné popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

26. Výživné je splatné na mesiac vopred. Vzhľadom na výšku dlžného výživného súd povolil otcovi splácať ho v mesačných splátkach, ktoré dlžné výživné bude otec splácať 3 roky. Splátky sú zročné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak otec zmešká, čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh.

27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

28. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .