Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/169/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1/ S. C., 2/ Y. C., obaja bytom H. Y. XXX, o vymoženie 2.548,85 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. júna 2016, č.k. 10Er/390/2012-34, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 2, 41 ods. 2. písm. d) Ex. por., § 52 ods. 1-4, 53 ods.1, 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sa začalo exekučné konanie proti povinnému na vymoženie 2.548,85 Eur s prísl.. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučným titulom vo veci je rozsudok rozhodcu JUDr. Michala Krnáča, č.k. RK 1775/10-MK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2010 a vykonateľnosť dňa 31.12.2010. Z obsahu citovaného exekučného titulu vyplýva, že rozhodca zaviazal povinného I, II zaplatiť oprávnenému 2708,85 Eur s prísl. a to na základe úverovej zmluvy zo dňa 21.01.2008. Súd prvej inštancie konštatoval, že povinný 2/ je v zmluve označený svojím menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom. Povinný 2/ (správne malo byť uvedené povinný 1/) je v zmluve označený svojím menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom a tiež údajmi podnikateľa - živnostníka. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej „VOP“) vyhotovené oprávneným. Vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy je v čl. 21 obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej akékoľvek vzniknuté spory zo zmluvy budú riešené cestou súdu alebo v rozhodcovskom konaní. I keď už bolo vo veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, súd opätovne prehodnotil procesné podmienky pre ďalšie trvanie exekúcie. Vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy medzi účastníkmi konania 21.01.2008, súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov, účinných k tomuto dátumu. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu. Povinný 1/ je síce v zmluve o úvere označený aj ako podnikateľský subjekt, avšak takéto označenie súd nepovažoval za dostatočné pre záver, že povinný 1/ vystupoval pri uzavretí zmluvy ako podnikateľský subjekt. V žiadosti o poskytnutie úveru je povinný 1/ označený, tak ako v samotnej úverovej zmluve, údajmi ako fyzická osoba nepodnikateľ a zároveň ako fyzická osoba podnikateľ. Kolonka v čl. VI, kde sa uvádza účel čerpania pôžičky nie je vyplnená. V úvodnej časti Žiadosti, je formulárovo zaškrtnuté, že ide o živnostenskú pôžičku. V zmluve o úvere nie je vôbec uvedený účel poskytnutej pôžičky - úveru. Z činnosti súdu je známe, že čerpanie pôžičky na podnikateľský účel oprávnený uvádzal v čl. 1 Zmluvy. V danom prípade však účel vymedzený nie je. Súd prvej inštancie sa neuspokojil s formálnym označením povinného I ako podnikateľa. Označenie povinného 1/ je neurčité a neposkytuje odpoveď na otázku, aká je podnikateľská činnosť dlžníka a aký konkrétny súvis malo s týmto predmetom činnosti dlžníka uzavretie príslušnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatuje, že nevymedzenie účelu poskytnutia úveru v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného má za následok, že úverovú zmluvu treba považovať za spotrebiteľskú. Súd prvej inštancie preto ustálil, že medzi oprávneným a povinným 1/ a 2/ zo zmluvy vznikol spotrebiteľsko-zmluvný vzťah, konštatoval, že v čl. 21 je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle čl. 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to rozhodcovská doložka. Cieľom rozhodcovskej zmluvy/ doložky je dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Ak však nebola dojednaná individuálne v štandardnej zmluve, ale bola „nanútená“ jednou zmluvnou stranou, je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom konaní riadne brániť. V danej veci rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve znemožňuje spotrebiteľovi (povinným) vyriešiť prípadný spor medzi účastníkmi inak, ako v rozhodcovskom konaní. Túto doložku si spotrebiteľ/povinný nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber, vzhľadom na jej spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Celú zmluvu, vrátane zmluvných podmienok mohol ako celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, rozhodcovská doložka v danej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej je taktiež v rozpore s dobrými mravmi a princípmi ochrany spotrebiteľa, akékoľvek plnenie, priznané rozhodcovským súdom je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie exekúciu v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2, § 45 ods. 1, písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, v ktorom namietal, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXX-XXXXX zo dňa 21.01.2008 nie je úverom spotrebiteľským, nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi oprávneným ako veriteľom a povinným 1/ ako dlžníkom. Poukázal na skutočnosť, že povinný 1/ predložil oprávnenému pri podaní žiadosti o poskytnutie úveru živnostenský list č. Žo-XXXX/XXXXX/XZXX zo dňa 27.04.2004 vydaný Obvodným úradom Považská Bystrica, daňové priznanie za rok 2005 a 2006, potvrdenia o výške daňovej povinnosti za rok 2008, výkaz o majetku a záväzkoch za rok 2006 a faktúry, z ktorých vyplýva vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti. Povinný 1/ v žiadosti o poskytnutie pôžičky zo dňa 16.01.2008 vyplnil všetky údaje pre podnikateľský subjekt. Aj samotná žiadosť je označená ako pre podnikateľské subjekty. Oprávnený je toho názoru, že pokiaľ súd prvej inštancie mal pochybnosti o charaktere zmluvného vzťahu, a to napriek 1. explicitnému vyjadreniu v bode 1.1 Zmluvy o účele poskytnutia úveru, 2. označeniu dlžníka v zmluve ako podnikateľa ako aj ďalších ustanovení zmluvy, ktoré jednoznačne preukazujú, že je uzatvorená medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti a nie s dlžníkom ako spotrebiteľom, keďže neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. mal oprávneného vyzvať na predloženie ďalších možných doplňujúcich dôkazov a vyjadrenia na odstránenie prípadných pochybností o charaktere záväzkového vzťahu. Oprávnený na základe uvedeného nesúhlasí so záverom súdu, že dlžník neuzatvoril zmluvu ako podnikateľ. Povinný 1/ pred uzatvorením zmluvy ako aj v čase jej uzatvárania vystupoval ako podnikateľský subjekt a o úver žiadal za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Zároveň vo svojom odvolaní poukázal i na ustálenú súdnu prax, že v prípade pokiaľ osoba hoci by len predstierala. že je podnikateľom, potom sa nemôže dovolávať ochrany spotrebiteľa (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C464/01 vo veci Gruber proti Bay Wa AG). Povinný 2/ pristúpil k peňažnému záväzku v zmysle § 533 Obchodného zákonníka, a teda zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka zo zmluvy o revolvingovom úvere. Jeho postavenie nie je rovnaké ako postavenie dlžníka, napr. nemá nárok na poskytnutie pôžičky, ktoré patrí len dlžníkovi. Oprávnený má tiež za to, že vymáhaný nárok nakoľko nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nemožno preto ani zastaviť exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený navrhuje odvolaciemu súdu aby zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zaviazal povinných 1/ a 2/ k náhrade trov odvolacieho konania.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 473 v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

8. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

9. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity a nie je potrebné jeho prípadne zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

10. Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/ bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že povinný 1/ a 2/ v zmluvnom vzťahu vystupovali ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd preto zastáva právny názor, že predmetná Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 21.01.2008, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným 1/ a 2/ ako fyzickými osobami nepodnikateľmi, kedy povinný 1/ pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné aplikovať aj právne normy právneho poriadku chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v príslušnom znení, bolo preto potrebné vychádzať aj z ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím aj na príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS. Súd prvej inštancie v tomto smere správne zisťoval, či predložená úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného, podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Rozhodcovskú doložku, na základe ktorej si rozhodcovský súd založil svoju právomoc, obsiahnutú v článku 21. zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 21.01.2008, súd prvej inštancie dôvodne považoval za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.

12. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernice Európskej únie v zásade nemajú ako prameň európskeho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje povinnosť interpretovať vnútroštátne právo eurokonformným spôsobom. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má pritom vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Na účely tohto posúdenia je potrebné spresniť, že vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, článok 6 uvedenej smernice musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré majú v rámci vnútroštátneho právneho poriadku právnu silu noriem verejného poriadku (viď Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristine Rodríguezovej Nogueirovej C-40/08).

13. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve o revolvingovom úvere vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto zmluvného ustanovenia je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy, vrátane adhéznych všeobecných obchodných podmienok, ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. V danom prípade veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

14. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tom smere, že predmetná zmluva o úvere, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 21.01.2008 je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinnými 1/ a 2/ bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že aj povinný 1/ v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný 1/ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je síce povinný 1/ označený ako dlžník aj ako fyzická osoba, ale aj ako fyzická osoba - podnikateľ, avšak v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali práve nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na odvolací dôvod oprávneného doplňuje, že súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o revolvingovom úvere č. 80673-21021 zo dňa 21.01.2008 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon podnikateľskej činnosti nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. Všeobecný údaj v zmluve o revolvingovom úvere, že veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky na účely podnikateľskej činnosti, neposkytuje dostatočnú odpoveď na otázku na aký výkon podnikateľskej činnosti majú byť peňažné prostriedky poskytnuté, resp. aký konkrétny súvis s výkonom podnikateľskej činnosti uzavretie úverovej zmluvy má. Navyše, ani formálne označenie dlžníka 1/ identifikačným číslom IČO a dlžníka 2/ v predmetnej zmluve rodným číslom spoľahlivo nepodporuje tvrdenie oprávneného, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou, resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Rovnako ako súd prvej inštancie správne konštatoval, že ani zo žiadosti o poskytnutie úveru, ktorá časovo predchádzala uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere, nebol jasne uvedený účel čerpania úveru, pretože nebol vyplnený. Hoci oprávnený vo svojom odvolaní namietal, že žiadosť povinný 1/ vyplnil ako fyzická osoba

- podnikateľ, odvolací súd však preskúmaním tejto žiadosti zistil, že ani z týchto uvedených údajov nemožno spoľahlivo určiť účel žiadaného úveru ako aj skutočnosť, že bol poskytnutý nespotrebiteľský úver. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie i v tom smere, že nakoľko bol účel poskytnutia finančných prostriedkov predtlačený v zmluve a rovnako aj kolónky, ktoré povinní vyplňovali, boli formulárového typu, a preto povinní len ťažko mohli vyjadriť ich skutočnú vôľu pri žiadaní o úver. Rovnako ako pre súd prvej inštancie ani pre súd odvolací takéto formálne poskytované údaje dostatočne nepreukazujú nespotrebiteľský charakter úveru. Odvolací súd dodáva, že aj skutočnosť, že spoludlžníčkou je manželka povinného 1/ ( čo bolo preukázané zo šetrenia odvolacieho súdu lustráciou v registri obyvateľov zo dňa 15.02.2017), podporuje fakt, že skutočnou vôľou povinných 1/ a 2/ bolo zobrať „nepodnikateľský“ úver a peňažné prostriedky z úveru žiadali za nepodnikateľským účelom.

16. K námietke oprávneného o tom, že keď mal súd pochybnosti o charaktere predmetného zmluvného vzťahu, mal oprávneného vyzvať na doplnenie ďalších dôkazov, odvolací súd uvádza, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy veriteľ (oprávnený), a preto v rámci svojho odvolania mohol na podporu svojich tvrdení pripojiť i ďalšie možné dôkazy, ktoré by spoľahlivo preukázali opak.

17. Odvolací súd ďalej uvádza, že zmluvu o revolvingovom úvere síce ako zmluvný typ upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodnom zákonníku, avšak v prípade, ak nie je preukázaný - resp. ak zo zmluvy i ďalších dôkazov či skutočností je zrejmé, že ide o spotrebiteľský úver, budú sa aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere. Pretože uvedený zákon o spotrebiteľskom úvere upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti, vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis.

18. Odvolací súd konštatuje, že exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

19. Odvolací súd dopĺňa, že v danom prípade je správne právne posúdiť rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne exekučné konanie zastavil (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku).

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .