Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoP-37-2017.pdf
PDF · 99.57 KB
Case nature
Subarea
24CoP/37/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. H., nar. XX.XX.XXXX, C. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov: F. H., nar. XX.XX.XXXX, Y. F., Ľ. Y. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Jana Brišková Dominová, Štefánikova 6453/2C, Piešťany a J. H., nar. XX.XX.XXXX, Y. F., V. XXX/XX, zastúpený splnomocnencom: Ing. Y. Y., M. L. X, J., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 9P 101/2016-16 zo dňa 20. januára 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti o úprave styku otca s maloletými deťmi r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie: Maloleté deti G. H., nar. XX.XX.XXXX a C. H., nar. XX.XX.XXXX sa ponechávajú v starostlivosti matky. Upravuje sa styk otca s maloletou G. a maloletým C. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletú G. a maloletého C. vyzdvihne a odovzdá ho v mieste ich bydliska. Výrokom II. vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie neodkladného oparenia zamietol. Výrokom III. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Napokon výrokom IV. súd poučil matku a otca, že si na Okresnom súde Piešťany môžu podať návrh na začatie konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom G. H., nar. XX.XX.XXXX a C. H., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva. Ak návrh na začatie konania vo veci samej podaný bude, účinky neodkladného opatrenia budú trvať až do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Ak takýto návrh podaný nebude a súd nezačne konanie vo veci samej z úradnej moci, účinky nariadeného neodkladného opatrenia zaniknú zrušením tohto uznesenia v nadväznosti na rozhodnutie vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a v prípade, že k rozvodu manželstva nedôjde, zrušením tohto uznesenia z úradnej moci, ak súd zistí, že sa zmenili pomery alebo odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené; inak budú jeho účinky trvať. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 1 a § 2 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 333, § 334 Civilného sporového poriadku, § 360, § 363 Civilného mimosporového poriadku, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 28 ods. 2 Zákona o rodine a vecne tým, že po oboznámení sa s obsahom návrhu otca, ako aj s obsahom správy kolízneho opatrovníka o výsledkoch vykonaného šetrenia dospel súd k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu ako navrhuje otec nie je dôvodné. Neodkladným opatrením možno dočasne upraviť aktuálne pomery účastníkov, preto nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie na čas po rozvode ako navrhol otec. Súd mal za preukázané, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dosiaľ nebol upravený súdnym rozhodnutím. Maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, pričom momentálne prebieha konanie o rozvod ich
manželstva, ktoré ešte nebolo právoplatne skončené. Súd má zo zhodného tvrdenia rodičov zistené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2016, odvtedy osobnú starostlivosť o obe maloleté deti zabezpečuje matka, u ktorej maloleté deti bývajú. Z vyjadrení rodičov je zrejmé, že obaja rodičia súhlasia s týmto aktuálnym stavom v otázke vykonávania osobnej starostlivosti, pričom kolízny opatrovník vykonaním šetrením zistil, že maloleté deti tu majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu a vývin a súdu neoznámil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti. Maloletá G. kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že chce ostať bývať s mamou a bratom. Otec sám pritom navrhol neodkladným opatrením na čas po rozvode maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky. Na základe uvedeného preto súd v záujme nastolenia právnej istoty mal. deti ponechal v starostlivosti matky. Zo zhodného tvrdenia účastníkov má súd tiež zistené, že momentálne otec pravidelne prispieva na výživu maloletých detí, a to na mal. G. sumou 120,-eur mesačne a na mal. C. sumou 80,-eur. V zmysle § 366 CMP súd neodkladným opatrením môže nariadiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu určenom na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávnených osôb, ktorými sú v tomto prípade maloleté deti. V danom prípade súd uzavrel, že výživa maloletých detí zo strany otca v nevyhnutnej miere je zabezpečená, preto nie je daná potreba nariadenia neodkladného opatrenia v časti dočasnej úpravy vyživovacej povinnosti otca. Ohľadne stretávania otca s maloletou G. má súd zo zhodného tvrdenia rodičov zistené, že otec sa s maloletou stretáva pravidelne a teda je zabezpečený pravidelný osobný kontakt maloletej s otcom. Súd má osvedčené, že maloletá sa s otcom stretáva v dostatočnom rozsahu na to, aby bolo zabezpečené neprerušenie citových väzieb otca s maloletou a zachovanie ich vzájomného vzťahu. Zákon pri úprave styku dieťaťa s rodičom, s ktorým maloleté dieťa nežije v spoločnej domácnosti, uprednostňuje dohodu rodičov tak, aby mohli byť v dohodne zohľadnené aktuálne potreby a režim dieťaťa. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná potreby úpravy styku mal. G. s otcom neodkladným opatrením. Súd má však z vyjadrenia otca osvedčené, že otec sa s maloletým C. nestretáva, naposledy ho videl 13.08.2016, kedy sa matka s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Matka toto tvrdenie nespochybnila. Na základe uvedeného má súd osvedčenú potrebu dočasnej úpravy styku otca s maloletým C. neodkladným opatrením, aby bol zabezpečený dostatočný časový priestor pre naplnenie práva otca starostlivosti o maloletého. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je záujem maloletého dieťaťa, čl. 4 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok). Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah otca s maloletým, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Práve záujem maloletého súd považoval za rozhodujúci pre posúdenie, či existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle návrhu otca. Maloletý má 17 mesiacov a od augusta 2016, kedy mal maloletý 1 rok, sa maloletý C. s otcom nestretával. Vzhľadom na nízky vek maloletého a doteraz neprebiehajúci styk otca s maloletým súd nemá osvedčené, že je v záujme maloletého stráviť u otca, t.j. v úplnom odlúčení od matky, nepretržite celý víkend, čo predstavuje 2 prenocovania nepretržite. Vzhľadom na uvedené, nakoľko súd nemá preukázané aktuálne potreby a režim maloletého, súd dospel k záveru, že pre začiatok je vhodné, aby sa maloletý stretával s otcom tiež každú párnu sobotu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod. Súd pritom prihliadol na skutočnosť, že otec žiadal styk s maloletým len počas víkendov, ako aj na skutočnosť, že pri styku otca s maloletým bude prítomná aj dcéra Z.. Súd tiež dopĺňa, že vzhľadom na nezhody rodičov nie je vhodné, aby počas styku otca s maloletým bola prítomná aj matka. Súd má osvedčené, že maloletý momentálne nie zvyknutý tráviť čas s otcom a nie je zvyknutý, aby sa o neho staral otec, preto je vhodné, aby bola pri stretávaní otca s maloletým prítomná matka. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté dieťa. Záverom súd dodáva, že širšiu úpravu styku otca s maloletým by bolo možné hodnoverne posúdiť len po riadne vykonanom dokazovaní v konaní vo veci samej, kde by súd vykonal potrebné dôkazy na zistenie najlepšieho záujmu maloletého, jeho denný režim a potreby. Uvedené rozhodnutie však nebráni rodičom maloletého, aby sa spolu dohodli na styku otca s maloletým aj nad rámec neodkladného opatrenia. Právnym podkladom pre rozhodnutie o styku rodiča s maloletým dieťaťom je pritom súčasné vyjadrenie úpravy výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa tým rodičom, ktorému súd styk neupravuje, v súdnom rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu, v záujme nastolenia právnej istoty v pomeroch účastníkov, rozhodol súd o ponechaní maloletých detí v starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť v súčasnosti fakticky vykonáva; súd pritom zohľadnil, že sociálnym šetrení neboli zistené žiadne nedostatky v
doterajšom výkone osobnej starostlivosti o maloletých zo strany matky, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie v tejto časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 CMP. Súd súčasne poučil rodičov maloletých detí o možnosti podať si návrh vo veci samej, ktorý bude smerovať k úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu konania, v ktorom súd vykoná riadne dokazovanie a následne po vyhodnotení všetkých dôkazov rozhodne v súlade so záujmami maloletých detí s konečnou platnosťou, ako aj o právnych následkoch s tým spojených.
3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom advokátky vo výroku I. v časti úpravy styku a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázala na to, že otec žiadnym spôsobom nepomáhal matke v starostlivosti o deti a je namieste sa domnievať, že otec nie je schopný sa o ne sám postarať a to zvlášť o maloletého C., ktorý má 17 mesiacov a špecifické zdravotné problémy (intoleranciu na laktózu, bol sledovaný v onkologickej ambulancii) a vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Otec nepozná jeho denný režim, stravovacie potreby a návyky a preto je matka presvedčená sa o maloletého nedokáže sám postarať počas 7 hodín ako bolo určené v napadnutom rozhodnutí. Je preto v záujme maloletého a to s prihliadnutím na jeho nízky vek s ktorým je spojená úzka citová previazanosť na matku a tiež s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, aby bol pre začiatok styk s maloletým C. upravený v kratšom rozsahu a za prítomnosti matky, aby mu styk nevykonával zbytočný stres. Maloletý u otca nemá vytvorené prijateľné podmienky, nakoľko nemá zabezpečené potreby ako detská stolička či postieľka. Vyjadrenie G. v tomto smere nie je opodstatnené, pretože táto sa vzhľadom na svoj vek a vedomosti sa nedokáže vyjadriť k starostlivosti otca o maloletého C.. Už počas spolužitia otec neprejavoval o G. skutočný záujem, nie je pravdou, že otec vídaval maloletú G. len v nedeľu, stretáva sa s ním každý deň keď s ním ide cestou do školy ako aj každý víkend. Matka im v styku nikdy nebránila ani brániť nemieni, vychádza otcovi v ústrety. Nebol dôvod tento styk neodkladným opatrením upravovať, nakoľko potreba neodkladného riešenia vzhľadom na realizáciu styku otca s G. ani nevznikla. Uvedenú skutočnosť potvrdil súd aj v odôvodnení uznesenia keď uviedol, že otec sa s maloletou stretáva pravidelne a teda je zabezpečený pravidelný osobný kontakt maloletej s otcom. Súd má osvedčené, že maloletá sa s otcom stretáva v dostatočnom rozsahu na to, aby bolo zabezpečené neprerušenie citových väzieb otca s maloletou a zachovanie ich vzájomného vzťahu. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná potreba úpravy styku maloletej G. s otcom neodkladným opatrením. Napriek uvedenému t. j. v rozpore s odôvodnením, súd styk maloletej s otcom upravil, čo považuje za zmätočné. Matka v žiadnom prípade nemá záujem brániť otcovi v styku s jeho deťmi, práve naopak chce, aby si deti s otcom vytvorili a budovali vzťah. Je však nutné pri maloletom C., aby sa s otcom stretával postupne, aby nemal z týchto stretnutí zbytočný psychický stres. Samozrejme aj z pohľadu otca, aby si tento osvojil návyky svojich detí a vedel sa o nich postarať. Súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie, pričom upravil styk otca s maloletou G., ktorý sa reálne uskutočnil, teda nie je osvedčená nutnosť takejto úpravy, navyše sám túto skutočnosť potvrdil v odôvodnení rozhodnutia. Týmto svojim obsahom odôvodnenie odporuje výrokovej časti uznesenia. Vo vzťahu k úprave styku s maloletým C. súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, nemožno predpokladať s prihliadnutím na nízky vek maloletého, jeho zdravotné problémy, nezáujem otca o maloletého od jeho narodenia, neznalosť otca o dennom režime a stravovacích návykoch maloletého, že by bolo v záujme maloletého C., aby bol styk upravený v takom rozsahu ako je uvedené vo výrokovej časti. Matka zdôrazňuje, že maloletý C. je 7 mesačné dieťa, má za to že 7 hodín raz za 14 dní nie je cestou k vytvoreniu a budovaniu vzťahu s otcom. Za vhodnejšie riešenie považuje matka častejšie stretávanie každú sobotu v kratšom intervale 2 hodiny zatiaľ v jej prítomnosti pričom postupne možno interval zvyšovať. Na tomto mieste poukázala aj na zásadné rozpory odôvodnenia ktoré je neurčité, zmätočné, pretože na jednej strane súd v odôvodnení uvádza, že vzhľadom na nezhody rodičov nie je vhodné, aby počas styku otca s maloletým bola prítomná i matka, no hneď v zapätí uvádza, že súd má osvedčené, že maloletý momentálne nie je zvyknutý tráviť čas s otcom a nie je zvyknutý, aby sa o neho staral otec preto je vhodné, aby bola pri stretávaní otca s maloletým prítomná matka. Vzhľadom na to navrhuje, aby odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti úpravy styku sa zamieta.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie aj otec maloletého a to v časti úpravy styku. Rozhodnutie stretávať sa len párnu sobotu považuje za nesprávne a nedostačujúce, pretože bránenie otca stretávať
sa častejšie s C., teda posúdiť širšiu úpravu styku po riadnom dokazovaní kedy súd vykoná dôkazy na zistenie najlepšieho záujmu maloletého C., jeho denný režim a potreby. Je nevhodné, aby pri stretávaní otca bola prítomná matka, v odôvodnení na strane 7 je uvedené meno Z., ktorá neexistuje a otec poukazuje nesprávnosť. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil úpravu styku s maloletými deťmi na každú sobotu v mesiaci a zaviazal matku k povinnosti odovzdať maloleté deti v určenej dobe a v určitom mieste a to v mieste pobytu otca o 13.00 hod. a otec ich odovzdá v mieste pobytu matky o 17.00 hod. a to každú sobotu v mesiaci. Taktiež navrhuje, aby súd zmenil nesprávne uvedené meno v odôvodnení.
5. Vyjadrenia k odvolaniam podané neboli.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že obe odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. g), f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolania matky a otca maloletého sú dôvodné, keďže uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky a otca predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi.
8. V čase rozhodovania prvoinštančného i odvolacieho súdu o odvolaní matky boli od 01.07.2016 účinné nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok, ktorý je v zmysle ustanovenia § 395 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku tiež potrebné aplikovať na túto rodinnoprávnu vec starostlivosti súdu o maloleté deti. Civilný mimosporový poriadok vo svojej tretej časti obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu v § 360 až § 369.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že podaným návrhom sa otec maloletých detí domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal maloleté deti G. a C. zveriť na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obaja rodičia, otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej G. sumou 80,- eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 120,- eur mesačne. Otec tiež navrhol, aby bol upravený styk s maloletými deťmi tak, že bude oprávnený sa s nimi stýkať od piatka od 18:00 hod. do nedele 20:00 hod. s tým, že maloleté deti si prevezme a po skončení odovzdá v mieste bydliska matky. Uznesením napadnutým odvolaniami súd prvej inštancie výrokom I. upravil styk otca s maloletou G. a maloletým C. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloletú G. a maloletého C. vyzdvihne a odovzdá ho v mieste ich bydliska. V bode 27. odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že ohľadne stretávania otca s maloletou G. má súd zo zhodného tvrdenia rodičov zistené, že otec sa s maloletou stretáva pravidelne a teda je zabezpečený pravidelný osobný kontakt maloletej s otcom. Súd má osvedčené, že maloletá sa s otcom stretáva v dostatočnom rozsahu na to, aby bolo zabezpečené neprerušenie citových väzieb otca s maloletou a zachovanie ich vzájomného vzťahu. Zákon pri úprave styku dieťaťa s rodičom, s ktorým maloleté dieťa nežije v spoločnej domácnosti, uprednostňuje dohodu rodičov tak, aby mohli byť v dohodne zohľadnené aktuálne potreby a režim dieťaťa. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná potreby úpravy styku mal. G. s otcom neodkladným opatrením. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o úprave styku otca s maloletou G. a upravil rozsah a podmienky styku a v odôvodnení tejto časti rozhodnutia v rozpore s výrokom uviedol, že nie je daná potreba úpravy styku maloletej G. s otcom neodkladným opatrením. Úpravu styku maloletého C. súd prvej inštancie odôvodnil okrem iného aj nasledovne : Súd tiež dopĺňa, že vzhľadom na nezhody rodičov nie je vhodné, aby počas styku otca s maloletým bola prítomná aj
matka. Súd má osvedčené, že maloletý momentálne nie zvyknutý tráviť čas s otcom a nie je zvyknutý, aby sa o neho staral otec, preto je vhodné, aby bola pri stretávaní otca s maloletým prítomná matka (bod. 28. odôvodenia). Z uvedeného potom vyplýva, že výrok o úprave styku otca s maloletou G. je v rozpore s odôvodnením a odôvodnenie v časti úpravy styku otca s maloletým C. je vo vzájomnom rozpore, teda možno napadnuté rozhodnutie považovať za zmätočné.
10. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v dôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
11. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl.6 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Kým vo výroku rozsudku súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol.
12. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré procesný predpis priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
13. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. V ďalšom konaní súd prvej inštancie prihliadne na zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otca v odvolaní, o tejto zmene rozhodne podľa § 28 CMP a následne rozhodne vo veci, pričom rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP.
15. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).