Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-147-2016.pdf
PDF · 108.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/147/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: J.. Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. N. W., T. F. XXX, štátne občianstvo SR, zastúpeného: Ing. Alena Belicová, bytom Ružová dolina 658, proti žalovanej: J.. P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXA, A., štátne občianstvo SR, o určenie, že žalovaná nie je dedičkou zo závetu a iné, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.11.2015, č.k. 45C/172/2013-342, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie určil, že J.. P. B., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXA, A., nie je dedičkou zo závetu spísaného poručiteľkou S. A. vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N 20/2010, Nz 13669/2010, NCRza 2037/2010, NCRIs zo dňa 21.4.2010 notárom Q.. Q. Q. so sídlom T. XX, A.J., vo zvyšku žalobu zamietol a deklaroval, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 80 písm. c/ zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“), § 37 ods.1, § 38 ods.2, § 460, § 461 ods.1, § 476 ods.1, § 469, § 469a ods.3 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Obč. zákonník“) a vecne tým, že v danom prípade ide o sporové konanie, na základe návrhu podaného odkázaným dedičom J.. Z. A., v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 30D 520/2012 po poručiteľke S. A., rod. V.Č., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom A. - N. V., T. XX/X, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX so zanechaním závetu. Označené konanie o dedičstve bolo prerušené a synovi poručiteľky J.. Z. A. W.. bola uložená povinnosť, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal na Okresnom súde Bratislava III v Bratislave žalobu proti J.. P. B., že nie je dedičkou zo závetu spísaného poručiteľkou S. A. vo forme notárskej zápisnice pod č. N 20/2010, Nz 13669/2010 zo dňa 21.4.2010. Žalobca podal žalobu v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č. k. 30D 520/2012-80 zo dňa 24.7.2013 a jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. vyplýva priamo z ustanovenia § 175 k ods. 2 O. s. p..
3. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že poručiteľka S. A. zriadila závet vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 20/2010, Nz 13669/2010, NCRza 2037/2010, NCRIs 1389/2010 dňa 21.4.2010 spísanej notárom Q.. Q. Q., so sídlom T. XX, A., notárska zápisnica o právnom úkone obsahovala, miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, meno, priezvisko a sídlo notára, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníka, vyhlásenie
účastníka, že je spôsobilý na právne úkony, údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníka, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, obsah právneho úkonu, údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkom schválená, podpis účastníka, odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis, notárska zápisnica teda obsahovala zákonom stanovené náležitosti podľa § 47 a nasl. notárskeho poriadku. Konštatoval, že na rozdiel od súkromných listín (holografný a alografný závet) sa pri verejných listinách vychádza z toho, že potvrdzujú pravdivosť, čo je v nich osvedčené alebo potvrdené, ak nie je preukázaný opak. V konaní nebola sporná skutočnosť, že poručiteľka nebola súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť na právne úkony nebola súdnym rozhodnutím obmedzená. Na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené konanie sp. zn. 38Ps 6/2009 o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony poručiteľky, rozsudkom č. k. 38Ps/6/2009-269 zo dňa 10.11.2011 súd obmedzil S. A. k spôsobilosti na právne úkony, ktorým by sa zaväzovala k akýmkoľvek materiálnym, finančným, či iným plneniam a uzatváraniam zmlúv. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 CoP 113/2012-319 zo dňa 20.8.2012 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená súdu na ďalšie konanie. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 38Ps/6/2009-336 zo dňa 13.9.2012 bolo konanie vo veci zastavené z dôvodu, že S. A. dňa XX.X.XXXX zomrela. Zo svedeckých výpovedí, listinných dôkazov a najmä zo Znaleckého posudku č. 38/2015 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie V.. X. S. mal súd prvej inštancie za preukázané, že S. A., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX trpela v čase vykonania právneho úkonu, spísania závetu vo forme notárskej zápisnice dňa 21.4.2010 duševnou poruchou, jednalo sa u nej o Demenciu pri Alzheimerovej chorobe stredného stupňa, zistená duševná porucha mala trvalý charakter, menovaná nebola schopná chápať, zvážiť ani posúdiť zmysel a význam predmetného právneho úkonu a posúdiť následky s ním spojené. Ďalej konštatoval, že všetky lekárske a psychologické nálezy, nálezy ošetrujúcej ambulantnej pychiatričky, nález psychologičky, nález z Centra MEMORY v Bratislave jednoznačne potvrdili, že S. A. trpela Demenciou Alzheimerovho typu od roku 2007, duševná porucha progredovala, demencia sa stupňovala, zhoršovala sa. Kontakt posudzovanej S. A. s psychiatrickou ambulanciou bol v novembri 2007, psychologickým vyšetrením bola potvrdená redukcia osobnosti organickým procesom demencia, jednalo sa o demenciu ľahkého stupňa najskôr v zmysle DAT, s progresiou v porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením v roku 2004. Z výpovede svedkyne V.. Š. mal súd preukázané, že v priebehu roku 2007 a v roku 2008 nastalo pomalé zhoršovanie psychického stavu v zmysle prehlbovania demencie, hodnotený stav bol ako progredujúci dementný syndróm, ochorenie bolo nezvratné, dňa 19.5.2008 prišla pacientka na kontrolu a vyšetrením S. A. sa zistilo, že išlo o demenciu stredne ťažkého stupňa, vzhľadom na uvedenú diagnózu mohla byť menovaná ovplyvniteľná, nechápala význam právneho úkonu a nevedela vyhodnotiť, či je to v prospech alebo neprospech, ochorenie spôsobilo poruchu kritičnosti a úsudkových operácií, opakovaným vyšetrením dňa 20.7.2009 bola potvrdená demencia stredne ťažkého stupňa. Taktiež z písomného vyjadrenia Centra MEMORY v Bratislave zo dňa 20.5.2014 mal ďalej preukázané, že S. A., bola dňa 6.10.2009 zaradená do skupinového kognitívneho tréningu v skupine účastníkov stredne ťažkého kognitívneho postihnutia lx týždenne, bola liečená farmakologicky. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal aj z listinného dôkazu- Znaleckého posudku č. 14/2010 vypracovaného V.. W. N.Á., súdnym znalcom z odvetvia psychiatria vypracovaný ku dňu 25.3.2010, zo záveru ktorého mal tiež preukázané, že S. A. trpela duševnou poruchou v zmysle Demencie Alzheimerovho typu stredne ťažkého stupňa, duševná porucha bola nemenná, trvalého rázu, vykazovala jednoznačne progredujúcu tendenciu, nebola schopná robiť samostatne právne úkony, posúdiť ich zmysel a význam, ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, hospodáriť so svojim majetkom, rozhodovať o svojej liečbe, vybavovať svoje záležitosti. Stredný stupeň demencie už vylučuje spôsobilosť k právnym úkonom - intelekt a pamäť, úsudok, plánovanie, vyššie logické operácie, to všetko je už tak deštruované, že na úsudok chorého sa nedá spoľahnúť. Demencia sa u menovanej prejavovala výraznou poruchou kognitívnych, poznávacích a nekognitívnych funkcií (poruchy chovania, emotivity) čo následne viedlo k úbytku až plnej strate sebestačnosti, neschopnosti vykonávať bežnú dennú rutinu, uvedené skutočnosti znemožňovali samostatné fungovanie menovanej v rodine a spoločnosti. Z psychiatrického hľadiska existenciu „lucídnych intervalov", kedy by bola chorá schopná konať ako pri plnom duševnom zdraví, nie je možné pripustiť, zo záveru znaleckého posudku V.. X. S. vyplynulo, že tzv. „lucídne intervaly", obdobia bez prítomnosti psychopatológie určujúcej konanie chorého, sa nemôžu u chorých s demenciou vyskytnúť. Vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu nebola S. A. schopná, zvážiť ani posúdiť zmysel a význam predmetného právneho úkonu, závetu spísaného dňa 21.4.2010 formou notárskej zápisnice, ani následky s ním spojené pre seba, ani jej blízke osoby. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že poručiteľka v momente spísania závetu bola postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila neschopnou a preto závet zo dňa 21.4.2010 spísaný
formou notárskej zápisnice je absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 2 Obč. zákonníka a z takéhoto právneho úkonu nemohli vzniknúť právne účinky.
4. Námietky žalovanej voči nálezom a postupom lekárov a psychológov súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné, vychádzajúc Znaleckého posudku č. 38/2015 ako aj z vyjadrenia znalkyne V.. X. S., ktorá uviedla, že námietky žalovanej sú laicky nesprávne, niekedy až účelovo, hodnotené a interpretované, odkazy na to, že poruchy pamäti posudzovanej súviseli s telesným ochorením, venovala sa vyšívaniu, lúšteniu krížoviek, hrala karty, písala dlhé listy, sú vyjadrením subjektívnych presvedčení, nie sú medicínsky podložené, vôbec nevylučujú prítomnosť psychickej poruchy, aká bola diagnostikovaná. Súd prvej inštancie nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovanou, výsluchom svedkyne Q.. F. W., ktorá vypracovala návrh dohody o uzatvorení dedičskej dohody v roku 2006 a tri darovacie zmluvy v roku 2008, výsluchom svedkyne Q.. D. B., ktorá zastupovala poručiteľku S. A. v konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, nakoľko uvedené skutočnosti nesúviseli s predmetnou vecou a vykonanie týchto dôkazov mal za nehospodárne a nadbytočné. Z vyššie uvedených právnych a skutkových záverov súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že J.. P. B., rod. Belicová, nar. XX.X.XXXX, bytom T.Á. XXXX/XXA, A. nie je dedičkou zo závetu spísaného poručiteľkou S. A. vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 20/2010, Nz 13669/2010, NCRza 2037/2010, NCRIs zo dňa 21.4.2010 notárom Q.. Q. Q., so sídlom T.J. XX, A..
5. Žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení, spísané poručiteľkou S. A., rod. V., naposledy bytom T. X, A., zomr. XX.X.XXXX, na Notárskom úrade, Račianska 66, Bratislava, notárom Q.. Q. Q. so sídlom T.J. XX, A. dňa 21.4.2010 pod číslom N20/2010, Nz 13669/2010, NCRza2037/2010, NCRis 13897/2010 zamietol ako nedôvodnú, keď označený právny úkon neobsahoval formálne, ani materiálne náležitosti listiny o vydedení a preto ani z neho nemohli vzniknúť právne účinky.
6. Proti výroku rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie určil, že J.. P. B., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXA, A., nie je dedičkou zo závetu spísaného poručiteľkou S. A. vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N 20/2010, Nz 13669/2010, NCRza 2037/2010, NCRIs zo dňa 21.4.2010 notárom Q.. Q. Q. so sídlom T.J. XX, A., podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 220 O.s.p. zmenil a žalobu zamietol. Odvolateľka odvolanie dôvodila tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaná namietla, že znalecké dokazovanie nebolo vykonané objektívne, keď V.. X. S. mala k dispozícii len príslušný spis, v ktorom neboli mnohé dôkazy o závažných skutočnostiach a okolnostiach od smrti manžela poručiteľky, táto vyjadrovala len domnienky a závery, znalkyňa nebohú matku vôbec nepoznala, nemohla verne posúdiť jej zdravotný stav, znalecký posudok ako dôkaz neobstojí a nemôže sa použiť, je vypracovaný povrchne a účelovo. Starostlivosť V.. Š. bola nedostatočná a predovšetkým nebola v záujme pacientky, táto nevenovala problémom matky pozornosť a svojim konaním zvyšovala psychickú záťaž z nedorozumení v rodine. Lekárka neprejavila profesionálny záujem eliminovať trápenie matky, obmedzila sa len na jednorazové vyšetrenie u psychológa a opakovane porušila práva matky ako pacientky, keď konala v rozpore s chartou práv pacienta a v neprospech matky. V konaní nebola zachovaná rovnosť oboch zúčastnených strán a zákonný nezaujatý postup tým, že návrhy na doplnenie dokazovania predložené z jej strany neboli akceptované. V spise doložená zdravotná dokumentácia V.. Š. má vážne nedostatky, je tu podozrenie, že záznamy sú upravované a dôveryhodne nezachytávajú skutočnosť. Od roku 2004 do roku 2009 bolo matkino správanie, prejavy nespokojnosti a nedostatky v záznamoch zveličené a stav interpretovaný umelo horší, než bol v skutočnosti. Odvolateľka dala do pozornosti chronologický vývoj vážnych udalostí v živote matky a incidentov po úmrtí manžela a zhodu dôležitých dátumov v dedičskom konaní a záznamoch o návštevách v psychiatrickej ambulancii lekárky Š.. Zdôraznila, že jej matka sa vyjadrila opakovane o dôvodoch a vážnosti svojho rozhodnutia právoplatne zabezpečiť svoje dožitie v jej známom prostredí u nej doma a za tým účelom stanovila a poverila žalovanú ako blízku osobu doopatrovaním v posledných rokoch života. Niet divu, že realizovala svoje rozhodnutie spísať u notára závet v jej prospech, keď nátlak zo strany syna presiahol hranicu únosnosti a tolerancie takého správania, ako demonštrácia fyzickej sily, šikanovanie, vyhrážanie násilným vstupom do bytu za asistencie polície, odhalené podvodné správanie v snahe rozhodovať o nej, nerešpektovanie jej vôle a práv. Matka
realizovala konkrétne a zákonné kroky, ktoré žalobcovi nevyhovujú. Podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie nariadením znaleckého dokazovania asistuje účelovému konaniu žalobcu.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie, súdu prvej inštancie ako správne potvrdiť. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, rozhodnutie riadne odôvodnil a dôkazy správne vyhodnotil. Tvrdenia odporkyne boli v priebehu konania a rovnako sú aj v odvolaní účelové a zavádzajúce, keď žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátila a nespochybnila nielen tvrdenia žalobcu, ale ani vykonané dôkazy. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mali mať za následok zmenu prijatého rozhodnutia . Na svoju obranu používa rovnaké tvrdenia, ktorými nadbytočne zaťažuje súd, nakoľko nie sú rozhodujúce pre vec samu. Žalobca uviedol, že v konečnom dôsledku sa žalobou domáha iba svojho podielu, podanie návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony dlhodobo zvažoval a urobil tak len v záujme matky práve na snahu žalovanej matku zneužiť na nedôvodné a nezákonné získanie majetku. V roku 2009 mu bolo znemožnené stretávať sa s matkou, jeho snahou bolo zabezpečiť jej dostatočnú celodennú starostlivosť keďže vedel, že žalovaná sa o matku nepostará. Podania písané poručiteľkou sú nápadne zhodné s podaniami žalovanej z čoho vyplýva, že tieto písala žalovaná a dala ich matke len podpísať (matka nepoužívala počítač). Žalobca napokon uviedol, že považuje za zbytočné sa podrobne vyjadrovať k obsahu rozsiahleho odvolania a množstva príloh s prihliadnutím na charakter a obsah urážlivých podaní žalovanej, ktoré nemajú význam pre vec samu.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
12.V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovanej odvolací súd konštatuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v odvolaní napadnutom výroku rozhodnutia, v ktorom určil, že J.. P. B., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXA, A., nie je dedičkou zo závetu spísaného poručiteľkou S. A. vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N 20/2010, Nz 13669/2010, NCRza 2037/2010, NCRIs zo dňa 21.4.2010 notárom Q.. Q. Q. so sídlom T. XX, A. a v rozsahu dôvodov odvolateľky uvedených v odvolaní.
13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v
celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi vzťahujúcimi sa k výroku, ktorým určil, že J.. P. B., rod. A., N.. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XXA, A., nie je dedičkou zo závetu spísaného poručiteľkou S. A. vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N 20/2010, Nz 13669/2010, NCRza 2037/2010, NCRIs zo dňa 21.4.2010 notárom Q.. Q. Q. so sídlom T. XX, A., keď súd prvej inštancie v rozhodnutí dostatočne a vyčerpávajúco zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). Z uvedeného dôvodu, keď odvolateľka v podanom odvolaní len zopakovala jej tvrdenia vzťahujúce sa ku skutkovému a právnemu posúdeniu veci tak ako ich prezentovala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, využíva možnosť v danej veci použiť možnosť tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. V záujme zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia a k doplneniu jeho dôvodov udáva nasledovné.
14. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 vyplývajúcom z obsahu odvolania (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov (vrátane záverov vyplývajúcich zo Znaleckého posudku č. 14/2010 vypracovaného V.. W. N., Znaleckého posudku č. 38/2015 zo dňa 15.7.2015 vypracovaného znalkyňou V.. X. S. a jej výsluchu, ako aj z výsluchov svedkov V.. D. Š., V.. W. C. a vyjadrenia Centra MEMORY Bratislava zo dňa 20.5.2014) nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
15. So zreteľom na obsah odvolania, v ktorom odvolateľka namieta nevykonanie ďalšieho dokazovania odvolací súd zdôrazňuje, že súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom. K procesným právam strany sporu totiž nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie strane sporu. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia.
16. V danej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností a s poukazom na charakter sporového konania správne uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie žalovanou navrhnuté dokazovanie, ktoré posúdil ako nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie navrhovala výsluch svedkov Q.. F. W. (ktorá vypracovala návrh dohody o uzatvorení dedičskej dohody v roku 2006 a tri darovacie zmluvy v roku 2008) a výsluchom svedkyne Q.. D. B. (ktorá zastupovala poručiteľku S. A. v konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkon), ktoré súd prvej inštancie nevykonal, jeho postup bol plne v súlade s procesnými ustanoveniami. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že
vykonanie navrhnutého dokazovania sa pre posúdenie rozhodujúcich skutočností v spore nejaví ako potrebné.
17. Pokiaľ odvolateľka pripojila k odvolaniu listinné dôkazy uvedené v Zozname príloh, nejde o dôkazy, ktoré nemohla bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (a odvolateľka to v odvolaní ani netvrdila), preto sa nimi odvolací súd nemohol zaoberať.
18. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvoinštančný súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
19. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním ( vrátane závislého správneho výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanej, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).