Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/124/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v právnej veci žalobcu: T.R.H., s.r.o., Moyzesova 50, Košice - mestská časť Staré mesto, proti žalovanému: VAMEX, a.s., Košice, Lubina 1, Košice, IČO: 36 200 514, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Martincom, Werferova 1, Košice, o zaplatenie 20.636,23 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.5.2016 č. k. 34Cb/23/2010-374 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.659,68 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.149,32 eura a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.809,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne rozhodol, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že strany sporu uzavreli dňa 15.5.2006 mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca ako mandatár zaviazal pre žalovaného ako mandanta v jeho mene a na jeho účet uskutočnením právnych úkonov alebo inej činnosti zabezpečiť pre všetky nehnuteľnosti, ktoré sú alebo budú v budúcnosti majetkom mandanta (s výnimkou objektu Lubina l, Košice) obchodné záležitosti uvedené v bodoch 1 až 7 článku I mandátnej zmluvy. V Dodatku č. 1 k mandátnej zmluve zo dňa 1.6.2006 zmluvné strany upravili článok III, podľa ktorého mandatárovi za jeho činnosť prislúcha odmena vo výške 25.000,- Sk mesačne s účinnosťou od 1.7.2006 a 10% zo sumy zaplateného nájomného z novo uzatvorených nájomných zmlúv, ktoré uzatváral mandatár v mene mandanta. Odmenu mal mandatár účtovať faktúrou za predchádzajúci mesiac s lehotou splatnosti 10 dní od doručenia faktúry vrátane DPH. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe zmluvných dojednaní žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 015/2007 na sumu 51.897,- Sk za november 2007, č. 002/2008 na sumu 190.598,40 za mesiac február 2008 a č. 007/2008 na sumu 433.365,90 Sk za mesiace marec až júl 2008, všetky faktúry vystavené vrátane odmeny 25.000,- Sk za príslušný mesiac (t. j. november 2007, február až júl 2008). Žalovaný zaplatil z celkovej fakturovanej sumy 675.862,- Sk (22.434,51 eura) sumu 1.808,23 eura (54.474,80 Sk) a zostatok vo výške 20.636,23 nezaplatil. Listom zo dňa 25.3.2008 žalovaný vypovedal mandátnu zmluvu, ktorá po doručení výpovede žalobcovi v apríli 2008 zanikla uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty k 31.7.2008.

3. Nárok uplatnený žalobou súd prvej inštancie posúdil podľa § 568 ods. 1 a § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka a s odkazom na ustanovenie § 152 ods. 2 O. s. p. rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom o odmene žalobcu dojednanej v mandátnej zmluve. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že strany uzavreli mandátnu zmluvu a jej dodatok, nebolo sporné ani to, že odmena žalobcu ako mandatára bola dohodnutá vo forme dvoch zložiek, a to obligatórnej a fakultatívnej tak, že žalobcovi prislúchala odmena vo výške 25.000,- Sk mesačne a 10% zo sumy zaplateného nájomného z novo uzatvorených nájomných zmlúv. Súd prvej inštancie uzavrel, že pri absencii námietok žalovaného voči uplatnenej obligatórnej odmene vo výške 25.000,- mesačne, je tento nárok žalobcu nesporný, preto v zmysle zmluvných dojednaní strán priznal žalobcovi celkom 5.809,- eur, t. j. za sedem mesiacov - november 2007, február 2008 a marec až júl 2008 po 25.000,- Sk. O veci rozhodol čiastočným rozsudkom, pretože dokazovanie o zvyšku uplatneného nároku vyžaduje rozsiahlejšie dokazovanie s tým, že v konečnom rozhodnutí bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok zmenil a žalobu v tomto rozsahu zamietol, alebo aby čiastočný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p. S poukazom na článok I mandátnej zmluvy, podľa ktorého „mandatár sa mandátnou zmluvou zaväzuje, že pre mandanta v jeho mene a na jeho účet uskutočnením právnych úkonov alebo inej činnosti zabezpečí pre všetky nehnuteľnosti, ktoré sú alebo v budúcnosti budú majetkom mandanta (s výnimkou objektu pekárne Lubina l Košice) tieto obchodné záležitosti ..., žalovaný zastával názor, že rozsah záväzku mandatára je neurčitý čo do množstva prenajímaných nebytových priestorov, a preto je zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť predmetu zmluvy neplatná. Uviedol, že ak je zmluva neplatná, tak na jej základe nemôžu vznikať žiadne práva ani povinnosti zmluvným stranám, a preto nemôže žalobcovi vzniknúť ani nárok na úhradu odmeny za činnosť, ktorú mal vykonávať na základe tejto zmluvy, pretože absenciou platnej zmluvy chýba právny základ pre vznik akéhokoľvek nároku. Ďalej žalovaný uviedol, že takmer všetky nájomné zmluvy (okrem nájomcu MILK - AGRO, spol. s r. o.) sa týkali nehnuteľnosti „Zuzkin park“ zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. A., G. B. - S.U., ktorá nehnuteľnosť bola od 9.4.2008 vo vlastníctve spoločnosti M FAM, s.r.o.. Zdôraznil, že žalobca si uplatňuje mesačnú odmenu po 25. 000,- Sk do 31.7.2008, podľa mandátnej zmluvy ide o odmenu za činnosť, v drvivej väčšine prípadov však podľa žalovaného už žalobca objektívne nemohol vykonávať činnosť mandanta, lebo nehnuteľnosť bola už vo vlastníctve iného subjektu. Žalovaný tvrdil, že po vypovedaní mandátnej zmluvy žalobca ako mandatár nevykonával žiadnu činnosť pre mandanta - nejednal s nájomníkmi, neuzatvoril žiadnu novú nájomnú zmluvu ani dodatok k existujúcej nájomnej zmluve a ani iná činnosť žalobcu nebola vykonávaná ani preukázaná. Zastával názor, že mandátna zmluva je absolútne neplatná aj pre absenciu podnikateľského oprávnenia, lebo žalobca mal v predmete činnosti zapísanom v obchodnom registri činnosť realitnej kancelárie a podľa žalovaného týmto predmetom činnosti nemal pokrytý predmet mandátnej zmluvy uvedený v článku I bode l., 2. a 4. Zdôraznil, že ide o podstatný predmet mandátnej zmluvy, činností, ktorých prevažná časť spadá pod voľnú živnosť Prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Žalovaný vzhľadom na uvedené vyslovil presvedčenie, že v momente uzavretia mandátnej zmluvy, keďže absentuje podnikateľské oprávnenie žalobcu na vyššie uvedené činnosti, existovala nie faktická, ale právna prekážka, ktorá bránila tomu, aby sa uzavretá mandátna zmluva stala platnou, a to preto, že žalobca sa v nej zaviazal na poskytovanie, vykonávanie činnosti, ktoré nebol sústavne a vo vlastnom mene oprávnený vykonávať. Uviedol tiež, že z rozsudku nie je zrejmé, kedy a ako boli žalovanému doručené žalované faktúry.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 31.8.2016.

6. Z výpisu z obchodného registra žalobcu odvolací súd zistil, že dňa 18.8.2016 došlo k dobrovoľnému výmazu žalobcu z obchodného registra na základe rozhodnutia spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom spoločnosti Afin s.r.o. Košice sa stala spoločnosť T.R.H., s.r.o., Košice. 7. Odvolací súd preskúmal čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

8. Žalovaný podal odvolanie proti čiastočnému rozsudku z dôvodov uvedených § 365 ods. 1 písm. e/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p.

9. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e/ C. s. p. je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Treba prisvedčiť žalovanému, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej odmeny vo výške 25.000,- Sk mesačne, pretože podľa jeho tvrdenia žalobca najneskôr od apríla 2008 nevykonával pre žalovaného činnosť podľa mandátnej zmluvy. V tomto smere však v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať dokazovanie, ktorý návrh by nebol súd prvej inštancie akceptoval a ani v odvolaní neuviedol, aké konkrétne dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol vykonať v súvislosti s týmto nárokom žalobcu a takýto dôkaz, resp. dôkazy neboli súdom prvej inštancie vykonané. Tento odvolací dôvod nie je preto daný.

11. O odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p ide vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

12. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne právne posúdil mandátnu zmluvu strán sporu ako platný právny úkon, pretože podľa žalovaného mandátna zmluva je od počiatku absolútne neplatná pre neurčitosť predmetu zmluvy a preto, že žalobca nemá oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa zmluvy. S týmito závermi žalovaného však nemožno súhlasiť.

13. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015.)

14. Stranami sporu v predmetnej veci sú obchodné spoločnosti, ich vzájomný vzťah vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. obsahuje len niektoré ustanovenia o právnych úkonoch (§ 266 - § 268), preto aj pre obchodnoprávne úkony platí všeobecná úprava v Občianskeho zákonníka (§ 34 - 42b).

15. V praxi sa stáva, že zmluvné strany vo výslovnom právnom úkone nevyjadria svoju vôľu celkom presne. Dôvody sú rôzne - od nejasnej predstavy o povahe úkonu a jeho dôsledkoch až po neschopnosť presne formulovať zámer, ktorý je stranám jasný. Odvolací súd zastáva názor, že v preskúmavanej veci zmluvné strany v mandátnej zmluve vyjadrili svoju vôľu jasne, zrozumiteľne a určito a jednoznačne určili, čo je predmetom zmluvy - všetky nehnuteľnosti žalobcu okrem objektu pekárne Lubina 1 Košice, teda všetky nehnuteľnosti (až na označenú výnimku), ktoré žalobca vlastnil v čase uzavretia mandátnej zmluvy, ale zmluva by platila aj na nehnuteľnosti, ktoré by žalobca nadobudol počas existencie mandátnej zmluvy, prípadne rozsah zmluvy by sa automaticky obmedzil v prípade predaja niektorej z nehnuteľností žalobcom. Námietka žalovaného, že v zmluve nie je presne uvedené množstvo prenajímaných nebytových priestorov, nie je dôvodná, pretože podľa druhu činností, ktoré mal žalobca pre žalovaného vykonávať, sa zmluva vzťahuje na nehnuteľnosť ako takú, keďže žalobca ako mandatár mal zabezpečovať napríklad aj zimnú údržbu, teda zmluva sa netýkala len prenájmu nebytových priestorov. Z tohto dôvodu námietka žalovaného o neplatnosti mandátnej zmluvy z dôvodu neurčitosti jej predmetu nie je dôvodná.

16. Podľa § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

17. Aj v prípade, ak by žalobca skutočne podnikal neoprávnene, pretože v predmete činnosti nemal oprávnenie na vykonávanie činností podľa mandátnej zmluvy, vzhľadom na citované zákonné ustanovenie len tento dôvod by nemohol viesť k neplatnosti zmluvy strán sporu. Zákon totiž s neoprávneným podnikaním nespája neplatnosť právneho úkonu, to znamená, že právny úkon osoby, ktorá podniká neoprávnene, je platný, a to bez ohľadu na to, či strana vedela, že druhá strana podniká neoprávnene. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemôže dovolávať ani osoba, ktorá právny úkon robí, ani druhá strana, resp. osoba, voči ktorej právny úkon smeruje. Nepôjde teda o právny úkon nedovolený, a teda absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

18. Vzhľadom na uvedené odvolacie dôvody žalovaného, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, nie sú dané.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. je daný vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Za skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní treba považovať výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nie je v súlade s ustanovením § 191 C. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe čo do nároku uplatneného žalobcom na zaplatenie pevnej sumy odmeny dohodnutej stranami sporu v mandátnej zmluve vo výške 25.000,- Sk (829,84 eura) mesačne za uplatnené obdobie, t. j. za november 2007 a február až júl 2008 z dôvodu, že tento nárok nebol sporný.

21. S týmto záverom súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť, pretože z podaní žalovaného a jeho vyjadrení na pojednávaniach nepochybne vyplýva, že nesúhlasil ani so zaplatením tejto pevne dohodnutej odmeny. Súd prvej inštancie teda založil svoje rozhodnutie na skutočnosti, ktorá nebola v konaní tvrdená.

22. Námietky žalovaného proti priznaniu pevne dohodnutej mesačnej odmeny však nie sú dôvodné v celom rozsahu.

23. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

24. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na základe mandátnej zmluvy môže mandatár v súvislosti so zariaďovaním určitej obchodnej činnosti vykonávať pre mandanta v jeho mene a na jeho účet určité právne úkony alebo uskutočňovať inú činnosť, alebo vykonávať právne úkony a súčasne zabezpečovať aj inú činnosť. Rozsah činnosti, ktorú mal žalobca pre žalovaného zabezpečovať, je uvedený v čl. I mandátnej zmluvy strán sporu a v čl. II mandant udelil mandatárovi plnú moc na všetky právne úkony, ktoré mandatár v mene a na účet mandanta bude vykonávať na základe mandátnej zmluvy (§ 568 ods. 3 a ods. 4 Obchodného zákonníka).

25. V konaní nebolo sporné, že mandátnu zmluvu žalovaný vypovedal listom zo dňa 25.3.2008, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 14.4.2008. V súlade s článkom VI zmluvy začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho, t. j. od 1.5.2008, trojmesačná výpovedná lehota, ktorej posledný deň pripadol na 31.7.2008. Vo výpovedi mandátnej zmluvy žalovaný súčasne odvolal plnomocenstvo na všetky právne úkony udelené žalobcovi v mandátnej zmluve v súvislosti s vykonávaním činností podľa zmluvy s účinnosťou odo dňa doručenia tohto prejavu vôle mandanta, teda od 14.4.2008.

26. Odvolanie plnomocenstva mandatárovi znamená, že tento nie je už oprávnený v mene mandanta vykonávať právne úkony. Odvolanie plnomocenstva však nemá vplyv na vykonávanie iných činnosti, ktoré mal žalobca ako mandatár pre žalovaného ako mandanta podľa mandátnej zmluvy vykonávať (a na vykonávanie ktorých nepotreboval splnomocnenie - napríklad kontrola úhrad za nájomné a služby spojené s nájmom, sledovanie všetkých nákladov za energie a služieb spojených s nájom a pod.) a ktoré teda mohol vykonávať až do uplynutia výpovednej doby.

27. Žalovaný v konaní namietal nedôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie pevnej mesačnej odmeny. Jeho námietky sa týkali najmä obdobia po doručení výpovede mandátnej zmluvy žalobcovi a po predaji nehnuteľnosti v Zuzkinom parku žalobcom v apríli 2008. Neuviedol žiadne dôvody a nepreukazoval skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že za mesiac november 2007 a február a marec 2008 by žalobcovi dojednaná pevná odmena nepatrila.

28. Z predložených listín a tiež zo samotnej žaloby však vyplýva, že faktúru žalobcu č. 015/2004 z 10.12.2007, ktorou vyúčtoval žalovanému služby za mesiac november 2007 vo výške 51.897,70 Sk s DPH, ktorá pozostáva z pevnej sumy 25.000,- Sk a 10% zo zaplateného nájmu za mesiac november vo výške 18.611,50 Sk + 19% DPH v sume 8.286,20 Sk, žalovaný čiastočne uhradil pred podaním žaloby sumu 47.378,- Sk, takže predmetom žaloby je len nárok žalobcu z tejto faktúry vo výške 4.519,70 Sk, t. j. 150,02 eura.

29. Súd prvej inštancie preto nedôvodne priznal žalobcovi za november 2007 pevnú mesačnú odmenu vo výške 25.000,- Sk, keďže takýto nárok žalobca žalobou ani neuplatnil a predmetom dokazovania nebolo, či zostatok neuhradenej faktúry č. 15/2007 predstavuje práve časť nezaplatenej pevnej zložky odmeny.

30. Nárok žalobcu na pevne dohodnutú odmenu za mesiace apríl až júl 2008 závisí od toho, či po doručení výpovede mandátnej zmluvy a odvolaní plnomocenstva žalobca vykonával pre žalovaného aj inú činnosť dohodnutú v mandátnej zmluve (na ktorú nepotreboval plnomocenstvo), prípadne vzhľadom na takto vykonávanú činnosť patrí žalobcovi za príslušný mesiac plná pevná odmena alebo len jej alikvotná časť. Tieto okolnosti však možno objasniť len ďalším dokazovaním.

31. Nárok žalobcu na zaplatenie pevne dohodnutej odmeny vo výške 25.000,- Sk, t. j. 829,84 eura mesačne je však dôvodný za mesiace február a marec 2008, t. j. v sume 1.659,68 eura, pretože napriek výhradám žalovaný nepreukázal, že v tomto období žalobca činnosť podľa mandátnej zmluvy nevykonával a v konaní nepoprel, že sporné faktúry mu boli doručené.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.659,68 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

33. Vo zvyšujúcej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4 149,20 eura, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. zrušil, pretože súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli, pričom nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

34. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vyzve žalobcu, aby špecifikoval a preukázal z čoho pozostáva jeho nárok proti žalovanému za mesiac november 2007 a aby preukázal vykonávanie činnosti podľa mandátnej zmluvy za mesiace apríl až júl 2008, vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a posúdi dôvodnosť nároku žalobcu tak na pevnú časť odmeny za uvedené mesiace, ako aj na pohyblivú časť odmeny.

35. V novom rozhodnutí o veci, resp. v konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

36. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 S. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).