Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza, IČO: 00 419 702, Hollého 10, Trnava, zastúpený Advokátska kancelária MAPLE&FISH s.r.o., so sídlom Bratislava, Rajská 15/A, IČO: 36 718 432, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 432, Bratislava, Búdkova 36, o vydanie nehnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. septembra 2015, č. k. 8C/67/2007-847 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 23. septembra 2015 č. k. 8C/67/2007-854 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v časti výroku o povinnosti žalovaného vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k vo výroku rozsudku uvedeným nehnuteľnostiam p o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa zamietnutia zvyšku žaloby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-847 podľa § 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 až 3, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 až 3, § 6 zák. č. 161/2005 Z. z. a § 2 ods. 1 písm. a/, § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 220/2004 Z. z. uložil žalovanému povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Komárno, odbor katastrálny, v katastrálnom území V., v katastri nehnuteľnosti v registri „C“ na katastrálnej mape na LV č. XXXX ako parc. č. XXXXX/X, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o výmere 64 m2, parc. č. XXXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2 a parc. č. XXXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2, spolu s dokumentáciou prislúchajúcou k týmto parcelám všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania si s poukazom na ustanovenie vtedy platného § 151 ods. 3 OSP súd vymienil právo rozhodnúť po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Otázku pasívne a aktívne vecne legitimovaných subjektov v tomto konaní mal prvoinštančný súd vyriešenú aj s poukazom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. 09. 2014 č. k. 5Co/279/2013-800, t. j. tak ako je uvedené v prípade žalobcu a žalovaného v rámci záhlavia prvoinštančného rozsudku. Cieľom a účelom zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, je aspoň čiastočné zmiernenie následkov minulých majetkových a iných krívd spáchaných na majetkoch cirkví a náboženských spoločností spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Pre uplatňovanie reštitučných zákonov je potrebné vychádzať predovšetkým z materiálneho pojatia právneho štátu a interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu. Reštitučnými zákonmi sa každá spoločnosť snaží čiastočne zmierniť

následky minulých majetkových a iných krívd. Štát a jeho orgány sú preto povinné vychádzať zo špeciálnej úpravy reštitučných zákonov a nie vychádzať z absolútne formalistického prístupu k nim a majú postupovať podľa príslušného reštitučného zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Všetky reštitučné zákony sú vo vzťahu k všeobecnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku predpismi špeciálnymi. Zo špeciálnej povahy zák. č. 161/2005 Z. z. vyplýva, že pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje platí vo vymedzenom rozsahu osobitný režim, ktorý sa premietol v stanovení základných predpokladov pre navrátenie vlastníctva v zmysle tohto zákona. Týmto základným predpokladom je písomná výzva oprávnenej osoby povinnej osobe a zároveň aj preukázanie jedného z dôvodov navrátenia vlastníctva uvedeného v § 3 cit. zákona. Právo na prinavrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam musela oprávnená osoba uplatniť u povinnej osoby do 30. 04. 2006. Pretože otázka aktívnej, pasívnej legitimácie, kvalifikovanej výzvy a reštitučného titulu už bola v rámci odvolacieho konania vyriešená, spornou zostala už iba otázka vydania týchto nehnuteľností, ktoré sú druhom pozemku označené ako orná pôda a záhrady, resp. sú označené ako zastavené plochy a nádvoria a ostatné plochy. Konkrétne ide o tieto nehnuteľnosti označené v katastri nehnuteľnosti ako parcely registra „C“ 28506/4, 28533/3, 28533/5, 28682/20, 28682/9, 28703/87, 28531/70, 28531/134, 28531/135, ktoré sa všetky nachádzajú v kat. úz. V. a sú z hľadiska druhu pozemku podľa Katastrálneho zák. č. 162/1995 Z. z. evidované ako zastavené plochy a nádvoria, ostatné plochy, pričom tieto všetky parcely zostávajú naďalej sporné. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na obsah uznesenia Krajského súdu v Nitre vydaného v tejto veci dňa 17. 09. 2014 pod č. k. 5Co/279/2013-800, podľa ktorého hlavnou prekážkou pri posudzovaní vydania nehnuteľnosti (pozemku) by nemal byť druh pozemku, ale ak ide o pozemok zastavaný stavbou, tak posúdenie toho, či takáto stavba patrí alebo nepatrí k hospodárskej usadlosti a za akým účelom. Zákon č. 161/2005 Z. z . nie je možné vykladať zužujúco, ale právne naopak ho treba chápať v tom smere, že predmetom vydania má byť všetok majetok odňatý cirkvi v rozhodnom období, najmä ak tvoril poľnohospodársku usadlosť. Zo správy Mesta V., správy OÚ V. - odbor katastrálny, fotodokumentácie a mailovej správy geodeta vyplýva, že v danom prípade s poukazom na obsah ust. § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 161/2005 Z. z. sú splnené podmienky k vydaniu a navráteniu vlastníctva k týmto parcelám: parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/XXX a parc. č. XXXXX/XXX v prospech žalobcu. Stavby postavené na týchto troch parcelách (dom, strojnícky dom a sklad) boli postavené a užívané od roku 1937, pričom išlo o hospodárske a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Dňom 11. 03. 1959 na základe prídelovej listiny prešli do vlastníctva štátu, čo vyplýva, aj zo spisu vtedajšieho Ľudového súdu Komárno Čd/0511/59. Vo zvyšku (pokiaľ ide o vydanie parciel č: XXXXX/X., XXXXX/X, XXXXX/X, XXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/ XX a XXXXX/XX zaujal prvoinštančný súd ten právny názor, že tieto parcely nie je možné žalobcovi vydať, a preto v tejto časti podaný návrh (žalobu) vo zvyšku zamietol. V zmysle tohto názoru ako aj s poukazom na obsah zák. č. 161/2005 Z. z. sa vlastnícke právo vracia iba k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu a nie poľnohospodársky pôdny fond. Z uvedeného následne vyplýva, že v prípade inej ako poľnohospodárskej pôdy (§ 82 ods. 1 písm. a/ zák. č. 161/2005 Z. z.), ktorú tvorí produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmelnice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty (§ 2 písm. h/ zák. č. 220/2004 Z. z.) neprichádza do úvahy navrátenie vlastníckeho práva. Žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil zápis druhu pozemku nachádzajúci sa v katastri nehnuteľností, ktorý je s poukazom na ust. § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona záväzný. Vzhľadom k tomu, že zastavené plochy a nádvoria a ostatné plochy nie je možné považovať za poľnohospodársku pôdu, bola žaloba žalobcu v tejto časti ako nedôvodne zamietnutá.

2. O trovách konania si súd prvej inštancie vymienil právo rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku vo veci samej (§ 151 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku).

3. Opravným uznesením zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-854 súd prvej inštancie s poukazom na vtedy platné ust. § 164 OSP opravil zrejmú nesprávnosť týkajúcu sa odseku I. výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-847 tak, že namiesto nesprávne uvedeného Katastrálneho úradu v Nitre, Správa katastra Komárno, uviedol správne označenie tejto inštitúcie ako Okresný úrad Komárno, odbor katastrálny.

4. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti výroku podal včas odvolanie žalobca žiadajúc Krajský súd v Nitre, aby vydal uznesenie, ktorým rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 09. 2015 sp. zn. 8C/67/2007-847 v napadnutej zamietajúcej časti v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. 09. 2015 sp. zn. 8C/67/2007-854 zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Zároveň žiadalo zaviazať žalovaného k úhrade trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Súd prvej inštancie rozhodol nielen v rozpore so skutkovým stavom, ale aj v rozpore so súdnou praxou slovenských súdov a v rozpore so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre, čím porušil ust. § 226 CSP. Z dôkazov v spise sa nachádzajúcich jednoznačne vyplýva, že predmetné pozemky buď vôbec zastavané nie sú, alebo ak sú zastavané, tak hospodárskou stavbou, pričom všetky slúžia hospodárskej výrobe alebo sú pre ňu nepostrádateľné! Ak súd prvej inštancie vo vzťahu k trom vydaným a súčasne zastavaným trom parcelám zaujal ten právny záver, že je ich možné vydať, nakoľko ide o hospodárske stavby a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, nie je zrejmé, prečo vo vzťahu k ôsmym zamietajúcich parcelám dospel k nesprávnemu záveru napriek tomu, že z predložených dôkazov vyplýva nesúlad reálneho a evidovaného stavu. Rovnako ide o parcely tvoriace súčasť hospodárskej usadlosti, ktoré slúžia k poľnohospodárskej výrobe. Je nepochybné, že úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť z vydania tie nehnuteľnosti, ktoré nie sú evidované ako poľnohospodárska pôda, ale patria k hospodárskej usadlosti a majú pre hospodárske využívanie význam. Z predložených dôkazov vyplýva, že údaje o nehnuteľnostiach evidované v katastri nehnuteľnosti nezodpovedajú reálnemu stavu a sú s ním v rozpore, pričom ide o pozemky, ktoré je možné podľa zák. č. 161/2005 Z. z. vydať. V konaní dvakrát za účasti geodeta navrhli vykonať tváromiestnú ohliadku. Je zrejmé, že súd prvej inštancie akceptoval iba označenie druhu pozemku v zmysle jeho evidencie v katastri nehnuteľnosti, vôbec pritom neakceptujúc a nevysporiadajúc sa s argumentáciou žalobcu, že reálny stav nezodpovedá stavu evidovanému. Navyše súd svoje úvahy v rámci odôvodnenia zamietajúcej časti dostatočným spôsobom neuviedol, resp. neodôvodnil, čo robí napadnutý rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným, právne formalistickým a až zmätočným.

5. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti výroku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na začatie konania aj v tejto časti zamietne. Zákon vydanie pozemkov pod stavbami postavenými pred prechodom na štát na žiadnom mieste neumožňuje. Ak súd prvej inštancie poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/279/2013-80, podľa ktorého, pri posúdení možnosti vydania pozemkov nie je podstatné, o aký druh pozemku ide. ale akou stavbou je zastavaný, tak takýto záver nemá oporu v zákone. V ustanovení § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 161/2005 Z. z. citovaný zákon rieši vydanie stavieb a nie pozemkov. Vychádzajúc z uvedeného bolo potom potrebné aplikovať ust. § 2 ods. 1 pís. a/ citovaného zákona. Predmetom vydania môže byť iba poľnohospodárska pôda a nie zastavané pozemky.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podaného odvolaniu uviedol, že navrhuje Krajskému súdu v Nitre, aby odvolanie žalovaného zamietol a rozsudok v časti týkajúcej sa vydaných parciel ako vecne správny potvrdil. Je zrejmé, že stavby postavené na vydať sa majúcich parcelách boli postavené ešte pred ich zoštátnením, čo znamená, že aplikácia ust. § 6 písm. b/ citovaného zákona neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/238/2013 zo dňa 28. 07. 2014.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolaciemu súdu navrhuje rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 09. 2015 v jeho zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal aj na obsah rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/950/2014-1086 zo dňa 05. 11. 2015, podľa ktorého je možné navrátiť podľa zák. č. 161/2005 Z. z. vlastníctvo iba k takej pôde, ktorá je produkčne potencionálnou pôdou a zároveň je evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako orná pôda, chmelnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé porasty.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSPP) preskúmal odvolaniami žalobcu a žalovaného napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-847 v spojení s opravným uznesením tohto súdu zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-854 a to zvolením procesného postupu v zmysle § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu považoval v prevažnej časti uplatnených odvolacích dôvodov za opodstatnené a napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti výroku pre jeho nepreskúmateľnosť, pre nedostatok odôvodenia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 . Pokiaľ ide o podané odvolanie žalobcu voči vyhovujúcej časti výroku napadnutého rozsudku, tak odvolací súd podané odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné s tým, že napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil stotožňujúc sa pritom s rozsahom ako aj obsahom odôvodnenia prvoinštančného súdu v tejto časti (§ 387 ods. 2 .

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací sú rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 220 ods. 3 veta tretia súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej vyhovujúcej časti výroku k vydať sa majúcim nehnuteľnostiam žalobcovi nachádzajúcich sa v kat. úz. Kolárovo ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil, pretože súd prvej inštancie aj s poukazom na rešpektovaný právny záver (§ 391 ods. 2 obsiahnutý v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/279/2013-800 rozhodol vecne správne. V prípade všetkých troch vydať sa majúcich parciel žalobcovi (parc. č. 28682/9, 2851/134 a 28531/135) ide o ten istý druh pozemku, t. j. zastavané plochy a nádvoria, ktoré súd zaviazal žalovaného žalobcovi vydať, nakoľko mal za preukázané, že ide o hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti (§ 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 161/2005 Z. z.). Tieto stavby boli postavené ešte v roku 1937, pričom do vlastníctva bývalého Československého štátu prešli až v roku 1959. Taktiež svoje pozitívne stanovisko k vydaniu troch parciel tak, ako sú bližšie špecifikované vo vyhovujúcej výrokovej časti napadnutého rozsudku prvoinštančný súd správne odôvodnil aj s poukazom na pripojenú fotodokumentáciu, mailovú správu geodeta, ako aj správu OÚ Komárno, odbor katastrálny, z obsahu ktorých mal za preukázané, že v prípade predmetných troch vydať sa majúcich parciel žalobcovi nie sú splnené podmienky tak, ako sú zakotvené v § 6 zák. č. 161/2005 Z. z.. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-847 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-854 v napadnutej vyhovujúcej časti výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku vzťahujúcim sa na vyhovujúcu časť výroku rozsudku, s ktorou sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 .

9. Pokiaľ ide o zamietajúcu časť výroku rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. 09. 2015 č. k. 8C/67/2007-847 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/67/2007-854 tak túto odvolací súd procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 . Hlavným dôvodom pre zavedenie tohto procesného postupu vo vzťahu k zamietajúcemu výroku napadnutého rozsudku je nepostačujúce odôvodnenie zamietnutia žaloby prvoinštančným súdom, čo robí napadnutý rozsudok v tejto časti nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie, čo sa týka žaloby žalobcu vo vzťahu k zvyšným siedmym parcelám zapísaným na LV číslo XXXX. pre k. ú. V. podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol, konštatujúc, že žalobca ani po výzve súdu nepredložil súdu taký relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil zápis druhu pozemku, ktorý je podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona záväzný. Vlastnícke právo je možné vrátiť iba k poľnohospodárskej pôde, a nie k poľnohospodárskemu pôdnemu fondu. Odôvodnenie zamietajúcej časti výroku v tomto rozsahu považuje odvolací súd za nedostatočné a zároveň aj v rozpore s ust. § 220 ods. 3 veta tretia CSP. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvoinštančného súdu, aby sa jednotlivo a predovšetkým konkrétne zaoberal každou zo siedmych parciel, ku ktorým bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý. V tejto súvislosti

zaujme aj bližšie stanovisko k správe OÚ Komárno - odbor katastrálny, ako aj e-mailu príslušného geodeta v tom smere, prečo iba tri parcely z celkového počtu desať parciel nespĺňajú podmienky § 6 zák. č. 161/2005 Z. z., resp. prečo práve naopak u zamietnutých siedmych parcelách sú tieto podmienky § 6 cit. zák. dané. Súd prvej inštancie sa u týchto parciel bude bližšie zaoberať aj tým, či netvoria súčasť hospodárskej usadlosti, a ak stoja na týchto parcelách aj stavby, tak kedy boli postavené a kedy prešli do vlastníctva bývalého Československého štátu. V neposlednej miere v ďalšom konaní zváži možnosť tvaromiestnej obhliadky sporných parciel, ktorá by z hľadiska skutkových zistení bola podľa názoru odvolacieho súdu prínosom pre ďalšie dokazovanie. Takisto sa bude zaoberať aj obsahom písomného vyjadrenia žalovaného nachádzajúceho sa na č. l. 882 najmä v súvislosti s uvádzaným skutočným stavom žalovaných siedmych parciel nachádzajúcich sa v k. ú. V., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX.

10. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 .

11. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .