Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-38-2016.pdf
PDF · 109.97 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľky - matky: J. M., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A. XX, XXX XX Z., t. č. M. XX, XXX XX Z., zastúpená JUDr. Richardom Dantsitsom, proti odporcovi - otcovi: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XX, XXX XX Z., zastúpenému advokátkou JUDr. Evou Csontosovou, M. R. Štefánika 4/4, 940 01 Nové Zámky, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: 1/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. februára 2016 č.k. 14P/68/2015-49, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o určení výživného m e n í tak, že otec M. M. je povinný prispievať na výživu dcéry C. M. sumou 100 eur mesačne, ktorú bude povinný zasielať k jej rukám, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva a na výživu maloletej Z. M. sumou 70 eur mesačne, ktorú bude povinný zasielať do rúk matky J. M., vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov detí.
Zročné výživné na dcéru C. M. za obdobie od 27.02.2016 do 31.03.2017 činí sumu 655,17 eura, ktorú odvolací súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám C. M., počnúc od apríla 2017, pod následkami straty výhody splátok.
Zročné výživné na maloletú Z. M. za obdobie od 27.02.2016 do 31.03.2017 činí sumu 262,07 eura, ktorú odvolací súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky J. M., počnúc od apríla 2017, pod následkami straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 11. februára 2016 č.k. 14P/68/2015-49 (napadnutý rozsudok) rozviedol manželstvo J. M., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a M. M., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 18.04.1998 v Z., zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu Z., zväzok č. XX, ročník XXXX, strana XXX pod poradovým číslom XX, maloleté deti C. M., nar. XX.XX.XXXX a Z. M., nar. XX.XX.XXXX zveril odo dňa právoplatnosti rozsudku do osobnej starostlivosti matke J. M., nar. XX.XX.XXXX s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia a otcovi M. M., nar. XX.XX.XXXX určil povinnosť prispievať na výživu maloletej C. sumou 120 eur mesačne a na výživu maloletej Z. sumou 80 eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca do rúk matky. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom uzavreté dňa 18.04.1998 rozviedol. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva s odporcom
- C., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať pri právnych úkonoch a spravovať ich majetok. Žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu každej z maloletých dcér po 350 eur mesačne, do 15. dňa v mesiaci do jej rúk počnúc právoplatnosťou rozhodnutia a nech je oprávnený stretávať sa s dcérami každý druhý víkend v mesiaci. Otec namietal výšku výživného, ktorú spolu vo výške 700 eur mesačne považoval a absurdnú a nevysvetliteľnú. Poukázal na to, že už nie je podnikateľ, príjem má z toho, že pomáha rodičom pri obhospodarovaní pozemkov a títo mu poskytujú potrebné finančné prostriedky. Za pomoci svojich rodičov je ochotný prispievať na výživu detí po 50 eur mesačne, teda spolu 100 eur.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo 18.04.1998 v Z.. V prípade obidvoch ide o prvé manželstvo, obidvaja sú slovenskej národnosti, majú stredoškolské vzdelanie s maturitou a sú bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2015, kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločného rodinného domu do prenajatého bytu spolu s dcérami. Obidve deti sa s otcom stretávajú a odkedy sa navrhovateľka s dcérami odsťahovala odporca na každú z dcér platí 50 eur mesačne. Manželstvo účastníkov bolo spočiatku usporiadané. Ich vzťah sa začal zhoršovať asi pred 5 rokmi a z ich vzájomných prejavov na pojednávaní súd zistil, že ich úmysel rozviesť sa je nezvratný a nemienia obnoviť manželské spolužitie. Odporca výslovne uviedol, že ju už nemôže ani cítiť, neznáša ju a chce sa čím skôr rozviesť. Neprechovávajú voči sebe žiaden citový vzťah, odporca mal už krátko po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti novú známosť a navrhovateľka sa k novej, zatiaľ krátkej, známosti priznala tiež.
4. Vec právne posúdil podľa § 18, § 19 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1-4, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine a dospel k záveru, že v danom prípade účastníci spolu nežijú, nie sú si verní, vzájomne nerešpektujú svoju dôstojnosť, nestarajú sa o deti spoločne ani nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Ich manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo je nefunkčné a formálne, preto návrhu navrhovateľky, ktorý návrh v celom rozsahu, pokiaľ ide o rozvod, podporil aj odporca, vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol tak, ako je to vo výroku uvedené.
5. V konečnom dôsledku rodičia vyhlásili, že nežiadajú v prípade rozvodu, aby súd upravil styk otca s dcérami po rozvode a zhodli sa na tom, že tento budú riešiť vzájomnou dohodou. V konaní však nedošlo k zhode účastníkov, pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.
6. Uviedol, že navrhovateľka (matka) býva s deťmi v prenajatom byte a v celom rozsahu znáša náklady na bývanie. Je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, a to ako predavačka u zamestnávateľa R. a jej čistý mesačný príjem za obdobie od októbra XXXX do septembra 2015 bol 566,95 eura a do dňa pojednávania sa nezmenil. Poberá prídavky na obidve deti, čo je 2 x 23,52 eura. Nájomné platí vo výške 335 eur, v ktorej sume je aj platba za plyn a vodu, za elektrinu platí 25 eur, internet s TV 16,25 eura, spláca pôžičku 36 eur - všetko mesačne. Finančne jej pomáhajú rodičia mesačne sumou 50 až 100 eur. Maloletá C. navštevuje 2. ročník gymnázia a maloletá Z. 5. ročník ZŠ. Deti nemajú zdravotné problémy, pravidelne neužívajú žiadne lieky a nenavštevujú žiadne mimoškolské krúžky. Staršej dcére platí navrhovateľka 5 eur do triedneho fondu na stužkovú a dáva jej dobiť mobil. Zabezpečuje deťom stravu, ošatenie a hygienické potreby.
7. Odporca po skončení školy a vojenčiny bol jeden rok zamestnaný v spoločnosti W. s.r.o. a následne asi 3 roky bol zamestnaný u svojho otca živnostníka. Potom si vybavil živnosť a bol aj SHR (samostatne hospodáriaci roľník). Pestoval obilniny aj ich predával. Živnosť mal 8 rokov a živnostenský list vrátil v roku 2012 alebo 2013, kedy zrušil aj svoju evidenciu v Registri SHR. Vo vlastníctve - podľa jeho vyjadrenia - nemal nikdy poľnohospodársku pôdu, ale hospodáril na prenajatej pôde. V areáli družstva aj t.č. ešte vlastní maštaľ, v ktorej má poľnohospodárske stroje a uskladnené zemiaky. Maštaľ aj stroje používa aj jeho otec a brat, ale žiadnu zmluvu nespisovali a za používanie mu neplatia žiadne peniaze. V konečnom dôsledku súd z jeho vyjadrenia považoval za zistené, že spolu s rodičmi a bratom hospodária na pôde o výmere 16 hektárov, pestujú tam rôzne poľnohospodárske plodiny, ako slnečnicu, zemiaky alebo kukuricu. Po dohode si každý z nich vykáže nejaký príjem v daňovom priznaní. Oficiálne nie je zamestnaný a v skutočnosti ani nemá žiaden príjem, keďže pracujú spoločne a keď potrebuje peniaze
na výdavky, ktoré má, aby ich vedel zaplatiť, vypýta si od matky. Takto platí aj deťom výživné a spláca aj úver, ktorý si zobrali spolu s manželkou, a to 80 eur mesačne a platí za elektrinu v rodinnom dome, ktorý si spolu s manželkou postavili. Stravuje sa u rodičov, fajčí 10 cigariet denne a alkohol pije príležitostne. Užíva 13 ročné motorové vozidlo Peugeot, ktoré kúpili spolu s manželkou pred 5 rokmi za 4.000 eur. Striedavo býva v rodinnom dome a v dome u rodičov.
8. Pri určení výživného pre maloleté deti súd prvej inštancie prihliadol na ich odôvodnené potreby, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, dospel k záveru, že ich potreby sú bežné a štandardné ako v prípade detí ich veku a nevyžadujú si mimoriadne náklady. Odporca je jednoznačne oficiálne dobrovoľne nezamestnaný. Bez dôležitého dôvodu (resp. žiaden dôvod ani neuviedol) sa vzdal zamestnania, resp. ukončil ako živnostník a SHR podnikateľskú činnosť. Formálne (po dohode s rodičmi a bratom) priznáva príjem z poľnohospodárskej činnosti, ale v skutočnosti z tejto činnosti príjemcom finančných prostriedkov nie je. Na financovanie výdavkov mu poskytuje v jednotlivých prípadoch potreby peniaze jeho rodina, s ktorou spoločne hospodária na poľnohospodárskej pôde. Nezistil, že by odporca mienil na tejto situácii niečo zmeniť. Preto prihliadol na jeho schopnosti a možnosti (má 43 rokov, stredoškolské vzdelanie s maturitou, nemá, resp. neprezentoval zdravotné problémy, je schopný sa zamestnať a zabezpečiť si aj vlastný vyčísliteľný príjem z poľnohospodárskej výroby). Nemohol akceptovať tvrdenie odporcu, že môže platiť výživné najviac po 50 eur na každú dcéru. Dospel k záveru, že je objektívne možné v prípade odporcu dosiahnuť taký mesačný príjem, aby platil výživné aspoň vo výške 120 eur mesačne na maloletú dcéru C. a vo výške aspoň 80 eur na maloletú dcéru Z.. Uvedené sumy výživného spolu s vyživovacou povinnosťou matky (ktorej táto povinnosť zostáva popri osobnej starostlivosti o maloleté deti) a prídavkami na deti sú primerané veku a štandardným potrebám detí a budú pokrývať ich odôvodnené výdavky. Platenie výživného v uvedenej výške zo strany otca v prípade, že tento využije svoje schopnosti a možnosti, teda zabezpečí si riadny príjem, nijako nehrozí jeho životnú úroveň. Okrem toho treba poznamenať, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144, prvá veta O.s.p.
10. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec (odporca) v časti výšky výživného na obe maloleté deti, žiadal v tejto časti rozsudok zmeniť a určiť výživné v sume po 50 eur na každé dieťa. Uviedol, že súd prvej inštancie pri určení výživného nezohľadnil jeho možnosti. Z rozsudku vyplýva ako keby on ukončil živnosť dobrodružným motívom bez zváženia si povinností k rodine, avšak on živnosť musel zrušiť, lebo nemal na platenie odvodov. Pokiaľ ide o podnikateľskú činnosť, prevádzku potravín, táto skrachovala, keďže sa otvorila konkurenčná prevádzka. Potom rodičia navrhli, aby na 16 ha pôdy hospodárili spolu. Poukázal na to, že počas manželstva sa správal zodpovedne, keď podnikal postavil dom svojpomocne. Matka detí mohla zostať v dome, vybrala si podnájom, kde platí vysoké nájomné. On má náklady na elektrinu 80 eur mesačne, spláca pôžičku 80 eur mesačne a na deti platí spolu 100 eur mesačne. Snaží sa zamestnať už dávnejšie, rozhodol sa prijať ponuku firmy T. L., príjmu ho v marci 2016 s príjmom nie vyšším ako 420 eur mesačne. Podľa jeho názoru výživné v sume 200 eur je neprimerane vysoké. Matka zbytočne zvýšila príjmy detí odchodom zo spoločnej domácnosti. Poukázal na to, že matka má aj daňový bonus a rodinné prídavky. Vytkol súdu prvej inštancie, že nezohľadnil, že občas dáva on alebo jeho rodina finančnú výpomoc deťom formou vreckového alebo stravy. Pokiaľ ide o poľnohospodárske stroje, ktoré mal kúpiť, tieto sú zastarané a sú po starých rodičoch. Záverom uviedol, že doteraz mohol finančne existovať len za pomoci svojich rodičov.
11. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka (navrhovateľka), žiadala rozsudok v napadnutej časti potvrdiť, výživné bolo stanovené v primeranej výške. Uviedla, že v rozsudku je uvedené všetko o príjme otca detí pravdivo, on by mal v prvom rade prihliadať na potreby svojich detí a nie detí jeho priateľky. Otec detí má dostatočný príjem, žila s ním 17 rokov, vie čo všetko obhospodaruje a z čoho má príjmy. Na pôde o rozlohe 16 ha nehospodári s rodičmi ale sám. Sám dostáva každý rok aj dotácie, zisk je pre neho. Samostatne hospodáriaceho roľníka si zrušil, aby nemusel platiť odvody. Poukázala na to, že otec má 43 rokov, je to muž v produktívnom veku, nemá problém so zaradením do zamestnania. To, že sa teraz prihlásil na úrade práce a bol na výberovom konaní, je len preto, aby zavádzal súd, že je vo finančnej tiesni. Uviedla, že nechápe ako otec môže tvrdiť, že mohla ostať s deťmi bývať v dome, keď jeho správanie bolo neznesiteľné, manželstvo rozvrátené a zle to vplývalo na deti. Mesiac po tom čo
sa s deťmi odsťahovala, začala otca navštevovať jeho priateľka aj so svojim synom, ktorí tam občas aj prespávajú a otec ich finančne podporuje. Potvrdila, že otec platí na deti výživné spolu 100 eur.
12. K odvolaniu sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník, navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.
14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
15. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zemní, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
18. Vzhľadom k tomu, že C. M., ktorá v čase začatia konania bola ešte maloletá, nadobudla v priebehu odvolacieho konania plnoletosť, odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie, pretože ju bolo potrebné vypočuť ako riadnu účastníčku konania, keďže už nie je v konaní zastúpená zákonnou zástupkyňou, matkou a ani kolíznym opatrovníkom. Uviedla, že žiada odo dňa plnoletosti výživné v sume 150 eur mesačne. Je to málo, ale vie, že otec má problém platiť výživné. Okrem výživného jej babka dáva týždenne 5 eur, niekedy aj viac, otec mimo výživného jej dáva sporadicky nejaké sumy, niekedy je to 20 eur mesačne, niekedy aj do 50 eur, niekedy nič. Babka jej dáva podstatne viac ako otec. Má výdavky na stavovanie, cestovné, bežné výdavky, oblečenie, drogéria, záujmy. Mesačne jej matka platí na stužkovú 5 eur a telefón 20 eur.
19. Na odvolacom pojednávaní otec uviedol, že od 12.09.2016 je zamestnaný v obchodnej spoločnosti E. s.r.o. Z., pracuje v riadnom pracovnom pomere. Poľnohospodársku pôdu už neobhospodaruje, robí to brat a otec. Nerobí to preto, lebo je z toho vyčerpaný a neoplatí sa to. Občas im vypomáha. Jeho matka za posledných 5 mesiacov dala deťom mimo výživného sumu asi 530 eur, v čom je vreckové, zubár, zakúpenie kníh, obuvi, korčúľ a iných výdavkov. Matka uviedla, že došlo k zmene, dcéra C. je v 3. ročníku gymnázia a mal. Z. chodí do 6. triedy základnej školy. Vie od dcéry C., že im stará matka zo strany otca dáva bokom nejaké vreckové.
20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
27. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na pomery na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti (subjektívne a objektívne podmienky), majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku ostatných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, na výšku výživného, ktoré poskytujú iné osoby, na ich schopnosti, možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Na strane oprávneného platí zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane, pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnuté obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého povinného rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Ak to pomery (možnosti, schopnosti a majetkové pomery) zaviazaného rodiča dovoľujú, môže súd dokonca určiť aj splátky výživného, ktoré presahujú tieto preukázané výdavky dieťaťa. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení majetkových potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku, ktorého prejavom môže byť napr. i nákladný spôsob života. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
28. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v čase jeho rozhodovania, kedy otec bol nezamestnaný, obhospodaroval spolu s rodičmi a bratom poľnohospodársku pôdu v rozlohe 16 ha. Počas manželstva vykonával činnosť evidovaného samostatne hospodáriaceho roľníka a mal aj živnostenské oprávnenie, keďže prevádzkoval so svojou matkou obchod. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je nepochybné, že otec mal príjem z pestovania poľnohospodárskych plodín, sám uviedol, že za ich predaj v roku 2015 dostal sumu 3250 eur a 2000 eur, spolu 5250 eur. Taktiež podal daňové priznanie z príjmu za rok 2015, v ktorom sú však uvedené príjmy otca za rok 2015 spolu v sume 4857,70 eur. Na odvolacom pojednávaní otec tento rozpor nevedel relevantne vysvetliť. Otec taktiež nevedel relevantne vysvetliť, prečo zrušil živnostenské oprávnenie a evidenciu samostatne hospodáriaceho roľníka. Tvrdil, že k zrušeniu došlo v roku 2013, avšak je nepochybné, že naďalej
hospodáril na poľnohospodárskej pôde, keďže v roku 2015 mal príjem z predaja poľnohospodárskych plodín. Keďže na poľnohospodárskej pôde hospodári rodina otca, teda jeho rodičia a brat a s nimi hospodáril i otec maloletých detí, je bezpochýb ťažké preukazovať reálny príjem otca z takejto činnosti, naviac bez evidencie a oprávnenia.
29. Až v odvolacom konaní sa otec zamestnal v riadnom pracovnom pomere s príjmom na úrovni minimálnej mzdy u zamestnávateľa, ktorému predtým, keďže hospodáril s rodičmi, v roku 2015 predal väčšie množstvo kukurice. Pokiaľ otec nebol nikdy zamestnaný, pracoval iba u otca, či ako živnostník, samostatne hospodáriaci roľník, alebo vypomáhal rodičom, potom jeho zamestnanie po rozhodnutí súdu prvej inštancie sa javí prinajmenšom účelové.
30. Vzhľadom k tomu, že napriek uvedeným skutočnostiam, nebol v konaní preukázaný taký príjem otca, z ktorého by otec bol schopný platiť výživné v celkovej sume 200 eur, odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie ohľadne výšky určeného výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o výživnom súd vychádza nielen z príjmov výživou povinného rodiča, ale aj rodiča, ktorý ma detí v osobnej starostlivosti. Aj matka detí má k nim vyživovaciu povinnosť a v danom prípade zo svojho príjmu je schopná prispievať na výživu dcéry C. sumou 90 eur a na výživu mal. Z. sumou 60 eur mesačne. Výživa detí je krytá i rodinnými prídavkami a taktiež je potrebné zohľadniť, že i nad rámec výživného príspevkami od starých rodičov zo strany otca detí a sporadicky aj zo strany otca.
31. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné na dcéru C. vo výške 100 eur a na mal. Z. vo výške 70 eur mesačne. Výživné spolu s rodinnými prídavkami, výživným zo strany matky a príspevkami zo strany starých rodičov v dostatočnej miere zodpovedá veku a odôvodneným potrebám detí.
32. Odvolací súd stanovil zročné výživné na každé dieťa samostatné za čas od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. od 27.02.2016 ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu do 31.03.2017 (keďže v mesiaci marec bolo už výživné splatné v čase rozhodnutia odvolacieho súdu). Za uvedené obdobie mal otec zaplatiť výživné na C. v celkovej sume 1310,34 eura, t.j. 3 dni za mesiac február 2016 v sume 10,34 eura (100 eur : 29 dní x 3 dni) a za 13 mesiacov sumu 1300 eur (13 mesiacov x 100 eur). Platil po 50 eur mesačne, teda zaplatil sumu 655,17 eura, t.j. za 3 dni mesiaca február 2016 v sume 5,17 eura (50 eur : 29 dní x 3 dni) a za 13 mesiacov sumu 650 eur. Potom dlh na výživnom (zročné výživné) činí sumu 655,17 eura (1310,34 eura - 655,17 eura). Za rovnaké obdobie mal otec zaplatiť výživné na Z. v celkovej sume 917,24 eura, t.j. 3 dni za mesiac február 2016 v sume 7,24 eura (70 eur : 29 dní x 3 dni) a za 13 mesiacov sumu 910 eur (13 mesiacov x 70 eur). Platil po 50 eur mesačne, teda zaplatil sumu 655,17 eura, t.j. za 3 dni mesiaca február 2016 v sume 5,17 eura (50 eur : 29 dní x 3 dni) a za 13 mesiacov sumu 650 eur. Potom dlh na výživnom (zročné výživné) činí sumu 262,07 eura (917,24 eura - 655,17 eura). Odvolací súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP povolil otca zročné výživné splácať v splátkach po 25 eur mesačne na každé dieťa, keďže zročné výživné nie je schopný zaplatiť jednorazovo.
33. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP (Civilný mimosporový poriadok) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).