Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/300/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: K.. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XXXX/X, právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C 364/2014-66 zo dňa 02.07.2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluvná podmienka zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2010 uzavretá medzi účastníkmi konania v bode 8, 8.1. je neprijateľná a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 644,60 eur. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po 30 dňoch od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli spotrebiteľskú zmluvu koncipovanú na vopred pripravenej predtlači, teda formulárovú. Úrok z úveru bol 70,01 % ročne a takéto dojednanie výšky úrokov aj napriek tomu, že má ísť o prejav zmluvnej voľnosti účastníkov konania, je priečiaci sa dobrým mravom. V takomto prípade je podľa § 39 zmluvné dojednanie v rozpore s dobrými mravmi neplatné. Dojednanie úrokov z úveru pre občana, fyzickú osobu v miere viac ako 70 % ročne významne prevyšuje priemernú mieru úrokov, ktoré boli v rovnakom období ako uzatváral zmluvu žalobca poskytované v rozsahu 10,48 % ročne. Súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej odmene za úver je neplatné a žalobca mal povinnosť plniť žalovanému len sumu skutočne čerpanej istiny úveru. Reálnou povinnosťou žalobcu bolo uhradiť žalovanému len poskytnuté finančné prostriedky, po odpočítaní poplatku 210,08 eura, ktorú sumu si žalovaný z úveru odrátal a táto mala byť započítaná ako pohľadávka žalovaného spočívajúca v zaplatenej odmene za odklad splátok úveru podľa článku 8 zmluvy. Súd posúdil celú konštrukciu služby odkladu splátok a odplaty za ňu ako neprijateľnú a neplatnú. Takýto záver zodpovedá skutočnosti, že podľa dojednania si žalovaný odplatu vyúčtoval v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobca bude mať o takúto službu záujem, resp. či táto bude poskytnutá alebo nie a odmena ako taká je neprimerane vysoká, keď suma 210,08 eur dosahuje takmer 23,34 % z ceny úveru. Takáto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 644,60 eur (celkové náklady spotrebiteľa 434,52 eur + poplatok 210,08 eur). Súd prvej inštancie pri posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, aplikoval § 107 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná. Nestotožnil sa s námietkou rozporu s dobrými mravmi

vznesenou žalovaným s poukázaním na to, že žalovaný neuviedol, v čom má spočívať konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tento si len uplatňuje svoje spotrebiteľské právo.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Napadol záver súdu o rozpore výšky úrokov s dobrými mravmi. Poukázal na to, že podľa právnej úpravy odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru v danom prípade bola stanovená podľa Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. a úprava tohto nariadenia bola dodržaná. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver aký bol poskytnutý žalobcovi bola 79,08 %. Výška odplaty dohodnutá v zmluve účastníkov (70,01%) neprevyšuje túto maximálnu odplatu. Aplikácia inštitútu dobrých mravov neprichádza do úvahy, keďže ust. § 3 ods. 10 a 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch má povahu lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Posúdenie dojednania odplaty ako celého neplatného by pritom odporovalo nielen to, že atribút neprimeranosti by spĺňala len časť odplaty, ale nie celá. Takéto rozhodnutie by bolo v rozpore aj s § 497 a § 502 Obchodného zákonníka. Žalovaný namietol aj subjektívne tvrdenia súdu ohľadom uzavretej dohody o poskytnutí služby, o akomsi nanútení a posúdení ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak žalovaný tvrdí, že mu dohoda bola nanútená, potom je otázne prečo súdu zamlčal, že možnosť odkladu splátok aj využil.

3. Dohoda o poskytnutí služby bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy (ďalej ako úver/revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 210,08 Eur a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti revolvingu vo výške 127,32 Eur v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomné oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.

4. Dohoda o poskytnutí služby a jej vznik pritom nie je podmienkou ani podkladom pre uzatvorenie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere alebo pre poskytnutie úveru. Ide o fakultatívnu možnosť, ktorú dlžník môže ale nemusí uzavrieť. Zákon žiaden odklad splátok neupravuje a uzavretie dohody naopak zavádza úpravu, ktorá je výhodnejšia oproti stavu, keby nedošlo k takejto zmluvnej úprave. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí služby je zároveň individuálnym dojednaním, a to nielen pokiaľ ide o jej vznik, ale aj pokiaľ ide o výšku odplaty. Odplata aj dojednanie o nej, preto nemôžu byť neprijateľnou podmienkou aj z tohto dôvodu. Uviedol, že súd nesprávne posúdil aj začiatok premlčacej lehoty. Súd sa vôbec nezaoberal subjektívnou premlčacou lehotou, túto vôbec neskúmal a nevychádzal zo žiadnych skutkových okolností. Subjektívna premlčacia lehota plynie odvtedy, keď dotknutá osoba má k dispozícii skutkové okolnosti, na základe ktorých môže vyvodzovať tvrdenia o bezdôvodnom obohatení. Uvedenými skutkovými okolnosťami a znalosťami disponoval žalobca oveľa skôr - v čase poskytnutia úveru. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh v celom rozsahu zamietol alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Dohoda o poskytnutí služby odkladu splátok je súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa § 53 neprijateľnou podmienkou je akékoľvek ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neplatí to vtedy, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Hlavným predmetom plnenia danej zmluvy je poskytnutie úveru, dohoda o poskytnutí služby nie je hlavným predmetom plnenia, a preto mohla byť vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Samostatnosť tejto dohody o poskytnutí služby nemôže spôsobovať ani dojednanie o tom, že uzavretie takejto dohody nie je nie podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Podstatným pre právne posúdenie je to, že táto dohoda nie je hlavným predmetom plnenia a že nebola dojednaná individuálne. Ekonomická nevýhodnosť je presvedčivo odôvodnená v rozhodnutí súdu prvej

inštancie, na ktoré odvolací súd poukazuje. Rozhodnutie o vyhlásení tejto podmienky za neprijateľnú, je vecne správne.

6. Vecne správne je aj rozhodnutie o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami. Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že dojednaný úrok vo výške viac ako 70 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že dojednanie takéhoto úroku je v súlade s Nariadením vlády č. 238/2008 Z.z., môže byť takéto dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. Zákonná úprava má prednosť pred úpravou podzákonnou. Pokiaľ pri aplikácii nariadenia vlády ako primeraný úrok možno dojednať úrok v rozsahu 79 % ročne, nie je možné takúto úpravu akceptovať už pre samotný rozpor so zásadou dobrých mravov. Z tohto dôvodu nie je možné ani priznať žalovanému najvyšší prípustný úrok podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, resp. stanovení na základe zákona, pretože sa jedná o úrok vyplývajúci práve z tohto nariadenia. Rozhodnutie o povinnosti vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie je teda založené na správnych právnych dôvodoch. Čo sa týka posúdenia námietky premlčania, je pravda, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, kedy začala vo veci plynúť subjektívna lehota. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa dozvedel o tom, že dané dojednania sú neplatné a zmluva má byť bezúročná a bez poplatkov, v júni 2014. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe túto skutočnosť nerozporoval a súd na ňu pri dokazovaní pozornosť ďalej neupriamil. Z výpovede účastníka však vyplýva, že o tom, že takéto dojednania boli vyhlásené za problematické sa dozvedel až po návšteve Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Je pravda, že podľa doterajšej judikatúry bezdôvodné obohatenie sa premlčiavalo od doby kedy sa osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, pričom za dozvedenie sa o bezdôvodnom obohatení sa zásadne považovalo dozvedenie sa o skutočnostiach zakladajúcich bezdôvodné obohatenie. V danom prípade však k týmto skutočnostiam, teda v tomto prípade k uzavretiu zmluvy, v ktorej bol dohodnutý úrok 70 % ročne, je potrebné, aby pristúpila aj vedomosť účastníka o tom, že takéto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi. Posúdenie určitej skutočnosti ako rozporné s dobrými mravmi nie je jednoznačne definované a nie je možné vychádzať z prezumpcie vedomostí účastníka o tom, že vie, ktoré skutočnosti súd vyhodnotí ako rozporné s dobrými mravmi. Preto je dôvodné pre účely zistenia kedy sa účastník v takomto prípade o bezdôvodnom obohatení dozvedel, dokazovať aj skutočnosť, kedy účastník získal vedomosť o neplatnosti dojednania, o tom, že určitá podmienka v spotrebiteľskej zmluve bola vyhlásená za neprijateľnú a pod.. V danom prípade iný dôkaz ako výsluch účastníka neprichádza do úvahy a z výsluchu účastníka v danom prípade vyplýva, že účastník sa to dozvedel až po návšteve Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda v mesiaci jún 2014, ako sa to uvádza v žalobe. S prihliadnutím na túto skutočnosť je dodržaná aj subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie, je vecne správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, má teda právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, výšku týchto trov určí súd prvej inštancie.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.