Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-903-2015.pdf
PDF · 154.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/903/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcov: 1. K.. E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., V. XX, 2. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., V. 16, právne zastúpení: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát, Hlavná 31, Trnava, proti žalovaným: 1. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. C. XXX, C. J., zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Ľudmila Bílá, Špitálska 10, Bratislava, 2. X.. T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, T., zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Ľudmila Bílá, Špitálska 10, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 14C/138/2010-224 zo dňa 14. júla 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, 2, 3, § 34, § 35, § 37, § 39, § 132 ods. 2 Občianske zákonníka (OZ), § 55 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. e), § 61, § 150 ods. 2 zák. č. 233/1995 (Exekučný poriadok), § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Vecne argumentoval tým, že žalobcovia sa žalobou po jej doplnení domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 3301/18, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2200 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T., obec T., obidvaja v podiele 1/2. Uviedli, že sú manželia, a že uzatvorili kúpnu zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva“), na základe ktorej nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Slovenskej republike v okrese Trnava v obci T. v katastrálnom území T. zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie T. ako pozemok parc. č. 3301/18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2200 m2 v podiele l/l-ina (ďalej len „nehnuteľnosť“). Vklad vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy bol povolený pod číslom V XXXX/XX. V dôsledku toho mali za to, že ich vlastníctvo je nepochybné. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 29C/58/1996 zo dňa 30.04.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.1996, bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené. Bezpodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti nebolo počas troch rokov odo dňa zániku manželstva vysporiadané dohodou ani rozhodnutím súdu a ani nebol podaný návrh na súd na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcov. Žalobcovia odkázali na ustanovenie § 149 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého sa žalobca v 1. rade stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/2 a žalobca v 2. rade sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/2. Na základe dokumentu nazvaného "Vyhlásenie o vklade do spoločnosti" zo dňa 01.02.1995 bol údajne povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech spoločnosti: REAL-RP, v.o.s., so sídlom: Skladová 3, 917 01 Trnava, IČO: 34 115 081, (ďalej len "REAL-RP"). Žalobcovia uviedli, že hoci ide o "dokument", na základe ktorého nie je prípustný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (nejde v ňom o platné scudzenie nehnuteľností), tento dokument je absolútne neplatný z dôvodu, že podpisy žalobcu v l. rade a žalobcu v 2. rade na ňom
sú sfalšované. Z tohto dôvodu spoločnosť REAL-RP nenadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti a nehnuteľnosť patrí do vlastníctva žalobcov. Vyjadrili podozrenie ohľadne sfalšovania podpisu žalobcu v 1. rade na Zápisnici z rokovania spoločníkov zo dňa 23.10.2000.
2. V konaní súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 14.03.2007 spoločnosť REAL-RP, (toho času v likvidácii), previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na spoločnosť REALPOS s.r.o., so sídlom Čerešňová 7822/31, 917 01 Trnava, IČO: 36 245 445, za kúpnu cenu vo výške 350.000,- Sk. Vtedajšia hodnota nehnuteľnosti však bola omnoho (rádovo 10-20 násobne) vyššia. Výška kúpnej ceny bola tak podľa žalobcov dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Kúpna zmluva zo dňa 14.03.2007 je preto taktiež ako právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
3. Žalovaní poukázali na to, že na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej dňa 12.05.2010 pod č. V XXXX/ XXXX nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalovaný v l. rade v podiele 99/100-ín a žalovaný v 2. rade v podiele 1/100-ina. Žalobcovia zotrvali na závere, že nehnuteľnosť nemohol nikto previesť, nakoľko oni sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia vyjadrili názor, že nakoľko sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, a keď nie sú zapísaní na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX v časti „B“, majú naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
4. Súd sa zaoberal skutkovým odôvodnením žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a súd túto žalobu zamietol z dôvodov, že z daného stavu vyvodil, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe rozhodnutia štátneho orgánu podľa ustanovenia § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s podmienkami uvedenými v ustanovení § 150 ods. 2 Exekučného poriadku.
5. Súd sa oboznámil s listinami predloženými žalobcami, žalovanými, inými listinami a zároveň si pripojil spis Okresného súdu Piešťany 4Er/921/2010 a spis 18C/173/2010 Okresného súdu Trnava.
6. Súdu bola predložená listina označená ako „Vyhlásenie o vklade do spoločnosti zo dňa 01.02.1995“, ktorej predmetom bolo vloženie nehnuteľnosti (pozemku parc. č. 3301/18, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2200 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T., obec T.) do spoločnosti REAL-RP, v.o.s. ako nepeňažný vklad zo strany žalobcov, pričom na predmetnej listine sa nachádzajú úradne osvedčené podpisy oboch žalobcov. Následne na základe tejto listiny bol Správou katastra Trnava povolený vklad pod č. V XXX/XX - pol. XXX/XX zo dňa 10.02.1995 v prospech spoločnosti REAL-RP, v.o.s.. Z uznesenia Obvodného oddelenia policajného zboru Trnava ČVS: ORP-1404/02-TT-2010, vyplynula skutočnosť, že trestné stíhanie začaté pre prečin poškodzovania cudzích práv bolo zastavené, nakoľko sa uznieslo na tom, že v danom prípade sa nejednalo ani o prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, ani prečin poškodzovania cudzích práv. Toto uznesenie bolo doručované E. W., X. W..
7. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2007 uzatvorenej medzi spoločnosťou REAL-RP, v.o.s. v likvidácii ako predávajúcim a spoločnosťou REALPOS s.r.o. ako kupujúcim, sa vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti stala vyššie uvedená spoločnosť, pričom vklad bol povolený Správou katastra Trnava pod č. V XXXX/XX dňa 17.07.2007. V čase tohto prevodu bola na liste vlastníctva č. XXXX v časti „C“ zapísaná ťarcha Daňového úradu v Trnava C.649/3/6968/1995, rozhodnutie o určení záložného práva C.649/Z-106/2971 na zabezpečenie pohľadávky voči daňovému dlžníkovi - žalobcovi v 1. rade vo výške 618.460,- Sk. Na základe rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 649/340/22-24101/07/HER/22 zo dňa 21.03.2007 vo veci daňového subjektu - X. W. bolo zrušené rozhodnutie o určení záložného práva č. C.649/Z-106/2971 vydané Daňovým úradom Trnava dňa 20.03.1995 na zabezpečenie pohľadávky daňového dlžníka - X. W., na základe ktorého Správa katastra Trnava vykonala zmenu na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. 3301/18 dňa 21.05.2007.
8. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 11.05.2010 zavkladovanej dňa 12.05.2010 pod č. V XXXX/XXXX nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade v podiele 99/100-ín a žalovaný v 2. rade v podiele 1/100-ina.
9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Er/921/2010 súd zistil podstatnú skutočnosť a to, že uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 4Er/920/2010-59 zo dňa 30.12.2010 bol súdom schválený príklep udelený dňa 21.10.2010 súdnym exekútorom na dražbe spoluvlastníckeho podielu
povinného N. N. (žalovaného v 1. rade) vo veľkosti 99/100-ín na nehnuteľnosti evidovanej Správou katastra Trnava, katastrálne územie T., zapísaná na liste LV č. XXXX, parcela registra „C“, parcela č. 3301/18, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2200 m2, vydražiteľovi X.. T. F. (žalovaný v 2. rade), ktorý vydražil spoluvlastnícky podiel povinného za najvyššie podanie vo výške 11.500,- Eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2011.
10. Z pripojeného spisu sp. zn. 18C/173/2010 Okresného súdu Trnava súd zistil, že dňa 08.11.2010 bola podaná žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, ktorou sa žalobcovia X. W. a K.. E. W. proti žalovanému X.. C. N. domáhajú vylúčenia spoluvlastníckeho podielu 99/100 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX z exekúcie vykonávanej Ing. Mgr. Ivanom Ružičkom, č. exekučného konania EX 534/2010. V tomto konaní nebolo doteraz rozhodnuté, konanie je prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Trnave sp. zn. 14C/138/2010.
11. Súd po vykonanom dokazovaní a preštudovaní predložených listinných materiálov zo strany žalobcov, žalovaných a pripojených spisov dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Podstatnou skutočnosťou, na základe ktorej súd dospel k uvedenému je fakt, že v priebehu konania bolo zistené, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe rozhodnutia štátneho orgánu podľa ustanovenia § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 150 ods. 2 Exekučného poriadku. Predaj v dražbe v rámci exekučného konania je verejnoprávnym úkonom, pričom nehnuteľnosť, ktorej určenia vlastníckeho práva sa domáhajú žalobcovia bola predmetom prevodu viacerých prevodov na základe kúpnych zmlúv. Na základe uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. 4Er/921/2010-59 zo dňa 30.12.2010 bol súdom schválený príklep udelený dňa 21.10.2010 súdnym exekútorom na dražbe spoluvlastníckeho podielu povinného N. N. vydražiteľovi X.. T. F. - žalovanému v 2. rade. Pre súd je rozhodnou skutočnosťou práve uskutočnená dražba predmetnej nehnuteľnosti v roku 2010, na základe ktorej vydražiteľ udeleným príklepom nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
12. Náš právny poriadok rozlišuje medzi dobrovoľnou dražbou a nútenou dražbou, pričom základným rozdielom je iba tá skutočnosť, že nútená dražba sa uskutočňuje za účasti štátneho orgánu, pričom účelom oboch typov dražieb je uspokojenie pohľadávok veriteľov z majetku povinného, a nie z majetku osôb, ktoré nemajú postavenie dlžníka. V oboch prípadoch sa vlastníctvo odvodzuje z vlastníctva dlžníka, pričom prevod a prechod v tejto súvislosti treba chápať vo všeobecnej rovine, spočívajúcej v zmene vlastníctva. V ustanovení § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú upravené spôsoby nadobúdania vlastníctva. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností stanovených zákonom. Z uvedeného je zrejmé, že vlastníctvo sa nadobúda buď originárne (pôvodne), alebo derivatívne (odvodene). Pri originárnom nadobudnutí sa nadobúda vec do vlastníctva bez ohľadu na prípadné vlastnícke právo predchodcu, napr. jedná sa o vyvlastnenie, vydržanie, ale i zhotovenie novej veci, prírastok či zmluvné nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka tam, kde to zákon umožňuje. Pri odvodenom nadobudnutí (zmluva, dedenie) sa nadobúdateľ stáva zásadne vlastníkom len pokiaľ bol jeho predchodca vlastníkom; platí zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám mal. Ten, kto nadobudol vec od nevlastníka v dobrej viere, môže sa stať len jej oprávneným držiteľom, ak nejde o prípad, kedy právo pripúšťa nadobudnutie od nevlastníka. Do skupiny nadobudnutia vlastníckeho práva originárnym spôsobom patrí i nadobudnutie na základe iných skutočností stanovených zákonom, okrem iných, i nadobudnutie veci pri nútenej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o dobrovoľných dražbách“), ale aj v dražbách podľa Exekučného poriadku. Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 150 ods. 2 Exekučného poriadku, ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľností ku dňu udelenia príklepu. Z uvedeného je zrejmé, že udelením príklepu a jeho deklarovaním súdnym rozhodnutím, dochádza k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa, tzv. originárnym spôsobom k predmetu dražby, pričom dražba ako privilegovaný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva má prednosť pred vlastníckym právom predchodcu. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na Nález ÚS SR sp. zn. 289/08 (ďalej len „Ústavný súd“), z ktorého vyplýva, že existujúce vlastníctvo má prednosť pred samotným určením vlastníctva, o ktorom má súd iba rozhodnúť. Ďalej Ústavný súd v náleze vyslovil: „Ak exekučné konanie prebehne v súlade s účinnou právnou úpravou, t.j. ak exekučný súd, ako aj exekučným súdom poverený súdny exekútor pri nútenom výkone súdneho alebo iného rozhodnutia predajom (dražbou) nehnuteľných vecí vychádzajú z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností,
a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo spochybňujúce právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto svojho práva včas (pred predajom nehnuteľnosti) podaním vylučovacej žaloby, nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ, ktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným súdom schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu bez ohľadu na „pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol do okamihu udelenia príklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. Skutočný vlastník exekuovanej nehnuteľnosti, ktorý sa voči povinnému z exekúcie nedomáhal ochrany svojho vlastníckeho práva pred jej predajom, sa môže od oprávneného v exekúcii domáhať vydania výťažku z predaja tejto veci ako náhrady za odňatie jej práva k vydraženej veci. Táto osoba sa však nemôže domôcť samotného vydania exekuovanej veci od vydražiteľa, ktorý sa stal jej vlastníkom zákonným spôsobom, navyše odobreným rozhodnutím štátu (schválenie udelenia príklepu), ktorý sa spomedzi spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva upravených v § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje za „privilegovaný“ (prioritný) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva majúci prednosť pred vlastníckym právom nadobudnutým iným, zákonom predvídaným spôsobom. Ak sa skutočný vlastník exekuovanej veci nemohol domôcť svojho vlastníckeho práva k nej v dôsledku nesprávneho postupu exekučného súdu alebo súdneho exekútora, môže sa domáhať proti týmto subjektom náhrady škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku“.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný nález sa týka dražby nehnuteľnosti a zaoberá sa postavením vydražiteľa nehnuteľnosti, súd má za to, že právne závery v ňom sú aplikovateľné aj na danú vec. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Piešťany mal súd za preukázané, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti (pozemku parc. č. 3301/18, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2200 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T., obec T.) nadobudol žalovaný v 2. rade, pričom predmetné exekučné konanie sa uskutočnilo v súlade s platnou právnou úpravou, keďže súdny exekútor ako aj exekučný súd pri nútenom výkone súdneho rozhodnutia dražbou nehnuteľnosti vychádzali z aktuálnych záznamov o vlastníkoch nehnuteľnosti vedených v katastri nehnuteľností. Vydražiteľ (žalovaný v 2. rade) sa bez ohľadu na žalobcami spochybňované vlastníctvo povinného (žalovaného v 1. rade) a žalovaného v 2. rade ako aj bez ohľadu na vedomosť, resp. nevedomosť žalobcov o prebiehajúcom exekučnom konaní, stal sa legitímnym vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. Tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ak žalovaný v 2. rade previedol predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy na ďalšiu osobu, previedol ju ako vlastník. Žalovaní nadobudli predmetnú nehnuteľnosť na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy od spoločnosti, ktorá v čase predaja bola na príslušnom liste vlastníctva zapísaná ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, ktorá ju nadobudla tiež zákonným spôsobom. V danej veci nebolo možné aplikovať právny názor uvedený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/20/2011 zo dňa 18.12.2012, nakoľko daný judikát sa zaoberá dobrovoľnými dražbami nie dražbami konanými v rámci exekučného konania, ktoré sú vykonávané prostredníctvom exekútora ako štátom splnomocnenou osobou pod kontrolou súdu.
14. Vzhľadom na hore uvedené dôvody súd má za to, že žalobcovia sa nemohli dôvodne domáhať určenia vlastníckeho práva na základe tvrdenej skutočnosti, že nakoľko po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka k jeho vyporiadaniu, stali sa podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a tiež na základe skutočnosti spočívajúcej v spochybňovaní listiny „Vyhlásenie o vklade do spoločnosti zo dňa 01.02.2015“ z dôvodu pravdepodobne sfalšovaných podpisov žalobcov a napadnutia platnosti vyššie uvedených kúpnych zmlúv. Ďalej súd je toho názoru, že žalobcovia nevyužili svoje právo voči oprávnenému spočívajúce v podaní včasnej a odôvodnenej žaloby na vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko súd z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava č.k. 18C/173/2010 zistil, že žaloba o vyučenie veci bola síce podaná, avšak neskoro (08.11.2010), nakoľko príklep bol udelený dňa 21.10.2010 a súdom potvrdený uznesením č.k. 4Er/921/2010- 59 zo dňa 30.12.2010. Ako ďalší právny prostriedok ochrany žalobcovia mohli využiť podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 186/2010 konštatoval, že neplatnosť dražby môže súd určiť len v samostatnom konaní o určení jej neplatnosti, ktoré sa začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku predjudiciálnu. Žalobcovia tvrdia, že povinný - žalovaný v 1. rade v čase vykonania dražby nebol vlastníkom predmetu dražby (nehnuteľnosti vo vzťahu ktorej sa domáhajú určenia vlastníckeho práva), avšak v danom prípade platia podmienky uvedené v § 55 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 61
Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by žalobcovia využili okrem iného aj hore uvedené právo zakotvené v ustanovení § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách na ochranu svojich údajných práv. Súd vzhľadom na vyššie uvedené má jednoznačne preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom v exekučnom konaní, udelením a schválením príklepu. Súd ďalej konštatuje, že v tejto veci nemohol skúmať okolnosti pred dražbou, teda ani dobromyseľnosť vydražiteľa v exekučnej veci. V dôsledku toho súd má zato, že na rozhodnutie vo veci nebolo potrebné vykonávať rozsiahle navrhované dokazovanie, nakoľko predmetné exekučné konanie sa uskutočnilo v súlade s platnou právnou úpravou, keďže súdny exekútor ako aj exekučný súd pri nútenom výkone súdneho rozhodnutia dražbou nehnuteľnosti vychádzali z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávanej nehnuteľnosti a vykonanie dokazovania by bolo neúčelné a nehospodárne. Tiež poukázal na to, že nemal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov a tiež fakt, či podpísali „Vyhlásenie o vklade nehnuteľnosti do spoločnosti“. Vo všeobecnosti pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Žalobcovia počas konania nepoukázali na skutkové okolnosti, ktoré by dostatočne odôvodnili fakt, či tu právny vzťah je alebo právo je alebo nie je, alebo resp. vysvetlili, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý predmetný spor vyrieši. Súd v predmetnej veci mal jednoznačne preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom, pričom žalovanými sú jednak osoby, ktoré v súčasnosti nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhali a jednak žalobcovia, ako súd vyššie skonštatoval nevyužili svoje právo včas podať vylučovaciu žalobu alebo žalobu o určenie neplatnosti dražby, ktoré by bolo účinnejším prostriedkom ochrany v predmetnom prípade. Ohľadne listiny „Vyhlásenie o vklade nehnuteľnosti do spoločnosti“ behom konania z výsluchu žalobcu v 1. rade ako aj žalobcu v 2. rade súdu vyplynul fakt, že žalobcovia mali vôľu vložiť nehnuteľnosť do spoločnosti, tiež že vedeli o nepeňažnom vklade do spoločnosti v podobe nehnuteľnosti.
15. Záverom vyjadril názor, že je zvláštne, že žalobcovia na jednej strane sa domáhajú určenia svojho údajného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v dôsledku čoho namietali aj platnosť jednotlivých kúpnych zmlúv, pričom na druhej strane z dôkazného materiálu vyplynula skutočnosť, že z kúpnej ceny, ktorá bola zaplatená za predaj nehnuteľnosti došlo súčasne k uspokojeniu osobného záväzku žalobcu v 1. rade v prospech Daňového úradu Trnava, čo žalobcovia zjavne v danom konaní opomenuli. Čo sa týka spochybňovania zápisnice z konania valného zhromaždenia spoločnosti REAL-RP v.o..s. - v likvidácií zo dňa 23.10.2000 z výsluchu žalobcu v 1. rade vyplynula skutočnosť, že do dnešného dňa nepodal návrh na zrušenie prijatého uznesenia, hoci v tomto konaní poukazuje na jeho neplatnosť z dôvodu údajného sfalšovania jeho podpisu. Predmetné súd považuje za právne bezvýznamné, nakoľko uvedené mal žalobca riešiť v rámci obchodnoprávneho konania.
16. Súd rozhodne o trovách konania samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
17. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Odvolanie odôvodnili s poukazom na ust. § 205 ods. 2 O.s.p., písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p. Namietali predovšetkým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom a porušené právo na spravodlivý proces. Zdôraznili, že podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. T., zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 3301/18 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2200 m2 (ďalej len nehnuteľnosť alebo pozemok). Určenia vlastníckeho práva sa domáhali z dôvodu, že predmetný pozemok nadobudli na základe kúpnej zmluvy a nikdy neurobili žiadny právny úkon, ktorým by previedli vlastnícke právo k predmetnému pozemku na tretiu osobu. Napriek tomu však bol na základe dokumentu nazvaného „Vyhlásenie o vklade do spoločnosti zo dňa 01.02.1995“ povolený vklad vlastníckeho práva k pozemku v prospech spoločnosti REAL - RP, v.o.s. V tomto dokumente sa však nachádzajú sfalšované podpisy žalobcov preto je neplatný a preto táto spoločnosť nikdy nenadobudla vlastnícke právo k pozemku. Keďže platí zásada nemo
plus iuris vlastnícke právo nemohli nadobudnúť ani ďalší údajní nadobúdatelia tohto pozemku, tzn. REALPOS s.r.o., žalovaný 1 a žalovaný 2. Navyše títo nadobúdatelia neboli ani dobromyseľní. Za účelom preukázania svojho vlastníckeho práva preto žalobcovia v konaní navrhli dôkazy ako napr. znalecký posudok znalcom z odboru písmoznalectva, ktorý mal preukázať, že podpis žalobcu na dokumente označenom ako Vyhlásenie o vklade nie je pravý, cez výsluch účastníkov konania a mnohých svedkov až po listinné dôkazy. Napriek uvedenému súd prvej inštancie sa vo svojej argumentácii nezaoberal žiadnymi skutočnosťami tvrdenými žalobcami a ani nevykonal žiadne dôkazy navrhnuté nimi a žalobu zamietol. Vychádzal pritom zo zistenia, že uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 4Er/920/2010-59 zo dňa 30.12.2010 bol súdom schválený príklep udelený dňa 21.10.2010 súdnym exekútorom na dražbe spoluvlastníckeho podielu k pozemku v exekúcii vedenej v neprospech povinného N. N. vo veľkosti 99/100-ín k pozemku. Podľa súdu je rozhodujúcou skutočnosťou, že v priebehu konania došlo k vydraženiu sporného pozemku na exekučnej dražbe a to aj napriek tomu, že žalobcovia podali žalobu o vylúčenie veci z exekúcie ako aj návrh na odklad exekúcie a poznámku do katastra o začatí súdneho konania. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že dražba je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a preto v zmysle § 150 ods. 2 Exekučného poriadku platí, že ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podania a súd udelenie príklepu schváli, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. Súd poukázal aj na nález Ústavného súdu II. ÚS 289/08-32 a poukázal na ust. § 61 Exekučného poriadku. Tieto závery odvolateľ označil za nesprávne a to v prvom rade z dôvodu, že vydražiteľ sa stane vlastníkom nehnuteľnosti príklepom na tzv. exekučnej dražbe iba za podmienky, že tento vydražiteľ je dobromyseľný. Ak vydražiteľ nie je dobromyseľný, potom je možné domáhať sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydraženej na tzv. exekučnej dražbe aj po udelení príklepu. Nedobromyseľný vydražiteľ samozrejme nepožíva a nemôže požívať právnu ochranu, čo vyplýva okrem iného z ust. § 140 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku. Keďže žalovaný v 2. rade X.. T. F. nie je dobromyseľným vydražiteľom, žalobcovia ako skutoční vlastníci nehnuteľnosti sa voči nemu môžu domáhať určenia vlastníckeho práva a uplatňovať si tak právo k nehnuteľnosti, ktoré nepripúšťa exekúciu. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s uvedeným zákonným ustanovením. Keďže žalovaný 2 nie je dobromyseľným vydražiteľom nehnuteľnosti nie je možné na neho vzťahovať predmetný nález Ústavného súdu a nenadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnosti originárnym spôsobom. Nevedno prečo tu prvoinštančný súd nevychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu, ktorá je okrem iného vyjadrená aj v uznesení Najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Cdo 20/2011 zo dňa 18.12.2012, ktorým sa súd nezaoberal. Extenzívna interpretácia pravidla, že v exekučnom konaní nie je možné navrátenie do pôvodného stavu, teda počíta s tým, že iba dobromyseľný vydražiteľ nadobudne vlastnícke právo, aj keď povinný nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Logicky teda nedobromyseľný vydražiteľ vlastnícke právo v exekučnej dražbe nenadobudne. Skutočnosť, že žalovaný 2 nie je dobromyseľným vydražiteľom vyplýva zo samotného konania žalovaného 1 a žalovaného 2. Títo úplne nelogicky nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti k spoluvlastníckom pomere 99/100 žalovaný 1 a 1/100 žalovaný 2. Kupovať spoluvlastnícky podiel vo výške 1/100 nemá žiaden ekonomický či iný logický význam ani z hľadiska menšinového vlastníka, navyše podiel 1/100 z 2200 m2 ornej pôdy nemá žiadne hospodárske opodstatnenie napríklad pri reálnom rozdelení pozemku a tiež ani z hľadiska väčšinového spoluvlastníka. Túto nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.05.2010, pričom kúpna cena bola extrémne nízka 11.600,- Eur v porovnaní so všeobecnou hodnotou pozemku, ktorá je takmer 7-násobne vyššia podľa znaleckého posudku Ing. Jozefa Záreckého (77.100,- Eur). Okrem toho už v roku 1996 iný znalec ocenil pozemok na sumu 1.200.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 13.05.2010. Nasledujúci deň 14.05.2010 žalovaný 1, ktorý len v predchádzajúci deň nadobudol spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške 99/100 uznal svoj údajný dlh voči X.. N. vo výške 11.000,- Eur s tým, že do troch dní tento dlh splatí, pričom v tomto konaní bola v tento deň spísaná notárkou JUDr. Ivetou Vaškovou notárska zápisnica, ktorá sa stala exekučným titulom. Žalovaný 1 však tento dlh nesplatil a preto veriteľ X.. N. proti nemu podal okamžite nasledujúci deň 18.05.2010 návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor následne nezačal vykonávať exekúciu napr. zrážkami zo mzdy, či prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo neurobil súpis hnuteľných vecí povinného, ale začal hneď vykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti. Najnižšie podanie bolo určené znaleckým posudkom na sumu 11.500,- Eur a vydražiteľom nebol nikto iný ako žalovaný 2, ktorý bol práve podielovým spoluvlastníkom s podielom 1/100. Žalovaný v 2. rade by nadobudol spoluvlastnícky podiel žalovaného 1 na exekučnej dražbe za každých okolností, pretože podľa ustanovenia Exekučného poriadku platí, že spoluvlastník nehnuteľnej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve môže zabrániť predaju veci ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorá sa má vydražiť. Ak jeden so spoluvlastníkov zloží túto sumu na účet exekútora považuje sa za vydražiteľa podielu. Po predaji nehnuteľnosti na dražbe, oprávnený nie že by po predaji
nehnuteľnosti trval na ďalšom vymáhaní svojho nároku, ale okamžite po schválení rozvrhu výťažku podal návrh na zastavenie exekúcie a netrval na vymáhanej zvyšnej časti svojho nároku, aj keď nebol vo veľkej časti uspokojený. Žalobcovia mali za to, že tieto skutočnosti, ktoré vyplývajú z exekučného spisu a ďalších listín sú dostatočnými dôkazmi a vyplýva z nich jednoznačný, modus operandi tzv. exekučné očistenie nehnuteľnosti. Tento modus operandi nevyplýva priamo z jednotlivých listinných dôkazov, ale až v ich vzájomnej súvislosti. Účastníci konania tu robia zdanlivo nelogické, nesúvisiace úkony, ktorých výsledkom je, že na ich konci znemožnia skutočnému vlastníkovi nehnuteľnosti domáhať sa určenia vlastníckeho práva. Problémom však vyvstáva, že takýto vydražiteľ nie je dobromyseľný a preto sa voči nemu možno domáhať určenia vlastníckeho práva aj naďalej, pretože ním nadobudnuté vlastnícke právo nepožíva podľa exekučného poriadku právnu ochranu. Hoci žalobcovia tento modus operandi popísali v konaní pred súdom prvej inštancie, žalovaní žiadnym spôsobom neuviedli akékoľvek iné vysvetlenie svojho konania, preto bol navrhnutý ako dôkaz ohľadom dobromyseľnosti výsluch žalovaných, ktorí by tak mali možnosť vysvetliť svoje konanie, súd však tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol a v rozsudku uviedol, že sa nemôže skúmať dobromyseľnosť vydražiteľa. Týmto súd prvej inštancie žalobcom odňal možnosť konať pred súdom. Nie je však zrejmé prečo súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Exekučná dražba sa týka iba spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1, ale nie žalovaného 2. Ten nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel 1/100 kúpnou zmluvou, teda prevodom a tento podiel nikdy nebol vydražený. V tomto smere nie je zrejmé prečo súd zamietol navrhované dôkazy a čo viedlo súd k zamietnutiu žaloby aj v tejto časti. Tým, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy a neodôvodnil v tejto časti rozsudok odňal žalobcom možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedli, že súd podporne vo svojej argumentácii uvádza, že nemal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov vzhľadom na to, že žalovanými sú osoby, ktoré nie sú v súčasnosti zapísané ako vlastníci na liste vlastníctva. Žalobcovia ešte v čase keď boli vlastníkmi zapísanými na liste vlastníctva žalovaný 1 a žalovaný 2 podali návrh na zápis poznámky podľa ust. § 44a O.s.p. o začatí súdneho konania a táto v tomto čase bola zapísaná. V zmysle ust. § 159 O.s.p. preto platí, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti a neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobromyseľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Platí to aj v prípade, ak nehnuteľnosť nadobudol dražbou žalovaný 2, pretože až tento scudzil pozemok tretím osobám na základe kúpnej zmluvy. Keďže na liste vlastníctva v čase nadobúdania pozemku tretími osobami bola neustále zapísaná poznámka o začatí súdneho konania výrok rozsudku sa podľa § 159a O.s.p. bude vzťahovať aj na tieto tretie osoby a preto je daný naliehavý záujem žalobcov. Pokiaľ súd prvej inštancie spochybnil daný naliehavý záujem a z dôvodu, že žalobcovia údajne nevyužili svoje právo podať včas vylučovaciu žalobu, či žalobu o určení neplatnosti dražby, tento argument tiež neobstojí v prvom rade preto, že žalobcovia podali včas žalobu o vylúčenie veci z exekúcie, keďže však exekučné konanie bolo skončené, týmto prostriedkom by sa nedomohli svojho vlastníckeho práva a v druhom rade z dôvodu, že žaloba o neplatnosť dražby je možná iba pri dobrovoľných dražbách a nie pri exekučných dražbách. Ak by však súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, nemôže sa ďalej zaoberať meritom veci a prejudikovať rozhodnutie súdu v inom konaní, v ktorom sa môžu žalobcovia domáhať svojho vlastníckeho práva. Žalobcovia však určite v čase vydania rozsudku mali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože v čase jeho vydania neexistoval žiadny iný právny nástroj, ktorým by sa mohli domôcť svojho vlastníckeho práva. Ďalšia argumentácia súdu či mali strany vedomosť o tom, že nehnuteľnosť patrí tretej osobe a nedomáhali sa určenia vlastníckeho práva je irelevantná. Taktiež je irelevantná hypotetická vôľa strán, ktorá nebola prejavená v právnom úkone, navyše aj vzhľadom na to, že žalobcovia nemajú patričné vzdelanie, či znalosti o rozdiele medzi vkladom do spoločnosti a vkladom do katastra nehnuteľnosti. Taktiež je irelevantné, že či sa niekedy v minulosti uspokojila nejaká pohľadávka žalobcov alebo či podali žalobu o neplatnosť valného zhromaždenia. Podstata je, že podľa platného právneho poriadku nehnuteľnosť možno scudziť výlučne iba písomným právnym úkonom, pri ktorom sa vyžaduje osvedčený podpis vlastníka. Keďže tento nebol nikdy daný, ale podpis vlastníkov bol sfalšovaný, nikdy nemohlo prísť k prevodu vlastníckeho práva akýmkoľvek spôsobom. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovaným priznal náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia.
18. Žalovaní odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalovaní podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie. Uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne
správny, nakoľko súd prvej inštancie vec správne posúdil, zistil skutkový stav veci úplne a dostatočne, vykonal dôkazy, ktoré mali s vecou vecnú a logickú súvislosť a boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Napriek tomu, že dôvodom, ktoré uviedli žalobcovia v žalobe ako aj v odvolaní sa žalovaní počas konania pred súdom vyjadrili, upozorňujú na rozpory v tvrdení žalobcov. Súd prvej inštancie považoval za preukázané okrem iného aj výsluchom samotných žalobcov, že žalobcovia vložili pozemok ako nepeňažný vklad do spoločnosti REAL - RP, v.o.s. V zmysle § 59 Obchodného zákonníka vklad do spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť. Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka sa musí uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine. V zmysle § 80 ods. 1 Obchodného zákonníka peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov sa stávajú majetkom spoločnosti. Nie je teda možné, aby žalobcovia nikdy neurobili žiadny právny úkon, ktorým by previedli vlastnícke právo k pozemku v prospech tretej osoby, tzn. spoločnosti REAL - RP, v.o.s. a zároveň tvrdili, že pozemok vložili do spoločnosti. O tejto skutočnosti žalobcovia v celom konaní mlčia a je v rozpore so závermi orgánov činnými v trestnom konaní neustále opakujú, že neurobili žiadny scudzovací úkon, pritom je zrejmé, že pri nepeňažnom vklade do spoločnosti je potrebné vykonať niekoľko právnych úkonov, ktoré k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nepeňažnému vkladu sú potrebné. Okrem týchto úkonov aj samotné okolnosti po vklade pozemku do majetku spoločnosti nasvedčujú, že žalobcovia o prevode vlastníckeho práva k pozemku nehovoria pravdu, resp. minimálne základné fakty účelovo skresľujú. Je priam nepredstaviteľné, že miliónová nehnuteľnosť 15 rokov žalobcom nechýbala. Dlhých 15 rokov sa nestarali ani o údržbu pozemku, neplatili za pozemok dane. Práve v čase, keď žalobca 2 sa vrátil z výkonu trestu a jeho manželka spláca z učiteľského platu už niekoľko rokov exekútorom za neho dlhy si spomenul na rodinný poklad a žiadajú, aby súd určil, že sú vlastníkmi pozemku, ktorý pred 15 rokmi vložili do spoločnosti REAL - RP, v.o.s. Ťaživú finančnú situáciu nemožno v právnom štáte riešiť protiprávnymi nárokmi. Súd prvej inštancie správne aj v tejto súvislosti vyhodnotil vôľu žalobcov previesť vlastnícke právo k pozemku v prospech REAL - RP, v.o.s. a procesnú situáciu žalobcov a splnenie ich základnej povinnosti - preukázanie naliehavého právneho záujmu. Základ nedôvodného odvolania žalobcov tvorí prvoplánový scenár o nedobromyseľnom exekučnom očistení nehnuteľnosti. Príbeh žalobcov o fiktívnej dražbe nehnuteľnosti nie je ničím preukázaný a vychádza iba z fabulácie žalobcov. Aj tieto ich tvrdenia sú nielen v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami o nepravdivých informáciách žalobcov viac ako pochybné. Procesná zásada týkajúca sa dôkazného bremena a bremena tvrdenia zaťažuje žalobcov povinnosťou hodnoverne preukázať svoje tvrdenia. Založiť návrh na začatie konania následne aj odvolanie na nepreukázateľnom tvrdení, že žalovaní pri kúpe pozemku, resp. žalovaný 2 pri vydražení pozemku, neboli dobromyseľní môže len účastník konania v extrémnej dôkaznej núdzi. Žalobcovia súdu vôbec nevysvetlili akú by mali pohnútku žalovaní konať nedobromyseľne pri nadobudnutí vlastníctva k pozemku. V čase kúpy pozemku nemohli mať objektívne vedomosť o nároku žalobcov a teda údajná potreba na exekučné očistenie pozemku nemohla existovať. Pozemok kupovali od realitnej kancelárie, pri ktorej celkom dôvodne predpokladali odbornú spôsobilosť. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy boli plne dobromyseľní, splnili všetky povinnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy riadne a včas, vrátane povinnosti zaplatiť kúpnu cenu. Spôsob uvažovania žalobcov, podľa ktorého nelogické spoluvlastnícke podiely žalovaných preukazujú ich nedobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníctva k pozemku je len vynúteným pokračovaním teórie o tom, ako žalobcovia prišli o pozemok. Snaha žalobcov prelomiť jednoznačné ustanovenie Exekučného poriadku o zákaze návratu do predošlého stavu je márnym pokusom narušiť právnu istotu pri nadobúdaní vlastníckeho práva na základe rozhodnutia štátneho orgánu. Ak nedobromyseľnosť žalovaných a nevloženie pozemku do spoločnosti REAL - RP, v.o.s. sú založené na nepravdivých tvrdeniach žalobcov, tak údajná neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu rozporu výšky kúpnej ceny s dobrými mravmi predstavuje vrchol bezprávnej ekvilibristiky. Situácia, že by mal ktorýkoľvek súd rozhodnúť o vlastníctve žalobcov k pozemku, ktorý ako nezmluvná strana napádajú výšku kúpnej ceny za nehnuteľnosť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi je absurdná. Dve obchodné spoločnosti, pričom predávajúci ako subjekt v likvidácii je zákonom a záložným veriteľom- daňovým úradom nútený svoj majetok speňažiť za čo najvyššiu cenu sa v rámci zmluvnej autonómie dohodnú na predaji pozemku za určitú kúpnu cenu, pričom výťažok z predaja predávajúci poukazuje v prospech záložného veriteľa, ktorý s predajom súhlasí a výťažok prijme. Tento zákonom dovolený a chránený vzťah napádajú žalobcovia, hoci z neho v konečnom dôsledku profitovali, pričom ani neboli účastníkmi kúpnej zmluvy z dôvodu, že kúpna zmluva sa im zdá nízka a hoci žalovaní namietajú ich aktívnu legitimáciu, uviedli relevantné dôvody a dôkazy preukazujúce
výšku kúpnej ceny, žalobcovia po 6 rokoch trvania súdneho sporu odôvodnia odvolanie nezmyselnými argumentami o kúpnej cene. Žalobcovia nemajú hmotnoprávne postavenie, z ktorého by im vyplývalo nimi uplatňované právo, tzn. na ich strane absentuje procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Na jednej strane presviedčajú súd, že spoločnosť REAL - RP, v.o.s. nikdy nebola vlastníkom pozemku a zároveň namietajú dobré mravy pri predaji pozemku v prospech spoločnosti REALPOS s.r.o. Súd prvej inštancie sa vecou dôkladne zaoberal o čom svedčia aj závery súdu. Súd správne vyhodnotil súvislosti medzi originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade príslušnou právnou úpravou, ktorá jednoznačne chráni vlastnícke právo vydražiteľa a okolnosťami prevodu vlastníckeho práva k pozemku. Názor súdu týkajúci sa rozporu medzi namietaním platnosti kúpnych zmlúv týkajúcich sa pozemku a skutočnosťou, že z predaja tohto pozemku bol uspokojený záväzok žalobcu 2 voči štátnemu orgánu poukazuje na precízne posúdenie relevantných vzťahov do jednotlivých detailov a ich vyhodnotenie nielen z pohľadu preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcov, ale i celkovej hodnovernosti tvrdeniu žalobcov v konaní. Žalovaní teda navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
20. V predmetnom konaní ide o spor o určenie vlastníckeho práva žalobcov k pozemku parc. č. 3301/18, druh zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2200 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T., obec T. v podiele 1/2, resp. či jeho podielovými vlastníkmi v rovnakom podiele 1/2 sú žalobcovia. Aktuálne pritom na liste vlastníctva sú ako vlastníci uvedené subjekty, ktoré nie sú stranami daného sporu.
21. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie na otázku určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, pričom podstatou zamietajúceho rozhodnutia je záver súdu prvej inštancie, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorého sa žalobcovia domáhajú bolo nadobudnuté udelením príklepu a jeho deklarovaním súdnym rozhodnutím, dochádza k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa, tzv. originárnym spôsobom k predmetu dražby, pričom dražba ako privilegovaný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva má prednosť pred vlastníckym právom predchodcu. Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na Nález ÚS SR sp. zn. 289/08 (ďalej len „Ústavný súd“), z ktorého vyplýva, že existujúce vlastníctvo má prednosť pred samotným určením vlastníctva, o ktorom má súd iba rozhodnúť. V nadväznosti na tu uvedený záver, vyvodil i nedostatok naliehavého záujmu na určení vlastníckeho práva, pretože žalobcovia počas konania nepoukázali na skutkové okolnosti, ktoré by dostatočne odôvodnili fakt, či tu právny vzťah je alebo právo je alebo nie je, alebo resp. vysvetlili, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý predmetný spor vyrieši. Súd v predmetnej veci mal jednoznačne preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom, pričom žalovanými sú jednak osoby, ktoré v súčasnosti nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhali a jednak žalobcovia, a súd nevyužili svoje právo včas podať vylučovaciu žalobu alebo žalobu o určenie neplatnosti dražby, ktoré by bolo účinnejším prostriedkom ochrany v predmetnom prípade.
22. Hoci súd prvej inštancie aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale v danom prípade aplikoval na určenie vlastníctva k celej nehnuteľnosti.
23. Žaloba smeruje proti žalovaným: 1. N. N. a 2. X.. T. F. ako spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v pomere 99/100-ín:1/100-ine. V zmysle uznesenia č.k. 4Er/921/2010-59 zo dňa 30.12.2010 Okresného súdu Piešťany, ktorým bol schválený príklep udelený dňa 21.10.2010 súdnym exekútorom na dražbe spoluvlastníckeho podielu povinného N. N. vo veľkosti 99/100, na nehnuteľnosti listu vlastníctva č. XXXX, vydražiteľovi X.. T. F. za najvyššie podanie vo výške 11.500,- Eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2011. Tiež zo spisu sp. zn. 18C/173/2010 Okresného súdu Trnava súd zistil, že dňa 08.11.2010 bola podaná žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, ktorou sa žalobcovia X. W. a K.. E. W. proti žalovanému X.. C. N. domáhajú vylúčenia spoluvlastníckeho podielu 99/100 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX z exekúcie vykonávanej Ing. Mgr. Ivanom Ružičkom, č. exekučného konania EX 534/2010.
24. Je treba dať za pravdu názoru, že dobrovoľná dražba nie je v skutočnosti originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. V dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka, a to ani za stavu, že nebol podaný návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V danom prípade však neišlo o nadobudnutie vlastníctva na dobrovoľnej dražbe, ale na dražbe v konaní o exekúciu spoluvlastníckeho podielu vedenú súdnym exekútorom pod dohľadom exekučného súdu.
25. Zo skutkových zistení uvedených vyššie je ale zrejmé, že vydražiteľ, t.j. žalovaný 2 nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti v celosti, príklepom nadobudol na dražbe iba podiel povinného - žalovaného 1 na nehnuteľnosti v rozsahu 99/100-ín. Pokiaľ súd posúdil nadobudnutie vlastníctva príklepom k celej nehnuteľnosti, ide o nesprávne posúdenie, pretože vlastníkom sa vydražiteľ stal v celosti len preto, že predtým už vlastnil podiel 1/100-ny, nie však na základe príklepu. Určenie vlastníctva k tomuto podielu však súd neposúdil žiadnym spôsobom a preto rozhodnutie je v tejto časti návrhu pre úplný nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
26. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd síce použil správnu právnu normu, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.
27. V danom prípade súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval, keď táto norma sa vzťahovala len na časť predmetu konania 99/100-ín podielu na nehnuteľnosti a vo veci potom nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal potrebné dokazovanie, nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo k spoluvlastníckemu podielu 1/100-iny spornej nehnuteľnosti z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti. Dôvodná je aj odvolacia námietka o potrebe prednostného posúdenia na danosti naliehavého právneho záujmu, pretože ak súd zistí, že tento záujem nie je daný, nemôže sa ďalej zaoberať meritom veci.
28. Vzhľadom na uvedené dôvody zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo bezpredmetné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi. V dôsledku uvedeného bez ohľadu na ostatné bližšie nerozvedené odvolacie argumenty, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné iba napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania (osobitne nenapadnutého odvolaním) s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
29. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný. Posúdiť vec z hľadiska charakteru predmetu konania (určovacia žaloba vlastníctva k nehnuteľnosti) a po opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie vo veci znova rozhodne, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).