Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sd/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: SAJODILA, s.r.o., so sídlom ul. Ružová č. 434/4, Streda nad Bodrogom 076 31, IČO: 44 769 202, zast. JUDr. Dušan Szabó, advokát, ul. Nemocničná č. 7, P. O. BOX 29, Kráľovský Chlmec, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2015 a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2016, takto

rozhodol:

I./ Z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) a e) Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2015 a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2016 a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

II./ Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 852,47 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2015 (č.l. 5 spisu) odporkyňa vo výroku svojho rozhodnutia uviedla, že podľa § 237 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej „zákon o sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“) je navrhovateľ povinný vrátiť neprávom vyplatenú sumu 1.542,59 EUR na dôchodku (jeho časti), jeho zamestnanca N. S., narodenej XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX Y.. Neprávom vyplatenú sumu je povinný vrátiť do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že oneskoreným prihlásením N. S. na dôchodkové poistenie navrhovateľ zavinil, že sa dôchodok poskytol neprávom. Tento dôchodok sa vyplácal v dobe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 229,10 EUR mesačne hoci nepatril, čím bola neprávom vyplatená suma 1.542,59 EUR. N. S. požiadala dňa 04.01.2012 o priznanie predčasného starobného dôchodku od 04.01.2012 a ku dňu posudzovania nároku na predčasný starobný dôchodok nebola evidovaná v registri poistencov ako povinne dôchodková poistená osoba. Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 01.02.2012 rozhodla o priznaní starobného dôchodku podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 04.01.2012. Z registra poistencov odporkyňa zistila, že pani N. S.Á. bola zamestnancom SAJODILA, s.r.o., Streda nad Bodrogom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako zamestnanec s pravidelným príjmom, pričom ak je poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok povinne dôchodkovo poistený, nevzniká mu podľa § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Vzhľadom na to pani N. S. výplata predčasného starobného dôchodku nepatrila za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Poukazovala na znenie ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého má zamestnávateľ povinnosť prihlásiť zamestnanca

na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

3. Navrhovateľ sa opravným prostriedkom zo dňa 15.01.2016 (č.l. 1-3 spisu) domáhal zrušenia rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2016.

4. V odôvodnení svojho opravného prostriedku uviedol, že odporkyňa navrhovateľovi, ako bývalému zamestnávateľovi N. S., uložila povinnosť vrátiť vyplatenú sumu 1.542,59 EUR na dôchodku. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že predmetné rozhodnutie ukladá navrhovateľovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu, pričom zákon v uvedenom ustanovení uvádza povinnosť nahradiť neprávom vyplatenú sumu. Zdôraznil, že žiadna suma jemu nebola poskytnutá a preto ju ani nemôže vrátiť Sociálnej poisťovni.

5. Rovnako namietal, že nie je presne špecifikované ustanovenie zákona uvedením nielen čísla paragrafu a čísla zákona, ale aj konkrétneho odseku tohto ustanovenia, čím je napadnuté rozhodnutie aj v rozpore s § 209 ods. 3 ZoSP. Doplnil, že predmetnú sumu má uhradiť z dôvodu, že oneskoreným prihlásením N. S. na dôchodkové poistenie zavinil, že sa dôchodok poskytol neprávom, pričom dané tvrdenie sa nezakladá na pravde. Poukázal na to, že N. S. dňa 04.01.2012 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku, pričom s menovanou uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 09.01.2012 s tým, že táto mu neoznámila skutočnosť, že požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku t.zn., že v čase uzatvorenia pracovnej zmluvy mu nebolo známe, že N. S. požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku a nemohlo byť známe ani jej, či tento predčasný starobný dôchodok jej bude aj priznaný. Navyše z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že predčasný starobný dôchodok jej bol priznaný až rozhodnutím zo dňa 01.02.2012 č. XXX XXX XXXX, t. j. po dátume 01.02.2012 keď jej bolo doručené predmetné rozhodnutie a až týmto dátumom jej bolo založené právo na poberanie predčasného starobného dôchodku, pričom nie je mu známe, kedy táto uvedené rozhodnutie prevzala, lebo až po tomto dátume jej vznikla povinnosť oznámiť im túto skutočnosť, že sa stala poberateľkou starobného dôchodku, avšak doposiaľ im túto skutočnosť neoznámila a ani nemali možnosť túto skutočnosť zistiť, nakoľko nemali prístup do príslušnej evidencie.

6. Doplnil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že oneskoreným prihlásením N. S. na dôchodkové poistenie mal zaviniť, že sa dôchodok poskytol neprávom. Napadnuté rozhodnutie podľa neho neobsahuje dostatok dôvodov, čím je nepreskúmateľné a tvrdenia v ňom uvedené sa nezakladajú na pravde aj z toho dôvodu, že pracovný pomer menovanej vznikol dňa 09.01.2012, pričom menovanú prihlásili do Sociálnej poisťovne uvedeného dňa, ako to vyplýva z registračného listu fyzickej osoby, to znamená dňa 01.02.2012, kedy odporkyňa vydala rozhodnutie. Takisto každý mesiac, až do skončenia jej pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX, zasielali Sociálnej poisťovni mesačné výkazy poistného a príspevkov spolu s prílohami, kde bolo uvedené rodné číslo menovanej, ako aj jednotlivé sumy, ktoré za ňu platili. Teda Sociálnej poisťovni bolo známe, že N. S. je ich zamestnancom, za ktorú platia odvody.

7. Takisto namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sú povinní vrátiť sumu 1.542,59 EUR bez toho, aby bolo dôsledne a presne rozpísané, z akých jednotlivých súm táto pozostáva. Zotrval na tom, že neporušil žiadnu povinnosť podľa zákona, nepotvrdil žiadne skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a v dôsledku toho ani nespôsobil, že N. S. boli neprávom vyplatené sumy predčasného starobného dôchodku v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

8. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 26.02.2016 (č.l. 7 spisu) uviedla, že na základe žiadosti zo 04.01.2012 bol pani S., bývalej zamestnankyni navrhovateľa, od 04.01.2012 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona v znení neskorších predpisov priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 229,10 EUR mesačne, pričom podľa informačného systému Sociálnej poisťovne navrhovateľ odhláškou z 02.08.2012 prihlásil spätne pani S. do poistenia od 09.01.2012 a zároveň odhlásil z poistenia od 31.07.2012. Vzhľadom na námietky navrhovateľa, uvedené v opravnom prostriedku listom z 25.02.2016 preverujú dátum podania prihlášky a odhlášky navrhovateľa, ktorou pani S. prihlásil a odhlásil z poistenia.

9. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 20.04.2016 (č.l. 15 spisu) uviedla, že pani N. S. bolo rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 01.02.2012 podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona v znení neskorších predpisov od 04.01.2012 priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 229,10 EUR mesačne. Ku dňu posudzovania

jej nároku na predčasný starobný dôchodok nebola táto v registri poistencov evidovaná ako povinne dôchodkovo poistená osoba a preto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 01.02.2012 jej bol preto priznaný predčasný starobný dôchodok. Pri rozhodovaní o jej nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku bolo dodatočne zistené, že táto bola v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX povinne dôchodkovo poistená a preto jej výplata predčasného starobného dôchodku za toto obdobie nepatrila a predčasný starobný dôchodok sa jej vyplatil neprávom.

10. Poukazovala na znenie ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona, že zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). Keďže podľa § 237 ods. 1 zákona ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

11. Šetrením bolo zistené, že navrhovateľ prihlásil pani S. na dôchodkové poistenie až 13.02.2012 (oneskorene) s dátumom vzniku poistenia od 09.01.2012 pod nesprávnym rodným číslom XXX XXX XXXX (v prílohe). Pod správnym rodným číslom bola pani S. na dôchodkové poistenie prihlásená až XX.XX.XXXX pri podaní odhlášky. Pretože navrhovateľ prihlásil pani S. na dôchodkové poistenie pod nesprávnym číslom a túto skutočnosť odstránil až pri podaní odhlášky spôsobil, že sa pani S., jeho bývalej zamestnankyni vyplácal predčasný starobný dôchodok aj v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, hoci nepatril a preto je v súlade s § 237 zákona povinný nahradiť neprávom vyplatenú sumu v celkovej výške 1.542,59 EUR. Zároveň dodala, že v prílohe zasiela rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 19.04.2016, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie zmenené v časti „Odôvodnenie“ a preto žiadala, aby obe rozhodnutia z 15.12.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím z 19.04.2016 č. XXX XXX XXXX boli potvrdené ako vecne správne.

12. Z prihlášky, ktorú doručila odporkyňa k svojmu vyjadreniu (č.l. 16 spisu) súd zistil, že navrhovateľ, spoločnosť SAJODILA, s.r.o., prihlásila svojho zamestnanca N. S., s uvedením rodného čísla XXX XXX XXXX, do poistenia s dátumom vzniku poistenia 09.01.2012 s dátumom vyplnenia formulára dňa 13.02.2012.

13. Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2016 (č.l. 17-18 spisu) odporkyňa podľa § 237 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. uložila navrhovateľovi povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 1.542,59 EUR na dôchodku (jeho časti) jeho zamestnanca N. S., narodenej XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX Y.. Neprávom vyplatenú sumu mu uložila povinnosť vrátiť do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

14. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že oneskoreným prihlásením N. S. na dôchodkové poistenie navrhovateľ zavinil, že sa dôchodok poskytol neprávom. Dôchodok sa vyplácal v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 229,10 EUR mesačne, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 229,10 EUR, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 229,10 EUR, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 229,10 EUR, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 229,10 EUR, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 229,10 EUR a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume 229,10 EUR mesačne, hoci nepatril, čím bola neprávom vyplatená suma 1.542,59 EUR.

15. V ďalšom odôvodnení citoval rovnako, ako v rozhodnutí zo dňa 15.12.2015 a doplnil, že preverím registrácie bolo zistené, že pani N. S. bola zamestnancom SAJODILA, s.r.o., Streda nad Bodrogom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ako zamestnanec s pravidelným príjmom a menovanú navrhovateľ prihlásil do poistenia prihláškou zo dňa 13.02.2012 s dátumom vzniku poistenia 09.01.2012. Poukazovala na znenie § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 ZoSP a § 232 ods. 2 ZoSP, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho a dôchodkového poistenia, ktorá musí obsahovať všetky náležitosti, ako priezvisko, vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym

orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, rodné číslo, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby a deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi.

16. Rovnako uviedla, že pani S. navrhovateľ prihlásil do poistenia prihláškou zo dňa 13.02.2012 s dátumom vzniku poistenia 09.01.2012 pod nesprávnym rodným číslom a až pri podaní odhlášky z XX.XX.XXXX pani S. prihlásil a zároveň odhlásil z poistenia pod správnym rodným číslom. Nakoľko spôsobil, že sa predčasný starobný dôchodok vyplácal za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, hoci nepatril, rozhodli v zmysle ustanovenia § 237 ZoSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko podľa § 67 ods. 4 ZoSP ak je poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok povinne dôchodkovo poistený, nevzniká mu nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku a vzhľadom na uvedené je povinný vrátiť neprávom vyplatenú sumu na dôchodku. Záverom doplnila, že týmto mení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2015 v časti „Odôvodnenie“ o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú sumu na dôchodku.

17. Dňa 17.05.2016 navrhovateľ doručil súdu podanie označené ako návrh na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 19.04.2016 č. XXX XXX XXXX X (č.l. 23-25 spisu) a poukazoval na to, že už podal návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 15.12.2015 č. XXX XXX XXXX X, pričom odporkyňa mu listom zo dňa 26.02.2016 oznámila, že po odbornom posúdení námietok, uvedených v jeho opravnom prostriedku, mu nemožno vyhovieť a preto podľa § 219 ods. 1 ZoSP o opravnom prostriedku rozhodne Krajský súd v Košiciach. Preto bolo pre nich prekvapením, keď im dňa 25.04.2016 bolo doručené rozhodnutie odporkyne zo dňa 19.04.2016, kde im bola opätovne uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu 1.542,59 EUR a to aj napriek tomu, že im táto povinnosť už bola uložená rozhodnutím zo dňa 15.12.2015. Tento postup považoval navrhovateľ za zvlášť závažné porušenie základných princípov konania spočívajúce v tom, že nie je možné konať v dvoch prípadoch o tej istej veci a takýto postup je nepochopiteľný. Vychádzajúc z výrokovej časti obidvoch rozhodnutí je zrejmé, že ide o totožné konanie, lebo ide o totožnosť účastníkov konania, ako aj o totožnosť skutku a preto im neostáva nič iné, ako podať návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne aj zo dňa 19.04.2016, pričom opätovne zotrval na svojich námietkach, ktoré uviedol aj voči rozhodnutiu zo dňa 15.12.2015.

18. Zdôraznil, že ich zamestnankyňa N. S.Á., ktorá dňa 04.01.2012 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku, im pri uzatvorení pracovnej zmluvy dňa 09.01.2012 túto skutočnosť neoznámila. Nie je im ani známe, kedy táto prevzala rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku, lebo po tomto dátume jej vznikla povinnosť oznámiť im túto skutočnosť, že sa stala poberateľkou predčasného starobného dôchodku. Naďalej zotrvával na tom, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatok dôvodov, čím je nepreskúmateľné. V ňom uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde aj z toho dôvodu, že pracovný pomer menovanej vznikol dňa 09.01.2012, pričom túto prihlásili do Sociálnej poisťovne aj tohto dňa, čo vyplýva z registračného listu fyzickej osoby. Odporkyni teda muselo byť známe, že N. S. je ich zamestnancom, pričom aj každý ďalší mesiac, až do skončenia jej pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX zasielali odporkyni mesačné výkazy poistného a príspevkov spolu s prílohami, kde bolo uvedené rodné číslo menovanej, ako aj jednotlivé sumy, ktoré za ňu platili. Zároveň predložil navrhovateľ mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie január až júl 2012 (č.l. 35-38 spisu), ako aj registračný list fyzickej osoby (č.l. 39-40 spisu).

19. Trval na tom, že neporušil žiadnu povinnosť podľa zákona, nepotvrdil žiadne skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a v dôsledku toho ani nespôsobil, že N. S. bola neprávom vyplatená suma predčasného starobného dôchodku v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

20. Na pojednávaní konanom dňa 29.06.2016 právny zástupca navrhovateľa zotrval na dôvodoch uvedených v opravnom prostriedku a zdôraznil, že z hľadiska posúdenia stavu je podstatný skutkový stav v čase, keď bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2015. To, že ich námietka nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti predmetného rozhodnutia je opodstatnená potvrdila aj odporkyňa vydaním ďalšieho rozhodnutia v tej istej veci zo dňa 19.04.2016, s tým istým účastníkom, kde opätovne zaviazala v danom prípade navrhovateľa na zaplatenie tej istej sumy. Teda existujú dve samostatné rozhodnutia, ktoré ukladajú navrhovateľovi to isté, pričom im nezostalo nič iné len podať návrh na preskúmanie aj tohto rozhodnutia. Odporkyňa teda nedostatočne zistila skutkový stav

a doplnila skutočnosti vydaním ďalšieho rozhodnutia, pričom takýto jej postup je aj v rozpore s právnou istotou a s právnym štátom Slovenskej republiky vzhľadom na to, že súčasne existujú dve rozhodnutia, ktoré zaväzujú účastníka konania na tú istú povinnosť. Povinnosťou Sociálnej poisťovne, keďže uznala ich námietku, tak mala zrušiť rozhodnutie zo dňa 15.12.2015 a vydať nové rozhodnutie.

21. Mal zato, že odporkyňa ďalším rozhodnutím rovnako potvrdila, že jej rozhodnutie zo dňa 15.12.2015 je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, nakoľko vo svojom vyjadrení zo dňa 26.02.2016 uviedla, že nie sú jej známe skutočnosti týkajúce sa predmetu konania a žiadala o poskytnutie primeranej lehoty, čo znamená, že nedôsledne zistila skutkový stav ku dňu vydania rozhodnutia z 15.12.2015. Následne až v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 20.04.2016 sa vyjadruje k určitým skutočnostiam, pričom uvádza nové skutočnosti týkajúce sa nesprávneho rodného čísla, ktoré v pôvodnom rozhodnutí nie sú uvedené, pričom iba to prvé rozhodnutie mohlo byť predmetom preskúmania, nakoľko takéto doplňujúce rozhodnutie právna úprava nepozná. Rovnako uviedol, že v tomto prípade súd ani nemôže odporkyňou uvádzané nové skutočnosti zisťovať, respektíve brať do úvahy, lebo sú to skutočnosti, ktoré neboli známe v čase vydania rozhodnutia a jediným dátumom vydania rozhodnutia je deň 15.12.2015.

22. K skutkovej otázke ešte uviedol, že uvádzať námietky môže navrhovateľ iba v lehote na podanie opravného prostriedku, pričom odporkyňa uvádza nové skutočnosti, na ktoré nemohol reagovať, keďže nie sú uvedené v dôvodoch ich pôvodného rozhodnutia a súd na ne nemôže prihliadať. Mal zato, že navrhovateľ oznámil odporkyni správne rodné číslo, pričom z týchto mesačných výkazov poistného a príspevkov, ako aj registračného listu fyzickej osoby vyplýva, že navrhovateľ vždy uvádzal správne rodné číslo osoby N. S.. Ďalej rovnako poukazoval nato, že je rozdiel „vrátiť“ a „žiadať úhradu“, čo sú zásadné rozdiely, nakoľko vrátiť sa môže iba to, čo bolo poskytnuté a povinnosť na úhradu je niečo iné. Opätovne dával do pozornosti znenie ustanovenia § 237 ZoSP. Zdôrazňoval, že nie je mu známe, aké skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku potvrdil navrhovateľ, keďže ani nevedel o tom, že vôbec podala žiadosť o predčasný dôchodok. Teda v tomto prípade systém nie je prepojený. V danom prípade ide o osobitné konanie, kde sa musí skúmať otázka aj zavinenia a musí sa preukázať čo potvrdzoval navrhovateľ.

23. Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 29.06.2016 uviedla, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu zákona vzhľadom na jeho povinnosti, ktoré si nesplnil a tým bola vyplatená dávka neprávom. Pokiaľ sa týka samotnej skutočnosti, že vo veci bolo vydané zmenové rozhodnutie zo dňa 19.04.2016 poukazovala nato, že je bežnou praxou, ktorú judikatúra rovnako akceptuje, že v prípade, ak dôjde k určitým skutočnostiam, týkajúce sa odôvodnenia samotného napadnutého rozhodnutia, je vo veci vydané nové zmenové rozhodnutie, ktoré reaguje na samotné pôvodné rozhodnutie, ako to bolo aj v danom prípade, čím daná námietka navrhovateľa nie je dôvodná.

24. Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 24.08.2016 (č.l. 51-52 spisu) uviedla, že opravným prostriedku z 15.01.2016 bolo napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 15.12.2015 pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť. Po vydaní rozhodnutia bolo rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 19.04.2016 zmenené napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenie, pričom voči tomuto rozhodnutiu opätovne podal opravný prostriedok navrhovateľ.

25. K opravnému prostriedku uviedla, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15.12.2015 bola navrhovateľovi podľa § 237 zákona o sociálnom poistení uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu, nakoľko šetrením bolo zistené, že jeho zamestnankyňa N. S. bola v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX povinne dôchodkovo poistená. Podľa oznámenia pobočky Sociálnej poisťovne Trebišov navrhovateľ až pri podaní odhlášky podal zároveň prihlášku na poistenie zamestnanca pani S.Y., teda vznik pracovného pomeru pani S. bol v informačnom systéme Sociálnej poisťovne zaevidovaný až 31.07.2012, teda po ukončení pracovného pomeru a nie pri jej vzniku. Na základe týchto skutočností bolo vydané napadnuté rozhodnutie z 15.12.2015. K skutočnostiam, že navrhovateľ namietal, že svojho zamestnanca pani S. prihlásil do poistenia od 09.01.2012 včas, pričom poukazoval na registračný list fyzickej osoby a mesačné výkazy. Vzhľadom na rozpor medzi tvrdením navrhovateľa a oznámením pobočky boli tieto námietky opätovne preverené so záverom, že podľa registračného listu fyzickej osoby - prihláška, navrhovateľ síce prihlásil zamestnanca pani S.É. dňa 13.02.2012, ale pod nesprávnym rodným číslom (XXX XXX XXXX), ktoré je v zmysle § 235 zákona v znení neskorších predpisov identifikačným číslom sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby. Navrhovateľ teda nesprávne potvrdil rozhodujúce skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z § 231 ods. 1 písm. b) zákona v znení neskorších predpisov a preto nebola pani S. v informačnom systéme registrovaná

ako zamestnanec. Vzhľadom na skutočnosť, že prihláška sa podáva elektronicky a v registri Sociálnej poisťovne existuje rodné číslo XXX XXX XXXX, bola prihláška priradená k tomuto rodnému číslu. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na mesačné výkazy poistného za obdobie január až júl 2012 uviedla, že pri zasielaní mesačných výkazov poistenia systém vždy upozorňoval navrhovateľa na chyby registra, t. j. že v prílohe výkazu sú uvedené rodné čísla, ktoré sa v registri Sociálnej poisťovne nenachádzajú alebo sa v registri Sociálnej poisťovne nachádza rodné číslo, ktoré nie je uvedené v prílohe mesačného výkazu.

26. Až po ukončení pracovného pomeru pri podaní odhlášky - registračný list fyzickej osoby z 02.08.2012 navrhovateľ zamestnanca pani N. S. pod rodným číslom XXX XXX XXXX prihlásil do poistenia od 09.01.2012 a zároveň ju odhlásil od XX.XX.XXXX. Teda až dňom 02.08.2012 bola pani S. v systéme Sociálnej poisťovne evidovaná ako zamestnanec od 09.01.2012. Dňa 26.09.2012 podal navrhovateľ aj odhlášku z poistenia s rodným číslom XXX XXX XXXX od 09.01.2012. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol pravidelne pri mesačných odvodoch poisteného a príspevkov upozorňovaný na chyby v mesačných výkazoch, teda vedel, že jeho mesačné výkazy poistného a príspevkov sú nesprávne. Navrhovateľ tiež zavádza súd tvrdením, že nevedel, že zamestnanca pani S.É. prihlásil do poistenia pod nesprávnym rodným číslom a tieto jeho tvrdenia vyvracajú navrhovateľom podané odhlášky z poistenia z 02.08.2012 a 26.09.2012. Zároveň v prílohe zaslala súdu registračné listy fyzickej osoby z 02.08.2012 (č.l. 55 spisu) z 26.09.2012 (č.l. 56 spisu) a 13.02.2012 (č.l. 59 spisu).

27. K námietke navrhovateľa, že je zásadný rozdiel vrátiť a žiadať úhradu uviedla, že v tomto prípade sa jedná o písaciu chybu pri vyhotovení rozhodnutia a navrhovateľovi bola uložená povinnosť podľa § 237 ZoSP. K námietke navrhovateľa, že nevie akú skutočnosť potvrdil uviedla, že porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 231 a § 232 zákona, keď svojho zamestnanca neprihlásil na dôchodkové poistenie včas pod správnym rodným číslom čím zavinil, že pani S. nebola prihlásená do poistenia, čo malo za následok skutočnosť, že sa jej neprávom poskytol predčasný starobný dôchodok. Záverom žiadala, aby jej rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 19.04.2016, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie zmenené len v časti „Odôvodnenie“ ako reakcia na námietky navrhovateľa ako vecne správne potvrdil.

28. Na pojednávaní konanom dňa 29.03.2017 právny zástupca navrhovateľa vzniesol námietku premlčania, nakoľko mal zato, že nárok odporkyne je podľa § 237 ods. 2 ZoSP premlčaný. Vychádzal z č.l. 54 spisu, kedy išlo o žiadosť o spoluprácu Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov s poukazom na posledný odsek z ktorej vyplýva, že pobočka vykonala dňa 04.12.2015 vonkajšiu kontrolu odvodu poistného a vtedy zistila uvedené skutočnosti, čo znamená, že 3-ročná lehota začala plynúť vzhľadom na to, že ide o jednotlivé úhrady, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom prvá neprávom vyplatená suma predčasného dôchodku sa mala vrátiť, respektíve sa mala uplatniť do 09.01.2015 a posledná suma do XX.XX.XXXX, avšak rozhodnutie bolo vydané až dňa 15.12.2015. Rovnako mal zato, že osobu nekonkretizuje iba rodné číslo, ale konkretizujú ju aj ďalšie údaje, ako je meno, priezvisko, trvalé bydlisko, to znamená, že chybný prepis, čo sa týka tej časti rodného čísla, kde sa uvádza XXX XXX, došlo k omylu a bolo napísané XXX, pričom nejde o takú skutočnosť, ktorá nespôsobuje, respektíve nezakladá právo odporkyne uplatňovať si zaplatenie tejto sumy. V ostatnom zotrval na ním už prezentovaných námietkach.

29. Odporkyňa na pojednávaní konanom dňa 29.03.2017 mala zato, že jej nárok nie je premlčaný z dôvodu, že o skutočnostiach, rozhodujúcich pre posúdenie veci sa dozvedela až pri rozhodovaní o sume minimálneho dôchodku zamestnankyne navrhovateľa s tým, že to rozhodnutie o výške minimálneho dôchodku alebo o minimálnom dôchodku bolo vydané Sociálnou poisťovňou dňa 15.12.2015.

30. Podľa § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

31. Podľa § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.

32. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

33. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

34. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

35. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

36. Podľa § 209 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.

37. Podľa § 209 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

38. Podľa § 209 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

39. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu, ani náboženstvo.

40. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

41. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

42. V danej veci ide o konanie podľa Tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny priadok (ďalej len „O.s.p.“) - (§ 250l a nasl. O.s.p. - Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov).

43. V zmysle ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tretej hlave piatej časti O.s.p. nie je ustanovené inak, použijú sa pre konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov primerane ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. s výnimkou § 250a O.s.p..

44. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, účinného od 01.07.2017 (ďalej „Správny súdny poriadok“), Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. Občianskeho súdneho poriadku. Preto súd dokončil predmetné konanie v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko navrhovateľ podal opravný prostriedok voči napadnutým rozhodnutiam odporkyne pred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku.

45. Pokiaľ sa týka námietok uvedených v opravnom prostriedku voči napadnutým rozhodnutiam odporkyne, súd právne uzatvára:

46. Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

47. Z dikcie daného ustanovenia vyplýva, že takýto subjekt má odporkyni povinnosť nahradiť neprávom vyplatené sumy, teda pri rozhodovaní v zmysle daného ustanovenia mala odporkyňa dodržať dikciu zákona a nie uviesť v oboch napadnutých rozhodnutiach zo dňa 15.12.2015 a zo dňa 19.04.2016, že navrhovateľ je povinný vrátiť neprávom vyplatenú sumu, keďže navrhovateľovi, ako to vyplýva z konania, ani žiadna suma vyplatená nebola. Odporkyňa mala jasne a zrozumiteľne vo svojom výroku uviesť, že navrhovateľ je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy a v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať na to, z akého dôvodu je túto povinnosť nahradiť neprávom vyplatené sumy aj povinný splniť.

48. Súd k danej povinnosti, ktorú odporkyňa uložila navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 ZoSP uvádza, že povinnosť nahradiť neprávom vyplatenú sumu má len tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, v dôsledku čoho sa táto dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že N. S. požiadala dňa 04.01.2012 odporkyňu o priznanie predčasného starobného dôchodku.

49. Pracovný pomer N. S. vznikol u navrhovateľa dňa 09.01.2012, pričom zo žiadneho listinného dôkazu nachádzajúceho sa v administratívnom, resp. v dávkovom spise odporkyne nevyplýva, aby navrhovateľ potvrdzoval odporkyni nejaké skutočnosti, ktoré mali vplyv na nárok na dávku, respektíve na jej výplatu alebo na výšku vyplatenej sumy (v danom prípade predčasný starobný dôchodok). Keďže navrhovateľ nepotvrdzoval žiadne skutočnosti v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 ZoSP súd má za to, že mu ani žiadna povinnosť nahradiť neprávom vyplatené sumy v zmysle daného ustanovenia ani uložená byť nemohla.

50. Rovnako súd poukazuje na znenie ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého má odporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zo dňa 15.12.2015 vyplýva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zo dňa 15.12.2015 je navyše aj nepreskúmateľné vzhľadom na tú skutočnosť, že odporkyňa v jeho odôvodnení uviedla, že navrhovateľ je povinný vrátiť neprávom vyplatenú sumu 1.542,59 EUR (čím nedodržala dikciu zákonného ustanovenia) a rovnako ani presne neuviedla, ako k danej sume dospela a ako danú sumu vypočítala.

51. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ústavnej ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou o spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno- právnymi princípmi.

52. Pokiaľ sa týka rozhodnutia vydaného odporkyňou č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2016, súdu nie je zrejmé na základe ktorého ustanovenia zákona o sociálnom poistení odporkyňa pristúpila k zmene rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2015 v časti „Odôvodnenie“, ako v predmetnom rozhodnutí aj sama uvádza. Navyše týmto svojim rozhodnutím zo dňa 19.04.2016 opätovne vo výroku tohto rozhodnutia použila rovnaké znenie ako vo výroku rozhodnutia zo dňa 15.12.2015, kedy opätovne uviedla, že navrhovateľ je povinný vrátiť neprávom vyplatenú sumu a to znova sumu 1.542,59 EUR. Aj keď odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 19.04.2016 presne a jasne uviedla, z čoho pozostáva suma 1.542,59 EUR a za ktoré mesiace bola táto neprávom vyplatená bývalej zamestnankyni navrhovateľa, nemožno jej postup, ktorý spočíval vo vydaní rozhodnutia zo dňa 19.04.2016, považovať za zákonný.

53. Súd má za to, že týmto postupom odporkyňa narušila princípy právneho štátu zakotveného v článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko správny orgán môže postupovať iba v medziach zákona a vydaním tohto rozhodnutia zo dňa 19.04.2016, ktoré je úplne totožné s rozhodnutím zo dňa 15.12.2015 došlo k tomu, že vo veci existujú dve rozhodnutia zaväzujúce navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.542,59 EUR. Preto má súd za to, že postupom odporkyne došlo k porušeniu princípov právneho štátu, a to konkrétne do princípu právnej istoty. Preto súd musel zrušiť aj rozhodnutie zo dňa 19.04.2016 a to v tomto konaní, nakoľko je povinnosťou súdu aj predmetné rozhodnutie preskúmať a rozhodnúť o jeho zrušení, nakoľko by vo veci existovali duplicitné rozhodnutia zaväzujúce navrhovateľa na povinnosť vrátiť podľa tvrdení odporkyne neprávom vyplatenú sumu 1.542,59 EUR. Takýmto postupom narušila odporkyňa aj princíp legitímneho očakávania, nakoľko podaním opravného prostriedku navrhovateľom zo dňa 15.01.2016, doručeného odporkyni dňa 19.01.2016, ktorým navrhovateľ žiadal o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2015 očakával, že prípadným ďalším rozhodnutím odporkyňa zruší dané rozhodnutie a nie svojim postupom, ktorý spočíval vo vydaní rozhodnutia zo dňa 19.04.2016 nahradí, na nim poukazované námietky, vydaním nového rozhodnutia s totožnou výrokovou časťou a s doplneným odôvodnením. Preto súd aj napadnuté rozhodnutie zo dňa 19.04.2016 zrušil, keďže v postupe správneho orgánu sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť vydania aj napadnutého rozhodnutia zo dňa 19.04.2016, pričom námietky, ktoré adresoval navrhovateľ aj voči rozhodnutiu zo dňa 15.12.2015, zostávajú zachované.

54. Preto súd po zvážení odvolacích námietok a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v zmysle § 250q ods. 3 O. s. p., z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a), d) a e) Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2015 a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.04.2016 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.). Keďže postup odporkyne nebol v súlade s ust. § 237 ods. 1 ZoSP a súd pristúpil k zrušeniu napadnutých rozhodnutí v dôsledku skutočnosti uvedených vyššie, nebolo potrebné sa v ďalšom zaoberať ostatnými námietkami vznesenými navrhovateľom.

55. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

56. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

57. V predmetnej veci išlo o zastupovanie vo veciach preskúmania rozhodnutia podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia 1 úkon právnej služby predstavoval v roku 2016 výšku 143,00 EUR a v roku 2017 výšku 147,33 EUR (1/6 výpočtového základu).

58. Trovy právneho zastúpenia v sume 852,47 EUR, boli vypočítané v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za tieto úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia (r. 2016), účasť na pojednávaní dňa 29.06.2016 a účasť na pojednávaní dňa 19.03.2017 - 2 úkony á 143,00 EUR a 1 úkon á 147,33 EUR + réžijný paušál (§ 16 ods. 3) - 2 x 8,58 EUR (r. 2016) + 1 x 8,84 EUR (r.2017).

59. Náhrady za stratu času (§ 17) v sume 173,32 EUR v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 29.06.2016 na ceste Kráľovský Chlmec - Košice a späť (1 cesta - 2 hod. x 2) v sume 114,40 EUR (8 polhodín x 14,30 EUR (r. 2016)) a s účasťou na pojednávaní dňa 29.03.2017 na ceste Kráľovský Chlmec

- Košice a späť (1 cesta - 2 hod. x 2) v sume 117,84 EUR (8 polhodín x 14,73 EUR (r. 2017) znížená o 1 - 58,92 EUR, nakoľko právny zástupca vykonal ďalší úkon v Košiciach.

60. Náhrady cestovného (§ 16 ods. 4) v sume 77,74 EUR v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 29.06.2016 na ceste Kráľovský Chlmec - Košice a späť (2 x 100 km) celkovo vo výške 51,76 EUR (2 x 100 km pri spotrebe 7,2 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,053 EUR/l a náhrady za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 EUR za každý km) a s účasťou na pojednávaní dňa 29.03.2017

na ceste Kráľovský Chlmec - Košice a späť (2 x 100 km) celkovo vo výške 51,96 EUR (2 x 100 km pri spotrebe 7,2 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,0667 EUR/l a náhrady za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 EUR za každý km) znížená o 1 - 25,98 EUR, nakoľko právny zástupca vykonal ďalší úkon v Košiciach.

61. Trovy právneho zastúpenia boli priznané vrátane dane z pridanej hodnoty vo výške 20 %, nakoľko právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu bola splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa priznaná i daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.