Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-209-2015.pdf
PDF · 80.53 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/209/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Ozbrojené sily SR, zastúpená Ministerstvom obrany SR, Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845 572, proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. č. XXX, XXX XX B. M., občan B., právne zastúpenému JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova č. 8, 058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, o zaplatenie 5.109,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 8C 120/2014-116 zo dňa 17.12.2014 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.109,60 eur s úrokom z omeškania a trovy konania 351,12 eur. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vychádzal zo skutočnosti, že za obdobie od 07.09.2011 do 31.01.2014 bol žalovanému riadne vyplatený príspevok na bývanie podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR. Žalovanému bolo vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví. Podľa § 172 ods. 2 zákona 346/2005 Z.z., profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe zaniká nárok na výplatu príspevku na bývanie odo dňa vznesenia obvinenia. Uviedol, že pojednávanie dňa 17.12.2014 bolo vykonané v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca podaním doručeným faxom v deň pojednávania o 12:30, v tomto podaní zároveň požiadal o odročenie pojednávania v dôsledku pracovnej neschopnosti klienta, ktorý utrpel zranenia v dôsledku dopravnej nehody. Zákonný sudca žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, pretože neobsahovala náležitosti žiadosti podľa § 119 ods. 3 OSP, teda vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný neinformoval svojho nadriadeného o tom, že mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin. Uviedol, že námietka premlčania je nedôvodná, pretože žalobca sa o tom, že žalovaný bol odsúdený, dozvedel 02.10.2012 a počnúc týmto dňom začala mu plynúť subjektívna lehota dvoch rokov, v ktorej by sa jeho právo na vrátenie neoprávnene vyplatených príspevkov premlčalo. Žalobca však svoje právo uplatnil žalobou v premlčacej dobe dňa 02.06.2014, čím sa jeho právo neoslabilo. Žalovanému vznikla povinnosť na vrátenie neoprávnene vyplateného príspevku na bývanie za obdobie od 07.09.2011 do 31.01.2014. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 1 OSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že konanie pred súdom prvého stupňa je zaťažené takou procesnou vadou, ktorá odôvodňuje zrušenie napadnutého
rozsudku. Prvostupňový súd rozhodol na pojednávaní dňa 17.12.2014, ktoré nariadil na 13:00 hod.. V predmetný deň v ranných hodinách prostredníctvom jeho rodinných príslušníkov oznámil svojmu právnemu zástupcovi, že 09.12.2014 bol účastníkom dopravnej nehody, pričom v dôsledku poranení, ktoré utrpel, bol hospitalizovaný v zdravotníckom zariadení. Táto skutočnosť spolu s potvrdením o dočasnej práceneschopnosti, na ktorom bolo zreteľne vyznačené označenie „ústavné ošetrenie“ žalovaný so žiadosťou o odročenie pojednávania oznámil svojmu právnemu zástupcovi, ktorý v jeho mene požiadal o odročenie predmetného pojednávania. V ten istý deň, ale až potom, ako prebehlo pojednávanie, bolo jeho právnemu zástupcovi faxovým podaním zaslané oznámenie, že zákonný sudca žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval. Dôvod oznámil prvostupňový súd až v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Uviedol, že z prílohy jeho žiadosti o odročenie pojednávania bolo dostatočne zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o zdravotný problém nie nepodstatného charakteru, pre ktorý by sa bez problémov mohol dostaviť na vytýčené pojednávanie. Keďže sa v jeho prípade jednalo o ústavné ošetrenie, ktorá skutočnosť bola zreteľne vyznačená na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj s diagnózou ťažkého otrasu mozgu, muselo byť podľa jeho názoru zrejmé aj zákonnému sudcovi, že takýto zdravotný stav neumožňuje účasť na vytýčenom pojednávaní. Zároveň sa žalovaný domnieval, že v dôsledku tejto skutočnosti nie je potrebné súdu ďalej dokladovať inými lekárskymi potvrdeniami to, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje, aby sa zúčastnil vytýčeného pojednávania. Uviedol, že právo účastníka zúčastniť sa na pojednávaní je právom zakotveným v Ústave Slovenskej republiky. Uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav v dôsledku odňatia možnosti konať pred súdom žalovanému. Žalovaný chcel navrhnúť doplnenie dokazovania, a to pripojením spisu Okresného súdu v Prešove 3Tv 2/2012, a oboznámením listín, ktoré mohli byť použité ako listinné dôkazy na skutočnosti, žalobca by mal vedomosť už po vznesení obvinenia o tom, že voči nemu bolo začaté trestné stíhanie a jednak samotným obsahom uznesenia o začatí trestného stíhania. Vykonanie takéhoto dôkazu by bolo potrebné vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca nepredložil ním navrhovaný listinný dôkaz, a to knihu hlásenia veliteľa roty T.., v ktorej by bol podľa neho s určitosťou záznam o tom, že bezodkladne potom, ako mu bolo vznesené obvinenie, bola táto skutočnosť prejednaná s jeho veliteľom roty. To, že sa predmetná kniha stratila, svedčí o tej skutočnosti, že predmetný listinný dôkaz by potvrdzoval ním uvádzané skutočnosti o vedomosti veliteľa roty o jeho trestnom stíhaní. V rámci doplnenia dokazovania z titulu straty knihy hlásení chcel navrhnúť vykonanie výsluchu veliteľa M.. Súd sa nedostatočne oboznámil s pripojeným trestným spisom, pretože pri jeho dôslednom oboznámení by musel zistiť, že v uznesení o začatí trestného stíhania je v odôvodnení uznesenia uvedené, že toto bolo vydané na základe spisového materiálu zaslaného z útvaru Vojenskej polície, že nepochybne svedčí o tom, že o jeho trestnom stíhaní vedel minimálne útvar Vojenskej polície. Je potrebné, aby súd zistil koho a akým spôsobom o tejto skutočnosti informoval útvar Vojenskej polície. Súd v rozsudku konštatuje, že skutočnosti uvádzané žalobcom z 02.06.2014 neboli medzi účastníkmi sporné, a teda sporná nebola skutočnosť, že v citovanom období poberal príspevok na bývanie. Domnieva sa však, že súdu prvého stupňa jasne formuloval a uviedol, že prevažnú väčšinu skutočností uvádzaných žalobcom v žalobe považuje za rozpornú, nepravdivú a zavádzajúcu, a teda súd prvej inštancie nemohol dospieť k záveru, že skutočnosti uvádzané v žalobe boli nesporné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s jeho právnou argumentáciou, že samotná skutočnosť, že bolo voči nemu vedené trestné stíhanie nezakladá automatickú neoprávnenosť vyplácania príspevku na bývanie. Žalobca v priebehu celého konania poukazoval na to, že keďže bezodkladne po doručení uznesenia o začatí trestného stíhania vedel o tejto skutočnosti M., došlo vo vzťahu k jeho osobe k odpadnutiu ďalšieho konania za účelom splnenia povinnosti podľa § 119 ods. 1 písm. o) zákona 346/2005 Z.z.. Ak teda žalobca žalovanému aj napriek tejto skutočnosti vyplácal príspevok na bývanie, žalovaný nie je povinný tento príspevok vrátiť. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie alebo návrh zamietol.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, neporušil procesné práva odporcu. Navrhol odvolanie zamietnuť.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní nepoukazujú na nesprávnosť skutkových zistení alebo právnych záverov rozsudku. Žalovaný v čase, keď žiadal o odročenie pojednávania, bol povinný splniť v tom čase účinné ustanovenie § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a predložiť potvrdenie lekára o tom, že sa bez ohrozenia svojho zdravotného stavu nemôže zúčastniť na pojednávaní. Táto skutočnosť
musela byť právnemu zástupcovi žalovaného zrejmá a nie je možné bagatelizovať povinnosť uloženú týmto ustanovením s poukazom na to, že z hlásenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vyplývala vážnosť poškodenia zdravotného stavu žalobcu. Zo značky diagnózy nie je možné usúdiť na konkrétne poškodenie zdravia, teda že sa jednalo o ťažký otras mozgu a ani z označenia „ústavné ošetrenie“ nie je možné usudzovať, že poškodenie zdravia žalovaného bolo také vážne, že mu znemožňuje účasť na pojednávaní. Občiansky súdny poriadok vyžaduje predložiť k takejto žiadosti o odročenie pojednávania potvrdenie lekára, z ktorého skutočnosť, že účastník konania sa bez ohrozenia svojho zdravia nemôže zúčastniť pojednávania, bude zrejmá. Pokiaľ žalovaný túto povinnosť nesplnil, na pojednávaní nenavrhol žiaden dôkazy a dokazovanie bolo ukončené, nemôže už ani v odvolacom konaní navrhovať ďalšie dôkazy (§ 205a OSP). Je bez právneho významu, že oznámenie o tom ako sudca rozhodol o žiadosti o odročení pojednávania bolo doručené právnemu zástupcovi až po pojednávaní. Vzhľadom na čas, kedy bola táto žiadosť doručená (približne 30 min. pred začatím pojednávania), zrejme ani nebolo v možnostiach sudcu výsledok posúdenia žiadosti oznámiť právnemu zástupcovi pred uskutočnením pojednávania. Právny zástupca žalovaného bez toho, aby sa informoval o tom, ako bolo jeho žiadosť posúdená sa na pojednávaní nezúčastnil, kde by mohol navrhovať dôkazy, ktoré uvádza v odvolaní. Preto odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu ako bol zistený vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré navrhol žalovaný, jeho rozhodnutie sa javí ako správne. V konaní nebolo preukázané že nadriadení žalovaného vedeli o jeho trestnom stíhaní. Na túto skutočnosť nemožno usudzovať z toho, že vedomosť o trestnom stíhaní žalovaného mala Vojenská polícia. Povinnosť oznámiť začatie trestného stíhania mal žalovaný vo vzťahu k svojmu veliteľovi, nie vo vzťahu k iným orgánom Armády Slovenskej republiky. V konaní bolo preukázané, že žalovaný poberal príspevok na bývanie v žalovanej výške. To, že sa kniha hlásenia veliteľa roty stratila, neznamená, že táto kniha potvrdzuje tvrdenia žalovaného. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý vyplýva z výsledku konania a reflektuje trovy konania vzniknuté úspešnému účastníkovi. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.