Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/37/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: VAS s.r.o., so sídlom Mojšová Lúčka, 011 76 Žilina, IČO: 31 587 666, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom, so sídlom W. N. XXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému v 1/ rade: F. X., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, bytom XXX XX R., štátny občan SR, žalovanej v 2/ rade: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX R., štátna občianka SR, žalovanému v 3/ rade: X. X., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX W. XXX, štátny občan SR, žalovanej v 4/ rade: W. X., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX W. XXX, štátna občianka SR, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/314/2016-82 zo dňa 25. januára 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/314/2016-82 zo dňa 25. januára 2017, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 27.12.2016 zamietnutý, p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 27.12.2016, podaný na Okresnom súde Žilina dňa 29.12.2016, zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu podanú okresnému súdu dňa 11.11.2016 v znení doplňujúceho podania zo dňa 14.11.2016, ktorou sa voči žalovaným domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 350.000 Eur spolu s úrokom vo výške 3% ročne zo sumy 100.000 Eur od 04.03.2016, zo sumy 250.000 Eur od 09.03.2016, vo výške 10% ročne zo sumy 150.000 Eur od 01.09.2016 a vo výške 10% ročne zo sumy 200.000 Eur od 01.11.2016 až do zaplatenia, nahradiť žalobcovi trovy konania a súčasne určenia, že záložné právo žalobcu zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 03.03.2016, zapísané vkladom č. V 1583/2016 povoleným Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných v 1/ - v 4/ rade nachádzajúcim sa v katastrálnom území R., Obec R., okres Žilina zapísaným na LV č. XXXX ako pozemky registra „C“ parcelné číslo 631 o výmere 302 m2 záhrady, parc. č. 1461 o výmere 149 m2 zastavené plochy a nádvoria, parc. č. 1462/1 o výmere 192 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavby - ubytovňa so súpisným č. 824, postavená na parcele č. 1461 o výmere 149 m2 zastavané plochy a nádvoria nezaniklo a naďalej trvá.

2. Žalobca žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že v zmluvnom postavení veriteľa žalobca uzatvoril so spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o., so sídlom Družinská 897, 013 22 Rosina, IČO: 36 414 930 v zmluvnom postavení „dlžník“ dňa 03.03.2016 Zmluvu o pôžičke, titulom ktorej ako veriteľ poskytol spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. ako dlžníkovi pôžičku vo výške 350.000 Eur so splatnosťou do 30.06.2016. Žalobca uzatvoril dňa 29.06.2016 s dlžníkom Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, na základe ktorého došlo k predĺženiu splatnosti pôžičky, a to v časti sumy 150.000 Eur do dňa 31.08.2016 a v časti vo výške 200.000 Eur do 30.10.2016. Za účelom zabezpečenia predmetnej pohľadávky spoločnosť MIKOMIX, spol. s r.o. vystavila vlastnú zmenku na sumu 350.000 Eur, ktorú avalovali žalovaní v 1/, v 2/, v 3/ a v 4/ rade. Dlžná suma mala byť vyplatená do 30.06.2016. Dlžník MIKOMIX, spol. s r.o. napriek splatnosti pôžičky svoj dlh veriteľovi nevrátil a rovnako ju neuhradili žalovaní v 1/ - v 4/ rade z titulu

zmenkového ručenia. Za účelom zabezpečenia predmetnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi okrem vystavenia zmenky uzatvorili dňa 03.03.2016 žalobca ako záložný veriteľ a žalovaní v 1/ - v 4/ rade ako záložcovia Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru, nachádzajúcim sa v katastrálnom území R., Obec R., okres Žilina, a to na pozemky - registra „C“ parc. č. 631, záhrady o výmere 302 m2, parc. č. 1461, zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2, č. 1462/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, stavbu - ubytovňa so súp. č. 824 postavenú na pozemku - parcela registra „C“, parc. č. 1461, zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2. Následne Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 07.03.2016 pod č. V 1583/2016 povolil vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom právne účinky vkladu záložného práva vznikli dňa 07.03.2016. Žalobca dňa 09.11.2016 pri kontrole internetového výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. R. zistil, že hoci Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX povolil, čím právne vzniklo záložné právo, toto záložné právo ku dňu 09.11.2016 na LV č. XXXX pre k.ú. R. nie je zapísané. Po preverení listín, za účelom objasnenia okolností zápisu záložného práva, žalobca zistil, že dňa 20.07.2016 bola v mene žalobcu na Okresný úrad Žilina doručená listina označená ako „návrh na výmaz záložného práva záznamom“, ktorého prílohou je „vyhlásenie spoločnosti VAS s.r.o. o vzdaní sa záložného práva zo dňa 20.07.2016“, v ktorom mal konateľ spoločnosti žalobcu prehlásiť za žalobcu, že sa „vzdáva záložného práva, ktoré bolo zriadené záložnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V1583/2016“. Vo vzťahu k listine doručenej na Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor však žalobca ako aj konateľ spoločnosti MVDr. Jozef Orčík uviedol, že žalobca žiadne vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva č. V1583/2016 nevydal, a teda toto nemohol doručiť na Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor. Podpis na vyhlásení o vzdaní sa záložného práva zo dňa 20.07.2016 nie je podpisom konateľa žalobcu MVDr. Jozefa Orčíka. Údaje uvedené v osvedčení o pravosti podpisu zo dňa 20.07.2016 nie sú pravdivé, keďže MVDr. Jozef Orčík svoj podpis na Notárskom úrade JUDr. Viery Školníkovej v X. neosvedčoval. Rodné číslo MVDr. Jozefa Orčíka, ani číslo jeho občianskeho preukazu v osvedčení pravosti nie sú správne. Ani z preverenia na internetovej stránke Notárskej komory Slovenskej republiky podpis Jozefa Orčíka pod číslom O287962/16 nebol osvedčený na žiadnom notárskom úrade po 01.01.2003.

3. S poukazom na vzniknutú škodu vo výške zabezpečovanej pohľadávky 350.000 Eur, ktorá ako pôžička nebola žalobcovi uhradená, primárne sa žalobca spolu s podanou žalobou vo veci samej domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd žalovaným uložiť zákaz uskutočňovať v návrhu vymedzené úkony, ktoré sa týkajú označených nehnuteľností. Z dôvodu, že žalobca neosvedčil podmienku úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúcu z ust. § 324 ods. 3 CSP, ktorou je tvrdenie a osvedčenie skutočnosti, že sledovaný účel neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, okresný súd uznesením č.k. 10Cb/314/2016-51 zo dňa 13.12.2016 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.11.2016 v celom rozsahu zamietol.

4. Následne žalobca návrhom zo dňa 27.12.2016, podaným na Okresnom súde Žilina dňa 29.12.2016, navrhol zriadiť k vyššie označeným nehnuteľnostiam záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.03.2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 29.06.2016 vo výške 350.000 Eur s príslušenstvom až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca poukázal na to, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a XXX, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v 1/ - v 4/ rade, ako aj spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., je zrejmé, že v súvislosti s uvedenými nehnuteľnosťami aktuálne prebiehajú vkladové konania, ktoré na strane žalobcu zakladajú dôvodnú obavu, že nedôjde k uspokojeniu jeho zabezpečenej pohľadávky, pričom vzhľadom na prebiehajúce katastrálne konania je možné, že žalovaní prevedú vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby. Žalobca poukázal na nové skutočnosti, a to že zo strany žalovaných neustále dochádza k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, o čom priložil čiastočné výpisy z listov vlastníctva. Takéto konania vyvolávajú na strane žalobcu obavu, že dôjde k reálnemu sťaženiu uspokojenia pohľadávky.

5. S odkazom na ust. § 343, § 344 okresný súd poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie slúži v civilnom sporovom konaní na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky veriteľa a osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie pre prípad, že pohľadávka bude veriteľovi priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím.

6. Okresný súd sa oboznámil so žalobcom predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami, (Zmluvou o pôžičke zo dňa 03.03.2016, dokladom o poskytnutí pôžičky dlžníkovi vo výške sumy 350.000 Eur, dodatkom k zmluve o pôžičke, Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 03.03.2016, rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru zo dňa 07.03.2016, dokladmi zo Zbierky listín ku V 1583/2016 Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru dňa 10.11.2016, internetovým výpisom z Notárskej komory, vlastnou blankozmenkou a výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXX).

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní síce osvedčil existenciu svojej pohľadávky voči žalovaným ako zmenkovým ručiteľom, ktorej splnenie zabezpečili žalovaní v 1/ - v 4/ rade Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 03.03.2016, avšak navrhované zabezpečovacie opatrenie žalobca viaže na žalobou uplatnený nárok z titulu pôžičky vo väzbe na obsah Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.03.2016, ktorej zmluvnou stranou je žalobca v postavení veriteľa a spoločnosť MIKOMIX, spol. s r.o. v postavení dlžníka a súčasne na uplatnený nárok, ktorým sa žalobca domáha určenia, že záložné právo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 03.03.2016 zapísané vkladom č. V 1583/2016 povoleným Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných v 1/ - v 4/ rade nezaniklo a naďalej trvá.

8. Okresný súd poukázal na to, že ustanovenie § 324 ods. 1 s použitím ustanovenia § 344 upravuje dva spôsoby, v prípade ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okresný súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Podmienkou, ktorú súd osobitne preskúmava v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je osvedčenie existencie exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Ďalším predpokladom nevyhnutným pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tohto typu je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ktorá musí mať určitý reálny podklad. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka, aby sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav. V neposlednom rade, obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky zabezpečovacieho opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

10. Okresný súd preskúmaval splnenie vyššie uvedených podmienok, a to na základe predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe a v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na základe predložených listinných dôkazných prostriedkov mal okresný súd síce osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými ako zmenkovými ručiteľmi z vlastnej zmenky, avšak s konštatovaním, že nárok žalobcu z tohto právneho vzťahu nie je predmetom konania, v rámci ktorého sa žalobca domáha voči žalovaným zaplatenia pohľadávky z titulu pôžičky, ktorej žalovaní v 1/ - v 4/ rade nie sú zmluvnou stranou. Z uvedeného vyvodil záver, že žalobca neosvedčil reálny predpoklad, že exekučný titul na žalované peňažné plnenie v predmetnej právnej veci bude vydaný. Pokiaľ žalobca podal návrh na nariadenie (neodkladného) zabezpečovacieho opatrenia v rámci začatého konania, bol okresný súd povinný skúmať podmienky dôvodnosti tohto návrhu vo väzbe na prebiehajúce súdne konanie, keďže zabezpečovacie opatrenie má svoj význam len v spojení s judikovanou peňažnou pohľadávkou v zmysle ust. § 343 ods. 3 CSP. Teda aj v prípade, ak existujú aj iné peňažné nároky žalobcu voči žalovaným, dôvodnosť návrhu zabezpečovacieho opatrenia súd posudzuje buď vo vzťahu k prebiehajúcemu súdneho konaniu alebo vo vzťahu k budúcemu konaniu, ktoré na podaný návrh bude nadväzovať.

11. Okresný súd poznamenal, že návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je viazaný, a preto zriadiť zabezpečovacie opatrenie je oprávnený len v navrhovanom rozsahu. Pokiaľ žalobca vymedzil trvanie zabezpečovacieho opatrenia na právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej, poprel tým význam a podstatu zabezpečovacieho opatrenia, keď výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 2 .

12. Pokiaľ predmetom konania je okrem peňažnej pohľadávky aj určovací nárok, okresný súd poukázal na obsah ust. podľa § 343 ods. 1 CSP, ktoré zriadenie zabezpečovacieho práva explicitne viaže na zabezpečenie peňažnej pohľadávky.

13. Okresný súd ďalej konštatoval, že v návrhu absentujú akékoľvek tvrdenia vo vzťahu k primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, ktoré nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu, pričom otázka primeranosti je posudzovaná na jednej strane výškou pohľadávky a na strane druhej hodnotou majetku žalovaného, ku ktorému sa návrh zabezpečovacieho opatrenia viaže.

14. Vo vzťahu k zmene žaloby učinenej podaním žalobcu zo dňa 14.11.2016 okresný súd poznamenal, že v tomto podaní absentujú tvrdenia, o ktoré žalobca dôvodnosť tohto nároku opiera a v uvedenom smere okresný súd nie je oprávnený ani povinný určovať okruh rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných pôvodnou žalobou, ktoré sú relevantné pre posúdenie dôvodnosti ďalšieho nároku.

15. Okresný súd dospel k záveru, že žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie nespĺňa zákonom vyžadovanú podmienku osvedčenia dôvodnosti neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými, keďže tento nesmeruje k zabezpečeniu v konaní žalovaného nároku s predpokladaným vydaním exekučného titulu, na základe ktorého by bolo možné záložné právo vykonať. Z uvedeného návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

16. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Napadnuté uznesenie považoval za nepreskúmateľné, neodôvodnené a v neposlednom rade za nezrozumiteľné. Žalobca poukázal na to, že svojho nároku, t.j. zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 350.000 Eur spolu s jej príslušenstvom sa domáha nielen voči zmenkovým ručiteľom - žalovaným v 1/ - v 4/ rade, a to žalobou v tomto konaní, avšak súčasne bol tento nárok predmetom žaloby na rozhodcovskom súde Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, zriadený pri Victoria rozhodcovský súd v Žiline, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, zapísané v registri záujmových združení právnických osôb vedenom Okresným úradom Žilina pod č. OVVS/ZZ PO - 6/15 (ďalej len „rozhodcovský súd“) aj nárok na zaplatenie sumy 350.000 Eur voči spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o.. Právomoc rozhodcovského súdu bola daná ustanovením čl. VI. ods. 6 zmluvy o pôžičke. Rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 15.12.2016 pod sp. zn. RK-011/2016-VC rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spolu aj s príslušenstvom, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2016 a vykonateľnosť dňa 03.01.2017. Zároveň žalobca podal návrh na výkon exekúcie na peňažné plnenie dňa 04.01.2017 voči povinnému - spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o.. V danom prípade potom právny názor okresného súdu, že žalobca neosvedčil reálny predpoklad, že exekučný titul na žalované peňažné plnenie v predmetnej veci bude vydaný, považoval žalobca za nesprávny. Zároveň poukázal na to, že jedným z predpokladov pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Žalobca bol názoru, že pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia relevantné bude osvedčenie existencie obavy z toho, že samotný výkon exekúcie bude zmarený. Uvedenú existenciu tejto obavy žalobca dostatočným spôsobom osvedčili v pôvodnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom jasným spôsobom preukázal na základe výpisov z LV č. XXXX, XXXX a LV č. XXX, na ktorých sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v 1/ - v 4/ rade ako aj spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., že v súvislosti s uvedenými nehnuteľnosťami aktuálne prebiehajú vkladové konania, ktoré na strane žalobcu zakladajú dôvodnú obavu, že nedôjde k uspokojeniu jeho zabezpečenej pohľadávky, nakoľko vzhľadom na prebiehajúce katastrálne konania je možné, že žalovaní v 1/ - v 4/ rade prevedú vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby alebo budú iným spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Tým dochádza k reálnemu sťaženiu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu, ktorú má voči žalovaným v 1/ až v 4/ rade, čím v konečnom dôsledku sa ukráti možnosť žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku prostredníctvom exekúcie.

Pokiaľ okresný súd uviedol, že je návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia viazaný, a preto zriadiť zabezpečovacie opatrenie je oprávnený len v navrhovanom rozsahu a vyslovil názor, že pokiaľ žalobca vymedzil trvanie zabezpečovacieho opatrenia na právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej, poprel tým význam a podstatu zabezpečovacieho opatrenia, keď výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím, tak žalobca uviedol, že dôvodom, prečo obmedzil platnosť zabezpečovacieho opatrenia len do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej, bol ten, že v samotnom konaní sa žalobca okrem iného domáha, aby súd určil že záložné právo žalobcu, ktoré bolo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 03.03.2016 na predmetné nehnuteľnosti nezaniklo a naďalej trvá. Teda, pokiaľ vo veci samej okresný súd vyhovie návrhu žalobcu, záložné právo v prospech žalobcu už bude existovať. Žalobca uviedol, že je síce pravdou, že uznesenie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia by nemalo byť limitované konkrétnym časovým úsekom, avšak na druhej strane, vzhľadom na dikciu § 344 v spojení s § 330 ods. 1 CSP, uvedené nie je vylúčené. Účinky záložného práva tak pominú uplynutím času, na ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie zriadené. Nestotožnil sa tak s odôvodnením okresného súdu, že by bola popretá podstata zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň k možnosti výkonu záložného práva až po tom, ako bola pohľadávka priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím, poukázal na rozhodcovský rozsudok, ktorým bola pohľadávka žalobcovi už právoplatným spôsobom priznaná. Žalobca považoval za nezrozumiteľné a v konečnom dôsledku mätúce odôvodnenie okresného súdu, ktorý uviedol, že pokiaľ predmetom konania je okrem peňažnej pohľadávky aj určovací výrok, tak ust. § 343 ods. 1 zriadenie zabezpečovacieho opatrenia explicitne viaže na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Žalobca nepoprel, že keby predmetný návrh obsahoval iba tento určovací návrh, tak takýto poukaz zo strany okresného súdu by mal opodstatnenie. Vzhľadom však k tomu, že návrh výslovne obsahuje odôvodnenú a predovšetkým existujúcu, judikovanú pohľadávku, tento poukaz považoval za zbytočný. Fakt, že návrh okrem peňažnej pohľadávky obsahuje ešte aj určovací výrok, nijakým spôsobom nevylučuje možnosť na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko bola splnená zákonom vyžadovaná náležitosť - existencia peňažnej pohľadávky. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že v návrhu absentujú akékoľvek tvrdenia vo vzťahu k primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, tak žalobca uviedol, že je práve na strane súdu daná povinnosť, aby on sám zohľadnil zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov strán sporu, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Okresný súd len stroho konštatoval, že v predmetnom návrhu absentujú akékoľvek tvrdenia, čo sa týka otázky primeranosti, pričom žalobca bol názoru, že z nijakého ustanovenia nevyplýva pre žalovaného povinnosť osvedčiť v návrhu dodržanie zásady primeranosti, resp. proporcionality. Ak by i okresný súd dospel k záveru, že zásada proporcionality nebola splnená, nijakým spôsobom nebol obmedzený v tom, aby rozhodol o zúžení predmetu, na ktoré sa malo vzťahovať sudcovské záložné právo. Žalobca považoval za nezrozumiteľný záver okresného súdu týkajúci sa podania žalobcu zo dňa 14.11.2016 k zmene žaloby.

17. Žalobca ďalej poukázal na ďalšie relevantné skutočnosti, a to, že pred návrhom na zriadenie zabezpečovacieho práva sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý okresný súd uznesením zamietol. V rámci tohto uznesenia okresný súd v bode 13 vyslovil, že podmienkou prípustnosti a opodstatnenosti každého navrhovaného neodkladného opatrenia je osvedčenie ohrozenia alebo porušenia práva žalobcu svedčiaceho mu z právnych vzťahov so žalovaným a druhou podmienkou, ktorú žalobca musí v konaní preukázať, je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá ohroziť subjektívne právo žalobcu, pričom sledovaný účel neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením“. V nadväznosti na toto konanie žalobca poukázal na porušenie zásady právnej istoty účastníka, k čomu došlo tým, keď okresný súd dňa 13.12.2016 rozhodol, že žalobca svoj nárok zabezpečí určitým typom rozhodnutia, pričom následne rozhodol tak, že návrhu, ktorý sa striktne riadil odôvodnením súdu z prvého rozhodnutia, druhé rozhodnutie napriek tomu zamietol. Ak okresný súd vyslovil, že zabezpečovacím opatrením nemožno zabezpečiť sledovaný účel, odporuje sám svojmu predchádzajúcemu rozhodnutiu, keď v rozhodnutí priamo uviedol, že tento účel ním zabezpečiť možno. Žalobca dodal, že zo zákonnej formulácie možno vyvodiť základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorými môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

Vzhľadom na prejednávanú vec, ako i skutkové okolnosti žalobca mal za to, že základné predpoklady vyžadované pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia naplnil, pričom rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho, ako aj skutkového posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a zaviazať žalovaných v 1/ až v 4/ rade k náhrade trov odvolacieho konania.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací postupom podľa ust. § 329 ods. 1 veta druhá umožnil žalovaným v 1/ rade - v 4/ rade vyjadriť sa k odvolaniu, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k napadnutému uzneseniu okresného súdu výzvou zo dňa 06.03.2017. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade vo vyjadrení zo dňa 21.3.2017 uviedli, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemá oporu v právnej úprave § 343 a nasl. s použitím ust. § 324 a nasl. CSP, žalovaný návrh nepovažujú za dôvodný a navrhujú napadnuté uznesenie ako vecne a právne správne potvrdiť. Žalovaní v 3/ a v 4/ rade sa k odvolaniu, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k napadnutému uzneseniu okresného súdu písomne nevyjadrili.

19. Ďalšie úkony s týmto doručeným vyjadrením žalovaných v 1/ a v 2/ rade nenasledovali vzhľadom k zmyslu a účelu inštitútu neodkladného opatrenia a zákonnej úpravy, ktorá nevyžaduje doručenie vyjadrenia žalobcovi.

20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia proti žalovanému zamietol, potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

21. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

22. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bolo napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmavané v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 08.02.2017. Odvolacie dôvody žalobcu boli procesnoprávneho i hmotnoprávneho charakteru. Z odvolania žalobcu bolo zrejmé, že namietol nejasnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia a považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie ohľadom neosvedčenia prvej zo zákonných požiadaviek pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými, a tým dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky veriteľa) voči žalovaným.

23. Primárne vo vzťahu k namietanej vade nejasného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že v rámci svojho konania mal spôsobilý predmet posudzovania, a to uznesenie okresného súdu s náležitosťami vyžadovanými ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, keďže okresný súd v dostatočnom rozsahu uviedol svoje skutkové a právne závery v súvislosti s posúdením návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Krajský súd po oboznámení sa s rozsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu konštatuje, že tento spĺňa všetky atribúty v časti svojho odôvodnenia, vyžadované ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Krajský súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorej ...„odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý súdny proces (m.m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné“. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strán sporu. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu uvedené atribúty spĺňa. Ak rozhodnutie okresného súdu je riadnym spôsobom odôvodnené, v súlade

so zákonnými požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 tak potom z tohto záveru nebolo porušené žalobcove právo na spravodlivý súdny proces, keďže rozhodnutie okresného súdu v rovine dostatočnosti odôvodnenia je súčasne aj preskúmateľné Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím.

24. Podľa ust. § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu krajský súd poukazuje na vyššie citované ust. § 389 ods. 2 CSP, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže krajský súd preskúmaním veci podľa obsahu spisového materiálu nezistil opodstatnenosť odvolania odvolateľa. Okresným súdom uvádzané dôvody napadnutého uznesenia tak v skutkovej ako i v právnej rovine tvorili dostatočné východiská pre vyslovenie výroku, ktorým okresný súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Krajský súd v súvislosti s aplikáciou § 387 ods. 2 poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ... „odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Za použitia § 387 ods. 2 CSP, ako aj poukazu na predmetné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky tak krajský súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia prvostupňového súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

27. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu žalobcu v odvolaní majúcu pre vec podstatný význam, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

28. Primárne krajský súd uvádza, že žalobca doručil dňa 11.11.2016 na Okresný súd v Žiline žalobu voči žalovaným v 1/ až v 4/ rade, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 350.000 Eur spolu s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ so spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o., uzavrel Zmluvu o pôžičke dňa 03.03.2016, titulom ktorej poskytol dlžníkovi pôžičku v sume 350.000 Eur. Za účelom zabezpečenia predmetnej pohľadávky dlžník - spoločnosť MIKOMIX, spol. s r.o., vystavil vlastnú zmenku na 350.000 Eur. Predmetnú zmenku avalovali žalovaní v 1/ až v 4/ rade. Napriek tomu, že zo zmenky vyplýva, že dlžná suma mala byť vyplatená do 30.06.2016, dlžník napriek uvedeniu lehoty splatnosti pôžičku 350.000 Eur veriteľovi nevrátil a rovnako ju neuhradili ani žalovaní v 1/ až v 4/ rade z titulu zmenkových ručiteľov. Súčasťou podanej žaloby vo veci samej bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal žalovaným v 1/ až v 4/ rade zakázať uskutočniť akékoľvek právne úkony týkajúce sa nehnuteľností špecifikovaných v petite toho návrhu nachádzajúcich sa kat. území R., Obec R., okres Žilina, zapísaných na: LV č. XXXX, XXX, XXXX, ktoré by smerovali k vzniku, k zmene alebo zániku práv a povinností spojených s danými nehnuteľnosťami, najmä akýmkoľvek spôsobom s nimi nakladať, previesť na inú osobu, založiť ich, zriadiť k nim vecné bremeno, inú ťarchu, iné vecné alebo nájomné právo v prospech tretej osoby, tiež uzavrieť akúkoľvek zmluvu týkajúcu sa nehnuteľností, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 10Cb/314/2016-51 zo dňa 13. decembra 2016 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.11.2016 v celom rozsahu zamietol, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.01.2017. Pri skúmaní podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd mal osvedčené, že žalovaní

v 1/ až v 4/ rade poskytli zabezpečenie pohľadávky žalobcu ako zmenkoví ručitelia vlastnej zmenky vystavenej spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o., a súčasne ako záložní dlžníci na základe zmluvy o zriadení záložného práva v žalobe špecifikovaným nehnuteľnostiam č. 1. Vychádzajúc však z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie základnej podmienky prípustnosti a opodstatnenosti navrhovaného neodkladného opatrenia, a to podmienku, že sledovaný účel neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

29. Žalobca návrhom zo dňa 27.12.2016, podaným na Okresnom súde v Žiline dňa 29.12.2016, navrhol zriadiť k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite návrhu záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.03.2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 29.06.2016 vo výške 350.000 Eur s príslušenstvom až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ktorý návrh odôvodnil tým, podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a č. XXX, . na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných v 1/ - v 4/ rade, ako aj spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o., je zrejmé, že v súvislosti s uvedenými nehnuteľnosťami aktuálne prebiehajú vkladové konania, ktoré na strane žalobcu zakladajú dôvodnú obavu, že nedôjde k uspokojeniu jeho zabezpečenej pohľadávky, pričom vzhľadom na prebiehajúce katastrálne konania je možné, že žalovaní prevedú vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby.

30. Vzhľadom k uvedenému postupu žalobcu bolo zrejmé, že v začatom súdnom konaní sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd sa obsahom a vymedzeným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podaní žalobcu zo dňa 27.12.2016 riadil a zisťoval, či žalobca osvedčil zákonné podmienky pre jeho nariadenie vo väzbe na prebiehajúce súdne konanie, čo bolo i povinnosťou skúmať zo strany krajského súdu vo vyvolanom odvolacom konaní.

31. Podľa ust. § 343 ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

32. Podľa ust. § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

33. Podľa ust. § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

34. Podľa ust. § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

35. Podľa ust. § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

36. Krajský súd vo všeobecnosti k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia uvádza, že podľa ust. § 343 ods. 1 je možné zabezpečovacie opatrenie nariadiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. § 344 v spojení s ust. § 326 ods. 1 je ten, kto požaduje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania, rozhodovania okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku (peňažné pohľadávky veriteľa), 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne.

37. Základným odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka nesprávneho právneho posúdenia prvej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia okresným súdom, pričom bol názoru že osvedčil reálne predpoklad, že exekučný titul na žalované plnenie v predmetnej právnej veci bude vydaný. K otázke naplnenia prvej podmienky pre možné vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia krajský súd uvádza, že bolo nevyhnutné vychádzať z tvrdení a listín, ktoré boli doložené k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, k žalobe vo veci samej. Podľa obsahu žaloby žalobcu zo dňa 11.11.2016 (č.l. 1 - 4 spisu) bolo zrejmé tvrdenie žalobcu, že ako veriteľ so spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o., uzavrel Zmluvu o pôžičke dňa 03.03.2016, titulom ktorej poskytol dlžníkovi pôžičku v sume 350.000 Eur, na zabezpečenie ktorej pohľadávky dlžník - spoločnosť MIKOMIX, spol. s r.o., vystavil vlastnú zmenku na 350.000 Eur, ktorú avalovali žalovaní v 1/ až v 4/ rade. Žalobca voči žalovaným v 1/ - v 4/ rade uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy 350.000 Eur spolu s príslušenstvom, z titulu zmenkového ručenia. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 27.12.2016 (č.l. 61 - 66 spisu), žalobca konkrétne na č.l. 65 spisu však uviedol, že „žalobca žiada žalobou vo veci samej zaplatenie sumy 350.000 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o pôžičke. V prípade úspechu v tomto súdnom konaní vznikne žalobcovi nárok na vyplatenie celej žalovanej sumy ako aj nárok na príslušenstvo k nej. Vzhľadom na existenciu Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.03.2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 29.06.2016 sa stáva predmetný nárok žalobcu nesporným. Vzhľadom na takto uplatnený nárok žalobcu v rovine existencie práva, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, krajský súd súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že mal síce osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými ako zmenkovými ručiteľmi z vlastnej zmenky, avšak nárok žalobcu z tohto právneho vzťahu nie je predmetom konania, keďže žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia výslovne vyjadril, že vo veci samej sa domáha voči žalovaným zaplatenia pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičke, pričom z obsahu zmluvy o pôžičke (č.l. 7 - 9 spisu) nepochybne vyplývalo, že žalovaní v 1/ až v 4/ rade nie sú zmluvnou stranou tohto právneho úkonu. Krajský súd práve s dôraznom na predmetné štádium konania poukazuje na celý obsah žaloby, jej skutkové a právne zdôvodnenie, pripojené listinné dôkazy s akcentom práve na žalobcom uvádzané dôvody zabezpečovacieho opatrenia, ktoré skutočnosti nevytvorili pre odvolací súd dostatočný priestor na tom, aby bolo možné stotožniť sa s odvolacími argumentmi žalobcu. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. V tejto súvislosti poukazuje primerane na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2011 zo dňa 25. apríla 2012, podľa ktorého ....„Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti)“.

38. Z vyššie uvedených zhodnotení krajský súd rovnako nezistil dostatočné osvedčenie prvej z kumulatívnych podmienok podľa ust. § 344 v spojení s ust. § 326 ods. 1 CSP. Pri tomto závere už nebol dôvod tak zo strany súdu prvej inštancie ani zo strany odvolacieho súdu sa zaoberať otázkou (ne)splnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to, či na strane žalobcu bolo osvedčené, že exekúcia bude ohrozená.

39. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom, že napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu došlo k narušeniu právnej istoty, keď žalobca sa pred podaným návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý bol uznesením okresného súdu zamietnutý, pričom okresný súd vyslovil, že sledovaný účel neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pokiaľ žalobca poukazoval na právoplatné uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/314/2016-51 zo dňa 13. decembra 2016, z neho nepochybne vyplývalo konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha voči žalovaným zaplatenia peňažnej pohľadávky z titulu zmenkového ručenia a vyslovený záver, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovanými z titulu ich postavenia zmenkových ručiteľov z vlastnej zmenky. Oproti tomu, v návrhu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia však žalobca poskytol tvrdenie o nároku voči žalovaným z titulu zmluvy o pôžičke, ktorej však žalovaní v 1/ až v 4/ rade neboli zmluvnou stranou. Vzhľadom na takto poskytnuté tvrdenie žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k nároku, ktorého sa vo veci samej voči žalovaným mieni domáhať, bol povinný okresný súdu z neho pri skúmaní podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzať a tento vyhodnocovať. Týmto postupom okresný súd neporušil zásadu princípu právnej istoty.

40. K námietke nezrozumiteľnosti záveru okresného súdu, ktorý vo vzťahu k zmene žaloby zo strany žalobcu zo dňa 14.11.2016 uviedol, že v podaní žalobcu absentujú tvrdenia, o ktoré dôvodnosť tohto nároku žalobca opiera a v tomto smere súd nie je oprávnený ani povinný určovať okruh rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných pôvodnou žalobou, ktoré sú relevantné pre posúdenie dôvodnosti ďalšieho nároku, tak krajský súd uvádza, že žalobca podanie zo dňa 14.11.2016 označil ako „Zmena žaloby - doplnenie výroku“, ktorým podľa ust. § 139 a nasl. žiadal o pripustenie zmeny žaloby doplnením výroku, a to záložné právo žalobcu zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 03.03.2016, zapísané vkladom č. V 1583/2016, povoleným Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných v 1/ až v 4/ rade, nachádzajúcim sa v kat. území R., Obec R., okres Žilina, zapísaným na LV č. XXXX, a to pozemky: LV č. XXXX ako parc. reg. „C“

- pozemok na parc. č. 631, záhrady o výmere 302 m2,

- pozemok na parc. č. 1461, zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2,

- pozemok na parc. č. 1462/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2,

- stavba - ubytovňa so súp. č. 824, na parc. č. 1461, zastavané plochy a nádvoria o výmere 149 m2,nezaniklo a ďalej trvá. Žalobca však v predmetnom podaní neuviedol žiadne tvrdenia, o ktoré dôvodnosť tejto určovacej žaloby opiera, a preto okresný súd správne uzavrel, že nie je oprávnený ani povinný určovať okruh rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných pôvodnou žalobou, ktoré sú relevantné pre posúdenie dôvodnosti ďalšieho nároku. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že pokiaľ žalobca žiadal pripustenie zmeny žaloby v zmysle ust. § 139 CSP, tak i v prípade zmeny žaloby sa vyžaduje, aby táto obsahovala náležitosti vyplývajúce z ust. § 132 ods. 1, 3 CSP, teda uviedol pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označených dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca vo vzťahu k podaniu zo dňa 14.11.2016 takýmto spôsobom nepostupoval. Z uvedeného bol preto tento odvolací dôvod zhodnotený ako nedôvodný.

41. Krajský súd pre účely ďalšieho súdneho konania zvýrazňuje, že tieto zhodnotenia sú len v štádiu osvedčenia, resp. neosvedčenia existencie žalobcovho nároku, keďže je možné, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospeje k iným skutkovým a právnym záverom. V štádiu konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vyžadovaný primeraný stupeň osvedčenia dôvodnosti nároku, a pokiaľ primeranosť stupňa osvedčenia nie je daná, resp. je spochybnená do takej miery, že nemožno konštatovať splnenie jednej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu, tak zákonite potom tento stav vyústi do nemožnosti vyhovenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

42. K úplnosti odvolací súd poukazuje na článok 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upravuje ust. § 343 a nasl. CSP, a preto v súlade s uvedeným článkom 46 ods. 4 Ústavy SR bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

43. Z vyššie uvedeného, pri závere o neosvedčení prvej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bolo dôvodné napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1 za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP.

44. O nároku na náhradu trov konania nebolo odvolacím súdom rozhodované s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v závislosti na výsledku konania bude rozhodnuté aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.