Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-11-2017.pdf
PDF · 110.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Jany Krnáčovej, vo veci starostlivosti o maloletú W. Q., nar. XX.XX. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., zverenú do osobnej starostlivosti H. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., S. XX/XX, zastúpeného JUDr. Radkou Rešutíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Spojová 2, dieťa rodičov, matky: N. Q., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., S. XX/XX, t. č. bytom T. F. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Horváthovou, advokátkou, Advokátska kancelária Brezno, B. Němcovej 1 a otca neuvedeného, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na odvolanie H. Q. proti rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 22. 11. 2016, č. k. 8P/2010/2015 - 169, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola maloletá W. Q., nar. XX. XX. XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky a vo výroku, ktorým bol H. Q. zaviazaný nahradiť trovy štátu vo výške 1 049,12 eur p o t v r d z u j e .
II. Súd zmenu návrhu, ktorou sa domáha H. Q. zverenia maloletej W. Q., nar. XX. XX. XXXX do jeho osobnej starostlivosti, n e p r i p ú š ť a .
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: zmenil rozhodnutie Okresného súdu Brezno vydané v konaní č. k. 2P/125/2014 - 22 zo dňa 12. 09. 2014 v spojitosti s opravným uznesením č. k. 2P/128/2014 - 32 zo dňa 11. 12. 2014 tak, že: „I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Brezno vydaný v konaní č. k. 2P/128/2014-22 zo dňa 12.09.2014 v spojitosti s opravným uznesením č. k. 2P/128/2014-32 zo dňa 11.12.2014 tak, že sa výrok rozsudku v plnom rozsahu r u š í.
II. H. Q., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý maloletú W. Q., nar. XX.XX.XXXX vydať jej matke do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
III. Maloletá W. Q., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
IV. Nad výchovou maloletej W. Q., nar. XX.XX.XXXX súd určuje dohľad, ktorý bude vykonávaný za súčinnosti príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a obce v priebehu 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia tak, že súd bude od nich žiadať správy o maloletej vždy ku koncu párneho kalendárneho mesiaca.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
VI. Trovy štátu vo výške 1.049,12 Eur za vypracované znalecké posudky je p o v i n n ý nahradiť H. Q., nar. XX.XX.XXXX do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod č. k. 2C/13/2016 - 66 zo 16. 09. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 09. 2016, bolo určené, že H. Q. nie je otcom maloletej W.. V rodnom liste maloletá W. otca nemá uvedeného. Maloletá má iba jedného rodiča, matku, ktorá si voči nej vykonáva rodičovské práva a povinnosti v zmysle ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine. V priebehu celého konania H. Q. spochybňoval spôsobilosť matky zabezpečovať starostlivosť o maloletú, preto súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že matka sa nachádza v remisii, abstinuje od alkoholu a drog. Okrem psychiatra podával posudok aj psychológ, ktorý v čase, keď u maloletej figurovali obaja rodičia, uviedol, že na výchovu maloletej je vhodnejšia matka. Matka je schopná poskytnúť maloletej plnohodnotnú, dostatočne stimulujúcu výchovu s primeraným emočným cítením, a ktorá zabezpečí maloletej primeraný osobnostný rozvoj. Nevyhnutnou podmienkou na to, je striktná a dlhodobá abstinencia od psychoaktívnych látok, ako aj ďalšie dodržiavanie psychiatrickej liečby a užívanie doporučených psychofarmák. Na základe týchto skutočností, keďže maloletá má iba jedného rodiča - matku, súd rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. 2P/125/2014 zo dňa 12. 09. 2014 v znení opraveného uznesenia zo dňa 11. 12. 2014 tak, že toto rozhodnutie zrušil a H. Q. uložil povinnosť vydať maloletú W. matke, ktorej zveril maloletú do osobnej starostlivosti. Konštatoval, že len budúcnosť ukáže, akou matkou N. Q. v skutočnosti bude, nakoľko doteraz nemala možnosť realizovať sa ako matka. Z tohto dôvodu v záujme ochrany maloletej nariadil nad výchovou maloletej W. dohľad v priebehu 12 mesiacov. V odôvodnení konštatoval, že H. Q. je po právnej stránke pre maloletú cudzím človekom. Je v záujme maloletej, aby bola v starostlivosti svojho biologického rodiča, a to matky. Ak by záujem maloletej vyžadoval náhradnú osobnú starostlivosť, osoba, ktorá by prichádzala do úvahy, by musela spĺňať podmienky ustanovené v § 45 ods. 1 Zákona o rodine. Vzhľadom na závery oboch znaleckých posudkov (psychológ a psychiater), osobnosť a trestnú činnosť H. Q., by tento podmienky vôbec nespĺňal. Súčasne zo spisu vyplýva, že v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, kde vznikli vyplatením znalečného, znalcom z odboru psychológia a psychiatria, štátom preddavkované trovy, nakoľko boli vyplácané z rozpočtových prostriedkov súdu, celkovo vo výške 1 049,12 eur. S ohľadom na majetkové pomery H. Q., ktorý je vlastníkom dvoch bytov, má pravidelný príjem starobný dôchodok a nesúhlasil s návrhom matky maloletej, aj napriek rozhodnutiu o zapretí otcovstva a jeho postoj v konaní, kde stále vystupoval ako otec maloletej a pred znalkyňami sa prezentoval ako otec maloletej ho zaviazal súd k povinnosti náhrady týchto trov.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote H. Q. odvolanie. Odvolal sa do výroku, ktorým súd zveril maloletú W. do osobnej starostlivosti matky, ako aj do výroku, ktorým ho súd zaviazal k povinnosti nahradiť trovy štátu. V odvolaní namietal minulosť matky, ktorá nie je schopná postarať sa o maloletú, vzhľadom na zdravotné ťažkosti, diagnostikovanú psychickú chorobu a narkomániu ako aj nezáujem. Namietol psychologický a psychiatrický posudok, ktorý je založený na klamstvách a na jednostranných tvrdeniach matky maloletej N. Q.. Poukazoval aj na konania o prípustnosti držania matky maloletej v ústave zdravotnej starostlivosti pre alkoholizmus a agresívne správanie. Rovnako vytýkal súdu, že nebral do úvahy správanie sa matky a jej nezáujem o maloletú, ktorá žila s rómom, opustila maloletú a ponechala ju v starostlivosti v tom čase manžela. Z týchto dôvodov nie je preto zárukou riadnej starostlivosti a výchovy maloletej. Na záver vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhované dôkazy, a to vypočutie svedkov a vypočutie si zvukového záznamu a návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. 4. Odvolal sa aj voči výroku, ktorým ho súd zaviazal k povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške 1 049,20 eur. Poukazoval na starobný dôchodok, ktorý je jeho jediným príjmom vo výške 270,- eur a na tú skutočnosť, že nie je vlastníkom dvoch bytov, ako sa uvádza v rozhodnutí. Takto určené trovy, ktoré má hradiť, sú pre neho neúnosné, nie je schopný ich uhradiť, je v hmotnej núdzi. Z dôvodov uvedených v písomnom odvolaní žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne doručil súdu dňa 16. 01. 2017 návrh na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti.
5. Kolízny opatrovník maloletej W. zaslal vyjadrenie k odvolaniu H. Q., v ktorom uviedol, že okresný súd v konaní riadne zistil skutkový stav veci, a preto navrhujú rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a
odvolanie v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázali na súdno-znalecké posudky, ktoré potvrdili schopnosť matky riadne sa postarať o maloleté dieťa a tiež na rozhodnutie, ktorým sa domáhala matka maloletej úspešne zapretia otcovstva k maloletej W., a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26. 09. 2016.
6. Aj matka maloletej zaslala súdu vyjadrenie k odvolaniu H. Q.. Žiadala rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že po narodení maloletej sa do októbra roku 2015 riadne starala spoločne o maloletú, v tom čase ešte s manželom H. Q.. Rozhodnutím Okresného súdu Brezno, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 09. 2016, bolo určené, že H. Q. nie je otcom maloletej W.. Maloletá W. otca uvedeného nemá. V rámci konania pred súdom prvej inštancie nebola spochybnená jej schopnosť starať sa o maloletú. H. Q. v písomnom odvolaní klame, keď tvrdí, že má aj naďalej problémy s drogami a nevie sa vysporiadať s týmto problémom. V tejto súvislosti poukazovala na závery znaleckého posudku, znalca z odboru psychiatria. Navyše zdôraznila, že aj naďalej dodržiava liečebný režim. Znalecké posudky, ktoré boli v konaní vypracované, tak znalkyňou z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, ako aj znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, považovala za objektívne. Obe znalkyne poukazovali na skutočnosť, že matka je prirodzená rodičovská osoba pre výchovu maloletého dieťaťa a je disponovaná rozumieť prirodzene dieťaťu vo veku batoľaťa. Navyše poukazovala aj na to, že H. Q. jej v minulosti bránil styku s dcérou a nedal jej možnosť starať sa o dcéru. V čase rozhodovania jej umožňoval stretávať sa s dcérou, ale len za jeho prítomnosti. Zdôraznila, že je pre W. H. Q. cudzím človekom.
X. H. Q. reagoval na vyjadrenia matky maloletej, aj kolízneho opatrovníka podaním, v ktorom opätovne zdôraznil minulosť matky maloletej, ktorá nie je zárukou, aj napriek ambulantným kontrolám, že nepodľahne opätovne užívaniu alkoholu a drog. Nie je preto zárukou riadnej a spoľahlivej výchovy maloletej. Opätovne poukazoval na minulosť a správanie sa matky maloletej v čase, keď žili v spoločnej domácnosti a aj na svoj vzťah k maloletej W., o ktorú sa staral. Má obavy vzhľadom na tú skutočnosť, že matka bola s maloletou minimálne, že zmena výchovného prostredia bude pre maloletú traumatizujúca. Maloletá matku skoro vôbec nepozná a má vytvorený citový vzťah k nemu, na neho je naviazaná.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65 a 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa ods. 2 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Okresný súd svoje rozhodnutie stručne a zrozumiteľne odôvodnil, v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové závery, ktoré zodpovedajú zisteným skutočnostiam, následne správne na zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy. Pri rozhodovaní prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, tieto jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil, pričom prihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa.
12. Odvolaním H. Q. namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci s tým, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy minulosť matky, psychické problémy, alkoholizmus, užívanie návykových látok, umiestnenia v ústavoch, práve pre zlý zdravotný stav, neschopnosť postarať sa o maloletú, ľahtikársky spôsob život s tým, že takéto správanie nie je zárukou riadnej starostlivosti o maloletú. Namietal závery znaleckých posudkov s tým, že znalci si osvojili len tvrdenia matky, pričom nebrali do úvahy jeho vyjadrenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že tak, ako matka aj H. Q. bol znalcami vyšetrený, vypočutý, o čom svedčia závery znaleckého dokazovania. Aj H. Q. mal možnosť sa pred znalcami vyjadriť a predostrieť svoj pohľad na vec. Vypovedal a uviedol, že matke maloletej
splnil všetko, po čom túžila. Doslova sa vyjadril, že „jej chcel spraviť raj na zemi“. Nefungovalo to, pretože prepadla alkoholu a drogám, nakoľko užívala drogy od 14 rokov. Na poznámku znalkyne, že aj on mal skúsenosti ohľadom závislosti reagoval: „ja som s tým robil, ja som na tom získaval a niekto na tom strácal. Nevadilo mi to, pretože to boli hlupáci, múdry človek sa toho nechytí“. Na ďalšiu otázku znalkyne, či mu nevadilo žiť z predaja drog uviedol: „zarábal som na nich, nebudem skrývať, áno bol som gauner, ale nikdy nie je neskoro sa spamätať. Chcel som mať dobrú starobu, ale mladá nevedela čo od dobroty“. Na základe pohovorov, tak psychologička, ako aj psychiatrička potvrdili, že osobnosť, tak matky, ako aj H. Q. je nezrelá. Je poznačená dôsledkami dlhoročného nevhodného spôsobu života. Jednoznačne však uviedli, že na výchovu je vhodnejšia matka, ktorá je prirodzená rodičovská osoba pre výchovu maloletého dievčatka, je disponovaná prirodzene rozumieť dieťaťu vo veku batoľaťa a aj neskôr, v období dospievania, je primárnym identifikačným vzorom s rozhodujúcou úlohou pre rozvíjajúcu sa ženskú identitu. Psychiatrička po zhrnutí dostupných údajov autoanamnestických a heteroanamnestických skonštatovala polymorfnú toxikomániu s dominanciou pervitínu, ktorý matka maloletej užívala od 19 rokov až do júna 2014 a bola opakovane hospitalizovaná, 3x v mesiacoch august až september 2014. Neobstojí preto tvrdenie H. Q. uvádzané v odvolaní, že sa súd nezaoberal hospitalizáciou matky v ústave v rokoch 2014. Rovnako ani, že súd nebral do úvahy minulosť matky, jej závislosť na alkohole, drogách a chorobu. Znalkyňa z odboru psychiatria proklamovala abstinenciu od psychotropných látok s tým, že matka maloletej sa podrobuje psychiatrickej ambulantnej liečbe, diagnostikovanej v roku 2005 a užíva doporučenú terapiu s tým, že je tohto času v štádiu sociálnej remisie. Tak psychiatrička, ako aj psychologička v závere konštatovali lepšie osobnostné predpoklady pre starostlivosť o maloletú na strane matky. To, že v minulosti matka nevhodným spôsobom viedla život, užívala psychotropné a návykové látky, stýkala sa so závadnými osobami, súd bral do úvahy, avšak v čase rozhodovania súdu o zverení maloletej, nezistil takéto nedostatky v starostlivosti o maloletú, navyše práve z týchto dôvodov, ktoré vytýkal H. Q. súdu prvej inštancie, že nebral do úvahy, nariadil nad starostlivosťou o maloletú dohľad príslušnými úradmi, najmä úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj obcou, a určil dvojmesačné intervaly na podávanie správ. Pokiaľ vytýkal v odvolaní nedostatočnú záruku riadnej starostlivosti v osobe matky, odvolací súd dáva do pozornosti, že ani samotný odvolateľ nemá nezávadnú minulosť s tým, že v minulosti bol trestne stíhaný práve v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou a sám sa priznal, že predával drogy a z predaja týchto návykových látok žil. Doslova uviedol pred psychiatričkou „áno bol som gauner, ale nikdy nie je neskoro sa spamätať“. Aj tento fakt svedčí o nekritičnosti odvolateľa, ktorý na jednej strane vytýka minulosť matke maloletej a neverí v schopnosť jej zmeny, na druhej strane nevidí svoje nedostatky a uvádza, že on je práve tou zárukou a garanciou riadnej starostlivosti o maloletú. Ani tieto námietky odvolateľa súd nepovažoval za dôvodné.
13. V odvolaní H. Q. uvádzal, že súd prvej inštancie odmietol vykonať jeho dôkazy spočívajúce v požiadavke vypočutia svedkov a vypočutia zvukového záznamu, ktorý chcel predložiť. Po oboznámení sa so zápisnicou z pojednávania zo dňa 22. 11. 2016 bolo zistené, že súd prvej inštancie spojil na spoločné prejednanie vec 8P/210/2015 (úprava výkonu rodičovských práv k maloletej W.) a vec 8P/45/2016 (rozvod manželstva matky maloletej a H. Q.). V závere pred vyhlásením dokazovania za skončené, vo veci starostlivosti o maloletú W., vedenom pod sp. zn. 8P/2010/2015 obe právne zástupkyne, tak H. Q., ako aj matky maloletej uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Následne vo veci rozvodu manželstva vedeného pod sp. zn. 8P/45/2016 uviedol H. Q., že navrhuje, ako dôkaz spustiť nahrávky, kde navrhovateľka nadáva jemu a dieťaťu. Tieto dôkazné prostriedky má na diktafóne. Súd uznesením v rozvode manželstva nepripustil doplnenie dokazovania diktafónovými prehrávkami. Neobstojí potom námietka H. Q. uvádzaná v rámci odvolacieho konania vo veci 8P/210/2015, kde z jeho strany neboli v rámci konania na súde prvej inštancie navrhované žiadne dôkazy. Pokiaľ navrhoval vykonanie dôkazov, bolo to v rámci rozvodového konania a nie v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W.. Preto ani v tejto námietke súd nevidel dôvod na skonštatovanie pochybenia zo strany súdu prvej inštancie a na túto námietku odvolateľa neprihliadol.
XX. H. Q. odvolaním napadol aj výrok rozsudku, ktorým bol zaviazaný k povinnosti uhradiť trovy štátu vo výške 1 049,12 eur za vypracované znalecké posudky. Namietol, že je v hmotnej núdzi, nakoľko jeho jediným príjmom je starobný dôchodok a nevlastní dva byty, ako uviedol súd prvej inštancie. Hradiť trovy by bolo pre neho neúnosné. Ani v tejto časti odvolací súd námietkam odvolateľa nevyhovel. Z doložených výpisov z Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vyplýva, že H. Q. je vedený ako vlastník nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, pre kat. úz. F.. Jedná sa o zastavané plochy a nádvoria, kde vzťah k stavbe je evidovaný na LV č. XXXX. Na LV č. XXXX je evidovaný ako výlučný vlastník
bytu č. XX, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy U zo dňa XX. XX. XXXX ako aj spoluvlastník na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. M. je doložený výpis z LV č. XXXX, kde je vedený ako spoluvlastník zastavaných plôch a nádvorí na parcelách tam špecifikovaných vrátane bytu č. XX nadobudnutého na základe kúpnej zmluvy U zo dňa XX. XX. XXXX. Pokiaľ ide o príjem, H. Q. má príjem zo starobného dôchodku vo výške 271,10 eur, ako vyplýva zo správy Sociálnej poisťovne. To znamená, že H. Q. je vlastníkom dvoch nehnuteľností, a to bytov, nachádzajúcich sa v F., ako aj má stály príjem. Navyše v rámci vyšetrení u psychológa a aj u psychiatra uviedol, že v minulosti sa živil predajom omamných a psychotropných látok s tým, že sa snažil zabezpečiť finančné prostriedky na starobu. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd za to, že H. Q. disponuje finančnými prostriedkami a môže uhradiť trovy na znalecké dokazovanie. Pokiaľ teda v odvolaní namietal nedostatok finančných prostriedkov a uvedenú sumu považoval za likvidačnú, naopak vzhľadom na jeho majetkové, osobné a rodinné pomery odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal H. Q. k povinnosti nahradiť štátom preddavkované trovy na znalecké dokazovanie je správne a toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
15. Po doručení vyjadrenia matky maloletej a kolízneho opatrovníka maloletej W. doručil H. Q. súdu prvej inštancie podanie, ktorým navrhol, aby v novom konaní pred Okresným súdom Brezno bola maloletá W. Q., nar. XX. XX. XXXX zverená do osobnej starostlivosti H. Q.. Podľa obsahu vyhodnotil odvolací súd toto podanie ako zmenu návrhu na výkon úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej W..
16. Podľa ust. § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
17. Podľa ust. § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
18. Vzhľadom na obsah podania H. Q. súd toto podanie považoval za zmenu návrhu, nakoľko týmto podaním uplatňuje iné právo než v pôvodnom konaní. Pôvodný návrh na súd podala matka s tým, že žiadala upraviť práva a povinnosti k maloletej W.. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho konania H. Q. požiadal o zverenie maloletej W. do osobnej starostlivosti. Súd, keďže sa jedná o nesporové konanie, v zmysle ustanovení CMP rozhodol o návrhu na pripustenie zmeny tak, že zmenu návrhu nepripustil, nakoľko výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Navyše, H. Q. tak, ako to bolo konštatované v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie je biologickým otcom maloletej W. a teda nemá právo domáhať sa zverenia maloletej W. do osobnej starostlivosti. Nie je totiž jej rodičom a rodičovské práva mu už neprináležia (§ 28 ZoR). Z tohto dôvodu nie je možné v jeho prípade rozhodovať o osobnej starostlivosti. Jediným zákonným zástupcom maloletej je matka, nakoľko otca maloletá W. v rodnom liste uvedeného nemá.
19. Odvolaciemu súdu doručil kolízny opatrovník maloletej W. správu z pravidelných šetrení v domácnosti matky maloletej N. Q.. Matka spolu s maloletou žije v dvojizbovom byte, ktorý vlastnícky patrí jej bývalému manželovi. Tento hradí všetky náklady na bývanie ako aj nákupy pre maloletú W.. Matka sa maloletej venuje, hrá sa s ňou, číta jej a podľa jej vlastných slov, sa vie o dcéru postarať. H. Q. pri rozhovore uviedol, že pomáha matke so starostlivosťou o maloletú a bude sa snažiť spraviť všetko pre to, aby sa o W. jej matka dokázala postarať. V starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne závažné nedostatky.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodne s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP a ust. § 57 CSP. Návrh na priznanie trov odvolacieho konania podala právna zástupkyňa H. Q.. Ostatní účastníci návrh na priznanie nároku na náhradu trov nepodali. Keďže H. Q. v odvolacom konaní úspech nemal, rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).