Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Pc/9/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľa N. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom V. N., G. - Y., A. XXXX/XX, proti manželke navrhovateľa R. E., rodenej S., nar. X. X. XXXX, bytom XX N. B. H., L. - W., N. XPX, R., o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania R. E., rodenej S. A. N. E., uzavreté dňa 6. 9. 1985 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku číslo 25, ročník 1985, na strane 91, pod poradovým číslom 584, s a r o z v á d z a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 9. 2016, sa navrhovateľ domáhal rozvodu svojho manželstva, uzavretého dňa 6. 9. 1985 v Bratislave. V návrhu uviedol, že v roku 1987 emigrovali do Kanady, kde žili v spoločnom zväzku 17 rokov. Následne sa od seba separovali, doposiaľ žijú oddelene. Dňa 2. 9. 2016 sa z Kanady natrvalo odsťahoval na územie Slovenskej republiky. Na základe vzájomnej dohody chcú ukončiť doterajšiu separáciu rozvodom. Jeho manželka s rozvodom manželstva súhlasí.

2. Manželka navrhovateľa sa k podanému návrhu nevyjadrila.

3. Nakoľko sa jednalo o vec s cudzím prvkom, keďže manželka navrhovateľa má bydlisko v Kanade, súd prvotne skúmal, či má právomoc na konanie vo veci. Z dôvodu absencie dvojstrannej, resp. mnohostrannej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kanadou, upravujúcou právomoc vo veciach rozvodu, súd aplikoval na posúdenie právomoci vo veci konať zákon číslo 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. V zmysle zákonného ustanovenia § 38 ods. 1 citovaného zákona mal súd právomoc na konanie vo veci, nakoľko navrhovateľ je slovenským štátnym občanom. V zmysle zákonného ustanovenia § 22 ods. 1 citovaného zákona súd použil vo veci hmotné právo Slovenskej republiky, nakoľko zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania a v prípade rozdielnych štátnych príslušností právnym poriadkom slovenským.

4. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti manželky navrhovateľa, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Manželka navrhovateľa neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi a pojednávanie nežiadala odročiť.

5. Navrhovateľ pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá. Manželstvo už nie je možné zachovať, nakoľko spolu nežijú 17 rokov. V roku 1987 emigrovali, mali ťažké začiatky, preto aj držali spolu. Potom sa im narodilo dieťa, obaja sa na dieťa sústredili a navzájom sa odcudzili. Keď mala dcéra 6 rokov, manželka vyhlásila, že manželstvo je nefunkčné a odchádza. Od roku 2000 nežijú v spoločnej domácnosti, vzťahy sa nepokúšali obnoviť. Z manželstva pochádza len jedna plnoletá dcéra. Už v minulosti ho manželka požiadala o rozvod, s rozvodom súhlasil, požiadal ju, aby mu predložila na podpis papiere, avšak žiadne mu nedoručila. Každý z nich si žije svojim životom. Našiel si v Kanade partnerku, ktorá pochádza z Liptovského Mikuláša, v dôsledku čoho sa presťahoval do Liptovského Mikuláša.

6. Okrem výsluchu navrhovateľa súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to čestným prehlásením manželky navrhovateľa a sobášnym listom účastníkov, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

7. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 6. 9. 1985 v Bratislave. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku číslo 25, ročník 1985, na strane 91, pod poradovým číslom 584. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. V manželstve sa narodilo jedno dieťa, ktoré je plnoleté.

8. Manželka navrhovateľa v čestnom prehlásení zo dňa 17. 8. 2016 uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí. S manželom sa separovali 1. 9. 2000, odvtedy žijú oddelene, neprerušene po celú dobu. Nie sú medzi nimi žiadne požiadavky na vzájomné vyrovnanie. Z manželstva pochádza jediné dieťa, narodené v roku 1994. Doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie o rozvode manželstva, a to slovenským súdom, ani súdom v cudzine. 9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželia dlhodobo, a to od roku 2000, nežijú v spoločnej domácnosti, v dôsledku čoho spoločne nehospodária, nevedú intímny život, nemajú spoločné záujmy a netrávia spolu voľný čas, nie sú si oporou a pomocou. Dieťa, pochádzajúce z manželstva, je už plnoleté, preto manželstvo neplní ani funkciu výchovy dieťaťa. Manželstvo účastníkov konania je teda dlhodobo už len formálnym zväzkom, neplniacim žiadnu zo svojich funkcií. Príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi spočívali v ich vzájomnom odcudzení, ku ktorému došlo v dôsledku rozdielnych názorov manželov na základné otázky existencie manželstva a rodiny. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že odcudzenie sa začalo prejavovať po narodení dieťaťa, kedy svoju pozornosť manželia presunuli na výchovu dieťaťa, v dôsledku čoho dochádzalo k ich vzájomnému odcudzeniu. V nadväznosti na to manželka navrhovateľa opustila spoločnú domácnosť, pričom k obnoveniu spolužitia už nedošlo. Manželka navrhovateľa v predloženom čestnom prehlásení s rozvodom manželstva súhlasila. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, ktorých nemožno nútiť, aby v manželstve zotrvávali proti svojej vôli. Keďže obaja účastníci prejavili vôľu naďalej v manželstve nezotrvávať, za súčasného preukázania vážneho a trvalého rozvratu ich vzťahov, súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

16. V súlade so zákonným ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.