Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-23-2017.pdf
PDF · 148.46 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: X. F., O. I. XXX, zastúpená advokátskym združením: Dudzík & Gerová, JUDr. Jozef Dudzík a JUDr. Kristína Gerová, Topoľčany, Škultétyho 1597/7 a X. E., G. XXXX/XX, K., zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, Paulínska 20, Trnava, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 13P 5/2013-526 zo dňa 26. októbra 2016 proti výroku o určení výživného, dlhu o zročnom výživnom a o povinnosti otca zaplatiť náhradu trov konania štátu, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlhu na zročnom výživnom a o povinnosti otca zaplatiť náhradu trov konania štátu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletého E., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu pre maloletého E. sumou 100,- eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 17.01.2013. Dlh na výživnom za obdobie od 17.01.2013 do 31.10.2016 pre maloletého E. vo výške 2.641,43 eur súd povolil otcovi splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 73,50 eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Súčasťou tohto rozsudku je aj dohoda rodičov ohľadom styku s maloletým dieťaťom tohto znenia: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým E., nar. XX.XX.XXXX bez prítomnosti matky každú párnu sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého E. vyzdvihne v mieste bydliska matky v stanovenom čase a po realizácii styku v stanovenom čase dieťa odovzdá v mieste bydliska matky. V prípade nerealizovania styku, z dôvodu choroby maloletého E. matka poskytne otcovi náhradný termín podľa vzájomnej dohody“. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Matke a otcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 252,33 eur na účet súdu a to do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku. Napokon súd zrušil uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 13P 5/2013-62 zo dňa 21.03.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP 53/2013-100 zo dňa 31.05.2013, uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 13P 5/2013-137 zo dňa 03.09.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP 104/2013-151 zo dňa 23.10.2013, uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 13P 5/2013-241 zo dňa 31.03.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP 73/2014-284 zo dňa 17.09.2014.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 36 ods. 1, § 62 ods. 2 a ods. 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku vecne odôvodnil tým, že v danom prípade zo zhodných výpovedí rodičov vyplynulo, že títo nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o mal. E. zabezpečuje matka. Súd mal. E. zveril do osobnej starostlivosti matky v zmysle znaleckého posudku, za súhlasu otca dieťaťa, nakoľko v jej starostlivosti o syna neboli zistené žiadne nedostatky ,poukazujúc pritom i na útly vek mal. dieťaťa, s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keď ani jeden z nich nebol pozbavený ani obmedzený rodičovských práv a nepreukázal dôvodnosť, prečo by mal dieťa sám zastupovať, či spravovať jeho majetok, a preto aj súd rozhodol tak , ako je vyššie uvedené. Súdom bolo zistené, že matka dieťaťa do 17.09.2014 bola na MD, poberala v roku 2013 rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne, následne vo výške 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa v roku 2013 vo výške 23,10 eur mesačne, následne tento poberá vo výške 23,52 eur mesačne. Od 16.07.2013 do 30.09.2013 pracovala u zamestnávateľa V. Q., s.r.o., K. s priemerným mesačným príjmom 291,82 eur netto, pracovný pomer tu mala matka dohodnutý na dobu určitú. Z výpovede matky vyplynulo, že od 17.09.2014 do 07.04.2016 bola nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR. Od 01.11.2014 do 31.12.2014 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 77,20 eur mesačne a od 01.01.2015 do 31.05.2015 vo výške 77,20 eur mesačne. Od 05/2015 doposiaľ je na predĺženej materskej dovolenke, a to až do 09/2017, poberá od 05/2015 rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. Od 07.04.2016 do 24.07.2016 matka pracovala u zamestnávateľa F. A., O. na základe dohody o pracovnej činnosti s tým, že za 04/2016 mala čistú mzdu vo výške 16,84 eur, za 05/2016 vo výške 26,96 eur a za mesiace 06,07/2016 vo výške 0 eur. Z výpovede matky vyplynulo, že je vyučená ako kaderníčka, má ukončené SOU odbor kaderník, bez maturity, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Súd je toho názoru, že matka už i vzhľadom na odstup času, mala možnosť sa riadne zamestnať a preto dospel v danom prípade k záveru, že keby matka vyvinula úsilie, mohla by sa zamestnať, a preto aj na základe vyššie uvedeného v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri rozhodovaní za obdobie od 10/2015, odkedy mal. E. už navštevuje MŠ na celý deň, vychádzal z príjmu matky, ktorý by táto mohla dosahovať - a to minimálne vo výške minimálnej mzdy, ktorá v roku 2015 predstavovala sumu 380,- eur mesačne, v roku 2016 predstavuje sumu 405,- eur mesačne. Matka počas predmetného obdobia bývala a stále býva so synom a starými rodičmi v rodinnom dome, ktorý je v BSM jej starých rodičov, jej stará matka poberá starobný dôchodok a to od 01.01.2016 vo výške 405 Eur mesačne, predtým vo výške 397,90 eur mesačne, starý otec poberá starobný dôchodok vo výške 510,50 eur mesačne, predtým vo výške 505,03 Eur mesačne. Z výpovede matky vyplynulo, že na náklady na bývanie neprispieva ničím starým rodičom, nakoľko je nezamestnaná. Matka okrem syna E. iné deti nemá žiadne. Mal. E. má t.č. 5 rokov, od konca 01/2014 navštevoval MŠ a to spočiatku len na doobedie, v tom čase matka uhrádzala synovi stravné cca 13 eur mesačne a školné 10 eur, od 10/2015 už navštevuje MŠ na celý deň, matka tu platí mesačne školné 10 eur, rodičovský fond vo výške 2 eurá mesačne, hygienické potreby 1,50 eur mesačne, stravné 1,19 eur denne. Krúžky, za ktoré by sa platilo do školského roku 2016/2017 nenavštevoval žiadne, v tomto školskom roku mal. E. začal navštevovať krúžok anglického jazyka, kde matka mesačne uhrádza sumu 5 eur a tanečnú, kde sa uhrádza suma 25 eur raz za tri mesiace. Z lekárskej správy MUDr. Q. P. zo dňa 08.03.2013 mal súd preukázané, že mal. E. je atopik s dg: Dermatitis atopica, tiež v správe MUDr. P. F. z 09.06.2016 sa uvádza, že mal. E. je evidovaný v imunoalergologickej ambulancii pre imunodeficientný syndróm a atopickú dermatitídu. V súvislosti so zdravotným stavom mal. E. mala matka zvýšené výdavky v sume od 15 - 30 eur mesačne, a to do 10/2016, t.č., ako z výpovede matky vyplynulo má výdavky na lieky, len keď je syn chorý do 30 eur mesačne. Z výpovede matky vyplynulo, že má mesačné výdavky na syna na MŠ 35 eur, 2 krúžky spolu 13 eur, poistku 25,10 eur, výdavky na lieky, len keď je syn chorý do 30 eur, strava cca 50 eur, oblečenie a obuv, internet synovi 10 eur. Z výpovede matky vyplynulo, že synovi zakúpila v roku 2014 inhalátor, ktorý potrebuje za 57 eur. Súdom bolo zistené, že otec dieťaťa bol zamestnaný od 03.03.2012 do 10.05.2012 u zamestnávateľa P. F., K., pracovný pomer mal uzatvorený na dobu určitú a bol ukončený v skúšobnej dobe za absencie, od 27.04.2012 otec nechodil do práce s tým, že za 03/2012 mal čistú mzdu vo výške 526,27 eur, za 04/2012 vo výške 381,17 eur a za 05/2012 vo výške 0 eur. Následne bol otec zamestnaný od 09.01.2013 do 13.03.2013 na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa U. D., s.r.o., K. s vymeriavacím základom za 01/2013 vo výške 131,99 eur, za 02/2013 vo výške 141,69 eur a za 03/2013 vo výške 93,17 eur. Následne od 14.03.2013 do 30.09.2013 otec pracoval u zamestnávateľa U. D., s.r.o., K. na základe pracovnej zmluvy s vymeriavacím základom za 03/2013 vo výške 200 eur, za 04/2013 vo výške 350,38 eur, za 05/2013 vo výške 350,88 eur, za 06/2013 vo výške 348,60 eur, za
07/2013 vo výške 357,50 eur, za 08/2013 vo výške 350,49 eur, za 09/2013 vo výške 168,21 eur. Od 01.10.2013 do 07.10.2013 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. D. - W. K., mal tu čistú mzdu vo výške 32,05 eur. Od 22.11.2013-25.11.2013 bol otec zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa J. C., s.r.o., K. s vymeriavacím základom za 11/2013 vo výške 26,45 eur. Od 23.01.2014 do 28.02.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. D. - W. K. na polovičný úväzok - 4 hod. denne, s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 140 eur. Od 01.03.2015 do 31.03.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. K., s.r.o., K., za 03/2015 mal čistú mzdu vo výške 172,14 eur. Od 01.06.2015 do 31.07.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa X. F. - F. s tým, že za 06/2015 mal vymeriavací základ vo výške 380 eur a za 07/2015 vo výške 381,51 eur. Od 01.09.2015 do 01.08.2016 otec pracoval u zamestnávateľa P. K., s.r.o., K. na polovičný úväzok - 4 hod. denne , s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 177 eur. Z výpovede otca vyplynulo, že od 01.08.2016 bol dobrovoľne nezamestnaný, bez príjmu, od 09/2016 pracuje len na základe dohody, pričom súd mal preukázané, že dňa 09.09.2016 otec uzatvoril dohodu o vykonaní práce s D. D. s.r.o. s odmenou za vykonanú prácu vo výške 2,328 eur/hod, z výpovede otca vyplynulo, že výplatu za 09/2016 ešte nedostal. Z výpovede otca vyplynulo, že je vyučený ako mechanik - nastavovač, má ukončené SOU strojárske s maturitou, v odbore, v ktorom sa vyučil nemá žiadnu prax, zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Otec okrem mal. E. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne. Majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, do 11/2015 bol vlastníkom rodinného domu, v ktorom aj predtým býval, tento bol vydražený za sumu 34.920 eur, na zakúpenie rodinného domu si otec zobral úver v celkovej výške 44.800 eur v 08/2011, dlh cca ešte 20.000 eur bude otec splácať po 30 eur mesačne. Z výpovede otca vyplynulo, že býval do konca leta 2015 sám v rodinnom dome, ktorý bol v jeho osobnom vlastníctve, na náklady na bývanie uhrádzal v tom čase mesačne 70 Eur, následne odišiel bývať ku svojim rodičom do domu, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho otca, z výpovede otca vyplynulo, že prispieva s priateľkou na náklady na bývanie sumou 100 eur mesačne, prispieva tiež do domácnosti na hygienické potreby a vytiahnutie žumpy, v dome býva on, jeho matka, otec a jeho partnerka A. V., s ktorou aj spoločne hospodária, táto bola spočiatku nezamestnaná, t.č. pracuje s príjmom - 360 eur dostala za 15 dní, nemá žiadne vyživovacie povinnosti, jeho otec je živnostník, k jeho príjmom sa otec vyjadriť nevedel, jeho matka je na polovičnom invalidnom dôchodku, k výške sa vyjadriť nevedel. Súd dospel v danom prípade k záveru, že keby otec vyvinul väčšie úsilie, mohol by sa vzhľadom na svoje najvyššie dosiahnuté vzdelanie zamestnať, jednak v odbore, v ktorom je vyučený, ale i v odbore, v ktorom nie je vyučený, aby tak dosahoval príjem, z ktorého by si mohol plniť výživné na syna v takom rozsahu, aby boli uspokojené jeho odôvodnené potreby, pričom voľné pracovné miesta sú, a to i bez požiadavky praxe, ktorú skutočnosť mal súd z obsahu spisu za preukázanú /aktuálne ponuky práce vytlačené z internetu nachádzajúce sa v spise /a dosahovať tak príjem minimálne vo výške 500 eur v čistom mesačne. Súd poukazuje na samotné vyjadrenie otca, keď na otázku súdu prečo sa nezamestná na základe pracovnej zmluvy uviedol, že keby sa takto zamestnal, tak mu z 500 eur príde možno 100 eur, tak už to bolo aj pred tým, nakoľko má exekúcie, pričom súd poznamenáva, že toto nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa (pre úplnosť súd uvádza, že u zamestnávateľa P. F., K. otec v roku 2012 zhruba takýto príjem aj dosahoval). Na základe vyššie uvedeného súd v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri rozhodovaní počas predmetného obdobia vychádzal z príjmu otca, ktorý by tento mohol dosahovať - a to vo výške minimálne 500,- eur mesačne netto. Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. dieťaťa , ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov mal. dieťaťa, ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. I keď otec uvádzal, že splácal dlhy, spočiatku, kým rodinný dom, v ktorom pred tým býval nebol predaný, cez 500 eur mesačne, t.č. stále spláca dlhy mesačne po 80-110 eur, tu je potrebné poukázať na to, že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Ako vyplýva napr. z rozsudku KS Trenčín 6Co/1162/2015, pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v
jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť . Ďalej je potrebné zo strany súdu uviesť, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd určil otcovi dieťaťa vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyživovaciu povinnosť k synovi sumou 100,- eur mesačne s poukazom na § 62 ods.2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca dieťaťa, ako i na odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživu mal. E. vyššie uvedenou sumou. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 17.01.2013 v zmysle návrhu matky dieťaťa, t.j. odo dňa podania návrhu matkou na súd. Súd mal v konaní zo zhodných výpovedí rodičov za preukázané, že za predmetné obdobie otec prispel matke na výživu syna za 04/2013 sumou 30 eur, za 07/2013 sumou 40 eur, za 08/2013 sumou 59 eur, za 09/2013 sumou 111 eur, za 10/2013 sumou 127,88 eur, za 1/2014 sumou 80 eur, za 2/2014-10/2016 sumou 40 Eur za každý mesiac, ďalej otec zakúpil za 11/2014 zimnú obuv za 24,90 eur, v 11/2014 lieky na imunitu za 7,50 eur, 10/2015 zimnú obuv za 24,90 eur, v 2/2015 lieky na imunitu za 9,30 eur, v 10/2015 detské nohavice za 10,99 eur a kabátik za 18,99 eur, v 10/2015 rukavice a tričká v celkovej sume 19 eur, v 2/2016 2 tričká v celkovej výške 4,50 eur, v 4/2016 2x tričká a 2x nohavice v celkovej výške 19 eur. Dlh na výživnom za obdobie od 17.01.2013 do 31.10.2016 pre mal. E. vo výške 2.641,43 Eur /48,39 eur za 1/2013 + 100, - eur x 45 mesiacov - 447,88 eur, ktoré otec uhradil na výživu syna za obdobie od 04/2013 do konca 01/2014
- 40 eur x 33 mesiacov, t.j. 1.320 ,- eur, ktoré otec uhradil na výživu syna za obdobie od 2/2014 do konca 10/2016 - 139,08 eur, t.j. suma, ktorú otec uhradil za oblečenie, obuv a lieky pre syna za obdobie od 11/2014 do 04/2016/ súd otcovi povolil splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 73,50,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia /§ 232 ods. 4 CSP/ tak, aby otec dieťaťa splatil dlh do 3 rokov, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti. Rodičia sa dohodli o úprave styku otca s maloletým E., a to v zmysle znaleckého posudku, pred vyhlásením rozhodnutia, a predmetná dohoda rodičov sa stala v súlade s § 25 ods. 1 v spojení s § 36 ods.1 Zákona o rodine súčasťou rozhodnutia. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP. V priebehu konania bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, a to ohľadom úpravy styku, pričom rodičia sa nakoniec dohodli o úprave styku otca s maloletým E. v zmysle znaleckého posudku, pred vyhlásením rozhodnutia. Súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti uložil povinnosť obidvom rodičom zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 252,33 € v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku v súlade s 57 a 58 CMP, nakoľko odmena za podaný znalecký posudok v sume 504,66 € bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Na trovách konania, ktoré pozostávali z trov za znalecký posudok sa takto podieľali obaja rodičia rovnakou sumou, nakoľko nariadenie znaleckého dokazovania bolo v záujme obidvoch. Súčasne súd s poukazom na § 337 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/5/2013-62 zo dňa 21.03.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/53/2013-100 zo dňa 31.05.2013, uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/5/2013-137 zo dňa 03.09.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23CoP/104/2013-151 zo dňa 23.10.2013, uznesenie Okresného súdu Piešťany č.k. 13P/5/2013-241 zo dňa 31.03.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/73/2014-284 zo dňa 17.09.2014, ktorými boli po začatí konania nariadené predbežné opatrenia, na základe ktorých bol mal. E. ponechaný v starostlivosti matky, otcovi určená povinnosť platiť výživné v sume 40 eur mesačne a upravené stretávanie otca so synom.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého prostredníctvom advokátky a to vo výrokoch II., III. a VI., ktorými súd prvej inštancie určil výživné, dlh na zročnom výživnom a otca zaviazal k povinnosti zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 252,33 eur. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Súd prvej inštancie určil výživné na maloletého s účinnosťou od 17.01.2013 až do 31.10.2016 v rovnakej výške vo výške 100,- eur mesačne a to bez ohľadu na oprávnené náklady, odôvodnené potreby na maloleté dieťa v čase keď malo 1 rok a 4 mesiace a v čase rozhodnutia súdu kedy je dieťa vo veku 5 rokov. Otec je názoru, že dieťa, ktoré nedosiahlo vek dvoch rokov má iné odôvodnené potreby ako dieťa, ktoré je v predškolskom veku a rozhodnutie preto nie je spravodlivé. Súd prvej inštancie určil rovnaké výživné kedy syn nenavštevoval škôlku ani kurz anglického jazyka, teda matka mala v tomto období náklady na maloletého nižšie minimálne o sumu 36,- eur mesačne, pričom matka uviedla, že v súčasnosti hradí na syna mesačne 35,- eur za materskú škôlku, dva krúžky spolu 13,- eur, poistku 25,10, internet 10,- eur, spolu 83,10 eur, ktoré výdavky v roku 2016 maloletý syn nemal, matka ich ani neuvádzala preto by bolo nespravodlivé uhrádzať výživné v sume 100,- eur v období kedy maloletý má nižšie náklady ako ku dňu rozhodovania prvoinštančného súdu. Matka na pojednávaní uviedla, že maloletý už nemá zvýšené výdavky na liečenie, ktoré mal do októbra 2016 v sume 15,- až 30,- eur mesačne. Ak by súd prihliadol, že by otec mohol dosahovať príjem 500,- eur mesačne je potrebné o tejto sumy odpočítať náklady na život otca a to minimálne 50,- eur na oblečenie, stravu cca 120,- eur, príspevok rodičom 100,- eur teda 270,- eur a potom otcovi by tak zostala suma 230,- eur a z toho by malo byť určené výživné podľa zaužívanej súdnej praxe 25 - 30%, teda 57,50 až 69,- eur. Otec navrhuje, aby výživné bolo určené nasledovne: od 17.01.2013 do 31.01.2014 - 58,- eur, od 01.02.2014 do 31.08.2016 - 65,- eur mesačne a od 01.09.2016 do 31.10.2016 - 70,- eur mesačne. Zároveň by malo byť prihliadnuté aj na skutočnosť, aby bolo v otcových možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť aj nad rámec výživného tak ako to otec robil, pokiaľ mu to možnosti dovolili. V otcových možnostiach a schopnostiach nie je uhradiť trovy konania v sume 252,33 eur a to do jedného mesiaca a týmto žiada o odpustenie súdneho poplatku, pričom predloží odvolaciemu súdu v odvolacej lehote tlačivo pre odpustenie súdneho poplatku. Poukázal na ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 a 77 ods. 1 Zákona o rodine. Žiadal teda, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a otcovi určil výživné 70,- eur od 01.09.2016, určil dlh na výživnom od 17.01.2013 do 31.08.2016 v sume 879,04 eur, ktoré povolil matke splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 24,42 eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.
4. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu, s napadnutým rozhodnutím súhlasí, žiada, aby bolo potvrdené, pretože súd správne a vecne vyhodnotil vykonané dôkazy a úplne zistil skutočný stav veci. Predovšetkým poukázala na to, že aj maloletý je klasifikovaný ako dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom, toto platilo aj vtedy, keď mal maloletý rok a pol a toto platí, aj keď má 5 rokov a matka si dovolí tvrdiť, že nie je možné a jednoznačne povedať, že medzi ročným a päťročným dieťaťom sú veľké rozdiely vo výdavkoch, dokonca vo veku jedného roka má tieto výdavky ešte vyššie maloleté dieťa. Otec niekoľkokrát tvrdil, že v jeho možnostiach je plniť si výživné aj nad rámec bežného výživného, matke platí výživné už podľa súdneho rozhodnutia. Otec žije v spoločnej domácnosti s tromi ďalšími ľuďmi, ktorí majú svoj príjem. Odvolací súd by mal prihliadnuť aj na to, že otec odpredal nehnuteľnosť cca za 35.000,- eur čo je mimoriadnym príjmom otca. Počas celého konania otec nevedel povedať aké má výdavky spojené s užívaním domácnosti. Nie je dôvod na oslobodenie otca od súdnych poplatkov, pretože súd zaviazal aj matku a tak je to spravodlivé.
5. Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože je v záujme maloletého.
6. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom advokátky. Matka zavádza súd, nie je pravdou, že otec je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť aj nad rámec výživného. Nesúhlasí s tým, že by niekedy tvrdil, že dostáva peniaze na ruku, aby sa vyhýbal exekúciám. Otec si plní vyživovaciu povinnosť podľa predbežne vykonateľného rozsudku, aby sa vyhol exekučnému konaniu. Otec nežije v spoločnej domácnosti s tromi dospelými osobami, žije len so svojimi rodičmi. Čo sa týka predaja nehnuteľnosti táto suma bola hneď spotrebovaná na uhradenie časti úveru na kúpu predanej nehnuteľnosti, z tejto sumy nebol celý úver zaplatený a naďalej je dlžný banke cca 19.000,- eur. Predkladá o tom správu o výkone záložného práva. Poukázal na zmenu pomeru, pretože otec už nepracuje u pôvodného zamestnávateľa, nakoľko tento pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú a táto uplynula, v súčasnosti sa otec riadne zamestnal u P. K., s.r.o. ako vodič K. za odmenu 202,50 eur mesačne od 01.12.2016. Po poslednom pojednávaní sa matka presťahovala k svojim rodičom, tiež sa podľa názoru otca zlepšila jej celková finančná situácia. Otec býva s matkou, ktorá je 50% invalidnou dôchodkyňou, bol jej priznaný invalidný dôchodok v sume 149,80 eur a otcom, ktorý je živnostník s evidovanou stratou v podnikaní. Matka naďalej tvrdí, že dieťa má nepriaznivý zdravotný stav, žiada, aby bolo vykonané dokazovanie a to znaleckým posudkom, ktorý by prehodnotil aktuálny zdravotný stav maloletého, pretože maloletý sa
vyjadril, že bežne chodieva s matkou najesť do fastfoodového reťazca, nemá žiadne problémy s trávením ani vyprázdňovaním. K vyjadreniu doložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku V. X., Správu o výkone záložného práva z 03.12.2015 a pracovnú zmluvu medzi otcom a zamestnávateľom P. K., s.r.o. z 29.11.2016
7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 CMP subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním otca napadnutý len v častiach výživného, dlhu na výživnom a uloženia povinnosti náhradiť trov konania štátu, v ostatných častiach pre nedostatok odvolania nadobudol právoplatnosť, preto v časti zverenia maloletého a určenia zastupovania a správy maloletého, dohody o úprave styku a o uložení povinnosti matke nahradiť trovy konania štátu sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na určenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.
12. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
15. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
17. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o dieťa. Matka maloletého do 17.09.2014 bola na materskej dovolenke, poberala v roku 2013 rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne, následne vo výške 203,20 eur mesačne. Od 16.07.2013 do 30.09.2013 pracovala u zamestnávateľa V. Q., s.r.o., K. s priemerným mesačným príjmom 291,82 eur netto, pracovný pomer tu mala matka dohodnutý na dobu určitú. Od 17.09.2014 do 07.04.2016 bola nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR. Od 01.11.2014 do 31.12.2014 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 77,20 eur mesačne a od 01.01.2015 do 31.05.2015 vo výške 77,20 eur mesačne. Od 05/2015 doposiaľ je na predĺženej materskej dovolenke, a to až do 09/2017, poberá od 05/2015 rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa. Od 07.04.2016 do 24.07.2016 matka pracovala u zamestnávateľa F. A., O. na základe dohody o pracovnej činnosti, za 04/2016 mala čistú mzdu vo výške 16,84 eur, za 05/2016 vo výške 26,96 eur a za mesiace 06,07/2016 vo výške 0 eur. Matka je vyučená kaderníčka, má ukončené SOU odbor kaderník, bez maturity, majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní. Otec naposledy pracoval na dobu neurčitú ako vodič s čistým príjmom okolo 350 eur, pracovný pomer údajne ukončil výpoveďou z dôvodu neplatenia mzdy. Následne od 5/2014 sa otec zamestnal na dohodu s čistým mesačným príjmom 78 eur do 31.5.2016 a od 1.6.2016 sa evidoval na úrade práce a poberá dávky v hmotnej núdzi. Rodičia
detí inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Otec maloletého bol zamestnaný od 03.03.2012 do 10.05.2012 u zamestnávateľa P. F., K., pracovný pomer mal uzatvorený na dobu určitú a bol ukončený v skúšobnej dobe za absencie, od 27.04.2012 otec nechodil do práce s tým, že za 03/2012 mal čistú mzdu vo výške 526,27 eur, za 04/2012 vo výške 381,17 eur a za 05/2012 vo výške 0 eur. Následne bol otec zamestnaný od 09.01.2013 do 13.03.2013 na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa U. D., s.r.o., K. s vymeriavacím základom za 01/2013 vo výške 131,99 eur, za 02/2013 vo výške 141,69 eur a za 03/2013 vo výške 93,17 eur. Od 14.03.2013 do 30.09.2013 otec pracoval u zamestnávateľa U. D., s.r.o., K. na základe pracovnej zmluvy s vymeriavacím základom za 03/2013 vo výške 200 eur, za 04/2013 vo výške 350,38 eur, za 05/2013 vo výške 350,88 eur, za 06/2013 vo výške 348,60 eur, za 07/2013 vo výške 357,50 eur, za 08/2013 vo výške 350,49 eur, za 09/2013 vo výške 168,21 eur. Od 01.10.2013 do 07.10.2013 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. D. - W. K., mal tu čistú mzdu vo výške 32,05 eur. Od 22.11.2013-25.11.2013 bol otec zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľa J. C., s.r.o., K. s vymeriavacím základom za 11/2013 vo výške 26,45 eur. Od 23.01.2014 do 28.02.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. D. - W. K. na polovičný úväzok - 4 hod. denne, s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 140 eur. Od 01.03.2015 do 31.03.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa P. K., s.r.o., K., za 03/2015 mal čistú mzdu vo výške 172,14 eur. Od 01.06.2015 do 31.07.2015 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa X. F. - F. s tým, že za 06/2015 mal vymeriavací základ vo výške 380 eur a za 07/2015 vo výške 381,51 eur. Od 01.09.2015 do 01.08.2016 otec pracoval u zamestnávateľa P. K., s.r.o., K. na polovičný úväzok - 4 hod. denne, s priemerným mesačným zárobkom v čistom cca 177 eur. Od 01.08.2016 bol dobrovoľne nezamestnaný, bez príjmu, od 09/2016 pracuje len na základe dohody, pričom súd mal preukázané, že dňa 09.09.2016 otec uzatvoril dohodu o vykonaní práce s D. D. s.r.o. s odmenou za vykonanú prácu vo výške 2,328 eur/ hod, z výpovede otca vyplynulo, že výplatu za 09/2016 ešte nedostal. Otec je vyučený ako mechanik - nastavovač, má ukončené SOU strojárske s maturitou, v odbore, v ktorom sa vyučil nemá žiadnu prax, zdravotné problémy vážneho charakteru nemá žiadne. Majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní, do 11/2015 bol vlastníkom rodinného domu, v ktorom aj predtým býval, tento bol vydražený za sumu 34.920 eur, na zakúpenie rodinného domu si otec zobral úver v celkovej výške 44.800 eur v 08/2011, dlh cca ešte 20.000 eur bude otec splácať po 30 eur mesačne.
18. Súd prvej inštancie správne vychádzal z princípu potencionality pri zisťovaní príjmov otca, z možností jeho pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne. Otec je zdravý, má viacero možností uplatniť sa na trhu práce a neexistujú žiadne objektívne dôvody pre ktoré by sa nemohol zamestnať.
19. Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvoinštančného súdu, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám dieťaťa ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného zo strany otca vo výške 100 eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletých detí aj s ohľadom na jeho zdravotný stav.
20. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súdom prvej inštancie určené výživné na maloletého vo výške 100 eur zodpovedá tejto hranici.
21. Otec namietal, že bez ohľadu na oprávnené náklady, odôvodnené potreby na maloleté dieťa v čase keď malo 1 rok a 4 mesiace a v čase rozhodnutia súdu kedy je dieťa vo veku 5 rokov.
22. Vyživovacia povinnosť sa spravidla vzťahuje na dlhšie obdobie, ktoré treba pokryť rozhodnutím súdu. V danom prípade sa výživné určilo od 17.1.2013, v tom čase mal maloletý E. 1 rok a 4 mesiace a v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol 5 ročným. Súd prvej inštancie určil výživné vo výške 100 eur. Otcom navrhované diferencovanie obdobia určenia výživného v závislosti od veku maloletého a jeho potrieb od 17.01.2013 do 31.01.2014 - 58,- eur, od 01.02.2014 do 31.08.2016 - 65,- eur mesačne a od 01.09.2016 do 31.10.2016 - 70,- eur mesačne bolo nedôvodné, pretože v uvádzaných obdobiam nebolo preukázané, že nastala výrazná zmena pomerov či už na strane maloletého alebo rodičov.
23. Otec dôvodil, že ak by súd prihliadol, že by otec mohol dosahovať príjem 500,- eur mesačne je potrebné o tejto sumy odpočítať náklady na život otca a to minimálne 50,- eur na oblečenie, stravu cca 120,- eur, príspevok rodičom 100,- eur teda 270,- eur a potom otcovi by tak zostala suma 230,- eur a z toho by malo byť určené výživné podľa zaužívanej súdnej praxe 25 - 30%, teda 57,50 až 69,- eur.
24. Takýto postup nemožno považovať za správny, pretože percentuálny podiel sa zisťuje z čistého príjmu povinného, v žiadnom prípade nemožno čistý príjem znížiť o výdavky a potom zisťovať percentuálny podiel.
25. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť povinného voči maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletého správne.
26. Otec namietal aj výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 252,33 eur s odôvodnením, že požiada o oslobodenie od súdnych poplatkov osobitne. Otec nepodal návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
27. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlhu na zročnom výživnom a o povinnosti otca zaplatiť trovy konania štátu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti v napadnutých výrokoch potvrdil.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
30. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).