Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/108/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: K. E., nar. XX. XX. XXXX, S.. M. XXX, A., zastúpeného právnym zástupcom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-26/2015-SK zo dňa 15. 04. 2016, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-NR-KDI-26/2015-SK zo dňa 15. 04. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že podľa záznamu dopravnej nehody zo dňa 23. 04. 2015 došlo v okrese K., v obci A. v čase o 14:50 hod. k dopravnej nehode, a to tak, že vodič K. E. jazdiaci na motocykli zn. Adams s evidenčným číslom G. po miestnej komunikácii na K. ulici v smere od konca ulice do centra obce za cyklistom O. C., ktorý jazdil na bicykli zn. Kenzel a ktorý následne odbočil vľavo k rodinnému domu č. XXXX/XXXX, na čo vodič E. reagoval tak, že s motocyklom zabrzdil, následkom čoho neudržal motocykel na kolesách a po zabrzdení spadol s motocyklom na vozovku, kde mu motocykel pritlačil pravú nohu medzi motocykel a vozovku. Ako príčina dopravnej nehody je uvedená nedovolená rýchlosť jazdy, neprispôsobenie rýchlosti jazdy vlastnostiam vozidla a nákladu a ako zodpovedný subjekt je tu uvedený K. E., teda žalobca. Presná príčina vzniku dopravnej nehody ako i podiel účastníkov na nej bude zistený počas objasňovania dopravnej nehody. V zázname z dopravnej nehody sú uvedení jej účastníci (K. E. ako vodič motocykla s evidenčným číslom G. s ľahkou ujmou na zdraví, u ktorého bol negatívny test na alkohol a O. C. ako cyklista bez zranenia a s pozitívnym testom na alkohol 0,69 mg/l) a opis poškodenia motocykla so škodou 200,- eur.

2. V zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 23. 04. 2015 je opísaná dopravná situácia na mieste nehody, opis stôp, postavenie vozidiel, pričom miesto dopravnej nehody bolo fotograficky zadokumentované a bol vyhotovený i náčrtok miesta dopravnej nehody a plán miesta dopravnej nehody.

3. Dňa 11. 05. 2015 bolo Okresným riaditeľstvom PZ, Okresným dopravným inšpektorátom Šaľa vydané uznesenie o začatí trestného stíhania za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona

preto, že dňa 23. 04. 2015 o 14:50 hod. došlo v obci A. na ulici K. k dopravnej nehode motocykla zn. Adams s evidenčným číslom G., ktorého vodičom bol žalobca, a to tak, že žalobca jazdiaci po K. ulici v smere od konca ulice do centra obce za cyklistom C., ktorý bez toho, aby dal znamenie o zmene smeru jazdy, odbočil vľavo k rodinnému domu č. XXXX a vodič E. reagoval na odbočenie cyklistu tak, že s motocyklom zabrzdil, následkom čoho motocykel neudržal na kolesách a po zabrzdení s motocyklom spadol na vozovku a motocykel mu pritlačil pravú nohu medzi motocykel a vozovku. K zrážke s cyklistom C., u ktorého bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,69 mg/l, neprišlo a motocyklista E. utrpel podľa lekárskej správy zranenie s dobou liečenia a práceneschopnosti 3 - 5 mesiacov.

4. Podľa zápisnice o výsluchu svedka poškodeného zo dňa 25. 05. 2015 bol vypočutý vodič K. E., ktorý opísal spôsob svojej jazdy a dopravnú situáciu na ceste tak, ako ju sám vnímal, pričom uviedol, že cyklista išiel pri pravom okraji vozovky a on ho chcel predbehnúť. Keď bol za ním asi dva metre, dal sa do stredu cesty s úmyslom ho predbehnúť. Vtedy cyklista bez toho, aby sa pozrel za seba a dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, z ničoho nič odbočil vľavo k bráne rodinného domu. On sa snažil zrážke s cyklistom vyhnúť tak, že zabrzdil a otočil riadenie do pravej strany, pričom pri tomto manévri spadol s motocyklom na cestu a utrpel zranenia.

5. Dňa 15. 05. 2015 bola spísaná zápisnica o výsluchu svedka poškodeného Mgr. Z. L., ktorý uviedol, že je majiteľom motocykla, na ktorom s jeho súhlasom jazdil K. E.. Na motocykli mu vznikla škoda vo výške 100,- eur, ktorú si nebude nárokovať.

6. Zápisnica o výsluchu svedka O. C. bola spísaná dňa 25. 05. 2015, ktorý potvrdil, že dňa 23. 04. 2015 konzumoval alkoholické nápoje, pričom po ich konzumácii išiel na bicykli po K. ulici v A. pri pravom okraji vozovky a pred bránou rodinného domu sa na bicykli otočil doľava tým spôsobom, že sa pozrel za seba a v diaľke videl motocykel, ktorý s blížil k nemu. Bez toho, aby dal znamenie o zmene smeru jazdy, odbočil doľava, nakoľko oproti nič nešlo a motocykel bol ďalej od neho. Ku kontaktu bicykla a motocykla neprišlo, ale motocyklista spadol a utrpel zranenia.

7. Do konania bol uznesením zo dňa 16. 05. 2015 pribratý znalec z odboru cestnej dopravy Ing. Roman Červinka a dňa 28. 05. 2015 bol vykonaný vyšetrovací pokus za účelom objasnenia priebehu dopravnej nehody za prítomnosti K. E. (žalobca), O. C. a Ing. Romana Červinku, znalca z odboru cestnej dopravy, pričom žalobca a O. C. sa v krátkosti vyjadrili k otázkam znalca. Výsledky vyšetrovacieho pokusu a nameraných hodnôt sú uvedené v spísanej zápisnici.

8. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i znalecký posudok č. 43/2015, ktorý dňa 05. 08. 2015 vypracoval Ing. Roman Červinka - znalec z odboru cestnej dopravy (okrem iného i odvetvie nehody v cestnej doprave), v ktorom uviedol časovo - priestorovú analýzu dopravnej nehody s tým, že motocyklista začal naplno brzdiť a zatáčať vpravo, keď sa cyklista nachádzal cca 8,8 m pred motocyklom a práve opustil odbočovaním vľavo jazdný koridor motocykla. V dôsledku plného brzdenia motocyklista stratil jazdnú stabilitu a spadol na zem. Na mieste dopravnej nehody sa nezachovala brzdná stopa motocykla a ani pádové stopy motocykla, a teda nie je možné technicky počítať rýchlosť jazdy motocykla. S poukazom na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že jazdil rýchlosťou okolo 30 km/hod., ktorá je technicky prijateľná vzhľadom na jeho zranenia, do analýzy dopravnej nehody počítal s rýchlosťou 35 km/hod. +- 5 km/hod., t. j. 30 km/hod. - 40 km/hod., nakoľko tento interval zahŕňa technicky najpravdepodobnejšie rýchlosti, ktorými mohol žalobca jazdiť pred dopravnou nehodou. Znalec posudzoval i otázku možnosti zabránenia dopravnej nehody zo strany vodičov a uviedol, že dopravnej nehode mal možnosť zabrániť motocyklista, ak by na cyklistu odbočujúceho vľavo reagoval technicky správnym spôsobom - polovičným brzdením a miernym vyhýbaním vpravo, a tak by sa minul s cyklistom v bezpečnej odstupovej vzdialenosti okolo 8,7 m, teda nebol by cyklistom ohrozený, ale len obmedzený, čo je v technickom v súlade s ust. § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z časovo priestorovej analýzy vyplýva, že dopravnej nehode mal možnosť zabrániť i cyklista, ak by odbočoval vľavo až po predbehnutí motocyklom a nevznikla by kolízna situácia a ani dopravná nehoda. Nesprávnym prvkom techniky jazdy motocyklistu E. a technickou príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, nesprávnym spôsobom zareagoval na cyklistu intenzívnym brzdením, v dôsledku čoho stratil jazdnú stabilitu a spadol. Spôsob a technika jazdy cyklistu boli správne a bez príčinnej súvislosti so vznikom

dopravnej nehody. Cyklista pred dopravnou nehodou jazdil pri pravom okraji cesty a následným odbočovaním vľavo neohrozil, ale len obmedzil motocyklistu E.. K určeniu technických príčin dopravnej nehody znalec uviedol, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy motocyklistu, ktorý neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, nesprávnym spôsobom zareagoval na cyklistu intenzívnym brzdením, v dôsledku čoho stratil jazdnú stabilitu a spadol. V prípade, ak by motocyklista reagoval na odbočovanie cyklistu technicky správnym spôsobom polovičným brzdením spolu s čiastočným vyhýbaním vpravo, pri správnej technike jazdy by nespadol a minul by vľavo odbočujúceho cyklistu zo zadnej strany s bezpečným odstupom okolo 8,7 m pri rýchlosti 25,4 km/hod. - 30,4 km/hod. Spôsob a technika jazdy cyklistu boli správne bez príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Cyklista odbočovaním vľavo neohrozil motocyklistu, ale ho len obmedzil. Obaja vodiči pri správnej technike jazdy mali možnosť zabránenia dopravnej nehode a žiaden z účastníkov nevytvoril pre druhého účastníka prekážku z technického hľadiska náhlu.

9. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza i lekárska správa spísaná dňa 04. 05. 2015 o vyšetrení žalobcu dňa 23. 04. 2015, z ktorej vyplýva, že žalobca utrpel zlomeninu pravého predkolenia a odreniny ľavej ruky ako účastník dopravnej nehody pádom zo skútra s predpokladanou dobou práceneschopnosti v trvaní 3 až 5 mesiacov. Taktiež bol predložený lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 06. 07. 2015, ako i prepúšťacia správa z kliniky úrazovej chirurgie a ortopédie Fakultnej nemocnice Nitra, kde bol žalobca hospitalizovaný v období od 23. 04. 2015 do 28. 04. 2015, ako i ďalšie nálezy z odborných lekárskych vyšetrení žalobcu. Podľa potvrdenia vypracovaného B. S. bola predbežná cena za opravu a lakovnícke práce na motocykli značky Adams vyčíslená v sume 250,- eur.

10. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Šali, Okresného dopravného inšpektorátu v Šali bola trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157ods. 1 Trestného zákona postúpená na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g/, e/, l/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na Okresné riaditeľstvo PZ Šaľa, Okresný dopravný inšpektorát Šaľa.

11. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo zaslané upovedomenie o začatí konania zo dňa 20. 01. 2016 a zároveň bol žalobca ako obvinený z priestupku podľa ust. 16 ods. 1 s poukazom na ust. § 137 ods. 2, písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predvolaný na ústne pojednávanie na deň 05. 02. 2016 vo veci dopravného priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 23. 04. 2015.

12. Na ústnom pojednávaní sa žalobca ako obvinený (za prítomnosti svojho právneho zástupcu) v predmetnej priestupkovej veci vyjadril, pričom okrem iného uviedol, že asi vo vzdialenosti 15 m pred sebou uvidel cyklistu a keďže išiel vyššou rýchlosťou, rozhodol sa ho predísť, preto sa presunul do stredu cesty, pričom bočný odstup od cyklistu mohol byť cca 1 m - 1,5 m. Keď bol vo vzdialenosti cca 4 m od zadného kolesa bicykla, začal cyklista meniť smer jazdy bez toho, aby rukou ukázal zmenu smeru jazdy a bez toho, aby sa pozrel dozadu. K bicyklu sa priblížil na vzdialenosť asi 0,5 m a začal intenzívne brzdiť, pričom motocykel nasmeroval k pravému okraju cesty, následne spadol a utrpel zranenia. Bol toho názoru, že dopravnú nehodu nezavinil.

13. V rozhodnutí o priestupku zo dňa 05. 02. 2016 správny orgán prvého stupňa uviedol, že obvinený z priestupku K. E. (žalobca) dňa 23. 04. 2015 v čase o 14:50 hod. viedol motocykel zn. Adams s evidenčným číslom G. v obci A. po ulici K. v smere do centra obce a približoval sa k cyklistovi O. C., ktorý odbočoval vľavo k bráne rodinnému domu č. XXXX bez toho, aby dal znamenie o zmene smeru jazdy a vodič E. na zmenu smeru jazdy cyklistu reagoval intenzívnym brzdením, pričom pri zmene rýchlosti nezvládol riadenie svojho vozidla, nestihol si dať nohy do takej polohy aby udržal motocykel vo zvislej polohe, stratil stabilitu a následne spadol s motocyklom na zem, pričom utrel zranenia s dobou liečenia 3 - 5 mesiacov. U cyklistu C. bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,69 mg/l. K priebehu dopravnej nehody bol vypracovaný znalecký posudok znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Romana Červinku, ktorý priebeh dopravnej nehody posúdil a k priebehu dopravnej nehody bol vykonaný i vyšetrovací pokusu. Uvedeným konaním žalobca porušil ust. § 16 ods. 1 s poukazom na ust. § 137 ods. 2, písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, za čo bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 22 ods. 2, písm. c/ vyššie citovaného zákona mu bola uložená pokuta 150,- eur a povinnosť uhradiť trovy konania 16,- eur.

14. Na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalovaný dňa 15. 04. 2016 vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a vyššie označené rozhodnutie zo dňa 05. 02. 2016 číslo ORPZ-SA-OPDP52-584/2015-P potvrdil.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

15. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Poukázal na znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru cestnej dopravy, ktorý posúdil techniku jazdy oboch vodičov, pričom technika jazdy cyklistu bola správna a bez príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Protiprávne konanie cyklistu bolo predmetom iného priestupkového konania. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi účastníkov dopravnej nehody bolo vykonané rozsiahle dokazovanie zamerané na určenie jej zavinenia. Znalec vypracoval znalecký posudok, v ktorom je uvedené, z akých podkladov znalec vychádzal a analýza priebehu nehodového deja bola spracovaná s použitím autorizovaného počítačového softvérového programu pre analýzu cestných nehôd a žalovaný nemal dôvod pochybovať o znaleckom posudku, ktorý obsahuje všetky potrebné výpočty. Zo záveru znaleckého posudku je zrejmé, čo bolo príčinou dopravnej nehody (nesprávna technika jazdy žalobcu, ktorý neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, nesprávnym spôsobom reagoval na cyklistu intenzívnym brzdením, v dôsledku čoho stratil stabilitu a spadol). Dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spise a rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo vykonané, dostatočne preukazujú skutočnosť, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu a dopustil sa priestupku, za čo mu bola uložená sankcia, ktorú správny orgán prvého stupňa dostatočne odôvodnil. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správne posúdil i dôkaznú situáciu a spáchanie priestupku bolo žalobcovi dostatočne preukázané. Z uvedených dôvodov žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 02. 2016.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

16. Podanou žalobou zo dňa 26. 04. 2016 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-26/2015-SK zo dňa 15. 04. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t. j. Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Šali č. ORPZ-SA- OPDP52-584/2015-P zo dňa 05. 02. 2016, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa ust.§ 22 ods. 2, písm. c/ citovaného zákona mu bola uložená pokuta 150,- eur a povinnosť uhradiť trovy konania 16,- eur. Žalobca v žalobe (bod II.) uviedol, že postupom a rozhodnutím žalovaného sa cíti byť ukrátený na svojich právach a žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné v celom rozsahu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že za nesprávne právne posúdenie sa považuje omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. V tejto súvislosti citoval ust. § 2 ods. 1, § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ust. § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 32 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

17. K objektívnej stránke priestupku uviedol, že podľa napadnutého rozhodnutia nebolo príčinou dopravnej nehody neprispôsobenie rýchlosti schopnostiam vodiča, ale neprispôsobenie sa situácii v cestnej premávke (nie neprispôsobenie rýchlosti významným okolnostiam v premávke) - v rozhodnutí uvádzané konanie nespadá pod hypotézu právnej normy ust. § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorou vždy

musí byť neprispôsobenie rýchlosti jazdy (nie neprispôsobenie techniky jazdy iným okolnostiam). Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že žalobca jazdil technicky primeranou rýchlosťou pre daný úsek cesty. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že príčinou dopravnej nehody bolo neprispôsobenie rýchlosti žalobcom, ale nesprávne reakcie na situáciu v cestnej premávke (reakcia na odbočujúceho cyklistu). Rozhodnutie však vôbec nerieši skutočnosť, kto bol zodpovedný za vzniknutú situáciu v cestnej premávke a či porušenie povinnosti cyklistom nie je práve príčinou reakcie (konania) žalobcu, resp. zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca reagoval práve na odbočujúceho cyklistu, ktorý nedal znamenie o zmene smeru jazdy. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 19 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na to, že z rozhodnutia vyplýva, že cyklista obmedzil žalobcu. Odbočovaním cyklistu došlo k obmedzeniu (nie ohrozeniu) žalobcu, ktorý musel zmeniť spôsob jazdy vzhľadom na okolnosti spôsobené iným účastníkom cestnej premávky, a to napriek tomu, že zákon cyklistovi neumožňuje ani obmedzovať účastníkov cestnej premávky jazdiacich za ním. Práve nesprávna technika jazdy cyklistu, ktorý vedome nerešpektoval ustanovenia vyššie citovaného zákona (táto skutočnosť je preukázaná), teda viedol bicykel ako účastník cestnej premávky pod vplyvom alkoholu a nedal znamenie o zmene smeru jazdy a obmedzil žalobcu v jeho jazde, čím mu neumožnil bezpečne dokončiť už realizovaný manéver predchádzania, čo bolo príčinou vzniku dopravnej nehody. Prvotnou príčinou pádu žalobcu bola zmena smeru jazdy cyklistu bez dania znamenia o zmene smeru jazdy. Strata rovnováhy žalobcu bolo až následkom, a to reakciou na nepredvídateľnú okolnosť, t. j. porušenie pravidiel cestnej premávky iným účastníkom (protiprávne konanie). Porušovanie povinností inými účastníkmi je vždy okolnosťou, ktorú nemožno predvídať, inak by bol popretý účel zákona o cestnej premávke. Záver napadnutého rozhodnutia vytvára dojem, že žalobca by spadol z motocykla aj v prípade, ak by pred ním nejazdil cyklista, ktorý porušil povinnosti uložené zákonom, resp. že jeho pád nebol v žiadnej príčinnej súvislosti s cyklistom jazdiacim pred ním. Takýto záver je však v striktnom rozpore so skutočným stavom veci, ako i s vykonaným dokazovaním. Skutočnosť, že znalec neprávne vyložil právne normy, nemôže byť dôvodom omylu správneho orgánu pri aplikácii práva. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že žalovaný použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil a na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Skutočnosť, že správny orgán si nesprávne vyložil hypotézu ust. § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke spôsobuje spolu s ostatnými dôvodmi nezákonnosť aj vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca svojim konaním nenaplnil objektívnu stránku priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu a žalovaný aplikoval na zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu.

18. K subjektívnej stránke priestupku žalobca uviedol, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené, či žalobca spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu úmyselne alebo z nedbanlivosti, t. j. aká bola vôľová a vedomostná zložka zavinenia k objektu, objektívnej stránke priestupku a protiprávnosti priestupku. Žalovaný, ani prvostupňový orgán sa vo svojich rozhodnutiach zavinením vôbec nezaoberali. Pokiaľ by platilo, že je dané zavinenie z nedbanlivosti, muselo by byť v konaní preukázané, že žalobca vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, t. j. v konaní malo byť preukázané, že žalobca mal vedieť, že pred ním jazdiaci cyklista poruší pravidlá cestnej premávky, čím protiprávne vyvolá situáciu, na ktorú musel žalobca reagovať.

19. Ku krajnej núdzi žalobca uviedol, že vzhľadom na okolnosti priebehu skutkového deja a škodu na zdraví, ktorú utrpel žalobca (nikto iný škodu neutrpel), je ohľadom konania žalobcu nevyhnutné, aby správne orgány posudzovali aj podmienky naplnenia krajnej núdze, ktoré spočívajú v tom, že žalobca svojím konaním odvracal nebezpečenstvo spôsobené práve protiprávnym konaním cyklistu, ktorému v prípade, ak by žalobca nekonal tak, ako konal, hrozilo priame nebezpečenstvo stretu s motocyklistom. Ďalej žalobca v žalobe namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a je v rozpore s obsahom spisu. Žalovaný sa zaoberal iba technickou príčinou dopravnej nehody bez toho, aby sa vysporiadal s tým, čo spôsobilo situáciu (obmedzenie), na ktorú žalobca reagoval a dospel k nesprávnym skutkovým záverom o príčinách dopravnej nehody. Uvedený postup žalovaného spôsobuje závažné pochybnosti o presných príčinách dopravnej nehody a o jej vinníkovi a táto skutočnosť je dôvodom na vrátenie a došetrenie veci a na doplnenie doteraz zisteného skutkového stavu. Ak sú pochybnosti o príčine dopravnej nehody, táto skutočnosť je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Namietal taktiež, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje popis skutku - správneho deliktu - s uvedením s uvedením miesta, času, spôsobu jeho spáchania, prípadne iné skutočnosti charakterizujúce skutok. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb alebo fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Skutkové a právne zistenia žalovaného, o ktoré opiera rozhodujúce dôvody uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, neboli v konaní vôbec zisťované (a zistené) a faktický skutkový stav je v spore s výrokom rozhodnutia, čo spôsobuje jeho zmätočnosť, nezrozumiteľnosť aj faktickú nepreskúmateľnosť. Žalovaný a prvostupňový správny orgán nezisťovali skutočnosti predpokladané právnou normou na rozhodnutie vo veci a nepostupovali podľa zákona o správnom konaní.

20. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 6. 10. 2016 uviedol, že nespochybňoval použitie analýzy nehodového deja za použitia softvérového programu PC Crash. Za rozhodujúcu vadu konania však považuje skutočnosť, že znalecký posudok je nezákonným dôkazom, na ktorý správny orgán nemal prihliadať, nakoľko znalec nad rámec svojich oprávnení hodnotí skutkový stav a vykonal i právne závery, keď uviedol, kým a aké zákonné ustanovenia boli porušené, čím prejudikoval rozhodnutie vo veci. Naviac, opis skutkových zistení znalca je v zásadnom rozpore so závermi, ku ktorým dospel znalec. Nesprávnym postupom znalca pri vypracovaní znaleckého posudku bol porušený zákon a práva žalobcu na spravodlivý proces. Znalec vykonal i právne posúdenie a vyhodnotenie dôkazov, čo malo byť pôvodnou úlohou správneho orgánu a táto skutočnosť rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila ďalšie rozhodnutie vo veci. Z týchto dôvodov skutkový stav nemohol byť správnym orgánom dostatočne a riadne zistený. Správny orgán v zmysle zmätočných záverov znaleckého posudku nesprávne právne vec posúdil. Vznik nehodového deja je nevyhnutné posudzovať v súvislosti so správaním cyklistu, ktoré bolo ovplyvnené alkoholom, pričom cyklista viedol svoj bicykel po cestnej komunikácii ako účastník cestnej premávky pred žalobcom v smere jeho jazdy a bez toho, aby sa presvedčil, či môže bezpečne vykonať odbočovací manéver, ohrozil žalobcu idúceho za ním a bez dbania na zvýšenú opatrnosť pri odbočovaní vytvoril pre obvineného (pre žalobcu) prekážku náhlu a nepredvídateľnú, čo zapríčinilo vznik predmetnej kolíznej situácie. Nesprávna technika jazdy cyklistu, ktorý vedome nerešpektoval ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a viedol bicykel ako účastník cestnej premávky pod vplyvom alkoholu, nedal znamenie o zmene smeru jazdy, obmedzil žalobcu v jeho jazde, čím mu znemožnil bezpečne dokončiť v tom čase už zrealizovanej manéver predchádzania, a toto všetko bolo príčinou vzniku dopravnej nehody. Prvotnou príčinou pádu žalobcu bola zmena smeru jazdy cyklistu bez dania znamenia o zmene smeru jazdy (neoprávnené obmedzenie druhého vodiča). Strata rovnováhy žalobcu bola až následkom, t. j. reakciou na nepredvídateľnú okolnosť (porušenie pravidiel cestnej premávky iným účastníkom). Porušovanie povinností inými účastníkmi je vždy okolnosťou, ktorú nemožno predvídať. Konanie cyklistu napriek tomu, že nedošlo k fyzickému stretu so žalobcom, je príčinou konania žalobcu a jeho pádu z motocykla, pretože jeho konanie významne prispelo k nezvládnutiu jazdy motocykla, pokiaľ nebolo jedinou podstatnou a hlavnou príčinou. V závere svojho vyjadrenia právny zástupca žalobcu uviedol, že konanie žalobcu pred nehodovým dejom je nutné posudzovať z hľadiska naplnenia podmienok krajnej núdze.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

21. Žalovaný podal na základe výzvy súdu v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 06. 07. 2016, v ktorom žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol. Uviedol, že pred vydaním svojho rozhodnutia preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a taktiež preskúmal i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Žalobcovi bolo v rozhodnutí žalovaného poukázané na porušenie ust. § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Žalovaný uviedol, že vykonanie znaleckého dokazovania a znalecký úkon je len jeden z riadnych dôkazov, ktorými sa správny orgán riadil pri rozhodovaní vo veci. Správny orgán prvého stupňa hodnotil

dôkazy samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach, teda nejde o ľubovôľu správneho orgánu. Znalec je osoba, ktorá má osobitné odborné znalosti alebo skúsenosti z daného odvetvia, ktoré iná osoba nemá, a preto môže odborne posudzovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Správny orgán nemal dôvod pochybovať o vykonanom znaleckom úkone, nakoľko tento obsahuje všetky potrebné výpočty, a preto námietky žalobcu týkajúce sa predmetného znaleckého úkonu považuje žalovaný za irelevantné. Dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiály a dokazovanie, ktoré bolo vykonané pri objasňovaní priestupku a v následnom správnom konaní, preukazujú skutočnosť, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu, a tým sa dopustil priestupku podľa ust. § 22 ods. 1, písm. g/ zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa žalovaný zaoberal uloženou sankciou a jej primeranosťou. Poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa pri ukladaní výšky sankcie vzal do úvahy všetky poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, teda dostatočne odôvodnil, prečo uložil práve takú sankciu, akú uložil. Žalovaný bol toho názoru, že výrok prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu je dôvodný, pričom v konaní neboli zistené žiadne pochybenia k meritu veci, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnúť inak ako bolo rozhodnuté. Správny orgán hodnotil len dôkazy, ktoré v priestupkovom konaní vykonal a za tým účelom si zadovážil podklady podľa svojich možností a podstatu uviedol v odôvodnení predmetného rozhodnutia. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že námietky žalobcu v podanej žalobe sa javia ako účelové, ničím nepodložené a neopodstatnené. Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

22. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase podania žaloby) na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR- KDI-26/2016-SK zo dňa 15. 04. 2016 bez viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 195, písm. a/, c/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) a dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba je dôvodná, nakoľko rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko ani jeden z účastníkov nepožiadal o jeho nariadenie (žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06. 07. 2016 súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 06. 10. 2016 oznámil, že žalobca s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasí), pričom rozsudok pri splnení zákonom stanovených podmienok podľa ust. § 107 ods. 2 a ust. § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok verejne vyhlásil dňa 29. 03. 2017.

23. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2015, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 22 ods. 1, písm. g/ vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto g/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

24. Podľa § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, teda v čase rozhodovania správnych orgánov, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto g/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

25. Podľa § 2 ods. 2, písm. m/, n/, o/, u/, v/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase vzniku dopravnej nehody, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie m/ nemotorovým vozidlom prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily s výnimkou prípadov podľa písmena f) a bicykel vybavený pomocným motorom so zdvihovým objemom valcov nepresahujúcim 50 cm3 s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km.h-1 alebo bicykel vybavený pomocným elektrickým motorom s trvalým menovitým výkonom do 0,25 kW, ktorého výkon sa progresívne znižuje a nakoniec sa preruší, keď vozidlo dosiahne rýchlosť 25 km.h-1 alebo keď vodič prestane šliapať do pedálov, n/ neobmedzením povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky neprekážal, o/ neohrozením povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo, u/ vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo, v) vozidlom motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a/ správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa § 4 ods. 1, písm. e/, ods. 2, písm. c/ vyššie citovaného zákona, vodič je povinný e/ dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám. Vodič nesmie c/ viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.

Podľa § 15 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom jazdnom pruhu alebo v odbočovacom jazdnom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom jazdnom pruhu. Vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním.

Podľa § 16 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 19 os. 1 vyššie citovaného zákona, pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

Podľa § 64 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci 24) alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 31) Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

Podľa § 137 ods. 1, 2, písm. c/ vyššie citovaného zákona, porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je c/ také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

26. Podľa § 137 ods. 1, 2, písm. c/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2016, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov, porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je, c/ také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

27. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 04. 2016 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 05. 02. 2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 150,- eur za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

28. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 04. 2016, ako i z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa správny súd zistil, že správne orgány posudzovali konanie žalobcu ako priestupok podľa ust. § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a porušenie povinnosti podľa ust. § 16 ods. 1 s použitím ust. § 137 ods. 2, písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

29. Od 01. 01. 2016 však nadobudol účinnosť (v zmysle článku I. bod 1 až 147 a 150 až 153 a článok II.) zákon č. 430/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorým bola do textu vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za slová "dopravná nehoda" vložená čiarka a slová "pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku," a do ustanovenia § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, sa na konci pripojili tieto slová: "pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku,".

30. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 7 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že rieši problematiku časovej pôsobnosti tohto zákona.

31. Zodpovednosť za priestupok sa zásadne posudzuje podľa toho zákona, ktorý bol účinný v čase, keď sa spáchal priestupok, t. j. kedy bol dokonaný. Ak by sa po spáchaní priestupku prijal nový priestupkový zákon, posudzoval by sa priestupok podľa toho zákona, ktorý bol účinný v čase, keď došlo k spáchaniu. Táto zásada sa však neuplatní, ak by nový zákon bol pre páchateľa priaznivejší. Vtedy sa musí postupovať podľa neskoršieho (priaznivejšieho) zákona.

32. Použitie neskoršieho zákona na priestupky spáchané pred jeho účinnosťou sa pripúšťa za podmienky, že úprava v ňom obsiahnutá je pre páchateľa priestupku priaznivejšia, než v zákone účinnom v čase spáchania priestupku. Otázku, ktorý zo zákonov (z hľadiska časovej pôsobnosti) je priaznivejší,

treba riešiť vzhľadom na ich celkový obsah. Nestačí pritom len oddelené posúdenie zákonov, ale naopak vyžaduje sa ich porovnanie. Zákon, ktorý zodpovednosť nezakladá, je priaznivejší vždy.

33. Ustanovenie § 22 ods. 1, písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov obsahuje úpravu zákonných predpokladov, za splnenia ktorých dôjde k spáchaniu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ide o kumulatívnu úpravu ustanovených podmienok. Právna úprava účinná v čase, kedy došlo ku kolíznej situácii na ceste, ustanovovala ako podmienky spáchania priestupku v zmysle tohto zákonného ustanovenia porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a vznik dopravnej nehody ako jeho dôsledok.

34. Súčasná platná právna úprava (platná od 01. 01. 2016, teda v čase rozhodovania správnych orgánov), ktorá bola zavedená zákonom č. 430/2015 Z. z. už obsahuje aj ďalšiu podmienku spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods.1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorej splnenie sa na spáchanie uvedeného priestupku vyžaduje, a tou podmienkou je, že pri tejto dopravnej nehode priestupca inej osobe ublíži na zdraví alebo inej osobe spôsobí škodu na majetku.

35. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade pri kolízii došlo k zraneniu žalobcu (priestupcu), ktorému bola zároveň uložená pokuta ako priestupcovi, nie je možné konštatovať naplnenie zákonného predpokladu pre spáchanie priestupku, a to že bolo ublížené na zdraví inému. Zároveň však bola spôsobená aj škoda na motocykli, na ktorom jazdil žalobca a ktorý patril inej fyzickej osobe (nie žalobcovi), ktorá nebola priamym účastníkom kolízie.

36. Od 01. 01. 2016 došlo i k zmene ust. § 137 ods. 2, písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom považuje také porušenie pravidiel, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku. Ako už bolo konštatované v bode 35., inej osobe ako žalobcovi nebolo ublížené na zdraví, ale inej osobe (majiteľovi motocykla) bola spôsobená škoda na majetku.

37. Z týchto hľadísk však správne orgány predmetnú vec neposudzovali, v dôsledku čoho došlo k ich pochybeniu a neboli splnené podmienky na to, aby žalovaný rozhodnutím zo dňa 15. 04. 2016 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 02. 2016. Na základe zmeny zákonnej úpravy od 01. 01. 2016 je potrebné konštatovať, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný (rovnako ako správny orgán prvého stupňa) posudzoval konanie žalobcu podľa právnych predpisov platných do 31. 12. 2015 a opomenul, že od 01. 01. 2016 došlo k zmene vyššie uvedených právnych predpisov, ktorá je podľa názoru súdu pre žalobcu priaznivejšia, v dôsledku čoho bolo potrebné posudzovať zodpovednosť žalobcu podľa novej právnej úpravy.

38. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. 04. 2016 správny súd dospel k záveru, že boli splnené zákonom stanovené podmienky pre zrušenie tohto rozhodnutia podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

39. S poukazom na námietky žalobcu vznesené v podanej žalobe, súd dáva do pozornosti žalovaného, že správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle znalecké dokazovanie, ale bez toho, aby sa vyspodriadal so zásadnou a základnou otázkou, či vôbec udalosť, ku ktorej došlo dňa 23. 04. 2015 medzi motocyklistom a cyklistom možno považovať za dopravnú nehodu na základe čoho a či konanie žalobcu možno posúdiť ako priestupok podľa ust. § 22 ods. 1, psím. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože podmienkou spáchania tohto priestupku je okrem iného i vznik dopravnej nehody. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednoznačne rozlišuje udalosti v cestnej premávke na dopravné nehody a škodové udalosti. Dopravná nehoda je udalosť, ktorou účastník nehody spôsobí inému účastníkovi nehody (nie sebe) zranenie, škodu, alebo spôsobí poškodenie cesty, všeobecne prospešného zariadenia, resp. na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Takáto škoda v predmetnej veci nevznikla, nedošlo ku kontaktu motocykla s cyklistom, ktorý neutrpel žiadne zranenia,

ani škodu na bicykli. Zranenie utrpel žalobca a na motocykli, na ktorom jazdil s vedomím a dovolením jeho majiteľa, vznikla škoda neprevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody. Z uvedeného potom podľa názoru súdu vyplýva, že udalosť, ku ktorej došlo dňa 23. 04. 2015 v obci A. medzi žalobcom ako motocyklistom a cyklistom C. nemožno považovať za dopravnú nehodu podľa ust. § 64 ods. 1 vyššie citovaného zákona.

40. Za dopravnú nehodu v zmysle ust. § 64 ods. 2, písm. b/ tohto zákona sa považuje aj škodová udalosť podľa ust. § 64 ods. 3 tohto zákona, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, ak je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu. Cyklista jazdil na bicykli pod vplyvom alkoholu, a preto bude potrebné posúdiť, či udalosť, ku ktorej došlo dňa 23. 04. 2015 v obci A. medzi žalobcom ako motocyklistom a cyklistom C. možno alebo nemožno (a z akých dôvodov) považovať za dopravnú nehodu podľa ust. § 64 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona. Správny súd je toho názoru, že nemôže byť na ťarchu žalobcu, ak by sa kolízna situácia mala považovať za dopravnú nehodu len z toho dôvodu, že cyklista (ktorý nebol zranený a neutrpel ani škodu na bicykli) jazdil pod vplyvom alkoholu.

41. Podľa právnej úpravy v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platnej od 01. 01. 2016, ktorú je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože je pre žalobu priaznivejšia, je jednou z podmienok spáchania priestupku podľa ust. 22 ods. 1, písm. g/ tohto zákona, že pri dopravnej nehode bolo inému ublížené na zdraví alebo inému bola spôsobená škoda na majetku. Pokiaľ by kolízna situácia medzi žalobcom a cyklistom nebola posudzovaná ako dopravná nehoda, nemohlo by dôjsť zo strany žalobcu ani k spáchaniu priestupku podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

42. V ďalšom konaní bude preto potrebné sa zaoberať i otázkou posudzovania konania žalobcu ako priestupku, čo namietal i žalobca v podanej žalobe. V prípade, ak by bolo napriek vyššie uvedenému potrebné posúdiť udalosť, ku ktorej došlo dňa 23. 04. 2015 medzi žalobcom a cyklistom ako dopravnú nehodu (čo by vzhľadom na vyššie uvedené zistenia správneho súdu, musel správny orgán jednoznačne zdôvodniť tak po skutkovej ako i právnej stránke), resp. konanie žalobcu by bolo potrebné posúdiť ako iný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (o čom by musel byť žalobca upovedomený), správny súd dáva do pozornosti žalovaného i znalecký posudok č. 43/2015 zo dňa 05. 08. 2015, ktorý vypracoval znalec z odboru cestnej dopravy Ing. Roman Červinka. Znalec vo svojom znaleckom posudku zodpovedal na otázky týkajúce sa časovej a priestorovej analýzy dopravnej nehody, rýchlosti jazdy motocykla a bicykla, možnosti zabránenia nehody zo strany vodičov týchto vozidiel a k spôsobu zabránenia nehody, posudzovania techniky a spôsobu jazdy vodičov motocykla a bicykla a určenia technickej príčiny dopravnej nehody. Zo záverov znaleckého posudku okrem iného vyplýva, že sa nezachovala brzdná stopa motocykla a z toho dôvodu nie je možné technicky určiť rýchlosť jazdy motocykla. Napriek tomu znalec (vychádzajúc zrejme i z výpovede žalobcu, ktorý uviedol, že jazdil rýchlosťou okolo 30 km/hod.) pre analýzu dopravnej stanovil rýchlosť jazdy motocykla (ktorý viedol žalobca) na 35 km/hod. +- 5 km/hod., t. j. 30 km/hod. - 40 km/hod. a za technickú príčinu dopravnej nehody určil nesprávnu techniku jazdy motocyklistu (žalobca), ktorý neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, nesprávnym spôsobom zareagoval na cyklistu intenzívnym brzdením, v dôsledku čoho stratil jazdnú stabilitu a spadol. Znalec okrem iného uviedol, že v prípade, ak by motocyklista reagoval na odbočovanie cyklistu technicky správnym spôsobom polovičným brzdením spolu s čiastočným vyhýbaním vpravo, pri správnej technike jazdy by nespadol a minul by vľavo odbočujúceho cyklistu zo zadnej strany s bezpečným odstupom okolo 8,7 m pri rýchlosti 25,4 km/ hod. - 30,4 km/hod. Spôsob a technika jazdy cyklistu boli podľa zistenia znalca správne bez príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že cyklista odbočovaním vľavo neohrozil motocyklistu, ale ho len obmedzil a obaja vodiči pri správnej technike jazdy mali možnosť zabránenia dopravnej nehode, pričom žiaden z účastníkov nevytvoril pre druhého účastníka prekážku z technického hľadiska náhlu.

43. Na základe vykonaného dokazovania (výsluch žalobcu a cyklistu, znalecký posudok, vyšetrovací pokus) správny orgán prvého stupňa vyvodil záver a ustálil, že žalobca porušil ust. § 16 ods. 1 s poukazom na ust. § 137 ods. 2, písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým spôsobom, že ako vodič motocykla idúci za cyklistom a približujúci sa k nemu, reagoval na zmenu smeru cyklistu (ktorý jazdil pod vplyvom alkoholu a odbočoval vľavo bez toho, aby dal znamenie o zmene smeru jazdy) intenzívnym brzdením, pričom pri zmene rýchlosti nezvládol riadenie svojho vozidla, nestihol si dať nohy do takej polohy aby udržal

motocykel vo zvislej polohe, stratil stabilitu a následne spadol s motocyklom na zem, pričom utrel zranenia s dobou liečenia 3 - 5 mesiacov.

44. Z dikcie ustanovenia § 16 ods. 1 vyššie citovaného zákona však vyplýva, že vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, pričom vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Znalec v znaleckom posudku v odpovedi na otázku č. 6 (str. 24 znaleckého posudku) ako technickú príčinu dopravnej nehody stanovil, že žalobca neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam a nesprávnym spôsobom zareagoval na cyklistu intenzívnym brzdením, v dôsledku čoho stratil stabilitu a spadol, čo by mohlo zodpovedať porušeniu povinnosti podľa ust. § 3 ods. 2, písm. a/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

45. Nie je teda zrejmé, na základe čoho dospel správny orgán prvého stupňa k záveru, že žalobca porušil ust. § 16 ods. 1 vyššie citovaného zákona, keď zistenia znalca v znaleckom posudku k takémuto záveru podľa názoru správneho súdu nesmerujú. Rýchlosť jazdy žalobcu podľa zistení znalca nebolo možné určiť z dôvodu, že sa nezachovali brzdné stopy, žalobca tvrdil, že jazdil rýchlosťou okolo 30 km/ hod. a znalec napokon uvažoval s rýchlosťou jazdy žalobcu 30 km/hod. - 40 km/hod. Jednalo sa teda o dovolenú rýchlosť jazdy v obci, ktorú možno hodnotiť ako primeranú aj vzhľadom na situáciu na ceste (žalobca predchádzal cyklistu, v protismere nejazdilo iné vozidlo) a rýchlosť motocykla nebola ani podľa zistení znalca v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, ani ju neovplyvnila. Súd sa nestotožnil so záverom správnych orgánov, že reakcia žalobcu na zmenu smeru jazdy cyklistu (jazdiaceho pod vplyvom alkoholu, odbočujúceho vľavo bez toho, aby dal znamenie o zmene smeru jazdy v čase, keď bol už žalobca v jeho blízkosti, resp. ho predchádzal) bola v danej situácii nesprávna (intenzívne brzdenie). Podľa názoru súdu je otázne, či možno vôbec hovoriť o intenzívnom brzdení, keď podľa znalca ani nebolo možné technicky určiť rýchlosť jazdy žalobcu z dôvodu absencie brzdných stôp a rýchlosť motocykla nebola ani podľa zistení znalca v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody.

46. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP) opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 02. 2016, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti konania, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 05. 02. 2016 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu, ktorá sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V priebehu ďalšieho konania bude povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu.

47. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe), priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).

48. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.