Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-6Csp/94/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o.. advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. Vlada Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, K., o zaplatenie sumy 120,23 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 65,60 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 31.03.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á nárok náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Žalobou zo dňa 19.10.2016 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 120,23 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 31.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady škody. V žalobe uviedol, že so žalovanou uzavrel Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. Q dňa 23.04.2014 spolu s Dodatkom k zmluve toho istého dňa, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu a SIM karte bolo pridelené účastnícke č. XXXX XXX XXX s účastníckym programom C. XX eur. Žalobca si okrem hovorného uplatnil nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón A. R vo výške 54,63 Eur, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušila zmluvný záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Mobilný telefón bol žalovanej odpredaný za cenu 1,- Euro. Táto cena bola v zmysle Dodatku kúpnou cenou. Ďalej uviedol, že žalovaná si bola v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomá ceny predávaného mobilného telefónu ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazala užívať po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho zariadenia). Predajná cena mobilného telefónu žalobca v spore nijako nepreukázal. Tvrdil, že predajná cena telefónu bola 70,- Eur. Uviedol, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb 105,60 Eur. Na pokus o pokonávku zo dňa 16.03.2015 žalovaná reagovala tak, že zaplatila 40,- Eur. Jej pohľadávka voči žalobcovi ku dňu podania žaloby na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume 65,60 Eur a z nároku na zaplatenie sumy 54,63 Eur uplatnenej titulom náhrady škody, spolu 120,23 Eur, keď z tejto sumy si uplatňuje úroky z

omeškania vo výške 5,05 % ročne, počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa 31.03.2015 do zaplatenia.

2/ Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila. Zostala v konaní nečinná. Na svoju obranu neprodukovala žiadne prostriedky procesnej obrany.

3/ S poukazom na ustanovenie § 297 písm. b) a § 219 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor.

4/ Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to: Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.04.2014 spolu s dodatkom k zmluve o pripojení, pokusom o pokonávku, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných služieb elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., faktúrami č. XXXXXXXXXX na sumu 77,99 Eur s dátumom splatnosti 30.11.2014 za hovorné a iné služby, č. XXXXXXXXXX na sumu 45,99 Eur za hovorné s dátumom splatnosti 12.12.2014, č. XXXXXXXXXX na sumu 37,69 Eur za hovorné s dátumom splatnosti 12.01.2015 a zistil, že na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. Q dňa 23.04.2014 spolu s Dodatkom k zmluve toho istého dňa a Dodatku k zmluve o pripojení a vznikol medzi stranami sporu právny vzťah. Žalobca vyfakturoval faktúrami sumy za hovorné a služby. Žalovaná po doručení Pokusu o pokonávku uhradila žalobcovi 40,- Eur. Okrem nezaplatených zostatkov z neuhradených faktúr sa žalobca domáhal zaplatenia škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že žalovanej odpredal mobilný telefón za akciovú cenu. Žalobca v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz na skutočnú nadobúdaciu cenu telefónu a teda nepreukázal ani, že mu škoda vznikla a teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje.

5/ Podľa § 191 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo počas konania najavo.

6/ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v rozhodnom čase, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7/ Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8/ Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9/ Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej Činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10/ Podľa § 53 ods. 1 občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

11/ Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12/ Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13/ Právny vzťah medzi stranami bol založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a Dodatkom. Uvedenú zmluvu a dodatok je možné považovať za zmiešanú zmluvu podľa § 491 Občianskeho zákonníka, ktorá má prvky zmluvy o pripojení podľa § 43 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách v platnom znení a kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka.

14/ Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, d/ bod 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

15/ Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

16/ Dodatok k zmluve je kúpnou zmluvou, ktorej podstatnými náležitosťami sú predmet kúpy (mobilný telefón) a kúpna cena.

17/ V konaní bolo preukázané, že žalovaná porušila povinnosti stanovené zmluvou o pripojení, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté služby vo výške 65,60 Eur (po odpočítaní čiastočnej úhrady po doručení Pokusu o pokonávku), súd ju preto na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške žalovanej istiny zaviazal. Predmetom konania bolo iba hovorné a nehlasové služby a nárok na náhradu škody. Predmetom žaloby nebol nárok na zmluvnú pokutu.

18/ Súd dospel k záveru, že náhradu škody v sume 54,63 Eur neuplatnil žalobca dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovanej. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovanej mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaná porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s žalobcom po dobu 24 mesiacov, pretože sám žalobca ju odpojil a tak jej znemožnil sieť využívať. Zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení a dodatku nevyplýva povinnosť žalovanej splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. V dodatku je špecifikované, že sa dohodli na kúpnej cene , nie podmienečne zníženej cene telefónu. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k

rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaná nezotrvala so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku škody podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej , ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Naviac v konaní ani nepreukázal skutočnú nadobúdaciu cenu mobilného telefónu Samsung C3595. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovanou zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovanou v rámci ktorej žalobca dostal od žalovanej dojednanú kúpnu cenu. Žalobca využíva rôzne právne konštrukcie s cieľom získať sumu vo výške zmluvnej pokuty, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

19/ Na základe uvedeného súd žalobu v časti žalovanej sumy 54,63 Eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

20/ Tým, že žalovaná nedodržala lehotu splatnosti faktúr, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania.

21/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22/ Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania bola stanovená na 5,05 % k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu po uplynutí lehoty určenej v Pokuse o pokonávku.

23/ Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobca bol úspešný do výšky 65,50 Eur a uplatnil si 120,23 Eur, teda 65,50 deleno 120,23 rovná sa 54 %. 100 mínus 54 rovná sa 46; 54 mínus 46 rovná sa 8. Teda žalobca mal len 8 % úspech vo veci a teda ak je úspech do 10 % má sa za to, že úspech strán bol rovnaký.

24/ S účinnosťou od 01.07.2016 je potrebné v zmysle § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania rozhodnúť s použitím § 251 a nasl. Civilného sporového poriadku. V súlade s § 255 Civilného sporového poriadku súd posúdil výsledok sporu.

25/ Po právoplatnosti predmetného rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súdny úradník samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).