Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-137-2016.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/137/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu X. banka Q., a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom I., O. XX proti žalovaným: 1/ P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XX, 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XX, o zaplatenie 7.794,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08. decembra 2015, č.k. 3C/83/2015-97, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky r u š í .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a žalovaných zaviazal k zaplateniu dlhu z úveru 4.517,03 eur s príslušným úrokom z omeškania, priznaným v princípe od splatnosti jednotlivých splátok úveru, pretože žalobcom tvrdené zosplatnenie úveru nepovažoval za súladné s ust. § 53 ods. 9 OZ, ktoré vyžadovalo od veriteľa zaslanie upozornenia na možnosť zosplatnenia dlžníkovi. Z rovnakého dôvodu, teda pre nesplnenie podmienok zosplatnenia zamietol súd prvej inštancie aj žalobu v časti splátok dlhu splatných podľa úverovej zmluvy až po rozhodnutí súdu prvej inštancie.
2. Samostatným výrokom súd prvej inštancie určil podľa § 153 ods. 3 O.s.p. za neprijateľnú zmluvnú podmienku - poplatok za správu úverového účtu 1,99 eur mesačne. K dôvodom uviedol, že sa jedná o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, ktorá je z tohto dôvodu v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za vedenie (správu) úverového účtu, keď vedenie (správa) úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Na podporu svojho záveru odkázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 - 17U 192/10/.
3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. O.s.p. a pri pomere úspechu 57,95 % k 42,05 nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.
4. Proti rozsudku, a to proti jeho zamietavej časti a časti o určení neprijateľnej podmienky podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ohľadom záveru o nesplnení podmienok zosplatnenia žalobca uviedol, že žalovaných na možnosť predčasného zosplatnenia dlhu upozornil, a to upomienkami zo dňa 29.10.2012, 26.11.2012 ako aj výzvou zo dňa 22.01.2013 a súčasne v odvolaní uviedol, že disponuje aj doručenkou o doručení výzvy, podľa ktorej bola táto doručená 24.01.2013. Pokiaľ súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na preukázanie uvedenej rozhodujúcej skutočnosti, nedostatočne zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnemu záveru, že k zosplatneniu nedošlo. Žalobca poukázal aj na znenie VOP v časti doručovania písomností banky klientovi. V ďalšej časti odvolania žalobca uvádzal dôvody nesprávnosti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v podobe poplatku za správu úverového účtu. Poukázal najmä na skutočnosť, že vedenie úverového účtu predstavuje aj službu pre klienta a uviedol jej obsah. Súčasne takýto poplatok nemožno v zmysle vtedy platného ust. 53 ods. 1 OZ považovať za zmluvnú podmienku, pretože sa jedná o cenu plnenia. Žalovaný argumentoval aj zákonnou úpravou inštitútu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá v § 19 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. výslovne náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie úveru, zahŕňala do vstupov pre výpočet RPMN. Uvedené platilo aj v čase účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý poplatok za správu a vedenie účtu výslovne uvádzal aj v príkladoch výpočtu RPMN. V ďalšom žalobca citoval viaceré rozhodnutia súdov Českej republiky podporujúce jeho tvrdenia. Napokon žalobca namietal aj nedostatočné odôvodnenie a tým danú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
5. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
6. Krajský súd ako súd odvolací súd vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, a v časti o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky zrušiť.
7. V prvom rade nie je dôvodne uplatnená nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z rozhodnutia sú zrejmé skutkové ako aj právne závery tak, ako sú uvedené aj na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia. Napokon proti nim aj odvolateľ argumentuje, takže aj jemu je zrejmé, na čom je napadnuté rozhodnutie založené, čím je nepreskúmateľnosť vylúčená. Pokiaľ odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie nepoužil časť právneho predpisu, v tomto prípade negatívne vymedzenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, nejedná sa o nepreskúmateľnosť, ale o nesprávne právne posúdenie veci.
8. Čo sa týka záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní podmienok zosplatnenia úveru stanovených v § 53 ods. 9 OZ v príslušnom znení, bol tento záver správny. Žalobca totiž skutočne nepreukázal, že listiny, v ktorých žalovaných upozorňuje na možnosť zosplatnenia žalovaným aj doručil. To ani spôsobom dohodnutým vo VOP bod 19.8, podľa ktorého bolo dostatočne významné aj len odoslanie písomnosti. Ani odoslanie písomnosti či iných foriem (e-mail, SMS) upozorňujúcich na možnosť zosplatnenia totiž žalobca v konaní nepreukázal. Na výzvu odvolacieho súdu o predloženie dokladu o doručovaní upozornenia na možnosť zosplatenia (existenciu ktorého uviedol v odvolaní) žalobca uviedol, že takýmto dokladom nedisponuje, nakoľko zásielky dokumentov sú zasielané obyčajnou poštou externou spoločnosťou, ktorá ich odosiela na základe podkladov, ktoré sú jej doručené bankou. V zozname na spracovanie sa podľa žalobcu upomienka klienta nachádzala. Žalobca súčasne citoval bod 19. 8 všeobecných obchodných podmienok o doručovaní. Čo i len odoslanie upozornenia na zosplatnenie tak ostalo v konaní nepreukázané a záver súdu prvej inštancie, ktorý na absencii preukázania doručenia upozornenia na zosplatennie založil napadnuté zamietavé rozhodnutie bol preto správny. V zamietavej časti preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rovnako aj vo výroku o trovách konania, ktorý bol pri pomere úspechu cca 58 % ku 42 %, akceptovateľný v podobe nepriznania náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov pre obdobný pomer úspechu v konaní.
9. Napadnuté rozhodnutie však nebolo správne vo výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky v podobe poplatku za správu úverového účtu. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom, že vedenie
úverového účtu predstavuje plnenie aj v prospech dlžníka a nie je potrebné len pre interné potreby veriteľa. Pri obvyklej zložitosti započítavania splátok úveru na jednotlivé zložky dlhu (istina, úrok, poplatky za súvisiace služby), kedy sa rozsah splácania zložiek dlhu najmä pri istine a úroku mení prakticky s každou jednotlivou splátkou, je aj pre dlžníka významné mať prístup aj k týmto detailom splácania úveru. Práve úverový účet takýto prístup umožňuje. Tým okrem iného aj istú kontrolu veriteľa zo strany dlžníka čo do plnenia dohodnutej formy započítavania na jednotlivé zložky dlhu. Odvolací súd sa napokon stotožňuje s odvolateľom v argumentoch, že právna úprava v čase uzavretia zmluvy sa o poplatku za správu úverového účtu výslovne zmieňovala pri stanovení výpočtu RPMN. Vyhlásenie takéhoto poplatku napadnutým rozhodnutím za neprijateľnú zmluvnú podmienku preto nebolo vecne správne a odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP. V odvolacom konaní boli obe strany čiastočne úspešné, bez možnosti určiť prevažnú mieru úspechu u niektorej z nich, preto odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán sporu nepriznal
11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.