Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/762/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne T. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. B. XXX, zastúpenej JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Brezne, ul. ČSA 5, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond so sídlom v Bratislave, Búdková 36, IČO: 17 3325 345, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6C/58/2014-81 zo dňa 28. 04. 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. G. B., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. registra „E“ č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 1.704 m2. Žaloba bola zdôvodnená tým, že nehnuteľnosť nadobudla na základe uznesenia o dedičstve č. D 342/57 zo dňa 07. 07. 1958 dedením po matke F. K.. Jej matka nadobudla predmetnú nehnuteľnosť od svojich právnych predchodcov dedením, právny predchodca P. W. nadobudol pozemok ako prídel tzv. osadníckeho pozemku. Otec aj so svojím bratom P. K. postavili na predmetnom pozemku v rokoch 1962-1963 dom, v ktorého jednej časti bývala rodina otca žalobkyne a v druhej časti rodina P. K.. Na bývalom Miestnom národnom výbore v G. B. vybavili dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemkov. Žalobkyňa sa pamätala, že otec s rodinou sa o pozemok starali a obhospodarovali. Žalobkyňa sa vydala a odsťahovala v roku 1971. Pozemok je zapísaný na žalovanú Slovenskú republiku v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne, že pozemok nadobudla dedením po právnych predchodcoch, neboli doložené. Podľa osadníckeho elaborátu sporný pozemok ako parc. č. 17976/ a/267 nadobudol P. W..

2. Okresný súd zistil, že parcela registra „E“ č. XXXX o výmere 1.704 m2, v kat. úz. G. B. je vedná na LV XXXX v prospech vlastníka Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond v celosti. V pozemno-knižnej zápisnici č. 16 738 pre obec G. B. boli vedené pozemky v prospech Československého štátu a posledný vlastnícky zápis z 14. 06. 1949 bol v prospech Československých štátnych lesov národný podnik, oblastné riaditeľstvo v Bratislave. Prílohou pozemno-knižnej zápisnice je rozdeľovací plán osadníckych pozemkov, kde pozemok mapového čísla 17976/a/267 vo výmere 3.369 m2, lúka, je uvedený na meno P. W. s prímením „A.“, bytom P. XX. Vo výpise zo spisu bývalého Okresného súdu v Brezne NcIII.-68/40, avšak bez podpisu a pečiatky, sa uvádza, že v spise sa nachádza návrh riaditeľa Štátnych lesov a statkov v Banskej Bystrici na odstúpenie štátnych pozemkov osadníkom do priameho vlastníctva v katastri obce G. B., návrh je evidovaný pod č. 9504-III./1938 a pod por. č. 201 bol pridelený pozemok na meno P. W. - A., P. č. d. XX, pozemnoknižné č. 17976/a/267, v rozsiahlosti 3.369 m2 a hodnote 83,90 Kčs. Uznesením Okresného súdu v Brezne NcIII. 68/1940 zo dňa 03. 05. 1947 bol pod por. č. 13 uznaný za osadníka X. W. z č. d. 13, výpis je datovaný v Banskej Bystrici 16. 12. 1970. Matka žalobkyne F. K., rod. U., nar. XX. XX. XXXX a zomr. XX. XX. XXXX zanechala závet, podľa ktorého bola vtedy maloletá žalobkyňa závetnou dedičkou pozemkov, nazvaných „prieloh Za X., lúka J.-A. a lúka X. A.“. V dedičskom rozhodnutí sp. zn. D 342/57 zo dňa 07. 07. 1958 po poručiteľke F. K., rod. U. bolo stanovené, že nadobúdateľkou je hlavná závetná dedička T. K., keďže starší dedičia sú k obrábaniu pôdy nespôsobilí a za maloletú bude zatiaľ nehnuteľnosti obhospodarovať otec. Podľa čestného vyhlásenia Valérie A., rod. W. zo dňa 09. 06. XXXX, P. W. (A.) zomrel XX. XX. XXXX a osadnícky pozemok ev. č. 9504-III./a vo výmere 3.369 m2, v lokalite X. A., zdedil jej otec V. W., ktorý zomr. XX. XX. XXXX. Po jeho úmrtí sa jej matka F. W., rod. U., druhý krát vydatá K. rozhodla, že pozemok dostane najmladšia dcéra T. K. ako maloletá dedička. V. A. vypočutá ako svedkyňa uviedla, že so žalobkyňou sú sestrami po matke. Pozemok dostal jej starý otec P. P. W., ktorý pracoval u lesov ako osadnícky pozemok. Pozemok neskôr zdedila ich matka F. W., ktorá pred smrťou v závete pozemok odkázala žalobkyni. Matka sa druhý krát vydala a jej druhý muž T. K., otec žalobkyne pozemok kosil. Okresný súd vykonal obhliadku sporného pozemku, ktorý je oplotený spolu s ďalšími pozemkami parc. registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/ X a č. XXXX/X, kde svedkyňa V. A. v teréne označila hranice parcely, o ktorej vypovedala a na ktorej hospodárila matka žalobkyne. V potvrdení H. G. B. zo dňa 09. 06. 2014 sa uvádza, že parc. reg. „E“ č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 1.704 m2, zapísaná na LV XXXX pre kat. úz. G. B. sa nachádza v časti obce označenej miestnym názvom „X. A.“. Súdu boli predložené kópie Dohody zo dňa 22. 04. 1988 o zriadení práva osobného užívania pozemku pre T. K. a jeho manž. K. K. k parc. EN XXXX/X a XXXX/X o výmere 919 m2 k výstavbe rodinného dom a Dohody zo dňa 23. 04. 1988 o zriadení práva osobného užívania spísaná s P. K. a manž. T. K. k parc. EN XXXX/X a XXXX/X o výmere 1.562 m2 taktiež k výstavbe rodinného dom. Pre tieto účely bol vyhotovený geometrický plán zo dňa 02. 06. 1987 č. 244-261-339,340-87, ktorý vo výkaze výmer uvádza, že z pozemno-knižnej vložky č. 16 738 boli z parcely č. XXXXX/a/X oddelené plochy novovytvorených pozemkov parc. č. XXXX/X o výmere 1.905 m2 (č. l. 74, 75). Podľa identifikácie parciel katastrálneho odboru Okresného úradu B. zo dňa 27. 03. 2014 pozemok osadníckeho elaborátu je totožný s parcelou registra „E“ č. XXXX, trvalé trávne porasty o výmere 1.704 m2, evidovanou na LV XXXX ako aj s pozemkami parc. registra „C“ č. XXXX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere 742 m2 evidovanou na LV XXXX, parc. registra „C“ č. XXXX/X, zast. plochy a nádvoria o výmere 741 m2 evidovanou na LV XXXX, parc. registra „C“ č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 448 m2 evidovanou na LV XXXX a časť parc. registra „C“ č. XXXX/X, trvalé trávne porasty evidovanou na LV XXXX (č. l. 9).

3. Okresný súd mal preukázané, že pôvodná pozemno-knižná parc. č. XXXXX/a/X, z ktorej bola vydelená plocha pre osadnícky pozemok označený v osadníckom elaboráte pod č. XXXXX/a/XXX sa podľa identifikácie parciel v jednej časti zhoduje s parc. reg. „E“ č. XXXX, o výmere 1.704 m2, ktorá je predmetom konania. Nebolo pochýb, že právnemu predchodcovi žalobkyne P. P. W. s prímením A., bytom P. XX mala byť uvedená plocha pridelená. Ku skutočnému prideleniu, ktoré sa mohlo uskutočniť iba podľa zák. č. 224/1925 Zb. o úprave pomerov vzniklých z usídlenia osadníkov a to rozhodnutím súdu a následným zápisom do pozemkovej knihy, nedošlo. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že napriek vypracovanému osadníckemu elaborátu a jeho zaznamenaniu v pozemkovej knihe, nebolo o pridelení osadníckeho pozemku v prospech P. W. rozhodnuté súdom. Keďže právny predchodca žalobkyne nenadobudol uvedeným postupom a rozhodnutím súdu vlastníctvo k spornému pozemku, druhým titulom nadobudnutia mohlo byť vydržanie pozemku P. P. W., ktorý však zomrel v roku XXXX, kedy sa pridelenie malo realizovať, alebo vydržaním zo strany jeho právnych nástupcov. Jeho syn V. W. zomrel v roku XXXX a matka žalobkyne, ktorá spornú nehnuteľnosť odkázala žalobkyni, zomrela v roku XXXX. Do 01. 01. 1951 platilo pre vydržanie uhorské obyčajové právo, ktoré pre vydržanie nehnuteľností vyžadovalo pokojnú držbu po dobu 32 rokov. Od 01. 01. 1951 platil stredný Občiansky zákonník, ktorý vyžadoval oprávnenú a nepretržitú držbu v trvaní 10 rokov. Ak vydržacia doba začala plynúť pred 01. 01. 1951, skončila v prípade dlhšej lehoty podľa predošlej právnej úpravy, uplynutím dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, kedy začala plynúť. Obe právne úpravy vyžadovali okrem nepretržitej držby po stanovenú dobu aj dobromyseľnosť, resp. presvedčenie nadobúdateľa, že mu nehnuteľnosť patrí do vlastníctva. V prípade P. P. W. mohol byť takou okolnosťou návrh na pridelenie osadníckeho pozemku, ktorý ale nebol realizovaný, o čom musel mať vedomosť. Jeho právny nástupca V. W. a po ňom matka žalobkyne F. K., rod. U. mohli byť presvedčení o svojom vlastníctve na základe toho, že pozemok mal byť pridelený ich právnemu predchodcovi P. P. W.. U všetkých menovaných osôb je však problematické preukázanie toho, že ich presvedčenie o vlastníctve sporného pozemku nebol len subjektívny pocit alebo dohady a ústne odovzdané vedomosti. U V. W. absentuje akýkoľvek dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť jeho vedomosť a presvedčenie, že bol vlastníkom sporného pozemku a na základe čoho. Dedičské rozhodnutie po poručiteľke F. K., rod. U., matke žalobkyne z roku 1958 síce svedčí, že sporný pozemok odkázala žalobkyni, avšak z listiny nevyplýva, na základe čoho bola táto poručiteľka presvedčená o svojom vlastníctve. Žalobkyni nemohol byť odkázaný majetok, ktorý poručiteľke v čase úmrtia nepatril a z vykonaných dôkazov vyplývalo, že právni predchodcovia žalobkyne sporný pozemok do vlastníctva nenadobudli.

4. Proti rozsudku okresného súdu podala včas odvolanie žalobkyňa. Zopakovala, že určenia vlastníckeho práva sa domáha titulom uznesenia býv. Štátneho notárstva v Brezne D 342/57 z 07. 07. 1958, podľa ktorého nadobudla spornú nehnuteľnosť v dedičskom konaní po svojej matke. V dedičskom konaní bol vykonaný súpis aktív a pasív dedičstva, kde štátne notárstvo konštatovalo, že matka navrhovateľky vlastnila nehnuteľnosti vyznačené ako „mimopozemnoknižne poručiteľke patriace poľnohospodárske pozemky“, ktoré boli vymenované v súpise nehnuteľností, kde pod položkou 4/ bola uvedená aj sporná parcela - lúka „X. A.“. Napriek tomu, že žalobkyňa spornú nehnuteľnosť zdedila právoplatným rozhodnutím býv. Štátneho notárstva v Brezne, ako vlastník je zapísaný žalovaný. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, ako jej matka a ďalší právny predchodcovia spornú nehnuteľnosť nadobudli. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že pôvodná pozemno- knižná parcela č. XXXXX/a/X z ktorej bola vydelená plocha pre osadnícke prideľovanie pod č. XXXXX/ a/XXX, sa zhoduje so súčasnou parc. reg. „E“ č. XXXX , trvalé trávne porasty vo výmere 1.704 m2, ktorá je predmetom sporu. Mal sa sústrediť na uznesenie Štátneho notárstva v Brezne D 342/57 z 07. 07. 1958, ktoré je verejnou listinou orgánu verejnej moci, ktoré potvrdilo, že matke žalobkyne F. K. sporné pozemky patria. Orgán verejnej moci priznal vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam poručiteľke a rozhodol, že ich nadobudla žalobkyňa. Súd sa preto mal obmedziť len na skúmanie identifikácie spornej nehnuteľnosti a nemal sa zaoberať otázkou, či u právnych predchodcov došlo k vydržaniu sporného pozemku. Žalovaný v obdobnom prípade pojednávanom na Okresnom súde v Brezne pod sp. zn. 2C/6/2013, bez námietok súhlasil s nárokom na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, priznaného rozhodnutím býv. štátneho notárstva, ktoré boli označené len miestnym názvom a ako osadnícke pozemky Navrhla, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobe vyhovel, alebo aby rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa 470 ods. 2, veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní strán sporu v konaní, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy.

7. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

8. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

9. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

10. Podľa § 860 Občianskeho zákonníka podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom 1964.

11. Podľa § 114 zák. č. 141/1950 Zb., ďalej len „stredný Občiansky zákonník“ v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina.

12. Podľa § 115 stredného Občianskeho zákonníka vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

13. Podľa § 145 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Podľa § 145 ods. 2 v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

14. Podľa § 559 stredného Občianskeho zákonníka súd potvrdí nadobudnutie dedičstva dedičovi, ktorého dedičské právo je preukázané.

15. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku, o ktorom žalovaná tvrdí, že ho nadobudla dedením, ale podľa katastra nehnuteľností je vlastnícke právo zapísané na žalovaného. Okresný súd zistil, že právny predchodca žalobkyne P. W. nemohol spornú nehnuteľnosť, pôvodne evidovanú ako osadnícky pozemok, nadobudnúť do vlastníctva, lebo o pridelení osadníckeho pozemku mohol rozhodnúť len súd podľa zák. č. 224/1925 Zb., čo nebolo preukázané. Keďže pridelenie osadníckeho pozemku nebolo realizované, o čom musel mať P. W. vedomosť, potom aj u právnych predchodcov žalobkyne bolo problematické preukázanie, že ich presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k spornému pozemku nebol len subjektívny pocit alebo dohady a ústne odovzdané vedomosti. Dedičské rozhodnutie po matke žalobkyne síce svedčí, že sporný pozemok odkázala žalobkyni, avšak z listiny nevyplýva, na základe čoho bola táto poručiteľka presvedčená o svojom vlastníctve.

16. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky (prípadne aj domnelého) titulu nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takým domnelým titulom môže byť v praxi (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 17/2016). Okresný súd urobil správny záver o tom, že právni predchodcovia žalobkyne sporný pozemok do vlastníctva nenadobudli, ale jeho rozhodnutie o zamietnutí žaloby bolo predčasné, pretože sa rovnako dôsledne nezaoberal tým, či predložené dedičské rozhodnutie po matke žalobkyne mohlo alebo nemohlo byť čo aj neperfektným právnym titulom, na základe ktorého sa žalobkyňa mohla dôvodne domnievať, že vlastnícke právo k spornému pozemku sama nadobudla vydržaním. Keďže o dedičskom rozhodnutí ako nadobúdacom titule okresný súd neurobil žiadne úvahy a záver o tom, či žalobkyňa mohla byť presvedčená, že spornú nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva dedením, ani o nepretržitej dobromyseľnej držbe po dobu stanovenú pre vydržanie nehnuteľností podľa stredného Občianskeho zákonníka, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil.

17. V ďalšom konaní okresný súd vykoná dokazovanie obsahom dedičského rozhodnutia býv. Štátneho notárstva v Brezne, sp. zn. D 342/57 z 07. 07. 1958 (č. l. 3, 4), zabezpečí jeho rovnopis alebo čitateľnú kópiu, resp. dedičský spis a bude zisťovať, či uvedené dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, či je v ňom uvedená sporná nehnuteľnosť, či bolo nadobudnutie spornej nehnuteľnosti dedením potvrdené pre žalobkyňu, a či je označená nehnuteľnosť totožná s nehnuteľnosťou evidovanou v katastri nehnuteľností. Keďže v tom čase bola žalobkyňa maloletá, okresný súd sa bude zaoberať tým, či v prospech žalobkyne až do nadobudnutia jej plnoletosti svedčili všetky právne významné skutočnosti potrebné pre vydržanie, či osoby konajúce za maloletú žalobkyňu, ktoré boli povinné spravovať jej majetok, mohli byť presvedčené o dobromyseľnej držbe spornej nehnuteľnosti po celú vydržaciu dobu, stanovenú pre vydržanie nehnuteľností podľa právnej úpravy tzv. stredného Občianskeho zákonníka, platného v čase vydania dedičského rozhodnutia, teda z hľadiska ust. § 114 - § 116, § 145 ods. 1 ako aj § 559, § 561 zák. č. 141/1950 Zb. Až na základe ďalšieho dokazovania okresný súd urobí záver o tom, či je žaloba dôvodná, a teda či žalobkyňa mohla nadobudnúť spornú nehnuteľnosť do vlastníctva vydržaním.

18. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

19. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 . Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 v spojení s § 431 ods. 1 a § 432 ods. 1 .

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.