Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-253-2016.pdf
PDF · 108.3 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/253/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: D., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v R., D. XX, zastúpený spoločnosťou K. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v R., D. XX proti povinnému: A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v L., M. námestie 5, o vymoženie príslušenstva pohľadávky vedenej pred súdnym exekútorom C.. A. L., Q. XX, R., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 24.8.2015, č.k. 16Er/3046/2014-33, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 24.8.2015, č.k. 16Er/3046/2014-33 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným u súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR XXXXX/XXXX zo dňa 25.5.2012. Súd dňa 6.8.2014 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Povinný dňa 22.10.2014 doručil súdu návrh na odklad a zastavenie exekúcie a dňa 24.10.2014 súdny exekútor doručil súdu podanie povinného označené ako námietky proti exekúcii a dňa 30.10.2014 podanie označené ako námietky proti trovám exekúcie. Povinný vo svojich podaniach poukázal na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a zároveň odporuje dobrým mravom. Súčasne poukázal na rozhodcovskú doložku vo forme rozhodcovskej zmluvy, s tým, že túto si osobitne nevyjednal, nakoľko bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Na základe uvedeného súd opätovne preskúmal exekučný titul a zmluvu o úvere so všetkými prílohami, a to Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a Rozhodcovskou zmluvou, v ktorej bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený uzavrel s povinným dňa 18.11.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“). Zároveň poukázal na bod 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v ktorom bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Túto doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami súd považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatná. Okrem uvedeného súd prvej inštancie zistil, že súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola Dohoda o vyplnení zmenky (bod 17). Mal za to, že uvedená dohoda tiež predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko je v rozpore s § 4 ods. 6 a 7 zákona č. 258/2001 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil v celom rozsahu. V závere uznesenia uviedol, že o návrhu povinného na odklad exekúcie nerozhodoval, nakoľko zistil zákonné dôvody na zastavenie exekúcie, a preto exekúciu v celom rozsahu zastavil. Rozhodnutie o odklade exekúcie by bolo v danom prípade nadbytočné a neúčelné.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. V odvolaní oprávnený namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že účastníci uzavreli túto zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a nemožno na ňu aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený mal za to, že zmluva o úvere sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako to vyplýva z § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a navyše, účastníci sa v bode 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že ich právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto predmetná zmluva nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Podobne, v rozpore s § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené s poskytnutím úveru, ale len ich časť, z ktorých 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Tiež poukázal na skutočnosť, že predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného sú peňažné prostriedky a nie tovar a služby, ako to predpokladá § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poukázal na to, že smernice vydávané v rámci európskeho práva majú len nepriamu záväznosť, teda pre jednotlivé členské štáty sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Keďže smernica Rady 93/13/EHS bola implementovaná do právneho systému Slovenskej republiky, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňovala každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Oprávnený poukázal na odbornú literatúru, podľa ktorej rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Oprávnený považoval za úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. Oprávnený mal však za to, že v danom prípade rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Čo sa týka poplatku za úver, tento považoval oprávnený za dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný a uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru. Teda povinný mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru. Predmetný poplatok nie je podľa názoru povinného v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pričom poukázal na znenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj na skutočnosť, že oprávnený je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania ako aj podnikateľské náklady sú vyššie oproti bankám. Výška poplatku v čase uzatvorenia zmluvy o úvere povinnému vyhovovala, keďže nič proti nej nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od oprávneného prevzal. Ďalej uviedol, že poplatok v 1/3 predstavuje úrok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tou spojenou. Považoval za logické, že s ohľadom na vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými subjektmi vyššie než obvyklé úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Odkázal pritom na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005). Oprávnený poukázal na skutočnosť, že jeho pohľadávka bola dňa 21.11.2014 uhradená v celom rozsahu, a teda bol názoru, že predmetná exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky oprávneného, a preto nie je potrebné vydávať vo veci ďalšie rozhodnutia.
5. Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p./) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.
8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným ustanovením § 470 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je povinný aplikovať jeho ustanovenia aj na konanie začaté pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 18.11.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 800 eur, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť zvýšený o poplatok vo výške 613 eura v 9 mesačných splátkach po 157 eur, t.j. v celkovej výške 1.413 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 25.5.2012, č. SR XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.7.2012 a vykonateľnosť dňa 6.7.2012. Oprávnený a povinný zabezpečili zmluvu o úvere neúplnou zmenkou vystavenou dňa 18.11.2010, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent.
12. Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.
13. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. To znamená, že primárne sa použije úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrhy týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.
14. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere uzavretú 18.11.2010 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Avšak podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Nakoľko bola zmluva o úvere uzavretá dňa 18.11.2010, spadá pod účinnosť zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého ju posúdil aj odvolací súd.
15. Taktiež nedôvodná je námietka oprávneného, že zmluvu o úvere nemožno posúdiť podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže jej predmetom nie je tovar alebo služba. Zákon č.129/2010 Z.z.
upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Tovarom aj v zmysle z. č. 129/2010 Z.z. (podľa ktorej odvolací súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere) sú aj peňažné prostriedky a oprávnený v podanom odvolaní nespochybnil, že povinnému na základe zmluvy o úvere peňažné prostriedky poskytol. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa výslovne uvádza, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur. To znamená, že aj výška predmetného úveru (800 eur) zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery.
17. Preto ak súd prvej inštancie zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, jedná sa o posúdenie v súlade a v medziach zákona.
18. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, hoci bola dohodnutá ako nevýhradná rozhodcovská doložka.
19. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. II Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 18.11.2010 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva).
20. V zmysle čl. II Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 18.11.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
21. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011). Zároveň má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky.
22. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej zmluve ako neprijateľnej podmienky. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený poskytol povinnému úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať.
26. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
27. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. II rozhodcovskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Táto neprijateľná podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá, rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Takto neboli splnené podmienky pre ďalšie pokračovanie exekúcie.
28. Odvolací súd dodáva, že prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvej inštancie v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom tak ako je uvedené vyššie, v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Vada rozhodcovského rozsudku spočívajúca v jeho nespôsobilosti byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom konania, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú musí byť exekúcia zastavená.
29. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie nemá vplyv ani doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 243 f ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 po novele Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z.
30. V zmysle § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 (ďalej len Exekučný poriadok), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako (ods. 2). Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú (ods. 3). Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ (ods. 4). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví (ods. 5). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie (ods. 6).
31. V zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
32. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
33. Novela Exekučného poriadku teda zaviedla nový dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. m/), ak ide o vymáhanie nároku zo zmenky, ktorá bola použitá v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa.
34. Vychádzajúc z § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na použitie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach začatých do 23.12.2015, je oprávnený povinný do 23.1.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak návrh nebude takto doplnený, súd exekúciu zastaví (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku). Ak oprávnený návrh doplní podľa § 39 ods. 4, potom súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o jej pokračovaní.
35. Aj po novele Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z. zostáva v § 57 ods. 2 a § 58 Exekučného poriadku možnosť zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, a to na návrh alebo aj bez návrhu. Môže ísť o situáciu, ak exekučný titul je v rozpore so zákonom a predstavuje tak závažný nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť. O rozpor exekučného titulu so zákonom sa jedná aj v prípade, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc. Takéto rozhodnutie je nulitným právnym aktom a nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie.
36. V prípade rozhodcovských rozsudkov najčastejším dôvodom ich rozporu so zákonom je skutočnosť, že boli vydané na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či už z dôvodu nedodržania jej písomnej formy alebo z dôvodu, že sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
37. O takýto prípade ide v prejednávanej veci.
38. Na základe skutočností uvedených oprávneným a dôkazov ním predložených pred vydaním napadnutého rozhodnutia súd zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Keďže rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol by vydaný exekučný titul), dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom. Tým vzal za preukázané splnenie podmienok pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 2 a § 58 Exekučného poriadku.
39. Rozpor exekučného titulu so zákonom je vždy dôvodom pre zastavenie exekúcie a v takom prípade skúmanie existencie dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je nadbytočné.
40. Súd prvej inštancie si však v prejednávanej veci splnil aj povinnosť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, lebo skúmal, či exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a po zistení, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, skúmal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ako na ne poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
41. Hoci teda súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu z zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku až po vydaní napadnutého rozhodnutia (24.2.2016 - č.l. 49 spisu), v tomto doplnení neuviedol iné
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ako už súd mal k dispozícii ani neoznačil iné dôkazy s povinným, než už boli súčasťou exekučného spisu, preto opätovné skúmanie skutočností v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku by nemohlo viesť k inému záveru, než k akému dospel súd prvej inštancie, t.j. o existencii neplatnej zmluvnej podmienky, ktorou je Rozhodcovská zmluva, ktorú súd prvej inštancie v napadnutom uznesení posúdil zároveň aj ako neprijateľnú podmienku.
42. Tým, že súd v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, bol naplnený účel novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 438/2015 Z.z., t.j. zvýšenie ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach.
43. Práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.
44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ani po splnení povinnosti oprávneným podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nie sú splnené podmienky pre pokračovanie v exekúcii, lebo na zistenú neodstrániteľnú vadu exekučného titulu (rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez toho, aby bola daná právomoc rozhodcovského súdu) musí súd prihliadnuť ex offo bez ohľadu na výsledok ďalších zistení v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v odvolaní sa odvolací súd už nezaoberal.
45. Odvolací súd ešte poznamenáva, že súdny exekútor podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.2.2017 oznámil, že nárok oprávneného s príslušenstvom síce eviduje ako vymožený v celom rozsahu, avšak trovy súdneho exekútora neboli k uvedenému dňu uhradené ani čiastočne. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na znenie § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, nemožno exekučné konanie považovať za skončené a vydanie rozhodnutia súdu za nadbytočné a bezdôvodné.
46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).